Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-87-2018.pdf
PDF · 110.6 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/87/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci sporu žalobcu: Slovenská republika - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Daňový úrad Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, 917 65 Trnava, proti žalovaným: X/ W. N., C.. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, D., zastúpený Palkovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 20, 917 01 Trnava, IČO: 47 255 609, 2/ A. N., C.. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpená JUDr. Annou Žedényovou, advokátkou so sídlom Ul. Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2018 domáhal voči žalovanému 1/ a právnemu predchodcovi žalovanej 2/ W. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. XXX, zomr. XX.XX.XXXX (ďalej len „pôvodný žalovaný 2/“), vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že právny úkon - Zmluva o pôžičke a Zmluva o zabezpečovacom prevode práva, uzatvorená dňa 10.12.2016 medzi žalovaným 1/ ako dlžníkom a pôvodným žalovaným 2/ ako veriteľom (ďalej uvedený právny úkon len ako „zmluva“), podľa ktorej žalovaný 1/ previedol do výlučného vlastníctva pôvodného žalovaného 2/ nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. ako byt č. XX, nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu - XX b.j. súp.č. XXXX, vchod: H. XX, na parcele reg. „C“ parc.č. XXXX/XX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemku o veľkosti 731/10000 (ďalej spoločne len ako „nehnuteľnosti“) je neplatný.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.06.2018 Daňový úrad D. ako správca dane zriadil na zabezpečenie daňového nedoplatku vyplývajúceho z Rozhodnutia Daňového úradu D. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.10.2017 záložné právo Rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX k nehnuteľnostiam, ktorých je daňový dlžník vlastníkom v podiele 1/1. Uvedeným rozhodnutím o zriadení záložného práva bolo daňovému dlžníkovi v zmysle § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) zakázané nakladať s predmetom záložného práva bez súhlasu správcu dane. Rozhodnutie o zriadení záložného práva bolo žalovanému doručené dňa 07.07.2018. Týmto dňom sa rozhodnutie stalo vykonateľným. Od tohto termínu platil pre žalovaného 1/ zákaz nakladať s príslušnou nehnuteľnosťou. Rozhodnutie o zriadení záložného práva s vyznačenou vykonateľnosťou zaslal správca dane príslušnému katastru nehnuteľností. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 23.07.2018. Túto skutočnosť oznámil správca dane katastru nehnuteľností listom zo dňa 27.07.2018. Dňa 10.07.2018 bol Okresnému úradu D., katastrálny odbor, doručený žalovaným 1/ a pôvodným žalovaným 2/ návrh na vklad dočasného vlastníckeho práva na základe zmluvy datovanej dňa 10.12.2016. Predmetom zmluvy je pôžička poskytnutá pôvodným žalovaným 2/ žalovanému 1/, ktorá je zabezpečená zabezpečovacím
prevodom vlastníckeho práva, podľa ktorej žalovaný 1/ dočasne prevádza nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva pôvodného žalovaného 2/. Ide o nehnuteľnosti, na ktoré bolo rozhodnutím Daňového úradu zriadené záložné právo. Rozhodnutím Okresného úradu D., katastrálny odbor, č. A zo dňa 11.07.2018, bol povolený vklad dočasného vlastníckeho práva pôvodného žalovaného 2/. Zo strany žalovaného 1/ nebol dodržaný zákaz nakladania s nehnuteľnosťami, keď návrh na vklad bol doručený Okresnému úradu D., katastrálny odbor, dňa 10.07.2018, t.j. v čase, keď žalovaný 1/ vedel o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného má žalobca za to, že právny úkon žalovaných, spočívajúci v uzatvorení a doručení zmluvy bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný od samého začiatku, nakoľko odporuje svojim obsahom zákonu. Žalobca k žalobe ako dôkazy pripojil Rozhodnutie Daňového úradu D. zo dňa 19.06.2018 s pripojenými doručenkami, oznámenie o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zriadení záložného práva s doručenkou, Rozhodnutie Okresného úradu D., katastrálny odbor o povolení vkladu zo dňa 11.07.2018, Zmluvu o pôžičke a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva.
3. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril a uviedol, že popiera tvrdenie žalobcu, že zmluva je absolútne neplatná. V čase, keď malo byť rozhodnutie Daňového úradu D. o zriadení záložného práva doručené žalovanému 1/, tak v tom čase bola od 10.12.2016 platne uzatvorená zmluva, pričom v čase jej uzatvárania nemal žalovaný 1/ žiadne obmedzenie nakladať s nehnuteľnosťami a na nakladanie s nehnuteľnosťami sa nevyžadoval súhlas správcu dane.
4. Žalobca v replike uviedol, že v predmetnom prípade nebol zo strany žalovaného 1/ dodržaný zákaz nakladania s nehnuteľnosťami, keď návrh na vklad bol Okresnému úradu D., katastrálny odbor, doručený dňa 10.07.2018, v čase, keď žalovaný 1/ vedel o zákaze nakladania s nehnuteľnosťou.
5. Žalobca doplnil skutkové tvrdenia a uviedol, že naliehavý právny záujem na podaní žaloby vyplýva z osobitného právneho predpisu, ktorým je Daňový poriadok. Na základe právneho úkonu, ktorého určenia neplatnosti sa žalobca domáha, bol porušený naliehavý právny záujem v podobe zabezpečenia riadneho chodu štátneho rozpočtu. Rozsudok súdu o neplatnosti právneho úkonu je podkladom pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností.
6. Súd vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, či trvá na podanej žalobe s poukazom na § 138 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nakoľko ide o zjavne nedôvodnú žalobu s poukazom na § 137 CSP.
7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.01.2021 navrhol zmenu žaloby tak, že sa v konaní domáha určenia, že zmluva je voči žalobcovi neúčinná. Žalobca vo svojom podaní uviedol, že má za to, že ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Dal do pozornosti, že existujú aj rozhodnutia, kedy súd vyslovil, že porušenie zákazu nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému neúčinný.
8. Počas konania dňa XX.XX.XXXX pôvodný žalovaný 2/ zomrel. Uznesením č.k. 20C/87/2018-87 zo dňa 01.03.2022 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného 2/, a to so žalovanou 2/. Uznesenie odôvodnil tým, že tunajší súd Uznesením č.k. 14D/173/2020 Dnot 6/2021 zo dňa 09.06.2021 prostredníctvom notárky W.. Y. Q. v konaní o dedičstve po poručiteľovi (pôvodnom žalovanom 2/) o.i. schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej žalovaná 2/ nadobudla po poručiteľovi nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu.
9. Žalovaná 2/ sa vyjadrila a uviedla, že zákon neupravuje dôsledky porušenia povinnosti vyžiadať si súhlas správcu dane pred uskutočnením právneho úkonu, t.j. zákon nesankcionuje porušenie tejto požiadavky neplatnosťou právneho úkonu. Žalovaná 2/ sa stala vlastníčkou nehnuteľností na základe osvedčenia o dedičstve po nebohom manželovi - pôvodnom žalovanom 2/, právne účinky rozhodnutia v tejto veci nebudú voči nej právne účinné. Z týchto dôvodov žalobca nemá ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalovaná 2/ doplnila svoje podanie a uviedla, že s použitím analógie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo KS/40/2006 vyplýva, že ak by nedošlo k predchádzajúcemu súhlasu správcu dane, nebolo by možné hodnotiť zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon.
10. Žalovaná 2/ doplnila svoje podanie a k navrhovanej zmene žaloby uviedla, že odporovať právnym úkonom možno iba v lehote 3 rokov od ich vykonania a za predpokladu, že ukracujú veriteľa. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená v roku 2016, z toho dôvodu sa už nemožno domáhať jej neúčinnosti, nakoľko žalobca sa neúčinnosti začal domáhať až v roku 2021. Ceny porovnateľných nehnuteľností pre danú lokalitu predstavujú minimálne 100.000,- eur a viac. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva má len zabezpečovaciu funkciu, pričom zabezpečuje pohľadávku veriteľa vo výške 25.000,- eur. Výška pohľadávky žalobcu predstavuje sumu 30.469,45 eur. V prípade realizácie zabezpečovacieho prevodu práva veriteľom by rozdiel výťažku z predmetu zabezpečenia v plnom rozsahu postačoval aj na úhradu pohľadávky žalobcu. Zabezpečovací prevod práva tak neukrátil žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky, maximálne len oddialil jej uspokojenie, nakoľko lehota splatnosti zabezpečenej pohľadávky má nastať až koncom roku 2022, a teda je to, resp. bude aj v prípade výkonu zabezpečovacieho prevodu práva iný majetok, z ktorého sa môže žalobca uspokojiť. Tým, že splatnosť zabezpečenej pohľadávky má nastať až koncom roka 2022, nie je isté, či bude pohľadávka riadne a včas uhradená, nie je možné v tejto chvíli určiť, že napadnutým úkonom naozaj došlo k ukráteniu žalobcu.
