Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Scud-2-2015.pdf
PDF · 85.01 KB
Case nature
Subarea
14Scud/2/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci žalobcu K. D., K. XX, W. republika, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou V4 legal, s.r.o., Tvrdého 4, Žilina, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu, ul. 29.augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka B. č. XXX-XXXX-XX/XXXX-SL zo dňa 8. augusta 2013 na základe žaloby takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobou zo dňa XX.XX.XXXX doručenou správnemu súdu dňa 22.09.2015 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej, resp. jej organizačnej zložke Sociálnej poisťovni pobočka B. Ľubovňa doručiť mu rozhodnutie č. XXX-XXXX-XX/XXXX-SL zo dňa 8. augusta 2013, odloženia vykonateľnosti tohto rozhodnutia a náhrady trov konania, alternatívne preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu Sociálnej poisťovne, pobočka B. C. č. XXX-XXXX-XX/XXXX-SL zo dňa 8. augusta 2013, pričom navrhol zrušiť toto rozhodnutie a priznať mu náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím Sociálna poisťovňa pobočka Stará C. rozhodla o tom, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa C. Z. A. - Z. od 01.07.2012 podľa slovenskej legislatívy. Okrem dôvodov vecnej nesprávnosti poukázal na to, že toto rozhodnutie mu nebolo riadne doručené, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť uplatniť si svoje právo - podať opravný prostriedok voči tomuto rozhodnutiu, pretože sa o rozhodnutí nedozvedel v zákonnej lehote. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Takto došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Citoval § 212 ods. 1, 3 zákona o sociálnom poistení, z ktorých vyvodil, že predmetné rozhodnutie malo byť doručené do vlastných rúk, k čomu nedošlo, pretože podpis na potvrdení o prevzatí zásielky - doručenke nekorešponduje s menom a priezviskom žalobcu, teda mu nebolo riadne doručené. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 3 Sžo/13/2011 zo dňa 20.09.2011, z ktorého vyplýva, že: „S doručovaním sa v práve spájajú významné dôsledky. Doručovanie rozhodnutí v správnom konaní má vplyv na splnenie procesných podmienok odvolacieho konania, ako aj konania následného súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve. Ak nebolo rozhodnutie správne doručené podľa zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Kvalifikovanou formou doručovania je doručovanie do vlastných rúk, pri ktorom písomnosť môže prevziať len adresát a možnosť doručiť písomnosť náhradnému prijímateľovi je vylúčená, okrem
splnomocnenca na preberanie zásielok. Ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takého doručenie inej osobe, nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť od rúk účastníka dostala. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán, spravidla doručenkami.“ Citoval § 250b ods. 2 O.s.p. a vyjadril názor, že na danú situáciu sa vzťahuje inštitút tzv. opomenutého účastníka“, pričom toto ustanovenie prelamuje dôsledky § 247 ods. 2, § 250 ods. 2 O.s.p. a pripúšťa podanie žaloby aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných prostriedkov. Vzhľadom na to, že od vydania rozhodnutia neuplynula lehota troch rokov podal žalobu.
II.
3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 28.10.2015 uviedla, že proti predmetnému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka Stará Ľubovňa žalobca podal odvolanie, jeho zamestnávateľ tak neurobil. Žalovaná citovala § 212 ods. 1, 3, § 215 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedla, že rozhodnutie bolo doručované doporučenou zásielkou na adresu žalobcu evidovanú v systéme Sociálnej poisťovne a aj na adresu miesta podnikania jeho zamestnávateľa. Domnieva sa, že rozhodnutie bolo riadne doručené žalobcovi 16.8.2013, rozhodnutie prevzala sestra žalobcu. Žalovaná preskúmaním veci zistila, že odvolanie bolo podané po zákonnej 30 dňovej lehote dňa 20.9.2013 a listom zo dňa 27.11.2013 bol zamestnanec o tomto informovaný. Rozhodnutie pobočky tak nadobudlo právoplatnosť 19.9.2013. žalobca tak v správnom konaní nenapadol rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a vzhľadom na subsidiárny charakter správneho súdnictva vo vzťahu k správnemu konaniu nie je žalobca oprávnenou osobou na podanie žaloby, pretože opravný prostriedok využil až po uplynutí zákonnej lehoty. Na základe uvedeného žalovaná navrhla zastaviť konanie. Z opatrnosti sa vyjadrila aj k časti žalobných dôvodov týkajúcim sa vecnej stránky napadnutého rozhodnutia, oponovala názorom žalobcu a uzavrela, že považuje rozhodnutie pobočky za správne, skutkový a právny stav za dostatočne zistený a preukázaný.
III.
4. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa rozhodnutím č. 700-4160-53/2013-SL zo dňa 8. augusta 2013 rozhodla, že K. D. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.07.2012. Rozhodnutie bolo doručované K. D., C. Z. A. - Z. a Sociálnej poisťovni. Žalobca rozhodnutie podľa pripojenej kópie doručenky do vlastných rúk neprevzal, ale prevzala ho jeho sestra 19.08.2013. Odvolanie voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 20.09.2013.
