Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/83/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v sporovej veci žalobcu: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, D., zast. BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Landererova 8, Bratislava, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, D., zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745, o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. januára 2022 č.k. -393 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca voči žalovanému domáhal v jeho prospech zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť žalovaného a jeho manželky K. D., nar. XX.XX.XXXX, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., okres: D. X., obec: D. - C., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, a to byt č. X v stavbe rodinný dvojdom T.R. so súpisným číslom: XXXXX, vchod: T. XX, postavenej na pozemku registra P. p. č. XXXX/X o výmere 139 m2 evidovaný na liste vlastníctve č. XXXX, k. ú. C., okres: D. X., obec: D. - C., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 a nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného a jeho manželky, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., okres: D. X., obec: D. - C., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, a to pozemok registra P. p. č. XXXX/X o výmere 127 m2, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, a to na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému vo výške 9 175 Eur z titulu práva na náhradu voči žalovanému, ktorý mal z právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej s N. N., predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k obchodnému podielu v spoločnosti Z. D., I..W..V.. z pôvodného spoločníka na nového spoločníka prospech.

2. Návrh na nariadenie uvedeného zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil jeho dôvodnou obavou, že po skončení súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu bude následná exekúcia ohrozená alebo priamo zmarená, pretože žalovaný, po začatí vymáhania dlžnej sumy už uskutočnil právny úkon smerujúci k zmenšeniu jeho majetku, a to konkrétne prevodom obchodného podielu v spoločnosti Z. D., I..W..V... Žalobca je toho názoru, že žalovaný jeho konaním naplnil podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v časti obavy z ohrozenia exekúcie. Táto obava žalobcu pramení práve z toho, že žalovaný bude uskutočňovať ďalšie úkony smerujúce k zmenšovaniu hodnoty jeho majetku. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca pripojil výpis z Obchodného registra spoločnosti Z. D., I..W..V.., čiastočný výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX a č. XXXX zo dňa 21.12.2021.

3. Súd prvej inštancie vychádzal pri právnom posúdení z ustanovení , , , , , , , (ďalej len „“).

4. Skonštatoval, že žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha ochrany zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa, teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zmyslom tohto opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Uviedol, že zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva. v ustanovení stanovuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.

5. Vyhodnotil, že žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdu neopísal žiadne konkrétne konanie, ktorého sa má žalovaný dopúšťať, ktoré by, čo i len v náznakoch smerovalo k zmenšovaniu jeho majetku v podobe nakladania s podielmi na predmetných nehnuteľnostiach. Žalovaný sa v súčasnej dobe zjavne nedopúšťa takého konania, ktoré by smerovalo odpredaju, alebo znehodnotenia jeho podielu a žalobca súdu vôbec neuviedol, že by disponoval akýmikoľvek informáciami, osvedčujúcimi alebo aspoň naznačujúcimi vyššie uvedených postup žalovaného. Nemal preto za osvedčené také správanie žalovaného, ktoré by smerovalo k spôsobeniu ujmy na právach žalobcu a už vôbec nie také, ktorého následky by hrozili bezprostredne. Bol toho názoru, že nakoľko existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na právach je elementárnou podmienkou nariadenia predbežného opatrenia a žalobca v konaní súdu neuviedol žiadne konkrétne konanie alebo správanie žalovaného, nasvedčujúce čo i len snahe o dispozíciu so svojimi podielmi, návrhu vyhovieť nemohol. Konštatoval, že len existencia konkrétnej skutkovej a právnej situácie teoreticky umožňujúcej zásah alebo obmedzenie práva, nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia, pokiaľ nie je osvedčené konkrétne ohrozenie práva (prípadne už jeho porušenie) konkrétnym skutkovým konaním subjektu, voči ktorému sa žalobca v konaní predbežnej ochrany domáha. Po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel súd prvej inštancie k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú v danom prípade naplnené, keďže žalobca v konaní hodnoverne neosvedčil obavu, že budúca exekúcia bude zmarená.

6. O trovách konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie nerozhodol s odôvodnením, že o týchto rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho práva vyhovieť z dôvodov podľa , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal z dôvodu obavy, že exekúcia jeho nároku voči žalovanému bude ohrozená a v návrhu poukázal na konkrétny právny úkon žalovaného v dôsledku, ktorého došlo k zmenšeniu majetku žalovaného, a to na prevod obchodného podielu v spoločnosti Z. D., I..W..V... Nestotožnil s so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v návrhu osvedčil obavu z ohrozenia exekúcie voči žalovanému, ako jednu z podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca obavu z ohrozenia exekúcie voči žalovaného odôvodnil tým, žalovaný uskutočnil úkon, ktorým došlo k zmenšeniu jeho majetku, a tak žalobca žiadal nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za účelom zamedzenia ďalších úkonov smerujúcich k zmenšovaniu hodnoty majetku žalovaného. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že žalobca v návrhu neopísal žiadne konkrétne konanie, ktoré by smerovalo k zmenšeniu jeho majetku v podobe nakladania s podielmi na predmetných nehnuteľnostiach. V zmysle uvedeného, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu zjavne vychádzal z hypotézy, že podmienkou na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dispozícia s nehnuteľnosťou, na ktorej sa zabezpečovacie opatrenie navrhuje nariadiť. Takáto hypotéza však nemá žiadne právne opodstatnenie. Naviac, splnenie podmienky spočívajúcej v osvedčení nakladania s nehnuteľnosťou, na ktorej sa navrhuje nariadiť zabezpečovacie opatrenie by ani logicky nebolo možné. Vo väčšine prípadov, by totiž po dispozícii dlžníka s nehnuteľnosťou nebolo možné na tejto zriadiť zabezpečovacie

