Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-117-2009.pdf
PDF · 187.1 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-41C/117/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobkyne: X. L., W.. XX.X.XXXX, M. F. V., Y. XX, zastúpená Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Pražská 4, proti žalovanému K.. R. L., W.. XX.X.XXXX, M. F. V., Y. XX, zastúpený JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j ú :
- nehnuteľnosti zapísané na LV č. 361 kat.územie Barca, obec Košice-Barca, okres Košice IV, a to: pozemok parcela reg. „C“ parc.č. 94/1- záhrady o výmere 441 m2, pozemok parcela reg. „C“ parc.č. 95-zast. plochy a nádvoria o výmere 207 m2, pozemok parcela reg. „C“ parc.č.115/2-ostatné plochy o výmere 123 m2, pozemok parcela reg. „C“ parc.č.1469/2-ostatné plochy o výmere 50 m2, pozemok parcela reg. „C“ parc.č. 1469/3-ostatné plochy o výmere 43 m2, dom súp.č. 405 postavený na pozemku parcela reg. „C“ parc.č. 95, nachádzajúce sa na ulici Medená č. 27, Košice, v zmysle Znaleckého posudku č. 9/2016 znalkyne Ing.Evy Hakajovej zo dňa 17.5.2016 v celkovej hodnote 207.000 eur,
- osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio farba strieborná metalíza EČ KE 849 EN v zostatkovej hodnote 995,82 eur.
Z hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e prívesný vozík EČ 066 YB v zostatkovej hodnote 33,19 eur.
Žalobkyňa i žalovaný p r e b e r a j ú zodpovednosť za splatenie zostatku záväzkov zo Zmluvy o pôžičke uzavretej s Ing. Y. na sumu 200.000 Sk (6.638,78 eur) a zo Zmluvy o pôžičke uzavretej s Ing. L. na sumu 100.000 Sk (3.319,39 eur) rovným dielom.
Žalobkyňa je p o v i n n á na vyrovnanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalovanému sumu 115.254,75 eur v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa i žalovaný sú p o v i n n í zaplatiť každý osobitne súdny poplatok za konanie po 3.260,25 eur na účet Okresného súdu Košice II. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
Štát m á voči žalobkyni a žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa návrhom zo dňa 4.6.2009 žiadala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, keďže k jeho vyporiadaniu dohodou nedošlo. Uviedla, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn.22C/129/2007-46 zo dňa 15.4.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.6.2008. Počas trvania manželstva s manželom nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov hnuteľné veci pod por. č. 1-175 v celkovej hodnote vyčíslenej žalobkyňou ku dňu zániku BSM vo výške 27.500,99 eur v zmysle žaloby. Taktiež počas trvania manželstva otec žalobkyne Eugen Lindtner zmluvou o prevode členských práv k družstevnému 3-izbovému bytu č. 9, ktorý sa nachádzal na Alvinczyho č.22 v Košiciach, previedol na žalobkyňu a žalovaného členské práva k družstevnému bytu č. 9 na Alvinczyho 22 v Košiciach. Následne žalobkyňa i žalovaný odkúpili predmetný 3-izbový družstevný byt č. 9 za úradnú cenu 0,-Sk od Bytového družstva Košíková Košice Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 11.12.1995. Dňa 31.8.2000 žalobkyňa i žalovaný ako predávajúci kúpnou zmluvou zo dňa 31.8.2000 previedli vlastnícke právo k predmetnému 3-izbovému bytu č. 9 na Alvinzyho 22 v Košiciach na kupujúceho Bartolomeja Szitása a obdržanú kúpnu cenu investovali do nadstavby rodinného domu súp. č. 405, nachádzajúceho sa na Medenej č. 27 v Barci, vedeného Správou katastra Košice, zapísaného na LV č. 361 k.ú. Barca, postaveného na parc. č. 95/2-zast.plocha o výmere 223 m2, ktorý je predmetom vyporiadania BSM. Taktiež počas trvania manželstva starý otec žalobkyne Ladislav Kovesdy daroval žalobkyni darovacou zmluvou zo dňa 24.4.1998 1-izbový byt č. 06 na l. poschodí bytového domu súp. č. 540 na Orgovánovej č. 14 v Košiciach. Následne žalobkyňa predala predmetný 1-izbový byt č.06 Dušanovi Čulkovi kúpnou zmluvou zo dňa 3.8.1999 a obdržanú kúpnu cenu za predaj uvedeného bytu investovala do nadstavby rodinného domu nachádzajúceho sa na Medenej č. 27 v Barci. Žalovaný počas trvania manželstva so žalobkyňou Kúpnou zmluvou zo dňa 10.8.1992, uzavretou s predávajúcimi Magdou Juhászovou, Jozefom Šebestom, Evou Chymčákovou a Janou Vehovskou, kúpil rodinný dom súp. č. 405 postavený na parc.č. 52-zast. plochy a nádvoria o výmere 207 m2, spolu s vedľajšími stavbami, skladom náradia, holubníka, plotov, vonkajších úprav, spevnenej plochy, vonkajších schodov, vonkajšieho záchoda, plotových vrát, plotových vrátok a s pozemkami parcelou EN 95 zast. plocha s výmerou 207 m2, iné plochy s č.EN 1496/2 s výmerou 50 m2, záhradu č. EN 94/1 s výmerou 441 m2, zeleň a ostatné plochy č. EN 115/2 s výmerou 123 m2, iné plochy EN 1469/3 s výmerou 43 m2, zapísané na LV č.361 kat. územie Barca, obec Košice, okres Košice- mesto. V súčasnosti sú predmetné nehnuteľnosti vedené na LV č. 361 k.ú. Barca, ako dom súp. č. 405 postavený na parc. č. 95 zast. plochy a nádvoria o výmere 207 m2 a pozemky parc. č. 94/1 -záhrady o výmere 441 m2, parc. č. 95 -zast.plochy a nádvoria o výmere 207 m2, parc. č. 115/20- ost. plochy o výmere 123 m2, parc.č 1469/2-ostatné plochy o výmere 50 m2, parc. č. 1469/3 ostatné plochy o výmere 43 m2, a ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva EI 1166/92-26/93. Poukázala na to, že na str. l uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.1992, kde pri označení kupujúceho Ing. Jaroslava Stričíka žalovaný nepravdivo uviedol svoj stav, že je slobodný, napriek tomu, že viac ako dva roky od 17.2.1990 žil v manželstve so žalobkyňou. Žalobkyňa trvá na tom, že napriek tomu, že žalovaný sám uzavrel uvedenú kúpnu zmluvu zo dňa 10.8.1992, na základe ktorej bol v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. 405 a pozemkov a žalobkyňa nebola účastníkom kúpnej zmluvy, aj žalobkyňa sa stala zo zákona bezpodielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností. Po kúpe predmetných nehnuteľností spolu so žalovaným a ich deťmi predmetné nehnuteľnosti užívala. V záhrade pestovali zeleninu a ovocie a v dome mala uskladnený bicykel a rôzne iné veci z domácnosti, ktoré sa nezmestili do 3-izbového bytu na Alvinczyho 22 v Košiciach, v ktorom v čase kúpy rodinného domu s pozemkom bývali a viedli spoločnú domácnosť. Podľa žalobkyne žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu dňa 10.8.1992 sám ako kupujúci z dôvodu, že nechcel, aby stala bezpodielovou spoluvlastníčkou kupovaných nehnuteľností, lebo jeho matka Magdaléna Stričíková mu zaplatila kúpnu cenu 400.000,- Sk. Žalobkyňa i žalovaný neuzavreli dohodu o zúžení BSM vo forme notárskej zápisnice, týkajúcej sa vylúčenia uvedených nehnuteľností rodinného domu súp.č. 405 s pozemkami z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a z tohto dôvodu sa žalobkyňa v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka stala zo zákona bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, aj keď nebola zapísaná ako vlastníčka do katastra nehnuteľností. Vzhľadom k uvedenému stavu žiada, aby súd ako predbežnú otázku posúdil, či sa v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka stala bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. 361 vzhľadom na skutočnosť, že uvedené nehnuteľnosti nadobudol žalovaný ako jeden z manželov počas trvania manželstva so žalobkyňou, bez toho, že by predmetné nehnuteľnosti boli na základe dohody o zúžení BSM uzavretej vo forme notárskej zápisnice vylúčené
