Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/75/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom v Y., D. X proti žalovanému M. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. L., D. Z. XXX/ XX, zastúpenému JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom v O. D., X. D. XXX/XX, o zaplatenie 141,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 10C/378/2015-57 zo dňa 08. 06. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 9 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 517 ods. 2 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne z uvedenej sumy od 29. 01. 2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,72 eur podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Mal za preukázané, že účastníci uzavreli 26. 03. 2013 zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s dojednaným ročným poistným vo výške 169,- eur, splácaným v štvrťročných splátkach vo výške 42,25 eur, ktoré zaniklo zápisom prevodu držby motorového vozidla zo žalovaného na inú osobu 08. 04. 2013, tak ako to vyplýva zo správy OR PZ Liptovský Mikuláš, Okresný dopravný inšpektorát a nie z dôvodu nezaplatenia poistného v lehote jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti tvrdeného žalobcom. K zániku poistenia dochádza okamihom, keď nastala skutočnosť zápisu prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel, t. j. bez ohľadu na to, či poistník uvedenú skutočnosť oznámil a preukázal poisťovateľovi. Vzhľadom na uvedené žalobcovi patrí právo na poistné za obdobie od 27. 03. 2013 do 08. 04. 2013, predstavujúce 6,02 eur (ročné poistné 169,- eur : 365 dní x 13 dní), keď žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že poistné za prvý štvrťrok uhradil bezprostredne po podpise zmluvy, preto mu bola uložená povinnosť zaplatiť poistné vo výške 6,02 eur a v zostávajúcej časti bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, súd ho zaviazal z priznanej sumy zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania od požadovaného dátumu a zostávajúcej časti uplatnených úrokov podanú žalobu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ Civilného sporového poriadku. O existencii listinných dôkazov, a to oznámenia OR PZ Liptovský Mikuláš a evidenčnej karty motorového vozidla, sa

dozvedel až z odôvodnenia rozsudku, keďže súd mu ich fotokópiu nezaslal, aby sa mal možnosť s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim (č.l. IX, § 181 ods. 3 . V prípade, ak by tak bol súd urobil, bol by na základe oznámenia poistnú zmluvu prestornoval a mal by možnosť zvážiť uskutočnenie prípadných dispozičných úkonov, t. j. využil by svoje právo disponovať s predmetom konania a vzal by návrh čiastočne späť. Uvedeným postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný zavinil vznik trov konania svojím nekonaním, pretože ak by splnil svoju oznamovaciu povinnosť, nebol by žalobca povinný pristúpiť k uplatneniu a bráneniu svojich práv v súdnom konaní, keďže nemá iné prostriedky ako sa o zmenách týkajúcich sa predmetu poistenia dozvedieť. Preto považoval v čase podania žaloby svoj nárok za dôvodný. Vzhľadom na uvedené, aj keď bol v konaní úspešný len v nepatrnej časti, s poukazom na ust. § 147 ods. 1 a § 150 ods. 1 O. s. p. nemala byť žalovanému priznaná náhrada trov konania, z ktorého dôvodu konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že listinné dôkazy si zaobstaral sám súd a na ústnom a verejnom pojednávaní ich aj vykonal. Na pojednávania bol žalobca vždy náležite predvolaný a mal tam možnosť oboznamovať sa s uvádzanými dôkazmi, k nim sa vyjadriť a navrhnúť doplnenie dokazovania a podľa jeho priebehu i disponovať so žalobou. Žalobca však svoje práva nevyužil a vykonaného dokazovania na ústnom pojednávaní vo veci samej sa ani raz nezúčastnil. Ak namieta, že o vykonaných dokazovaniach na ústnom pojednávaní nevedel, túto situáciu si zavinil sám, a preto mu postupom súdu žiadne právo nebolo upreté. Ako sám uviedol, už z doručeného odporu sa dozvedel o prevode držby motorového vozidla na inú osobu a túto skutočnosť v priebehu konania nikdy nespochybňoval. Až v odvolaní uviedol nové tvrdenia o tom, že si žalovaný nemal v súvislosti s prevodom držby motorového vozidla splniť oznamovaciu povinnosť, preto nepovažoval vzhľadom na ust. § 120 ods. 4 O. s. p. za potrebné sa k tejto novo uvádzanej skutočnosti vyjadrovať. Ani po tom, čo mu bol doručený rozsudok, nevzal svoj návrh v časti späť, ale podal proti nemu odvolanie, a preto jeho tvrdenia, že v prípade, ak by vedel o nových skutočnostiach, využil by svoje právo disponovať s predmetom konania a vzal by návrh čiastočne späť, považoval za účelové. Z uvedeného vyplýva, že výšku trov konania, ktoré musel žalovaný vynaložiť svojím konaním v spojení s nekonaním počas konania pred prvostupňovým súdom, zapríčinil žalobca a keďže mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti, považoval výrok rozhodnutia o trovách konania za spravodlivý a zákonný.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný tvrdenie v podanom odpore nijako nepreukázal, ani nezdokladoval, ani neuviedol dátum, kedy došlo k prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidla. Na základe takto poskytnutej informácie, ktorá bola nedostatočná, nemohol preto pristúpiť k prestornovaniu poistnej zmluvy. Žalovaný teda nepreukázal splnenie si oznamovacej povinnosti, a to ani počas súdneho konania, a preto jeho podania považoval za účelové.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

6. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je možné opakovať (§ 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd dopĺňa, že súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní (§ 122 ods. 1 O. s. p., § 188 ods. 1 , pričom žalobca a jeho právny zástupca boli na pojednávanie, na ktorom sa vykonal dôkaz listinami, a to správou OR PZ Liptovský Mikuláš, ako aj evidenčnou kartou motorového vozidla, riadne predvolaní (§ 115 ods. 1 O. s. p.). Na pojednávaní sa však nezúčastnili a tak nevyužili svoje právo vyjadriť sa k týmto dôkazom (§ 123 O. s. p.), ktoré zaobstaral súd (§ 129 ods. 2 O. s. p.), a preto nemôžu namietať, že im boli nesprávnym postupom súdu porušené ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ vychádzajúc aj z toho, že zápisnica z tohto pojednávania bola právnemu zástupcovi na základe jeho žiadosti zaslaná (č.l. 43 spisu), pričom žalobca, ani právny zástupca sa nezúčastnili ani na ďalšom pojednávaní, na ktoré boli taktiež riadne predvolaní a na ktorom

boli predmetné dôkazy opätovne oboznámené. Neobstojí preto ani tvrdenie, že kvôli nesplneniu si oznamovacej povinnosti žalovaným nemohol žalobca disponovať predmetom konania, sčasti zobrať žalobu späť a že žalovanému vzhľadom na jeho nekonanie nemala byť priznaná náhrada trov konania, teda, že by konanie trpelo inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže ani po rozhodnutí vo veci samej tak neučinil. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalovaného v konaní pred odvolacím súdom. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .