Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabiely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci manželky: P. A., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpená Mgr. Marcelom Kandríkom, advokátom, Grešova 7, Prešov, proti manželovi: F. Kaduk, nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, Ružová 10, Sabinov v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Prešov na čas po rozvode manželstva, o odvolaní manžela F. A. proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 30P/145/2016-41 zo dňa 07.09.2016, takto

rozhodol:

Po t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu mal. F. A. sumou 80. Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode, opakovane do budúcna.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo P. A., rod. B., nar. XX.XX.XXXX a F. A., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V. L., vo zväzku č. 6, ročník 1996, na strane 22, pod poradovým číslom 16 rozviedol. Ďalším výrokom na čas po rozvode manželstva zveril mal. F. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Tretím výrokom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. F. A., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 80,00 Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode, opakovane do budúcna. Styk otca s mal. neupravil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 23 zákona o rodine a konštatoval, že vzhľadom na vykonané dokazovanie manželstvo účastníkov konania rozviedol, pretože dospel k názoru, že je hlboko a trvalo rozvrátené a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Obaja manželia zhodne uviedli, že nechcú zotrvať v manželstve, pričom vychádzajúc z vykonaného dokazovania, predovšetkým výpoveďou manželov je zrejmé, že obnova ich manželstva už nie je reálna. Manželia spolu vzájomne nekomunikujú, ich komunikácia je len vo forme urážok a vzájomných výčitiek. Obaja manželia na pojednávaní zhodne uviedli, že navrhujú, aby bol maloletý syn zverený do osobnej starostlivosti matky a stretávanie sa otca s maloletým synom nebolo upravené. Matka žiadala, aby súd určil výživné zo strany otca na maloletého syna vo výške 150,- eur mesačne. Otec žiadal určiť výživné vo výške 50,- eur mesačne s tým, že vyššie výživné vzhľadom k svojim príjmom a výdavkom nie je schopný platiť. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z potrieb maloletého dieťaťa ako aj príjmových možností a

schopností otca. Maloletý F. A. je žiakom 4. ročníka základnej školy, je sledovaný v kardiologickej a očnej ambulancii, kde má matka zvýšené výdavky predovšetkým s nákupom okuliarov a to vo výške 70,- eur, ak je potrebné zakúpiť aj nové sklá vo výške 100,- eur mesačne. Uviedla, že sa často stáva, že syn okuliare rozbije. Syn sa stravuje doma, cestovné zatiaľ neplatí. Matka uviedla, že má vyššie výdavky spojené so stravou maloletého syna, obliekaním, nákupom obuvi ako aj pomôcok do školy. Jej príjem pozostáva len z opatrovateľského príspevku a prídavkov na deti, pričom okrem maloletého F. sa stará aj o dcéru, ktorá je už dospelá, stále je študentkou strednej školy. Príjem otca je vo výške 344,- eur mesačne, žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej mesačne prispieva na domácnosť a bývanie sumou, ktorá mu ostane po zaplatení výživného na deti. Súd určil výživné zo strany otca vo výške 80,- eur mesačne na maloletého syna, pričom túto výšku výživného považoval za dostatočnú na pokrytie nákladov na maloletého syna s tým, že osobnú starostlivosť o syna zabezpečuje matka, otec sa so synom doposiaľ nestretáva. Takáto výška výživného je zároveň primeraná k príjmu otca, tak, aby mal dostatok finančných prostriedkov na pokrytie svojich nákladov, ktoré otec nevedel presne špecifikovať.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku III., ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na mal. F. A. sumou vo výške 80,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode opakovane do budúcna, podal včas odvolanie otec F. A.. Tento považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti za nesprávne v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec namieta výšku súdom určenej vyživovacej povinnosti voči mal. F. v sume 80,- eur mesačne. Túto sumu považuje za neprimerane vysokú a neadekvátnu vzhľadom na potreby mal. dieťaťa, ktoré navštevuje 4. ročník základnej školy. Mesačné výdavky pre 9-ročné dieťa v žiadnom prípade nedosahujú výšku 80,- eur, na ktorých sa mal podieľať výlučne otec dieťaťa. Pokiaľ ide o výdavky na maloletého, tie predstavujú bežné výdavky. Zdravotný stav maloletého nevyžaduje žiadne zvýšené výdavky. Neberie pravidelne žiadne lieky, ani nemá žiadne zvýšené výdavky spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Maloletý v súčasnosti nemá náklady ani na cestovné za dochádzkou do školy a v škole sa nestravuje. Okrem bežných výdavkov na ošatenie, stravu, hygienické potreby a školské pomôcky v súčasnosti nie je u maloletého potreba iných výdavkov. Suma 80,- eur mesačne je neprimerane vysoká na pokrytie výdavkov pre 9-ročné dieťa. Pokiaľ ide o okuliare, o ktorých sa matka vyjadrila, že má s ich nákupom zvýšené výdavky až do výšky 100,- eur mesačne, uvedené sa nezakladá na pravde. Podľa informácií otca, rámy na okuliare sa dajú kúpiť v súčasnosti už o 10,- eur a spolu so sklami na okuliare ide o položku na úrovni 50,- eur. Navyše tvrdenie, že maloletý potrebuje nové okuliare mesačne je zavadzajúce a účelové. Otec uviedol, že jeho majetkové a zárobkové pomery neumožňujú, aby prispieval na výživu maloletého vo výške 80,- eur. Jeho príjem nestačí ani na úhradu jeho základných potrieb. Matka vyhodila otca z rodinného domu zo dňa na deň, pričom všetky jeho osobné veci (oblečenie) ostali v rodinnom dome a matka ich odmieta stále vydať otcovi. Tento nemá finančné prostriedky ani na to, aby si kúpil oblečenie. Býva v rodičovskom dome s rodičmi a súrodencami, pričom na domácnosť prispieva mesačne sumou 250,- eur. Po zaplatení sumy za domácnosť a výživné pre mal. F. A. vo výške 50,- eur mesačne, ktoré uhrádza na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19CoP/17/2016 zo dňa 06.06.2016 neostávajú otcovi žiadne disponibilné finančné prostriedky. Podľa názoru otca je suma 50,- eur adekvátna k potrebám mal. dieťaťa a zároveň je to suma, ktorú je otec schopný vzhľadom na svoje majetkové a zárobkové pomery platiť na výživu maloletého, preto navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. F. A., nar. XX.XX.XXXX sumu 50,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode opakovane do budúcna alebo alternatívne, aby v tejto časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Odvolanie otca bolo doručené na vyjadrenie kolíznemu opatrovníkovi i právnemu zástupcovi matky, ktorý sa k nemu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke dňa 08.03.2017 a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že mal. F. A. je žiakom 4. ročníka základnej školy. Je sledovaný v kardiologickej a očnej ambulancii, teda má matka zvýšené výdavky predovšetkým s nákupom okuliarov, a to vo výške 70,- eur, ak je potrebné zakúpiť aj nové sklá vo výške 100,- eur. Súd prvej inštancie uvádza mesačne, ale zároveň následne uvádza, že sa často stáva, že maloletý okuliare rozbije. Stravuje sa doma, cestovné zatiaľ neplatí. Matka má vyššie výdavky spojené so stravou maloletého syna, obliekaním, nákupom obuvi, ako aj pomôcok do školy. Jej príjem pozostáva len z opatrovateľského príspevku a prídavkov na deti. Okrem mal. F. sa stará aj o dcéru, ktorá je už dospelá. Stále je ale študentkou strednej školy. Príjem otca je vo výške 344,- eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej mesačne prispieva na domácnosť a bývanie sumou, ktorá mu ostane po zaplatení výživného na deti.

9. Nárok na výživné predpokladá aj ďalšie právne skutočnosti, ktoré vedú k vzniku nároku a realizácii toho práva. Sú to okolnosti , ktoré vyvolávajú potrebu a oprávnenosť a možnosti a schopnosti povinného, pričom tieto okolnosti je potrebné posudzovať objektívne, to zn., že všetky okolnosti je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti a nemožno ich posudzovať samostatne, ale spoločne tak, aby pri určení rozsahu výživného súdom čo najobjektívnejšie zodpovedali kritériám stanoveným zákonom o rodine. Ak sú schopnosti a možnosti rodiča vyššie až vysoké, je potrebné s ohľadom na potreby dieťaťa všetky tieto potreby uspokojiť. Ak sú však schopnosti a možnosti povinného rodiča obmedzené, sú odôvodnené len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú mieru a ktoré nemusia pokryť všetky potreby oprávneného dieťaťa.

10. Súd prvej inštancie ustálil, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť k 2 deťom - plnoletej dcére a mal. F.. Matka býva s deťmi, pričom za inkaso platí 47,- eur mesačne, internet 12,98 eur, kredit na mobil pre ňu a pre deti mesačne dobíja v sume 10,- eur. Na kúrenie v zime zakúpila drevo v hodnote 190,- eur. Býva v spoločnej domácnosti s deťmi a svojou matkou, ktorá poberá dôchodok vo výške 300,- eur. Synovi ako pomôcku zakúpila knihu na angličtinu v sume 6,- eur, 2-krát ročne chodí s ním na kontrolu ku kardiológovi, kde platí 10,- až 20,- eur. Príjem matky je peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 182,51 eur a prídavok na deti v sume 47,04 eur a preddavková dávka v hmotnej núdzi vo výške 69,30 eur. Otec maloletého býva v 3-izbovom rodinnom dome svojich rodičov. V spoločnej domácnosti býva aj sestra s maloletým synom, slobodný brat a neter. Je zamestnaný vo firme GENWOOD, kde jeho mesačný príjem činí 344,- eur. Svojim rodičom na domácnosť a stravu prispieva sumou 250,- eur mesačne, 140,- eur platil výživné na deti.

11. Zákon o rodine kogentne upravuje právo dieťaťa na výživu a každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť túto výživu.

12. Odvolací súd z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Vychádzal z toho, že nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že námietka otca, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil nie je dôvodná. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia zákona o rodine, tak ako to vyplýva z obsahu jeho odôvodnenia, aj keď ustanovenia týkajúce sa výšky výživného a jeho určenia presne neuviedol. Súd prvej inštancie sa náležite vyporiadal s príjmovými schopnosťami matky, otca a odôvodnenými potrebami mal. dieťaťa. Príjem matky je nízky. Opatruje svoju matku, zároveň sa stará o plnoletú dcéru a mal. F.. Je odkázaná i na dávky v hmotnej núdzi. Otec býva u svojich rodičov a prispieva im na živobytie tým, čo sa mu zvýši po odpočítaní výživného. Suma vo výške 80,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva je primeraná. Odvolateľ neuviedol v odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku v napadnutej časti, teda čo do uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu mal. F. A. sumou 80,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

13. Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu mal. F. A. sumou 80,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva opakovane do budúcna ako vecne správny potvrdil.

14. O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh (§ 57 zákona č. 161/2015 Z.z.), pretože návrh na náhradu trov nebol podaný, odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.