z BSM a nešlo o vec získanú dedičstvom alebo darom, lebo bola nadobudnutá na základe kúpnej zmluvy a nešlo ani o vec, ktorá by podľa svojej povahy slúžila výlučne osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba žalovanému a ani o vec vydanú v rámci predpisov o reštitúcii iba žalovanému. V roku 1996 požiadal žalovaný o dodatočné skolaudovanie vykonaných rekonštrukčných prác na rodinnom dome súp.č. 405 a Obvodný úrad životného prostredia Košice IV vydal rozhodnutie č.j. 161/1996- Ck zo dňa 20.3.1996 o dodatočnom povolení stavby „Lisovňa umelých hmôt, ul. Medená 27, Košice- Barca“, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 10.4.1996. V uvedenom stavebnom konaní o dodatočnom povolení stavby žalovaný napriek tomu, že žil v manželstve so žalobkyňou uviedol, že len on je stavebníkom stavby. Žalovaný zmenu stavby rodinného domu „Lisovňa umelých hmôt, ul. Medená 27, Košice-Barca“ nedal na základe uvedeného rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Košice IV. č.j. ŽP: 161/1996 Ck zo dňa 20.3.1996 zapísať do katastra nehnuteľnosti až do roku 2009. Po rozvode manželstva podal žalovaný návrh na kataster nehnuteľnosti na zápis stavby „Lisovne umelých hmôt, ul. Medená 27, Košice-Barca, do katastra nehnuteľnosti,v ktorom navrhoval, aby bol zapísaný ako výlučný vlastník stavby „Lisovňa umelých hmôt, ul Medená 26, Košice-Barca“. Počas trvania manželstva žalobkyňa i žalovaný zrealizovali nadstavbu rodinného domu súp.č. 405, a to zrealizovaním stavby bytu nad pôvodnú stavbu rodinného domu súp.č. 405, ktorý v roku 1996 stavebný úrad dodatočne skolaudoval ako „Lisovňa umelých hmôt, ul. Medená 27, Košice-Barca“. Žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania stavby „Rodinný dom - nadstavba na pozemku s parc. č. 95, k.ú. Barca, Medená ulica Košice-Barca“ podala na stavebný úrad žalobkyňa. Mesto Košice, pracovisko Košice-Juh ako príslušný stavebný úrad vo veci dodatočného povolenia užívania stavby „Rodinný dom - nadstavba na pozemku s parc. č. 95 kat.územie Barca, Medená 27 Košice-Barca„ a žalobkyňa nemali vedomosť o tom, že v roku 1996 Obvodný úrad životného prostredia Košice IV vydal rozhodnutie. Mesto Košice, pracovisko Košice-Juh ako príslušný stavebný úrad vo veci vydal rozhodnutie č.j. ŽP: 161/1996-Ck zo dňa 20.3.1996 o dodatočnom povolení stavby „Lisovňa umelých hmôt, ul Medená 27, Košice-Barca“ a preto tak v konaní o dodatočnom povolení užívania nadstavby rodinného domu vydal stavebný úrad Mesto Košice-pracovisko Košice-JUH rozhodnutie č.j. MK-09/228329 -03/IV-Sa zo dňa 17.3.2009 o povolení užívania stavby „Rodinný dom - nadstavba na pozemku s parc. č. 95, kat.územie Barca, Medená ulica, Košice-Barca“, v ktorom povolil užívanie nadstavby rodinného domu súp. č. 405 a nie užívanie nadstavby stavby Lisovne umelých hmôt, ul. Medená 27, Košice-Barca. V uvedenom konaní o dodatočnom povolení užívania nadstavby rodinného domu súpisné č. 405 stavebný úrad Mesto Košice, pracovisko Košice-Juh, konal so žalobkyňou a žalovaným ako stavebníkmi a s účastníkmi konania, ale žalovaný ako účastník kolaudačného konania o povolení užívania nadstavby rodinného domu súp.č. 405 neupozornil stavebný úrad Mesto Košice, pracovisko Košice-JUH na existenciu rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Košice IV č.j. ŽP:161/1996-Ck zo dňa 20.3.1996, ktorým bývalý Obvodný úrad Životného prostredia Košice IV dodatočne povolil stavbu „Lisovňa umelých hmôt, ul.Medená 27, Košice-Barca“ a preto stavebný úrad Mesto Košice, pracovisko Košice-Juh vo svojom rozhodnutí povolil užívať - skolaudoval nadstavbu rodinného domu súp. č. 405 a nie nadstavbu lisovne umelých hmôt. Podľa predbežného odhadu znalca z odboru stavebníctva nehnuteľností dom súp.č. 405 (spodná časť skolaudovaná spolu s nadstavbou), ako aj pozemky a na nich sa nachádzajúce stavby majú hodnotu cca 265.551 eur až 298.745,26 eur. Podľa žalobkyne počas trvania manželstva bola prestavba rodinného domu lisovňa umelých hmôt, ako aj nadstavba rodinného domu (7-izbový byt) financovaná z peňažných prostriedkov, ktoré získala predajom 1-izbového bytu č. 6 na l. poschodí bytového domu súp.č. 540 na Orgovánovej 14 v Košiciach, ktorý nadobudla darovaním od svojho starého otca, z peňažných prostriedkov, ktoré obdržali žalobkyňa i žalovaný z predaja 3-izbového bytu č. 9 na 3. poschodí na Alvinczyho 22 v Košiciach, ktorý nadobudli odkúpením od bytového družstva a ktorý družstevný byt pôvodne nadobudli prevodom členských práv a povinností od otca žalobkyne, ďalej z peňažných prostriedkov darovaných matkou žalovaného Magdalénou Stričíkovou, starou matkou žalobkyne Alžbetou Schererovou, sestrou žalobkyne Monikou Cohen, z úveru poskytnutého Prvou stavebnou sporiteľňou a.s., ako aj z príjmov zo mzdy žalobkyne a žalovaného a z čistého príjmu z podnikania žalovaného. Na základe uvedeného žiadala, aby súd vyporiadal tak hnuteľné, ako aj nehnuteľné veci patriace dom BSM. Pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosti, navrhla súdu prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosť: stavbu nadstavby rodinného domu súp.č. 405: „Rodinný dom - nadstavba na pozemku parc.č. 95, kat.územie Barca, Medená ulica Košice-Barca“ a pozemok novovytvorenú parcelu č.94/1 - záhrada o výmere 348 m2 a novovytvorenú parcelu č.95/1 zast.plocha o výmere 77 m2 podľa GP zo dňa 26.2.2009 č.1278/2009. Do výlučného vlastníctva žalovaného navrhla prikázať nehnuteľnosť stavbu: Lisovne umelých hmôt, ul. Medená 27, Košice-Barca“ a pozemok novovytvorenú parc. č. 95/2 zast. plocha o výmere 223 m2 podľa GP zo dňa 26.2.2009 č. 1278/2009, respektíve alternatívne ohľadne vyporiadania nehnuteľnosti navrhla,
aby spodná časť nehnuteľnosti dodatočne skolaudovaná ako „Lisovňa umelých hmôt, ul. Medená 27, Košice-Barca“, ako aj nadstavba skolaudovaná ako „Rodinný dom - nadstavba na pozemku s parc. č. 95, kat.územie Barca“ a pozemky boli určené do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou žalovaného vyplatiť žalobkyni titulom vyrovnania jej podielu sumu vo výške 132.775,67 eur (4.000.000,- Sk).
2. K návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vyjadril žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 2.12.2009. Podrobne sa vyjadril i k hnuteľným veciam označených žalobkyňou pre účely vypriadania. Pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosti, tieto podľa názoru žalovaného nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mal za to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, pretože celá kúpna cena na kúpu nehnuteľností bola zaplatená v celosti jeho rodičmi. Finančné prostriedky nadobudol darom, o čom existujú aj písomné doklady. Žalobkyňa o týchto skutočnostiach vedela, pretože v čase, kedy sa nehnuteľnosť odkupovala, nemali žiadne finančné prostriedky a bolo vôľou rodičov žalovaného, aby sa nehnuteľnosť kúpila za účelom jeho podnikania, pretože zostal bez práce.
3. V predmetnej veci Okresný súd Košice II. najsamprv rozhodol rozsudkom sp. zn. 41C/117/2009-699 zo dňa 22.11.2013 v znení opravného uznesenia sp.zn. 41C/117/2009-739 zo dňa 30.1.2014 tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti zapásané na LV č. 361 kat. územia Barca, obec Košice-Barca, okres Košice IV, ako pozemok parcela reg.č. „C“ parc.č. 94/1-záhrady o výmere 441 m2, pozemok parcela reg. „C“ parc.č. 95 - zast.plochy a nádvoria o výmere 207 m2, pozemok parcela reg.“C“ parc.č. 115/2 - ostatné plochy o výmere 123 m2, pozemok parcela registra „C“ parcela č. 1469/2 - ostatné plochy o výmere 50 m2, pozemok parcela registra „C“ parc. č. 1469/3 - ostatné plochy o výmere 43 m2, dom súp. č. 405 na parcele registra „C“ parc. č. 95, nachádzajúce sa v Košiciach, na Medenej ul. č. 27 v celkovej hodnote 261.000 eur, ďalej osobné motorové vozidlo zn. Renolt Clio farba strieborná metalíza EČ KE 849 EN v zostatkovej hodnote 995,82 eur, 45 ks listinných akcií emisie CS 00090004452 Slovnaft v hodnote 1.978,62 eur, 612 ks listinných akcií emisie LP0000605209 v hodnote 20,31 eur. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal prívesný vozík EČ: 066 YB v zostatkovej hodnote 33,19 eur a 30 ks listinných akcií na meno emisie LP0000504381 Slovenský investičný holding v hodnote 365,19 eur, ďalej žalovaný prevzal v celom rozsahu zodpovednosť za splatenie záväzkov v hodnote 9.958,17 eur a zaviazal žalobkyňu na vyrovnanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalovanému sumu 143.368,58 eur v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súčasne súd zaviazal účastníkov konania zaplatiť súdny poplatok každého osobitne po 3.965,25 eur, žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal a zaviazal každého z účastníkov nahradiť trovy štátu v sume 182,50 eur.
4. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 1Co/224/2014-752 zo dňa 24.3.2015 zrušil vyššie uvedený rozsudok v spojení s opravným uznesením a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zmysle názoru odvolacieho súdu po vrátení veci úlohou súdu v ďalšom konaní bolo vyporiadať BSM účastníkov konania v zmysle vysloveného právneho názoru, pričom v prípade pokiaľ veci patriace do BSM boli počas trvania manželstva jedným z účastníkov predané a tento si ponechal finančné prostriedky zaň získané, túto skutočnosť bude potrebné zohľadniť pri vyporiadaní BSM. V súvislosti s motorovými vozidlami zn. Peugeot, zn. Rover, zn. Citroen Xantia a zn. Ford uvedenými v žalobnom návrhu pod položkami 167, 168, 169 a 170, prípadne zaradenia finančných prostriedkov získaných za predaj týchto motorových vozidiel do masy BSM, vytkol súdu prvého stupňa, že nevysvetlil, pričom jeho konštatovanie, že účastníci konania tieto navrhli vylúčiť z vyporiadania BSM nie je v súlade s vyjadrením navrhovateľky v priebehu konania. Za situácie, pokiaľ by patrili do BSM a tieto boli niektorým z manželov za trvania manželstva predané, finančné prostriedky získané z predaja týchto motorových vozidiel patria do spoločného majetku ako ekonomický ekvivalent veci patriacej do BSM (kúpna cena za predaj motorového vozidla). V tom prípade bude potrebné túto hodnotu zohľadniť v zmysle zásad o vyporiadaní BSM. Taktiež vytkol súdu prvého stupňa, že cenné papiere, predané počas trvania manželstva zaradil do BSM účastníkov konania a prikázal ich do výlučného vlastníctva či už žalobkyne či žalovaného.
5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb, v znení účinnom do 30.6.32016, Občiansky súdny poriadok O.s.p.). V súlade s s ust. § 470 ods. 1 CSP súd po účinnosti tohto zákona postupuje podľa nového
procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov a zistil tento skutkový stav veci:
7. Žalobkyňa i žalovaný uzavreli manželstvo 17.2.1990, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 22C/129/2007-46 zo dňa 15.4.2008, právoplatným 6.6.2008. Uvedené skutočnosti sú zrejmé z rozsudku OS KE II sp.zn. 22C/129/2007-46 zo dňa 15.4.2008 na čl. 21.
8. Po uzavretí manželstva žalobkyne i žalovaného dňa 10.10.1990 Ján Stričík nar. 22.3.1934 a Magdaléna Stričíková rod. Michaličová nar. 23.5.1937 ako darcovia darovacou zmluvou darovali svojmu synovi Ing. Jaroslavovi Stričíkovi, nar. 12.2.1964 ako obdarovanému, za prítomnosti manželky (žalobkyne) Evy Stričíkovej rod. Lindtnerovej nar. 29.5.1968, vkladnú knižku na sumu 100.000,-Kčs a finančnú hotovosť v sume 250.000,-Kčs, teda spolu 350.000,-Kčs, čo obdarovaný prijal a prebral, a to na účel zakúpenia rodinného domu. Pri prejave účastníkov bola prítomná i manželka obdarovaného Eva Stričíková rod. Lindtnerová. Predmetnú darovaciu všetci účastníci podpísali, podpisy sú notársky overené, a to „až dňa 24.4.1991“. Uvedené skutočnosti vyplývajú z dôkazu označeného ako „Darovacia zmluva zo dňa 10.10.21990 na čl. 191.
9. Dňa 10.8.1992 uzavreli Magda Juhásová rod. Šebestová, Jozef Šebesta, Eva Chymčáková, Jana Vehovská ako predávajúci a Ing.Jaroslav Stričík, nar. 12.2.1964 ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj podielov z nehnuteľností v kat.území Barca, obec Košice, a to rodinného domu č.súp. 405 na parcele č. EN 95, vedľajších stavieb - skladu náradia, holubníka, plotov, vonkajších úprav - spevnenej plochy, vonkajších schodov, vonkajšieho záchoda, plotových vrát, plotových vrátok, parciel
- zast. parc.č. EN 95 s výmerou 207 m2, iné plochy s č. EN 1469/2 s výmerou 50 m2, záhrada č. EN 94/1 s výmerou 441 m2, zel. ostat. č. EN 115/2 s výmerou 123 m2, iné pl. č. EN 1469/3 o výmere 43 m2, zapísaných na LV č. 361 kat. územie Barca - obec Košice, okres Košice-mesto, a to v zmysle čl. III. predmetnej zmluvy za kúpnu cenu 400.000,-Kčs. Zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve Košice-mesto dňa 23.9.1992 pod č. RI 1166/92. V záhlaví predmetnej zmluvy na strane kupujúceho je označený Ing. Jaroslav Stričík, nar. 12.2.1964, „ slobodný“. Uvedené skutočnosti vyplývajú z Kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.1992 (čl.45).
10. Z rozhodnutia o vyrúbení notárskych poplatkov č. konania MSN E 146/91 zo dňa 12.6.1991 súd zistil, že dar vo výške 300.000,- Kčs bol spoplatnený sumou 3.000-Kčs podľa § 22 písm. a), § 23 ods. l a § 15 zák. č. 139/84 Zb. Notársky poplatok bol zaplatený na účet Mestského súdu v Košiciach zo dňa 24.6.1991. Uvedené skutočnosti vyplývajú z Rozhodnutia o vyrúbení notárskych poplatkov (čl. 192) a z poštovej poukážky o zaplatení notárskeho poplatku (čl.193).
11. Podľa Listu vlastníctva č. 361 kat. územia Barca, obec Košice-Barca, okres Košice IV zo dňa 18.6.2009 žalovaný Ing.Jaroslav Stričík je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to rodinného domu č. súp. 405 postaveného na parcele č. 95, pozemkov (parciel registra C) parc. č. 94/1 - záhrady o výmere 441 m2, pozemku parc.č. 95 - zast.plochy a nádvoria o výmere 207 m2, parc. č. 115/2 - ostatné plochy o výmere 123 m2, parc.č. 1469/2 - ostatné plochy o výmere 59 m2, parc. č. 1469/3 - ostatné plochy o výmere 43 m2, nachádzajúcich sa na Medenej ulici č. 27, Košice-Barca. Z ďalšieho listu vlastníctva č. 361 kat.územia Barca zo dňa 16.12.2011 v časti C predmetného listu vlastníctva sa nachádza poznámka „Začatie konania na OS Košice II o vyporiadanie BSM manželov, P2-371/2009. Uvedené skutočnosti vyplývajú z LV č. 361 na čl. 46 a 480.
12. Dňa 10.8.1992 uzavrela Magdaléna Stričíková (matka odporcu) ako darca a Ing.Jaroslav Stričík ako obdarovaný (odporca) ďalšiu darovaciu zmluvu, na základe ktorej Magdaléna Stričíková darovala svojmu synovi Ing.Jaroslavovi Stričíkovi finančnú podporu, obnos sumu 900.000,-Sk a na účel: - na rekonštrukciu a výstavbu nebytových priestorov - lisovňu umelých hmôt. Objekt sa nachádza v kat.území Barca - obec Košice, č.súp. 405 na parcele EN 95 podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 10.8.1992 na parcelách č. EN 1469/2. EN 94/1, EN 115/2, EN 1469/3. Z darovacej zmluvy ďalej vyplýva, že finančnú podporu v uvedenej sume daruje darca „výhrade ako dar svojmu synovi Ing.Stričíkovi Jaroslavovi“. Svedkom pri spísaní predmetnej zmluvy bol Albín Sinčák, bytom Košice, Slavskovská 28. Podpisy na
predmetnej zmluve nie sú overené. Uvedené skutočnosti vyplývajú z Darovacej zmluvy zo dňa 10.8.1992 na čl. 194.
13. Toho istého dňa 10.8. 1992 Magdaléna Stričíková ako darca a Ing. Jaroslav Stričík ako obdarovaný uzavreli ďalšiu darovaciu zmluvu, na základe ktorej darca daroval obdarovanému finančnú podporu
- sumu 180.000,-Kčs, a to na účel: - na kúpu nehnuteľnosti s pozemkami do osobného vlastníctva výhradne obdarovaného Ing.Jaroslava Stričíka v kat.území Barca, obec Košice: rodinný dom č. súp. 405 na parc.č. EN 95, vedľajších stavieb, skladu náradia, holubníka, plotov, vonkajších úprav - spevnenej plochy, vonkajších schodov, vonkajšieho záchoda, plotových vrát, plotových vrátok, parciel - zast.parc.č. EN 95 s výmerou 207 m2, iné pl. č. EN 1469/2 s výmerou 50 m2, záhrada č. EN 94/1 s výmerou 441 m2, zel.ostat. č. EN 115/2 s výmerou 123 m2, iné pl. č. EN 1469/3 s výmerou 43 m2, zapísané na LV č. 361 kat.územia Barca, obec Košice, okres Košice-mesto, - tiež k financovaniu poplatkov a výdavkov vzniknutých s prevodom tejto nehnuteľnosti a pozemkov. Podpisy na uvedenej darovacej zmluve nie sú overené. Uvedené skutočnosti vyplývajú z Darovacej zmluvy zo dňa 10.8.1992 (čl. 195).
14. Dňa 15.3.1999 Magdaléna Stričíková ako darca a Ing.Jaroslav Stričík (obdarovaný) uzavreli ďalšiu darovaciu zmluvu, na základe ktorej darca daroval svojmu synovi Ing.Jaroslavovi Stričíkovi finančnú podporu sumu 200.000,- Sk, a to na účel: na stavebný materiál na nadstavbu nad prevádzkou lisovne umelých hmôt, Barca, Medená 27. Podpisy na uvedenej zmluve nie sú overené. Uvedené skutočnosti vyplývajú z Darovacej zmluvy zo dňa 15.3.1999 (čl. 197).
15. Dňa 11.12.1995 uzavreli Bytové družstvo Košíková, Alvinczyho 22, Košice ako prevádzajúci a Eva Stričíková rod. Lindtnerová a Ing.Jaroslav Stričík ako spoloční členovia družstva a súčasne nadobúdatelia Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, predmetom ktorej bol 3-izbový byt č. 9 na 3. poschodí bytového domu č. súp. 1707, na ulici Alvinczyho 22, Košice s príslušenstvom, a to za kúpnu cenu 0 Kčs. Vklad vlastníckeho práva na Katastrálnom úrade v Košiciach bol povolený dňa 16.5.1996 pod č. V-790/96. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 11.12.1995 (čl. 25).