11. Na pojednávaní dňa 22.06.2022 žalobca uviedol, že záväzok daňového dlžníka uhradený nebol. Žalovaný 1/ uviedol, že určenia neplatnosti zmluvy sa nemožno domáhať, lebo ide o určenie právnej skutočnosti a muselo by to vyplývať z osobitného právneho predpisu. Pokiaľ ide o určenie odporovateľnosti právneho úkonu, žalovaný 1/ nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Žalobca tvrdí, že posudzovaný právny úkon je absolútne neplatný, čo samo o sebe vylučuje jeho odporovateľnosť. Žalovaný 1/ na žiadosť súdu o doplnenie skutkových tvrdení uviedol, že sa nevie vyjadriť k skutočnostiam, za akých okolností bola uzatvorená zmluva o pôžičke, či a kedy boli peniaze požičané, či a kedy boli vrátené. Žalovaná 2/ uviedla, že zmluva nie je neplatná, zabezpečovací prevod práva vzhľadom na svoj charakter a účel nemožno považovať za ukracovací právny úkon trvalého charakteru. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zhodne uviedli, že nevedia, na koho po smrti pôvodného žalovaného 2/ prešla pohľadávka voči žalovanému 1/, uviedli, že pokiaľ nie je uvedená v uznesení o dedičstve, zrejme nebola prejednaná.
12. Súd na pojednávaní dňa 22.06.2022 pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu na zmenu žaloby.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi opísanými v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia a uznesením tunajšieho súdu č.k. 14D/173/2020 Dnot 6/2021 zo dňa 09.06.2021, ako aj celým obsahom spisového materiálu.
14. Z rozhodnutia Daňového úradu D. zo dňa 19.06.2018 vyplýva, že Daňový úrad D. na zabezpečenie daňového nedoplatku vo výške 30.469,45 eur zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam daňového dlžníka - žalovaného 1/. Počas trvania záložného práva sa daňovému dlžníkovi zakazuje nakladať s predmetom záložného práva bez súhlasu správcu dane. Z pripojených doručeniek vyplýva, že rozhodnutie bolo doručené žalovanému dňa 07.07.2018 a Okresnému úradu D., katastrálny odbor dňa 10.07.2018. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, odvolanie nemá odkladný účinok.
15. Z Oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zriadení záložného práva vyplýva, že Daňový úrad D. listom zo dňa 27.07.2018, doručenom Okresnému úradu D., katastrálny odbor dňa 01.08.2018, Okresnému úradu D. oznámil, že rozhodnutie Daňového úradu D. zo dňa 19.06.2018 o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2018.
16. Zo zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, uzavretej medzi pôvodným žalovaným 2/ ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom, vyplýva, že pôvodný žalovaný 2/ ako otec žalovaného 1/ prenecháva žalovanému 1/ ako svojmu synovi finančné prostriedky vo výške 25.000,- eur, kde dokladom o odovzdaní a prevzatí týchto finančných prostriedkov v celkovej výške 25.000,- eur bude osvedčený podpis žalovaného 1/ na tejto zmluve. Zmluva o pôžičke sa uzatvára bezúročne. Dlžník sa zaväzuje požičané finančné prostriedky vrátiť veriteľovi najneskôr do 6 rokov odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Veriteľ a dlžník sa dohodli na zabezpečení pôžičky formou zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnostiam. Zmluva je datovaná dňa 10.12.2016, podpisy zmluvných strán sú osvedčené dňa 10.07.2018.
17. Z rozhodnutia Okresného úradu D., katastrálny odbor, zo dňa 11.07.2018 vyplýva, že Okresný úrad D., katastrálny odbor, povolil vklad dočasného vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam na základe návrhu žalovaného 1/ a pôvodného žalovaného 2/ doručeného dňa 10.07.2018 v prospech pôvodného žalovaného 2/.
18. Z uznesenia Okresného súdu D., prostredníctvom notárky W.. Y. Q. č.k. 14D/173/2020 Dnot 6/2021 zo dňa 09.06.2021, v dedičskej veci po poručiteľovi - pôvodnom žalovanom 2/ vyplýva, že súd uvedeným uznesením schválil dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej všetky v uznesení uvedené hnuteľné a nehnuteľné veci (o.i. aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zabezpečovacieho prevodu práva podľa zmluvy) nadobúda žalovaná 2/. V uznesení sa neuvádza pohľadávka poručiteľa - pôvodného žalovaného 2/ na vrátenie pôžičky voči žalovanému 1/.
19. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 149 CSP Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Podľa čl. 8 CSP Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa § 132 ods. 1 a 3 CSP (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
Podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo správcu dane vzniká vykonateľnosťou rozhodnutia o zriadení záložného práva. ...... Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa zašle na zápis alebo na registráciu podľa Občianskeho zákonníka. Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.