opatrenie, keďže táto by nebola už v jeho vlastníctve. Vzhľadom na to, že žalobca osvedčil uskutočnenie úkonu, v dôsledku ktorého došlo k zmenšeniu majetku žalovaného, súd sa mal v uznesení vysporiadať so skutočnosťou, či tento úkon (prevod obchodného podielu) odôvodňuje existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. Poukazovanie na absenciu úkonov v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami v posudzovanom prípade mal za irelevantné. Pokiaľ ide o samotnú existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, poukázal na to, že v prebiehajúcom konaní už žiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sa zamedzilo žalovanému uskutočniť úkon, ktorý neskôr napokon uskutočnil. Konanie žalovaného zjavne smerovalo k zmareniu účelu konania o odporovacej žalobe, keďže vzhľadom na prevod obchodného podielu sa už žalobca v prípade úspechu nebude môcť dožadovať uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka, ale je nútený žiadať finančnú náhradu, čo sťažuje jeho pozíciu v konaní. Mal za to, že vzhľadom na to, že žalobcov nárok v konaní už v dôsledku úkonu žalovaného spočíva v peňažnej náhrade, prípadnú exekúciu tohto nároku je potrebné zabezpečiť navrhovaným zabezpečovacím opatrením, a to z dôvodu, aby nedošlo k ďalším úkonom, ktorými by sa žalovaný zbavoval svojho majetku.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Mal za to, že údajná pohľadávka žalobcu je nevymáhateľná a nezabezpečiteľná z dôvodu uvedeného v , a teda žalobca v predmetnom spore nie je ani aktívne vecne legitimovaný. Zo žiadneho dôkazu založeného do spisu podľa neho jednoznačne nevyplýva, že vyvíja činnosť, ktorá by mala za cieľ poškodiť záujmy žalobcu, či ohroziť prípadnú budúcu exekúciu na jeho majetok. Tvrdenia žalobcu tak majú len charakter domnienok a predpokladov, ktoré v žiadnom prípade neosvedčujú predpoklady pre nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia v znení uvedenom v návrhu by tak došlo k závažnému zásahu do majetkových práv žalovaného, čo by za daného skutkového stavu veci mohlo viesť k nerovnováhe v postavení strán sporu a vôbec by sa tým neodstránila spornosť medzi nimi. Žalobca podľa žalovaného neosvedčil predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia v prípade jeho úspechu v konaní bude ohrozená.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Podľa (ďalej len ), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

11. Zabezpečovacie opatrenie je sudcovské záložné právo a jeho právnu úpravu nachádzame vo vyššie uvedených ustanoveniach a , pričom je nutné aplikovať primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení. Zabezpečovacím opatrením súd zriadi záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa (zabezpečovacia funkcia), ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (napr. dlžník realizuje faktické, resp. právne kroky na sťaženie exekúcie. Existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú ustanovené kumulatívne.

12. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je, že súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa dôvodovej správy k , nóvum tohto inštitútu spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (potenciálneho oprávneného) v exekučnom konaní. Vo všeobecnosti záložné právo ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená. Konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom strán. To znamená, že toto konanie nie je možné začať ex offo, ale len na návrh. V návrhu na začatie konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (navrhovateľ), okrem všeobecných náležitostí

podania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, predmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Veriteľ musí k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality (Uznesenie ÚS SR sp.zn. -20).

14. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha voči žalovanému určenia, že zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá medzi N. N., nar. X.X.XXXX (pôvodný spoločník) a K. D., nar. XX.XX.XXXX (nový spoločník), predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k obchodnému podielu v spoločnosti Z. D., I..W..V.., IČO: 36 738 441, z pôvodného spoločníka (dlžníka žalobcu) na nového spoločníka, je voči nemu neúčinná a zmenou žaloby sa domáha i eventuálneho petitu, a to uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 9 175 Eur.

15. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému, na ktorého bol dlžníkom žalobcu prevedený obchodný podiel v spoločnosti Z. D., I..W..V.. na žalovaného. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

16. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu. Iba samotné tvrdenia žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii dlžníka žalobcu, voči ktorému by mohlo smerovať vymáhanie jeho peňažnej pohľadávky i prípadná exekúcia, a jeho úvahy o možných zámeroch žalovaného v súvislosti s účelom jeho konania smerujúceho k zmareniu účelu konania o odporovacej žalobe, samo osebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. Prevod obchodného podielu zo spoločnosti Z. D., I..W..V.. žalovaným na tretiu osobu - spoločnosť T., I..W..V.. tiež ešte neosvedčuje zmenšeniu majetku žalovaného smerujúce k ohrozeniu prípadnej exekúcie. Uvedená výška uplatňovanej pohľadávky má tiež nepochybne zásadný význam pre zisťovanie primeranosti

rozsahu (prípadne zriadeného) záložného práva, čo v danom prípade tiež nezodpovedá zásade proporcionality a išlo by aj o neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného a jeho manželky.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

18. O nároku a náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).