15. Dňa 31.8.2000 uzavreli Ing.Jaroslav Stričík a Eva Stričíková ako predávajúci a Bartolemej Szitás ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k 3-izbovému bytu č. 9 na 3. poschodí bytového domu súp.č. 1707, Alvinczyho 22 v Košiciach s príslušenstvom, a to za kúpnu cenu 231.100,- Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom Košice I, katastrálny odbor dňa 13.9.2000 pod por. č. V-2156/2000. Uvedená skutočnosť je zrejmá z Kúpnej zmluvy zo dňa 31.8.2000 na čl. 34.
16. Dňa 24.4.1998 Ladislav Kovesdy ako darca a Eva Stričíková rod. Lindtnrová ako obdarovaná uzavreli darovaciu zmluvu, predmetom ktorej je darovanie bytu č. 06 na l. poschodí bytového domu súp. č. 540 na Orgovánovej 14 v Košiciach s príslušenstvom. Vklad predmetnej darovacej zmluvy bol povolený pod č.V-1726/98. Uvedená skutočnosť vyplýva z darovacej zmluvy zo dňa 24.4.1998 na čl. 38.
17. Následne obdarovaná Eva Stričíková rod. Lindtnerová ako obdarovaná a predávajúca na jednej strane a Dušan Čulka na strane druhej uzavreli dňa 3.8.1999 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. 6 na l. poschodí bytového domu č.súp. 540, na Orgovánovej č. 14 v Košiciach s príslušenstvom, za kúpnu cenu 146.830,- Sk. Uvedená skutočnosť je zrejmá z Darovacej zmluvy zo dňa 3.8.1999na čl. 42.
18. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Košice IV zo dňa 20.3.1996 č.j. Ž.P.161/1996 -Ck Obvodný úrad životného prostredia dodatočne povolil stavebníkovi Ing. Jaroslavovi Stričíkovi stavbu „Lisovňa odpadových hmôt, ul. Medená 27, Košice-Barca“ na pozemkoch parc.č. 94/1a 95 kat.územia Košice-Barca, a to na základe žiadosti, ktorú podal stavebník Ing.Jaroslav Stričík dňa 31.1.1996. Z rozhodnutia vyplýva, že stavbu tvorí hlavný objekt: Lisovňa odpadových hmôt - je to prízemný jednopodlažný objekt - rodinný dom, v ktorom po zrealizovaní stavebných úprav a prístavbe skladovej a sociálnej časti, bola vytvorená prevádzka na výrobu plastových materiálov. Objekt bol napojený na verejné inžinierske siete novou plynovou, vodovodnou a NN prípojkou. Kanalizačná prípojka ostala pôvodná, a je napojená na verejnú kanalizáciu. Účelom predmetnej stavby bolo vytvoriť prevádzku na výrobu profilovaných plastových materiálov a zamestnať celkom 4 pracovníkov. Toto dodatočné povolenie stavby nahrádza: - stavebné povolenie podľa § 66 stavebného zákona, kolaudačné
rozhodnutie podľa § 82 stavebného zákona. Uvedená skutočnosť je zrejmá z rozhodnutia ObÚ ŽP Košice IV. na čl. 48.
19. Rozhodnutím Mesta Košice, pracovisko Košice-Juh, Košice č.j. MK- 08/228329-03/IV-Sa A/2009/05871-01/IV-Sa zo dňa 17.3.2009 v znení opravného rozhodnutia zo dňa 10.9.2009 Mesto Košice ako príslušný stavebný úrad povolil užívanie stavby Rodinný dom - nadstavba nad prevádzkou lisovne umelých hmôt na pozemku s parc.č. 95, kat.územie Barca, Medená ulica, Košice-Barca, pre navrhovateľov: Ing. Jaroslav Stričík a Eva Stričíková, obaja bytom Medená 27,Košice-Barca. Uvedená skutočnosť vyplýva z rozhodnutia Mesta Košice zo dňa 17.3.2009 a 10.9.2009 na čl. 179, 180.
20. V čestnom prehlásení Magdalény Stričíkovej, nar. 21.9.2009 p. Magdaléna Stričíková prehlásila, že výrobné stroje, ktoré používa jej syn Ing.Jaroslav Stričík k svojej podnikateľskej činnosti, sú jej vlastníctvom a používa ich s jej súhlasom. Uvedená skutočnosť vyplýva z Čestného prehlásenia zo dňa 20.9.2009 na čl. 202.
21. Z dôkazu nachádzajúceho sa na čl. 198 vyplýva, že dňa 5.12.1999 uzavrel Ing. Milan Michalič ako veriteľ s Ing. Jaroslavom Stričíkom ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ dňa 5.12.1999 požičal dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 200.000,-Sk v hotovosti. Dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť osobne veriteľovi do 31.12.2010 v plnej výške. Podpisy na zmluve nie sú overené.
21. Z dôkazu nachádzajúceho sa na č. 200 vyplýva, že dňa 10.3.2006 uzavrela Ing. Iveta Schmidtová ako veriteľka a Ing. Jaroslav Stričík ako dlžník Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľka požičala dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 200.000,-Sk v hotovosti. Dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku osobne vrátiť veriteľovi do 31.12.2010 v plnej výške. Podpisy na zmluve nie sú overené.
22. Pre účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyňa predložila súdu znalecký posudok č. 5/2010 znalca Ing. Teodora Baču vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 361 k.ú. Barca ako Rodinný dom č. súp. 405, vedľajšie stavby, vonkajšie úpravy, oplotenie, pozemok. Podľa predloženého znaleckého posudku všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená na sumu 356.755,66 eur. Z toho stavba (rodinný dom) bol ohodnotený na sumu 215.619,39 eur, drobné stavby na sumu 28.676,34 eur, vonkajšie úpravy na sumu 9.212,58 eur a pozemky 94.003,20 eur. Uvedená skutočnosť vyplýva z odborného posudku č. 5/2010 znalca Ing. Teodora Baču na čl. 147.
23. Vzhľadom na námietky žalovaného voči znaleckému posudku Ing. Teodora Baču, súd ustanovil etvie Pozemné stavby, Odhad nehnuteľností. Podľa ZP č. 02/2011 znalca Ing. Mateja Styka zo dňa 27.1.2011 v znení prepracovaného znaleckého posudku č. 04/2011 zo dňa 5.5.2011 všeobecná hodnota nehnuteľností bola znalcom ohodnotená na sumu 253.809,34 eur. Z toho rodinný dom - prístavba a nadstavba na sumu 154,961,62 eur, dom súp. č. 405 na parc. č. 95 na sumu 5.141,22 eur, plechový sklad na sumu 2.5576,31 eur, plot okolo pozemku na sumu 5.754.43 eur, studňa narážaná na sumu 404,06 eur, vonkajšie úpravy spolu na sumu 10.373,35 eur, pozemky na sumu 74.617,36 eur. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo znaleckých posudkov na čl. 263 a 361.
24. Pre nezrovnalosti v znaleckých posudkoch Ing. Mateja Styka bol na návrh účastníkov konania súdom zadaný ďalší znalecký posudok znalcovi Ing. Otovi Mihalčovi, ktorý v znaleckom posudku č. 16/2011 zo dňa 29.12.2011 stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 261.219,16 eur. Z toho stavba: plechový sklad na sumu 3.017,10 eur, plot okolo pozemku na sumu 11.500,71 eur, studňa narážaná na sumu 366,96 eur, vonkajšie úpravy spolu 11.775,51 eur, rodinný dom č.súp. 405, Medená 27, Košice na sumu 172.878,86 eur, pozemky na sumu 61.671,03 eur. Z celkovej hodnoty domu na nehnuteľnosť „Lisovňa umelých hmôt (pôvodný dom + prístavba - 1.NP) nachádzajúcej sa na Medenej 27, Košice, pripadá suma 63.895,32 eur. Z celkovej hodnoty domu na nadstavbu domu (2.NP + podkrovie) pripadá 108.983,54 eur. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo znaleckého posudku č. 16/2011 znalca Ing.Ota Mihalča na čl. 446.
25. Keďže od vypracovania znaleckého posudku č. 16/2011 vypracovaného znalcom Ing. Otom Mihalčom uplynula dlhšia doba a žalobkyňa s naposledy stanovenou cenou nesúhlasila, za účelom rozhodnutia vo veci súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie znalcom Ing. Evou Hakajovou.
Podľa znaleckého posudku znalkyne Ing.Evy Hakajovej č. 09/2016 zo dňa 17.5.2016, všeobecná hodnota vyššie uvedených stavieb a pozemkov, ktoré sú predmetnom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bola stanovená na sumu 207.000 eur. Znalecký posudok č.09/2016 sa nachádza v spise na čl. 827-897.
26. K námietkam žalovaného k znaleckému posudku č. 09/2016 znalkyňa Ing. Eva Hakajová vypracovala Odborné stanovisko k znaleckému úkonu 15/2016 zo dňa 29.7.2016 (čl.932-936).
27. V podaní doručenom súdu dňa 12.9.2012 žalobkyňa všetky hnuteľné veci okrem motorových vozidiel a prívesného vozíka, navrhla vylúčiť z masy BSM (čl.566).
28. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že hneď po sobáši jej otec previedol členský podiel v bytovom družstve k bytu na Alvinczyho 22 v Košiciach, a to tak na ňu, ako aj na žalovaného, nakoľko boli manželmi. Po štyroch rokoch spolu so žalovaným tento byt odkúpili do osobného vlastníctva. Byt užívali asi 8-9 rokov, potom ho predali a peniaze investovali do rodinného domu na Medenej 27 v Košiciach. Okrem toho dostala darom od svojho starého otca 1-izbový byt na Orgovánovej 14 v Košiciach. Tento byt taktiež predali asi za 135.000,-Sk. Okrem toho dostala od svojej starej matky finančné prostriedky v hodnote asi 100.000,-Sk. Počas trvania manželstva mala stavebné sporenie a splácala sama mladomanželskú pôžičku v sume 50.000,-Sk. Ďalej od svojej matky dostala sumu 100.000,-Sk, ktorú skutočnosť však nevie preukázať, nakoľko matka zomrela. Rodinný dom v Barci ako aj pozemok bol vo veľmi zanedbanom stave z roku 1936. Robila sa kompletná rekonštrukcia interiéru, kúrenie, steny, elektrika, všetko. Upravovali sa okná, aj vo vnútri stavby sa odstraňovali priečky. Pribudovala sa garáž ako technická časť, opravovala sa strecha, novú kúrenie, elektrické vedenie. V roku 1999 bolo vydané stavebné povolenie na nadstavbu rodinného domu (obytná časť). Prostriedky na výstavbu nadstavby sa čerpali z príjmov žalobkyne za predaj bytov. V roku 1992 spolu s manželom odkúpili drevený skladací kiosk, spojený so zemou pevným základom. Má to kanalizáciu, prívod vody, elektriny, plynu.WC a slúžilo to ako občerstvovací stánok pre verejnosť. Prevádzkovala to na svoju živnosť matka odporcu, ale pracovali v ňom hlavne navrhovateľka s manželom. Finančné prostriedky, ktoré získala z predaja bytov, boli im vyplatené v hotovosti. Peniaze na účet neukladala, nakoľko sa hneď použili, a to na účely začatia stavby (nákup tehál alebo čo bolo treba). Prístavba garáže sa robila asi v roku 1995, v roku 1996 bola kolaudácia garáže, pričom stavebné práce boli financované zo spoločných prostriedkov. V roku 1991 bol odporca prepustený zo zamestnania, navrhovateľka pracovala a tiež bola na materskej dovolenke. Žalovaný pracoval na dohodu u svojej matky. Celý život nemala prehľad, koľko manžel zarobil, ale nemala pocit, že by boli na tom zle, pretože manžel dokázal zarobiť peniaze na fuškách. Uznala, že kúpnu cenu na kúpu nehnuteľnosti v sume uhradili rodičia žalovaného. Ďalej uviedla, že odpredala 45 ks akcií Slovnaftu za sumu asi 1.900 eur. Ostatné akcie boli zrušené z toho dôvodu, že nemajú žiadnu hodnotu (čl.139-140)
29. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že rodičia žalobkyne previedli na neho a žalobkyňu členské práva k bytu na Alvinczyho v Košiciach hneď po svadbe. V roku 1991 stratil zamestnanie, bol teda nezamestnaný a žili z darov jeho rodičov. Otec bol iniciátorom všetkého. Navrhol mu, že si zriadia prevádzku na spracovanie plastov. V roku 1990 mu jeho rodičia sa rozhodli darovať 400.000,Sk. Tieto peniaze sú podložené darovacou zmluvou, pričom peniaze mali slúžiť na kúpu nehnuteľnosti na podnikateľskú činnosť. V roku 1992 hľadali vhodnú stavbu a tak sa im naskytla možnosť pred letom 1992 kúpiť nehnuteľnosť na Medenej ulici v Košiciach. Okrem sumy 400.000,- mu rodičia darovali ďalších 180.000 Sk, pretože bolo potrebné zaplatiť poplatky a zároveň financoval všetky náklady súvisiace s majetko - právnym vysporiadaním nehnuteľnosti na Medenej ulici. Kúpili len čistú nehnuteľnosť, nebola tam ani voda, ani elektrina, a keďže chceli podnikať, všetko financovali jeho rodičia. Nehnuteľnosť bola zapísaná na jeho meno a manželka o tom vedela. Všetky ďalšie finančné prostriedky, ktoré bolo potrebné vynaložiť s prevádzkou, vynaložil otec. Ďalšou darovacou zmluvou mu otec poskytol finančné prostriedky vo výške 900.000 Sk na zakúpenie strojov, na vybudovanie prevádzky a vybavenia jednotlivých záležitostí. V dome bola spustená prevádzka, existuje až doteraz a pracuje sa tam. Momentálne je uzavretá. Podnikanie začalo v roku 1996, kedy bola prevádzka skolaudovaná a ukončila sa v roku 1999, kedy sa prevádzka uzavrela. Na pozemku si postavila matka drevený stánok, kde prevádzkovala občerstvenie, a ktorý si kúpila sama na vlastné náklady. Kiosk bol síce skolaudovaný na jeho meno, ale len preto, že sa nachádzal na cudzom pozemku. V roku 1999, kedy sa uzavrela prevádzka lisovne, sa rozhodli, že vybudujú nadstavbu nad prevádzku lisovne, pretože odporca býval na prevádzke a navrhovateľka v byte. Nadstavbu financovali zo stavebného sporenia. Ďalšie finančné prostriedky na začatie stavby mu
poskytla matka vo výške 200.000,-Sk. Zo stavebného sporenia išlo o medziúver v sume 300.000,-Sk. Ďalšie finančné prostriedky si požičal od svojho uja v sume 200.000,-Sk na základe zmluvy o pôžičke. V roku 2001 bola stavba v podstate ukončená a presťahovali sa. Od roku 1991 - 1996 nepracoval a žili z darov jeho rodičov. Žalobkyňa do rekonštrukcie lisovne neprispela ani korunou. Ani do nadstavby z prostriedkov patriacich do BSM neprispela žiadnou sumou. Taktiež žalobkyňa do výstavby a nadstavby ničím neprispela. Žalovaný prehlásil, že nemá vedomosti o tom, že by žalobkyňa od svojich rodičov dostala nejaké finančné dary. Nemá vedomosti ani o finančných prostriedkoch od sestry žalobkyne Moniky Kohen, ani o tom, koľko investoval do nadstavby a koľko do lisovne. Prehlásil, že ku dňu 6.6.2008 bol registrovaný ako akcionár u emitenta Slovenský investičný holding v počte 30 kusov, a to do 17.7.2008, kedy emisia bola zrušená. Akcie odpredal za hodnotu asi 10.000,-Sk (čl.141-143).
30. Svedkyňa Magdaléna Stričíková (matka žalovaného) vypovedala, že na základe notárskej zápisnice poskytla synovi 350.000,-Kčs, a to 250.000 Kčs v hotovosti a vkladnú knižku v hodnote 100.000,-Kčs, a to na kúpu rodinného domu. Tohto aktu bola prítomná aj bývalá nevesta. A keď sa našiel konkrétny dom a 350.000,-Kčs bolo málo, dala svojmu synovi ďalších 180.000 Sk na poplatky z prevodu a na búranie. Dňa 10.10. poskytla svoju synovi ďalšiu sumu 900.000,-, aby mohol začať prístavbu. Boli to jej vlastné peniaze, ktoré jej darovali rodičia. Uviedla, že „Prvú stavbu sme vlastne financovali my. Nechcem útočiť na svoju nevestu, ale z jej strany nebola žiadna pomoc, jej matka a otec sa ani neprišli pozrieť na stavbu“. Na nadstavbu rodinného domu raz poskytla sumu 200.000,-Sk a raz 300.000,-Sk, a to z finančných prostriedkov z predaja domu po jej rodičoch. „Ja neviem o tom, že by žalobkyňa vložila nejaké finančné prostriedky do výstavby nadstavby alebo rekonštrukcie domu“. Tých 900.000,-Kčs nemala na účte, ale v hotovosti. Svedkyňa ďalej uviedla, že stroje, ktoré sa nachádzajú v lisovni, sú jej vlastníctvom. Nemá ich evidované v účtovníctve, ani ich nepoužíva a požičala ich žalovanému. Pred rozvodom účastníkov konania boli na ňu prevedené motorové vozidlá. Vo vozidlách sa nevyzná, nevie ich popísať. Nevie ani, prečo by nemali prejsť na ňu, keď boli kúpené za jej peniaze (čl.144-145).
31. Svedok Albín Sinčák vypovedal, že sú v susedskom vzťahu s rodičmi žalovaného. Niekedy v auguste 1992 ho rodičia p. Stričíka požiadali, aby bol svedkom toho, ako budú odovzdávať synovi peniaze. Rodičia ho oboznámili s tým, že chcú synovi dať 900.000,-Sk a potom ešte 180.000,-Sk, nakoľko trebalo niečo vyplácať. Peniaze neprepočítaval, tie boli v balíčkoch. Prepočítaval ich syn Jaro. Pani Stričíková doniesla peniaze a povedala, že to sú peniaze od jej rodičov a tieto chce venovať synovi na vyplatenie a na rekonštrukciu (čl. 345,346).