Podľa § 81 ods. 7 veta prvá Daňového poriadku Právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane.
Podľa § 63 ods. 10 Daňového poriadku Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.
Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 657 OZ Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 553 ods. 1 až 3 OZ (1) Splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133). (2) Ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri. (3) Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.
Podľa § 553d ods. 1 OZ Zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vec v jeho držbe vydať, a ak niet odlišnej dohody, spolu s tým, čo k nej pribudlo.
Podľa § 42a ods. 1 a 2 OZ (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a ods. 3 písm. b) OZ Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
20. Súd v konaní najskôr skúmal prípustnosť žaloby. Žalobou sa žalobca pôvodne domáhal určenia neplatnosti zmluvy. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je žalobou o určenie právnej skutočnosti. Podľa § 137 písm. d) CSP sa žalobou možno domáhať určenia právnej skutočnosti len vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V prejednávanom prípade súd nezistil žiaden osobitný predpis, ktorý by podanie takejto žaloby umožňoval. Zároveň počas konania došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti, v dôsledku smrti pôvodného žalovaného 2/ a následného dedenia jeho majetku, preto ani rozhodnutie súdu, ktorým by súd vyhovel žalobe, by nebolo spôsobilé dosiahnuť zmenu zápisu vlastníka nehnuteľností v katastri nehnuteľností.
21. Po pripustení zmeny žaloby sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon je voči žalobcovi neúčinný. Takáto žaloba je procesne prípustná, keď možnosť domáhania sa určenia neúčinnosti právneho úkonu vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je OZ. Po vykonanom dokazovaní súd však dospel záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
22. Súd mal z vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení strán preukázané, že žalovaný 1/ má daňový nedoplatok vo výške 30.469,45 eur. Daňový úrad D. na zabezpečenie tohto daňového nedoplatku rozhodnutím zo dňa 19.06.2018 zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného 1/ a zakázal žalovanému 1/ nakladať s predmetom záložného práva bez súhlasu správcu dane. Rozhodnutie bolo žalovanému 1/ doručené dňa 07.07.2018, čím sa stalo vykonateľné, nakoľko proti rozhodnutiu je síce prípustné odvolanie, avšak toto nemá odkladný účinok. Rozhodnutie bolo doručené Okresnému úradu D., katastrálny odbor, dňa 10.07.2018. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ dňa 10.07.2018 doručili Okresnému úradu D., katastrálny odbor, návrh na vklad dočasného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech pôvodného žalovaného 2/, Okresný úrad D., katastrálny odbor, hneď nasledujúci deň, dňa 11.07.2018, povolil vklad dočasného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vklad dočasného vlastníckeho práva bol vykonaný na základe zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, uzavretej medzi žalovaným 1/ a pôvodným žalovaným 2/, datovanej dňa 10.12.2016, pričom zmluvné strany osvedčili svoje podpisy dňa 10.07.2018. V zmysle
uvedenej zmluvy mal pôvodný žalovaný 2/ poskytnúť žalovanému 1/ pôžičku vo výške 25.000,- eur, a na zabezpečenie pohľadávky na vrátenie pôžičky zriadiť zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnostiam. V zmluve nie je uvedené, kedy a akým spôsobom mala byť pôžička poskytnutá, je v nej uvedené iba to, že dokladom o odovzdaní a prevzatí finančných prostriedkov bude osvedčený podpis dlžníka (žalovaného 1/) na zmluve. Súd požiadal žalovaného 1/ o doplnenie skutkových tvrdení, či a kedy bola pôžička žalovanému 1/ reálne poskytnutá a či a kedy bola splatená, žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ toto nevedeli uviesť. Hoci žalovaná 2/ v konaní uvádzala, že pôžička je splatná do konca roka 2022, žalovaný 1/ ani žalovaná 2/ nevedeli uviesť, na koho mala prejsť pohľadávka na vrátenie poskytnutej pôžičky po smrti veriteľa - pôvodného žalovaného 2/ a komu má teda žalovaný 1/ plniť. V dedičskom konaní po poručiteľovi - pôvodnom žalovanom 2/ pohľadávka na vrátenie pôžičky prejednaná nebola. Žalovaný 1/ ani na otázku súdu neuviedol, aké boli okolnosti uzavretia zmluvy a nevysvetlil, prečo by zmluvu o pôžičke a zabezpečovacom prevode práva so svojim otcom uzavreli dňa 10.12.2016, ale podpisy na zmluve osvedčili až dňa 10.07.2018.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ a pôvodní žalovaný 2/ zmluvu uzatvorili až po tom, ako nadobudlo vykonateľnosť rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorým bolo žalovanému 1/ zakázané nakladať s nehnuteľnosťami v zmysle § 81 ods. 1 Daňového poriadku, čím žalovaný 1/ porušil uložený zákaz, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre rozpor právneho úkonu so zákonom (§81 ods. 1 a 7 Daňového poriadku).
