Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-55-2015.pdf
PDF · 111.53 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/55/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, Ž., o zaplatenie 3.500,81 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.131,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z tejto sumy od 04.11.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobu zamieta.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 13.11.2014 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu nesplatenej časti úveru 3.500,81 eur, úrok 1.031,26 eur, nezaplatené úroky z omeškania 604,57 eur, poplatky 60,- eur, spolu s úrokom 13,12 % ročne zo sumy 3.500,81 eur od 04.11.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy istiny 3.500,81 eur a zo sumy úrokov 1.031,26 eur od 04.11.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2.Svoj nárok skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.12.2011 úverovú zmluvu č. DPBZ02/456/11. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver na účet žalovaného v sume 4.000,- eur a žalovaný sa úver zaviazal splácať v mesačných anuitných splátkach s dohodnutým úrokom, celý úver bol povinný splatiť do 15.12.2015. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil zmluvné povinnosti, a preto žalobca listom zo dňa 18.12.2012 vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru do 31.12.2012, no žalovaný dlh neuhradil. 3. Podaním doručeným súdu dňa 15.02.2017 žalobca žalobu doplnil a uviedol, že žalovanému poskytol úver v sume 4.000,- eur a do dátumu zosplatnenia žalovaný uhradil na istinu sumu 499,19 eur, a teda žalovaná istina predstavovala sumu 3.500,81 eur. Po zosplatnení úveru žalovaný nevykonal žiadne úhrady. Okrem toho predložil výpočet kapitalizovaných úrokov , ktoré predstavujú výšku 175,17 eur a ide o úrok, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok (poznámka súdu: úroky žalobca vyčísľuje v tomto podaní na sumu 175,17 eur, ale uplatnené podľa žaloby sú vo výške 1.031,26 eur), pričom ide o naakumulovaný nezaplatený úrok z nezaplatených splátok do dátumu predčasného zosplatnenia úveru. Predložil tiež výpočet kapitalizovaných úrokov z omeškania, ktoré vyčíslil na sumu 5,05 eur (poznámka súdu : v žalobe boli uplatnené vo výške 604,57 eur) a ide o naakumulované úroky z omeškania do dňa zosplatnenia. 4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. 5. Súd nariadil pojednávanie na deň 16.03.2017, na ktoré sa strany nedostavili. Žalobca svojím písomným podaním, ktoré došlo súdu dňa 15.2.2017 (č.l.32) žiadal svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlniť s tým, že súhlasil, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti. Žalovaný mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané náhradným spôsobom, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 6.Súd mal preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 01.12.2011 uzatvorená Úverová zmluva č. 02/456/11, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 4.000,- eur, pri dojednanej úrokovej sadzbe 13,12 % ročne, RPMN bola dojednaná na 16,33 % a priemerná RPMN na 20,37 %. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 48 pravidelných anuitných mesačných splátkach vo výške 107,55 eur, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola splatná v kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý. Konečná splatnosť bola určená na 48 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy. Celková čiastka k zaplateniu bola určená na sumu 5.337,92 eur.
7. Súdu boli predložené aj všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.12.2011 a od 30.05.2014, ktoré ďalej bližšie upravovali práva a povinnosti zmluvných strán.
8. Súdu bola predložená výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 18.12.2012, ktorou vyzval žalobca žalovaného na splatenie dlžnej čiastky zo zmluvy o úvere zo dňa 01.12.2011, pričom žalovaný bol vyzvaný na úhradu v lehote do 31.12.2012.
9. Z platobnej histórie - špecifikácie ( č.l. 32 - 33 ) vyplýva, že žalovaný po vyčerpaní uhradil celkovo sumu 499,19 eur, čo bolo započítané na splatenie istiny, ďalej suma úhrad vo výške 365,41 eur bola započítaná na úroky a suma 3,44 eur bola započítaná na úroky z omeškania, teda celkovo zaplatil žalovaný sumu 868,04 eur.
10. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu s plnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 01.12.2011, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
12. Z predloženej zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 01.12.2011 možno ustáliť, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 4.000,- eur. Uvedenú sumu mal žalovaný splácať v 48 mesačných splátkach po 107,55 eur. Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje tieto náležitosti:
- podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
13. V súvislosti s náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd konštatuje, že v zmluve sa uvádza iba toľko, že žalovaný je povinný zaplatiť 48 mesačných splátok po 107,55 eur.
14. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Preto nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková suma splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov, ale mala by byť v nej oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a v úverovej zmluve bola uvedená iba úhrnná suma splátky, a teda požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci žalovaný spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť dlžníkom uhradené splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom.
15. V zmluve sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje splatiť úver v 48 splátkach vo výške po 107,55 eur. Prvá splátka bola splatná v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po poskytnutí úveru Celý úver
s príslušenstvom mal byť uhradený do 48 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy. V zmluve bola nedostatočne vymedzená aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona, a to uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo termíny jednotlivých splátok odpočtom počtu dní a mesiacov od uzavretia zmluvy a počet splátok, nemožno podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však uzavretá zmluva neobsahovala. Naviac aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru a nie je možné nahradiť uvedenú náležitosť odpočtom termínov splatnosti 1. až 48. splátky tak, že sa sám spotrebiteľ musí dopátrať k termínu, na ktorý pripadá konečná splatnosť.
16. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené, je možné žalobcovi priznať len čistú nesplatenú istinu bez úrokov a poplatkov po odčítaní úhrad. Žalovaný vyčerpal celkovo sumu 4.000,- eur, čo bolo preukázané výpisom z úverového účtu. Ako už bolo uvedené, žalovaný uhradil celkovo sumu 868,04 eur. Z uvedeného vyplýva, že zostatok nesplatenej istiny predstavuje sumu 3.131,96 eur, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný uvedenú sumu uhradil, súd žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšku žiadanej istiny z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobu zamietol.
17. Žalobca ďalej požadoval priznať aj nezaplatené vyčíslené úroky vo výške 1.031,26 eur. Vzhľadom na to, že sa úver považuje za bezúročný, súd žalobu v časti žiadaných úrokov zamietol, pričom súd poukazuje i na to, že žalobca si uplatnil kapitalizované úroky v sume 1.031,26 eur, pričom v predloženej špecifikácii udáva, že kapitalizované úroky boli žalovanému vyúčtované len v sume 175,17 eur, a teda tieto boli vo väčšej časti (aj nebyť bezúročnosti úveru) uplatnené nedôvodne. Rovnako tak súd z dôvodu bezpoplatkovosti úveru zamietol žalobu v časti uplatnených poplatkov vo výške 60,- eur, pričom žalobca ani nepreukázal, aký druh poplatkov a za aké služby si vlastne uplatňoval. Žalobca sa domáhal tiež zaplatenia vyčíslených úrokov z omeškania v sume 604,57 eur. Tieto úroky boli vyčíslené z každej jednotlivej nezaplatenej splátky až do predčasného splatenia úveru. Z toho vyplýva, že tieto úroky z omeškania boli vyčíslené z celej splátky skladajúcej sa z istiny a úrokov, teda aj z tých častí, na ktoré nárok pre bezúročnosť úveru nevznikol (aj z úroku), a teda v sume 604,57 eur je zahrnutý aj úrok z omeškania z úrokov obsiahnutých v splátke. Žalobca však nepredložil žiadnu takú špecifikáciu ani listinný dôkaz, z ktorého by vyplývala, aká bola výška čistej istiny v splátkach, z ktorých si uplatnil naakumulovaný úrok z omeškania, keďže takto naakumulované úroky z omeškania by bolo možné priznať iba z tejto čistej istiny. Keďže však súd nemal k dispozícii dôkaz o výške istiny obsiahnutej v jednotlivých splátkach, súd nemohol prepočítať úroky z omeškania len z čistej istiny a tieto priznať, a preto súd úroky z omeškania vyčíslené v sume 604,57 eur, ktorá suma obsahovala aj úroky z omeškania z úrokov, na ktoré nárok nevznikol, zamietol. Okrem toho súd podotýka, že žalobca v špecifikácii uvádzal, že vyúčtoval žalovanému úroky z omeškania naakumulované na sumu 5,05 eur, a preto ani nie je zrejmé, z akého dôvodu žaloval titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania sumu 604,57 eur.
18. Keďže je úver bezúročný a bez poplatkov, súd nepriznal žalobcovi ani úrok vo výške 13,12 % ročne uplatnený zo sumy 3.500,81 eur od 04.11.2014 do zaplatenia.
19. Súd zároveň priznal žalobcovi zo sumy priznanej istiny 3.131,96 eur aj úroky z omeškania (žalobca si úroky z omeškania uplatnil len z istiny). Žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru do 31.12.2013, teda dňom 01.01.2014 sa žalovaný dostal do omeškania. K tomuto dňu úroky z omeškania podľa § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavovali 8,25 % ročne, a nie vo výške 8,75% ročne. Žalobca si teda uplatnil úroky z omeškania v sadzbe vyššej než zákonnej, preto súd žalobe vyhovel čo do úrokov z omeškania v sadzbe 8,25% ročne z priznanej istiny od požadovaného dňa 04.11.2014, keďže je zrejmé, že v tento deň bol žalovaný už v omeškaní s úhradou predčasne zosplatnenej istiny úveru.
20. Súd poukazuje na to, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a v zmysle ktorého, nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na istinu, úroky či iné poplatky. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. a pred jeho platnosťou aj zákonom č. 258/2001 Z.z. prijatým za účelom implementácie tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem a rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp právnej istoty. To znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem. Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetom rozsudku Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty a nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Žalobca sa domáhal celkovom zaplatenia sumy 3.500,81 eur, 1.031,26 eur, 604,57 eur, 60,- eur, úrokov 13,12 % ročne zo sumy 3.500,81 eur od 04.11.2014 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku prestavujú 1.087,23 eur), úrokov z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 4.532,07 eur od 04.11.2014 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku prestavujú 938,69 eur). 100%-ným úspechom žalobcu by bolo priznanie sumy 7.222,56 eur.
23. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 3.131,96 eur a úrokov z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 3.131,96 eur od 04.11.2014 do zaplatenia ( čo je ku dňu vyhlásenia rozsudku suma 611,63 eur). Žalobca bol teda úspešný čo do zaplatenia sumy 3.743,59 eur, čo je 51,83 % z celku. Vo zvyšku bol úspešný žalovaný, čo predstavuje jeho úspech v rozsahu 48,17%. Nakoľko úspech oboch strán je približne rovnaký, súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd konštatuje, že pri určení pomeru úspechu a neúspechu bral do úvahy aj príslušenstvo istiny, nakoľko niet dôvodu nezohľadniť na účely výpočtu pomeru úspechu a neúspechu aj príslušenstvo, ktoré pri jeho kapitalizovaní dosahuje (resp. v prejednávanej veci aj presahuje) rozsah uplatnenej istiny.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.