32. Z výsluchu svedka Eugena Lindtnera (otca žalobkyne) súd zistil, že svojej dcére daroval 100.000,- Sk, ktoré peniaze potrebovala na realizáciu prístavby rodinného domu v Košiciach - Barci. O poskytnutie finančnej čiastky ho požiadala dcéra. V tom čase bývala dcéra u neho doma na Tŕňovej ulici v Košiciach. Do Barce však nechodil, pretože neznášal zaťa pre jeho zlé povahové vlastnosti. Peniaze dal dcére preto, aby čím skôr ukončili prístavbu a presťahovali sa do Barce. Bolo to v roku 1994, kedy dcére daroval tieto finančné prostriedky a účastníkom tohto aktu nebol nikto. Potom v roku 1999 poskytol dcéru ďalšiu sumu ,a to 250.000,- Sk, ktoré peniaze daroval na nadstavbu rodinného domu . O tomto akte vedela ďalšia jeho ďalšia dcéra Monika Lindtnerová a p.Schererova. V tom čase zdedil po svojej matke v Maďarsku 200.000,-Sk a 50.000,-Sk použil z našetrených peňazí. V tom čase pôsobil ako štátny zamestnanec a mal nadpriemerný príjem. Manželku už nemal a dcére preto daroval peniaze, nakoľko chcel, aby dcéra mala poriešenú bytovú otázku a ani v tom čase nepredpokladal, že jej manželstvo skrachuje. Teda svojej dcére daroval v súhrne 350.000,-Sk, z toho prvýkrát v roku 1994 v sume 100:000,- Sk a druhýkrát v roku 1999 sumu 250.000,-Sk. O tom, že dcére daroval peniaze, zaťovi nehovoril, pretože ho nemá v láske (čl.544-546).
33. Ing. Iveta Schmidtová vypovedala, že je sestrou žalovaného. Bola účastníkom dvoch väčších transakcií. V roku 1990 bola prvá, kedy jej brat predal svoj podiel na rodinnom dome na Kremnickej 14 v Košiciach, kde pozemok bol pridelený jednak bratovi a jednak jej s manželom, pričom išlo o dvojgeneračný rodinný dom. Titulom prevedenia podielu vyplatila bratovi sumu 46.000,-Sk. Druhá transakcia bola v roku 2006, kedy svojmu bratovi požičala peniaze na dokončenie rekonštrukcie rodinného domu na Medenej ulici v Košiciach a na oplotenie. Jednalo sa o sumu 200.000,-Sk. Z tejto sumy jej brat vrátil 100.000,-Sk po rozvode účastníkov konania a doteraz jej dlhuje ešte 100.000,-Sk. Spísala aj zmluvu s bratom, túto však nemá. Zmluvu písala na písacom stroji. Brat sa zaviazal pôžičku
splatiť do roku 2010, ale medzitým sa rozviedli a nebolo z čoho pôžičku splácať. O pôžičke vedela aj bratova manželka. Pri odovzdaní peňazí bratovi nebol nikto prítomný (čl. 346-347).
34. Svedok Milan Michalič vypovedal, že žalovaný je synom jeho sestry. Keďže žalovaný potreboval peniaze na dokončenie nadstavby rodinného domu, požičal mu sumu 200.000,-Sk v roku 1999. Nevie sa vyjadriť k tomu, či o pôžičke vedela i žalobkyňa, nakoľko on sa Jaroslava Stričíka na to nikdy nepýtal. S Jaroslavom Stričíkom uzavreli dohodu o pôžičke so splatnosťou na dobu 10 rokov. Zatiaľ mu peniaze nevrátil. Rovnopis zmluvy nemá, nakoľko dôveroval rodine (čl.348).
35. Žalobkyňa odpredala cenné papiere, a to 45 kusov akcií Slovnaft za sumu 2.025 eur spoločnosti RM-S Market, o.c.p., a.s. Bratislava. Po odrátaní poplatkov za predaj akcií v sume 31,76 eur a 14,62 eur, spoločnosť RM-S Market, o.c.p. a.s. Bratislava poukázala navrhovateľke sumu 1.978,62 eur. vedené skutočnosti vyplynuli z výpovede navrhovateľka a z Vyúčtovania spoločnosti RM-S Market o.c.p. zo dňa 1.10.2012 (čl.590).
36. Ďalej žalobkyňa previedla bezodplatne cenné papiere 4 ks listinných akcií emitenta Tehelne Martin emisie CS0009015656 dňa 18.11.2010. Uvedená skutočnosť vyplynulo z výpovede navrhovateľky a zo Zmluvy o bezodplatnom prevode cenných papierov č. 113181/ZBPCP/4/2010/4012 zo dňa 18.11.2010, z Príkazu na registráciu prevodu zaknihovaného cenného papiera zo dňa 18.11.2010 (593-595) .
37. Z oznámenia Centrálneho depozitára cenných papierov SR a.s. zo dňa 28.1.2010 vyplynulo, že žalobkyňa Eva Stričíková bola taktiež od 9.2.2007 registrovaná ako akcionár listinných akcií na meno u emitenta Považský cukor a.s. Trenčianska Teplá, LP 0000605029 v počte 612 ks. Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že tieto boli zrušené z toho dôvodu, že nemajú žiadnu hodnotu (čl. 332). Podľa oznámenia Gmail.-RE zo dňa 28.1.2013 žalobkyňa vlastní 612 ks akcií v menovitej hodnote jednej akcie 0,03319 eur, spolu v hodnote 20,31228 eur (čl. 607).
38. Z oznámenia Centrálneho depozitára cenných papierov SR a.s. zo dňa 28.1.2010 ďalej vyplynulo, že žalovaný Ing.Jaroslav Stričík bol ku dňu 6.6.2008 registrovaný ako akcionár listinných akcií na meno emitenta Slovenský investičný holding a.s. LP0000504381 v počte 30 ks. Registrácia trvala od 1.12.2005 do 17.7.2008, kedy emisia bola zrušená. Žalovaný na pojednávaní vypovedal, že tieto akcie odpredal za hodnotu zhruba 10.000,-Sk (čl.332)
38. Z oznámenia KRPZ Košice, KDI zo dňa 28.1.2010 vyplynulo, že v období od 26.3.2007 do 2.5.2007 bol žalovaný Ing.Jaroslav Stričík držiteľom motorového vozidla KE-128FC. Ku dňu 6.6.2008 držiteľom motorového vozidla KE -128 FC bol Erik Schmidt, nar. 1987, bytom Košice, Kremnická 14 (od 2.5.2007 do 6.10.2008. V súčasnosti držiteľom predmetného motorového vozidla je Magdaléna Stričíková (matka žalovaného), čl.122-131
39. Z oznámenia KR PZ Košice, KDI zo dňa 28.1.2010 ďalej vyplynulo, že držiteľom motorového vozidla KE-542 FD od 25.4.2007 do 2.5.2007 bol Ing.Jaroslav Stričík, od 2.5.2007 do 18.5.2009 Erik Schmidt, nar. 1987 a od 18.5.2009 Silvia Ontková,nar. 1972, bytom Gelnica, Helcmanovce 85 (čl.122-131).
40. Z oznámenia KR PZ Košice, KDI zo dňa 28.1.2010 ďalej vyplynulo, že držiteľom motorového vozidla KE 133 EC bol od 29.9.2003 do 28.11.2007 Ing.Jaroslav Stričík a od 28.11.2007 Magdaléna Stričíková (matka žalovaného) (čl. 122-131).
41. Podľa ust. § 3 ods. l Občianskeho zákonníka (ďalej en OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich s občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
42. Podľa ust. § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
43. Podľa ust. § 148 ods. l OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
44. Podľa ust. § 149 ods. l OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykonáva sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ.
45. Podľa ust. § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
46. Podľa ust. § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
47. Podľa čl.15 Civilného sporového poriadku, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
48. Podľa ust. § 186 Civilného sporového poriadku, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
49. Podľa ust. § 191 ods. l Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich nájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
50. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, predmetom vyporiadania je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrí a čo existovalo ku dňu jeho zániku , pričom treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania. Platí pritom, že v rovnakom pomere v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, podieľajú sa aj na spoločných dlhoch. Súd pri vyporiadaní BSM nie je viazaný návrhmi účastníkov, ani pokiaľ ide o rozsah spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania. Pri vyporiadaní súd prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosť.
51. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd s prihliadnutím na výsledky dokazovania, rešpektujúc zásadu rovnakého podielu oboch účastníkov na nadobudnutí spoločného majetku, ako aj rešpektujúc zásadu, aby sa jednému z rozvedených manželov uhradilo, čo zo svojho alebo jemu poskytnutých darov vynaložil na spoločný majetok, rozhodol o vyporiadaní spoločne nadobudnutého majetku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
52. Vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť na Medenej ulici v Košiciach žalovaný nadobudol ako jeden z manželov počas trvania manželstva so žalobkyňou na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.1992 ako výlučný vlastník za okolností hore popísaných, a počas celého konania zastával názor, že predmetná nehnuteľnosť nepatrí do BSM, súd ako predbežnú otázku posudzoval, či sa žalobkyňa v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka stala bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. 361.
53. Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázanú tú skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť na Medenej ulici v Košiciach by bola na základe dohody o zúžení BSM formou notárskej zápisnice vylúčená z BSM, ani nešlo o vec získanú dedičstvom alebo darom (ale na základe kúpnej zmluvy uzavretej za trvania manželstva) a ani nešlo o vec, ktorá by podľa svojej povahy slúžila výlučne osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba žalovanému a ani nešlo o vec vydanú v rámci predpisov o reštitúcii iba žalovanému. Kúpna zmluva zo dňa 10.8.1992, registrovaná Štátnym notárstvom Košice-mesto dňa 13.9.1992, bola uzavretá za trvania manželstva (manželstvo strany sporu uzavreli dňa 17.2.1990), pričom ako z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, žalovaný nepravdivo uviedol, že je slobodný. Pri posudzovaní predbežnej otázky súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že na základe Darovacej zmluvy zo dňa 10.10.1990 (podpisy notársky overené až 24.4.1991) rodičia žalovaného darovali žalovanému sumu 350.000 Kčs, čo bolo len časťou kúpnej ceny 400.000,-Kčs, pričom je nesporné, že kúpnu zmluvu uzavrel žalovaný po dvoch rokoch od poskytnutia daru rodičmi a takmer dvoch a pol rokoch od uzavretia manželstva. Zvyšná časť kúpnej ceny preto mohla byť zaplatená i zo spoločných prostriedkov patriacich
do BSM, na ktorú skutočnosť žalobkyňa počas celého konania poukazovala. Preto súd túto predbežnú otázku posúdil tak, že nehnuteľnosť nadobudnutá na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.1992, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, keďže darovacou zmluvou zo dňa 10.10.1990 bolo poskytnutých žalovanému len časť finančných prostriedkov na kúpu predmetnej nehnuteľnosti a nemal preukázané, z akých finančných prostriedkov bola financovaná zvyšná časť nehnuteľnosti. Konštatovania žalovaného, že všetko financovali len jeho rodičia, keďže žalobkyňa bola na materskej dovolenke a on bol nezamestnaný, takže finančné prostriedky nemali, považoval súd za účelovú obranu zo strany žalovaného, keďže nevysvetlil súdu, z akých finančných prostriedkov ako rodina potom žili, keď žiadne peniaze nemali. Na podporu uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že strany sporu uzavreli manželstvo 17.2.1990, žalovaný uzavrel darovaciu zmluvu s rodičmi dňa 10.10.1990, notársky overil podpisy na darovacej zmluvy až dňa 24.4.1991 (takmer po 7 mesiacoch), žalovaný kúpnu zmluvu uzavrel dňa 10.9.1992, to znamená, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo po 2 a pol roku od uzavretia manželstva a takmer po dvoch rokoch od uzavretia darovacej zmluvy.
54. Pokiaľ sa jedná o hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na Medenej ulici v Košiciach, bolo vypracovaných viacero znaleckých posudkov. Konajúci súd vychádzal z posledného znaleckého posudku č. 09/2016 zo dňa 17.5.2016 znalkyne Ing.Viery Hakajovej vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností zapísaných na LV č.361 k.ú. Barca ku dňu vyporiadania a z celkovej hodnoty nehnuteľností ako celku vo výške 207.000 eur. Oboznámil sa aj s Odborným stanoviskom k znaleckému posudku zo dňa 29.7.2016.
55. U hnuteľných vecí, t. j. u osobného motorového vozidla zn. Renoult Clio, a prívesného vozíka súd vychádzal zo zostatkových hodnôd uvedených hnuteľných vecí, odsúhlasených účastníkmi konania, t.j. zo sumy 995,82 eur u OMV zn. Renolt Clio a zo sumy 33,19 eur u prívesného vozíka. Ostatné hnuteľné veci, okrem motorových vozidiel, žiadali účastníci konania vylúčiť z vyporiadania BSM vzhľadom na ich rozsah a výšku opotrebenia.
56. Pokiaľ sa jedná o cenné papiere, tieto ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (t. j. ku 6.6.2008 kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva) síce existovali, ale následne po rozvode manželstva boli akcie žalobkyňou i žalovaným odpredané, pričom súd finančné prostriedky získané z odpredajú akcií zohľadnil pri vyporiadaní BSM. Uvedené ceny vyplývali z vyúčtovaní pri odpredaji akcií, ako aj výpovedí účastníkov konania a neboli sporné.
57. Pokiaľ sa jedná o osobné motorové vozidla (okrem Renolt Clio, ktoré je predmetom vyporadania BSM), otázka či patria alebo nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva bola medzi stranami sporu sporná. Žalobkyňa žiadala určiť, že tieto vozidla patria do BSM a tieto vyporiadať, žalovaný mal za to, že vozidlá do BSM nepatria. V súlade s názorom Krajského súdu v Košiciach v uznesení KS KE č. 1Co/224/2014 zo dňa 24.3.2015, za situácie, pokiaľ by patrili do BSM a tieto boli niektorým z manželov za trvania manželstva predané, finančné prostriedky získané z predaja týchto motorových vozidiel patria do spoločného majetku ako ekonomický ekvivalent veci patriacej do BSM (kúpna cena za predaj motorového vozidla). V tom prípade bolo potrebné túto hodnotu zohľadniť v zmysle zásad o vyporiadaní BSM. Je nesporné, že žiadna zo strán tohto sporu v čase rozvodu manželstva (6.6.2008) neboli ich vlastníkmi. Ako vyplýva z potvrdení dopravného inšpektorátu, žalovaný bol vlastníkom motorového vozidla KE - 128 FC Peugeot 206 od 26.3.2007 do 2.5.2007, kedy previedol vozidlo na Erika Schmidta a ten následne 6.10.2008 previedol vozidlo na matku žalovaného pani Magdalénu Stričikovú
- matku žalovaného. Ďalej žalovaný bol vlastníkom motorového vozidla KE 542 FD ROVER 400 od 25.4.2007 do 2.5.2007, kedy previedol vozidlo na Erika Schmidta a ten 18.5.2009 na Silviu Ontkovú. A nakoniec žalovaný bol vlastníkom motorového vozidla KE 133 EC Citroen Xantia od 29.9.2003 do 28.11.2007, kedy previedol vozidlo na Magdalénu Stričikovú - matku žalovaného. Žalobkyňa predložila súdu ocenenie EurotaxGlass zo dňa 24.3.2016, ktorý ocenil vyššie uvedené motorové vozidla ku dňu 6.6.2008 (právoplatnosť rozvodu manželstva ) nasledovne :
- Peugeot 206 - 11 ročné, 10/98 na sumu 3.283 eur
- Citroen Xantia - 11 ročné , 09/98 na sumu 7.382 eur
- Rover - 13 ročné, 02/1996 na sumu 4.356 eur. V konaní nebola preukázaná cena , za ktorú žalovaný previedol motorové vozidla na svoju matku, ani u vozidla ROVER na tretiu osobu. Aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, že predmetné motorové vozidlá boli zakúpené za trvania manželstva a jedným z manželov predané (prevedené) počas trvania manželstva, súd uzavrel,
že finančné prostriedky získané z predaja (prevodu) týchto motorových vozidiel, patria do spoločného majetku ako ekonomický ekvivalent veci patriacej do BSM. Keďže súd nemal preukázanú výšku finančných prostriedkov z predaja - prevodu motorových vozidiel, vychádzajúc z ocenenia motorových vozidiel predložených žalobkyňou a s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, súd na základe vlastnej úvahy keďže sa jedná o motorové vozidlá 11-13 ročné ku dňu právoplatnosti rozvodu (v súčasnosti 17-18 ročné vozidlá) ustálil hodnotu motorového vozidla Peugeot na sumu 1.500 eur, Citroen Xantia na sumu 3.500 eur a Rover na sumu 2.000 eur, t.j. v celkovej sume 7.000 eur a túto sumu zohľadnil pri vyporiadaní BSM.
58. Za hodnotu tvoriacu masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak súd považoval celkove sumu 217.359,94 eur. Nakoniec táto hodnota nehnuteľností nebola ani medzi stranami sporu sporná. Aktíva teda v súhrne predstavovali sumu 217.359,94 eur.
Z toho:
- nehnuteľnosti v hodnote 207.000 eur,
- finančné prostriedky získané z predaja cenných papierov cenné papiere v hodnote 1.978,62 eur + 20,31 eur + 332 eur, -hnuteľné veci v celkovej hodnote 1.029,01 eur. Z toho prívesný vozík v hodnote 33,19 eur a Renolt Clio v hodnote 995,82 eur). -ostatné motorové vozidlá (Peugeot, Citroen Xantia a ROVER) v hodnote 7.000 eur.
59. Pokiaľ sa jedná o dlhy, tieto strany sporu neevidujú voči bankám. Zo svedeckých výpovedí a z predložených listinných dôkazov (zmlúv o pôžičke) vyplynulo, že žalovaný eviduje záväzky voči dvom fyzickým osobám v celkovej výške zostatok 300.000,-Kčs (Milan Michalič vo výške 200.000,-Kčs, Ing.Schmidtová zostatok vo výške 100.000,-Kčs). Existenciu týchto pôžičiek žalobkyňa namietala, o ich existencii nevedela. Vychádzajúc z uvedeného spolu záväzky (pasíva ) činili sumu 300.000,-Kčs (t.j. cca 9.958,17 eur).
60. Pri zachovaní rovnosti podielov oboch účastníkov na nadobudnutí spoločného majetku, každému z účastníkov by mal pripadnúť rovnaký podiel a tak hodnota podielu na jedného účastníka činí 108.679,97 eur (t.j. 217.359,94 : 2 ).
61. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva súd zohľadnil v prospech žalovaného sumu v celkovej výške 576.000,- Kčs (Sk) (t.j. 19.119,70 eur), ktorú sumu vynaložil žalovaný zo svojho na majetok patriaci do BSM. Táto finančná čiastka pozostáva zo sumy 350.000,- Kčs, ktorú na základe darovacej zmluvy zo dňa 10.10.1990 poskytli rodičia žalovaného žalovanému, pričom túto finančnú čiastku nepoprela ani žalobkyňa. Ďalšiu finančnú čiastku predstavuje suma 180.000,-Kčs, ktorú na základe darovacej zmluvy zo dňa 10.8.1992 mali poskytnúť rodičia žalovanému v deň podpísania Kúpnej zmluvy na kúpu nehnuteľnosti a na financovanie poplatkov a výdavkov vzniklých s prevodom nehnuteľností. Finančnú čiastku vo výške 180.000 Kčs súd zohľadnil z toho dôvodu, že poskytnutie daru vo výške 180.000,-Kčs v deň podpísania kúpnej zmluvy sa javí súdu ako možné a logické vzhľadom na kúpnu cenu vo výške 400.000,- Kčs, poskytnutý dar v hodnote 350.000,-Kčs, nutnosť financovania poplatkov spojených s prevodom nehnuteľností a skutočnosť, že podľa vyjadrenia žalovaného, žalovaného zostal bez práce a navrhovateľka bola na materskej dovolenke. Tretiu časť zo sumy 576.000,-Kčs predstavuje suma 46.000,- Kčs, ktorú mala poskytnúť sestra žalovaného Ing. Schmidtová žalovanému v súvislosti s vyporiadaním podielu na nehnuteľnostiach na Kremnickej ulici č. 14 v Košiciach. Vychádzajúc z uvedeného v danom prípade súd v prospech žalovaného zohľadnil sumu 19.119,70 eur resp. 576.000,-Kčs (350.000 + 180.000 + 46.000), ktorú žalovaný zo svojho vynaložil na spoločný majetok.