24. Zároveň má súd pochybnosti o tom (v konaní táto skutočnosť nebola tvrdená ani preukázaná, keď žiadna zo strán neposkytla k uvedenej otázke relevantné skutkové tvrdenia ani na žiadosť súdu o doplnenie skutkových tvrdení), či príp. kedy bola pôžička reálne poskytnutá. Zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt a je potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu
- odovzdaniu druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Odovzdanie veci sa teda môže uskutočniť priamo a okamžite, ale tiež odovzdaním traditio brevi manu, pri ktorom má dlžník vec v držbe z iného právneho titulu (napr. zo zmluvy o úschove). Pripúšťa sa aj odovzdanie prostredníctvom tretej osoby alebo sprostredkovane, teda tak, že dlžníkovi sa odovzdá určitá vec, aby ju predal a kúpnu cenu, aby použil ako predmet pôžičky. Zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia. Dlžník a veriteľ teda nie sú navzájom v synalagmatickom postavení. Preto ak došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno sa s úspechom domáhať, aby veriteľ plnil z titulu zmluvy o pôžičke, pretože zmluva nevznikla. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 238/2010). Pre vznik zmluvy nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo k dohode zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu vecí. Ak napríklad k odovzdaniu objektu zmluvy dôjde až po podpise zmluvy, zmluva je perfektná až v okamihu odovzdania. (porovnaj Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 1578 s., str. 2427 - 2440).
25. V prípade, ak by bola pôžička reálne poskytnutá v deň osvedčenia podpisu žalovaného 1/ (keď podľa zmluvy dokladom o poskytnutí pôžičky je osvedčenie podpisu), táto zmluva o pôžičke by reálne vznikla až po uložení zákazu nakladanie s nehnuteľnosťou, pričom zabezpečovací prevod práva má subsidiárny a akcesorický charakter vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke. Rovnako v prípade, ak by zmluva o pôžičke reálne vôbec nevznikla (t.j. ak by pôžička reálne nebola odovzdaná žalovanému 1/), z dôvodu akcesorickej povahy zabezpečovacieho prevodu práva, by nemohlo platne vzniknúť ani žiadne zabezpečenie pohľadávky na vrátenie pôžičky. Hoci zákon pripúšťa zriadenie záložného práva aj na budúcu alebo podmienenú pohľadávku ako výnimku z akcesority zabezpečovacích záväzkov, avšak v takom prípade by budúca pohľadávka musela byť pri zriadení záložného práva dostatočne špecifikovaná, najmä uvedením právnych skutočností, na základe ktorých má budúca pohľadávka vzniknúť, prípadne tých právnych skutočností, ktoré predstavujú podmienku jej vzniku. V prípade, ak by pôžička bola reálne poskytnutá pred uložením zákazu nakladania s nehnuteľnosťami, avšak až po uložení zákazu by bola uzatvorená zmluva o pôžičke a zmluva o zabezpečovacom prevode práva, takáto zmluva by bola neplatná podľa § 39 OZ.
26. Jednou z podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, vyplývajúcou zo samotnej podstaty uvedeného inštitútu, je to, že právny úkon, určenia neúčinnosti ktorého sa veriteľ domáha, je platný. Súd však v konaní dospel k záveru, že právny úkon, na základe ktorého mal pôvodný žalovaný 2/ nadobudnúť nehnuteľnosť, nie je platným právnym úkonom, nakoľko zmluva bola uzatvorená po uložení zákazu
nakladania s nehnuteľnosťami, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, resp. že právny úkon vôbec nevznikol (ak by pôžička reálne nebola vôbec poskytnutá), a z toho dôvodu sa žalobca nemôže úspešne dovolávať odporovateľnosti tohto právneho úkonu. Súd z dôvodu hospodárnosti konania nepovažoval za nevyhnutné opakovane žiadať strany o doplnenie skutkových tvrdení na zistenie, či pôžička reálne poskytnutá bola alebo nie, keď v oboch prípadoch by bolo potrebné žalobu zamietnuť.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže nebola splnená základná podmienka odporovateľnosti právneho úkonu, a to jeho platnosť, súd sa z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal ďalšími predpokladmi úspešného odporovania právneho úkonu a žalobu v celom rozsahu zamietol.
28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP”), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu, súd im preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).