5. Žalobca domáhal, aby odvolací orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil. Namietol predovšetkým neupovedomenie o začatí konania podľa § 185 ods. 4 zákona, odopretie práv účastníka konania § 173 ods. 2 zákona, čl. 48 bod 2 Ústavy Slovenskej republiky, neúplné zistenie skutkového stavu a nesprávne posúdenie veci, neprihliadnutie na dôkazy predložené v konaní zamestnávateľom. Ďalej poukázal na dôvody nezákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa, ktoré odvolaním napadol.
6. Sociálna poisťovňa, ústredie na odvolanie žalobcu reagovala vyjadrením, v ktorom mu oznámila, že podľa § 215 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie možno podať v lehote 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, pričom rozhodnutie prevzal 19.08.2013 a odvolanie bolo podanú na poštovú prepravu 20.9.2013, t.j. po zákonom ustanovenej lehote na podanie odvolania, ktorej posledný deň bol 18.9.2013. Rozhodnutie po márnom uplynutí lehoty nadobudlo právoplatnosť dňa 19.9.2013 a už nie je napadnuteľné riadnym opravným prostriedkom.
IV.
7. Dňom 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok.
8. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku - v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa prechodných ustanovení Správneho súdneho poriadku a to § 491 ods. 1 - ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 491 ods. 2 SSP - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
10. V predmetnej veci konanie bolo začaté dňom doručenia žaloby Krajskému súdu v Prešove, teda 22.09.2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ale s odkazom na citované ustanovenie § 491 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku má sa dokončiť podľa Správneho súdneho poriadku. Je nesporné, že v predmetnej veci ide o správnu žalobu v sociálnych veciach, lebo podľa § 199 ods. 1 písm. a/ Správneho súdneho poriadku sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.
11. V preskúmavanej veci sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanej, teda Sociálnej poisťovne, ústredie, resp. jej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, pobočke Stará Ľubovňa doručiť mu prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa zo dňa 08.08.2013 č. XXX- XXXX-XX/XXXX-SL.
12. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka B. C. bolo doručované na adresu žalobcu a bolo prevzaté sestrou žalobcu 19.08.2013. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka B. C. zo dňa 08.08.2013 č. XXX-XXXX- XX/XXXX-SL dňa 20.09.2013. Na jeho odvolanie reagovala žalovaná vyjadrením.
13. Správny súdny poriadok v ustanovení § 199 ods. 3 upravuje, že ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
14. Podľa § 179 ods. 1 Správneho súdneho poriadku - ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať, správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. Podľa ods. 4 uvedeného rozhodnutia - po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. Podľa § 179 ods. 5 Správneho súdneho poriadku - opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia. Podľa ods. 6 uvedeného ustanovenia - ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku. Podľa § 179 ods. 7 SSP - ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.
15. Tretia hlava Správneho súdneho poriadku nemá osobitné ustanovenia o opomenutom účastníkovi konania.
16. Podľa § 61 písm. a/ SSP - žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu. Podľa ods. 1 písm. b/ SSP - na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby alebo sa jej priamo dotýka.
V.
17. Zo zisteného skutkového stavu podľa názoru súdu vyplýva, že v tomto konaní správny súd nie je oprávnený skúmať, či žalobca bol alebo nebol opomenutým účastníkom správneho konania.
18. Správny súd považuje žalobu žalobcu zastúpeného advokátom za zmätočnú. Podľa žalobcu je pasívne legitimovanou sociálna poisťovňa ústredie, ale domáha sa preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky B. C..
19. Podľa § 160 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 Správneho súdneho poriadku
- súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je
a) stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
20. Spornou otázkou medzi žalobcom a sociálnou poisťovňou ústredím ako žalovanou je právne posúdenie správnosti alebo nesprávnosti doručenia prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka B. C. a to či ide iba o oznámenie rozhodnutia alebo rozhodnutie má byť žalobcovi doručené do vlastných rúk. Z obsahu vyjadrenia sociálnej poisťovne ústredia k oneskorene podanému odvolaniu zo dňa 20.09.2013 bola žalovanou riešená právna otázka namietaná žalobcom. Pre posúdenie otázky preskúmateľnosti rozhodnutia alebo inej listiny bez ohľadu na to, či boli vydané vo formalizovanom procese alebo mimo formalizovaného procesu v predmetnej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je primárne posúdenie, či sa rozhodovalo o subjektívnom práve žalobcu. Podľa názoru správneho súdu takouto listinou je citované vyjadrenie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie v Bratislave, ktoré mal možnosť žalobca napadnúť žalobou v zákonom stanovenej lehote.
21. Ak sociálna poisťovňa ústredie na odvolanie žalobcu reagovala listom a nie vydaním rozhodnutia s náležitosťami podľa § 209 ods. 1 až 7 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa názoru súdu postupovala správne, pretože na konanie sa nevzťahuje osobitný predpis o správnom konaní (§ 172 ods. 1) a Zákon o sociálnom poistení neobsahuje ustanovenia upravujúce postup sociálnej poisťovne ústredia, ak je odvolanie podané podľa jej názoru oneskorene.
22. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky - štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákona.
23. Podľa § 99 písm. b/ SSP - správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
24. Vzhľadom na uvedené zistenia a zákonnú úpravu správny súd nemal inú možnosť ako konanie zastaviť.
25. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. b/ SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
26. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.