62. Na druhej strane pri vyporiadaní BSM súd zohľadnil v prospech žalobkyne sumu 231.100,-Kčs za predaj bytu na Alvinzyho 22 v Košiciach, nakoľko vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu nadobudli predmetný byt bezodplatne prevodom členského podielu z otca žalobkyne, ktorý byt následne odpredali za kúpnu cenu 231.100,- Kčs. Okrem toho v prospech žalobkyne súd zohľadnil sumu 146.830,- Kčs, ktorú získala žalobkyňa odpredajom bytu na Orgovánovej ulici č. 14 v Košiciach, po tom, čo tento byt nadobudla darom od svojho starého otca Ladislava Kovesdyho. Vychádzajúc z uvedeného v danom prípade súd v prospech žalobkyne zohľadnil sumu 12.544,98 eur resp. 377.930,- Kčs (231.100 + 146.830 ), ktorú žalobkyňa zo svojho vynaložila na spoločný majetok.
63. Pokiaľ sa jedná o darovaciu zmluvu zo dňa 10.8.1992 na sumu 900.000,-Kčs a darovaciu zmluvu zo dňa 15.3.1999 na sumu 200.000,- Sk, tieto dôkazy súd pri vyporiadaní BSM nezohľadnil v prospech žalovaného, nakoľko nepovažoval tieto dôkazy za dôveryhodné. Nie je totiž logické, aby tí istí darcovia a ten istý obdarovaný uzavreli v ten istý deň 10.8.1992 súčasne dve darovacie zmluvy, obsahom ktorých je rovnako poskytnutie peňažných darov, u prvej zmluvy vo výške 900.000,- Kčs a u druhej zmluvy vo výške 180.000,- Kčs, za situácie, keď žalovaný pre účely ďalšieho dokazovania nepreukázal originály darovacích zmlúv, podpisy na zmluvách nie sú notársky overené, existenciu týchto darov žalobkyňa jednoznačne poprela, pričom u darovacej zmluvy zo dňa 10.10.1990, predmetom ktorej bol podstatne nižší finančný obnos, podpisy na uvedenej zmluve boli overené.
64. Taktiež súd nezohľadnil poskytnutie darov v prospech žalobkyne, ktoré mal v roku 1994 darovať žalobkyni jej otec Eugen Lindtner v sume 100.000,-Sk a v roku 1999 v sume 250.000,- Sk, nakoľko okrem svedeckej výpovede Eugena Lindtnera a výpovede žalobkyne poskytnutie darov iným spôsobom preukázané neboli a žalovaný poskytnutie darov nepripúšťal.
65. Pokiaľ sa jedná o poskytnutie pôžičiek, i napriek vyjadreniu žalobkyne o nevedomosti týchto pôžičiek, súd zohľadnil v prospech odporcu zostatok pôžičiek voči Milanovi Michaličovi a Ing. Ivete Schmidtovej, to všetko v zostatku v celkovej výške 300.000,-Sk (9.958,18 eur), ktoré boli súdu preukázané zmluvami o pôžičke a výsluchom svedkov. 66. V priebehu konania strany stále menili názor ohľadom prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva tej ktorej strany, najmä žalovaný. To bol aj dôvod, pre ktoré súd odročoval pojednávania, včítane predposledného pojednávania. Podaním doručeným súdu dňa 14.3.2017 žalovaný nakoniec súdu oznámil, že súhlasí s tým, aby súd prikázal nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva. Po oboznámení so stanoviskom žalovaného, žalobkyňa súdu dňa 16.3.2017 oznámila, že žiada, aby súd prikázal predmetné nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva a od právoplatnosti rozsudku určil 6- mesačnú lehotu na zaplatenie vyrovnavácieho podielu žalovanému a prehlásila, že s návrhom na prikázanie nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva nesúhlasí.
67. Na pojednávaní dňa 17.3.2017 žalobkyňa zotrvala na návrhu a žiadala prikázať nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva. Poukázala na to, že strany sporu ako bývalí manželia, nemôžu v jednom dome spolu bývať, majú stále nezhody, rozdielne predstavy o využívaní nehnuteľnosti. Žalovaný nie je ochotný investovať do akýchkoľvek opráv na udržiavanie nehnuteľnosti a tým, že dom sa neudržiava, dom starne a cena nehnuteľnosti klesá. V 6-mesačnej lehote buď nájde kupcu a dom predá alebo vyplatenie žalovaného zabezpečí a vyrieši iným spôsobom (bola zisťovať, z časti jej banka poskytne úver a z časti jej poskytne pôžičku rodina resp. si vyporiada majetkové pomery v rámci rodiny). V priebehu 6-mesačnej lehoty, pokiaľ žalovaný prejaví záujem o dom, žalobkyňa je ochotná previesť naspäť na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnosti za podmienky, že ju žalovaný vyplatí. Prikázanie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva považuje žalobkyňa za nehospodárne a nič neriešiace. Poukázala na to, že v priebehu tohto súdneho konania boli záujemcovia o dom.
68. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne :
- nehnuteľnosti na Medenej ulici v Košiciach v hodnote 207.000 eur, nakoľko o nehnuteľnosti žalobkyňa prejavila záujem a žiadala určiť dobu, dokedy je povinná vyplatiť žalovanému vyrovnávací podiel,
- osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio farba strieborná metalíza EČV: KE 849 EN v zostatkovej hodnote 995,82 eur.
69. Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikázal prívesný vozík EČ: 066 YB.
70. Súd dodáva, že z predaja akcií po rozvode manželstva strany sporu získali finančné prostriedky v celkovej sume 2.330,93 eur. Jedna polovica z finančných prostriedkov získaných z predaja akcií činí 1,165,465 eur, po zaokrúhlení 1.165, 47 eur. Tieto finančné prostriedky z predaja akcií súd zohľadnil v mase BSM. Pri prevode motorových vozidiel zn. Peogeot, Citoren a Rover súd vychádzal zo sumy 7.000 eur podľa úvahy (zohľadnená v mase BSM), jedna polovica činí 3.500 eur, pričom táto suma bola zohľadnená pri vyporiadaní BSM.
71. Zároveň rozhodol o povinnosti žalobkyne uhradiť žalovanému titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 115.254,75 eur v lehote do 6-tich mesiacov od právoplatnosti rozsudku s tým, že žalobkyňa i žalovaný preberajú zodpovednosť za splatenie záväzkov rovným dielom z titulu pôžičky Ing. Michaličovi a Ing. Schmidtovej.
72. Spôsob výpočtu vyporiadavacieho podielu je nasledovný :
Celková hodnota majetku patriaceho do BSM, ktorá je predmetom vyporiadania, činí 217.359,94 eur. Podiel 1 predstavuje 108.679,97 eur (217.359,94 : 2). Vychádzajúc z rovnosti podielov ide o sumu, ktorú by žalovaný mal titulom vyporiadania BSM od žalobkyne dostať. K tejto sume súd prirátal sumu 6.574,78 eur, ako rozdiel medzi tým, čo žalovaný a žalobkyňa zo svojho vynaložili na spoločný majetok (19.119,76 eur - 12.544,98 eur). Vyrovnávací podiel tak činí : 108.679,97 + 6.574,78, t.j. spolu 115.254,75 eur. 73. O povinnosti účastníkov konania zaplatiť súdny poplatok za konanie rozhodol súd podľa ust. § 2 ods. l písm. c) zák.č. 71/1992 Zb. v spojení s položkou 6 písm. b) prílohy tohto zákona, podľa ktorého súdny poplatok za vyporiadanie BSM v zmysle citovaného zákona v platnom znení činí 3 % z predmetu konania (t.j. 3 % zo 217.359,- eur) je 6.520,77, po zaokrúhlení 6.520,50 eur). Súd uložil povinnosť každej zo strán sporu zaplatiť súdny poplatok rovnakým dielom po 3.260,25 eur na účet Okresného súdu Košice II. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
74. O splnení povinností uložených týmto rozsudkom súd rozhodol v súlade s ust. § § 232 ods. 3 CSP.
75. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l v spojení s § § 255 ods. 1, 257 CSP. Súd dodáva, že predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, lebo strany sa nedokázali mimosúdne dohodnúť. Vzhľadom na charakter tohto sporu, ktorý je vlastne vyústením rozvodového konania, je svojim charakterom osobitným sporom. Nemožno jednoznačne ustáliť, kto zavinil spor a kto v akej miere bol úspešný. Je teda zrejmé, že ako žalobkyňa, tak aj žalovaný nemali v konaní plný úspech a je ťažko vyčísliteľné ak nemožné, v akom pomere ten ktorý z nich je úspešný.
76. O náhrade trov štátu bolo rozhodnuté v súlade s čl. 4 ods. l CSP podľa § § 259 CSP a § 262 ods. l , 2 CSP.
77. O výške trov štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Košice II. v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prevej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).