Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/112/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov pred sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci navrhovateľky: J. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX H., t.č. bytom H. Q. X, XXX XX R. Š.Š., proti odporcom 1./ J. T., nar. 25.03.1946, trvale bytom Z. XX, XXX XX H., 2./ S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Prešov, v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Otec navrhovatelky J. T., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 70,00 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 06.06.2016, opakovane do budúcna.

II. Dlžné výživné za obdobie od 06.06.2016 do 31.03.2017 vo výške 688,33 Eur súd povoľuje otcovi navrhovateľky splácať v 20,00 Eurových mesačných splátkach spolu bežným výživným, pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

III. Matka navrhovatelky S. U., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky, vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 06.06.2016, opakovane do budúcna.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 06.06.2016 do 31.03.2017 vo výške 266,78,- Eur, súd povoľuje matke navrhovateľky splácať v 10,00 Eurových mesačných splátkach spolu bežným výživným, pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

V. Konanie v časti určenia výživného za obdobie od 24.03.2016 do 05.06.2016 zastavuje.

VI. Tým mení úpravu vyživovacej povinnosti naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 27P/448/2010 - 58 zo dňa 16.02.2011.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 06.06.2016 domáhala určenia výživného zo strany rodičov. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/448/2010 zo dňa 16.02.2011 bola zverená do pestúnskej starostlivosti, pričom bola určená aj vyživovacia povinnosť strany rodičov. Od dovŕšenia osemnásteho roku nežije v spoločnej domácnosti s pestúnmi, má náklady spojené s bývaním, so starostlivosťou o seba. V súčasnosti navštevuje 3. ročník strednej školy, v budúcom školskom roku bude maturovať, s čím sú spojené zvýšené finančné náklady (školné, náklady na pomôcky, učebnice, cestovné výdaje, náklady spojené s maturitou). Popri dennom štúdiu, ktoré je celkom nákladné a ktoré chce ukončiť, nemôže sa zamestnať, je odkázaná na finančnú podporu výživného a na sociálnu pomoc, preto navrhuje určiť výživné zo strany rodičov vo výške 70 eur od oboch jednotlivo, počnúc dňom dovŕšenia osemnásteho roku veku, opakovane do budúcna.

2. Matka navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadrila. Miesto jej terajšieho pobytu sa súdu jemu dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť a takisto ani osobu z blízkeho okolia, ktorá by bola ochotná a spôsobilá matku navrhovateľky v konaní zastupovať ako opatrovník. Dňa 23.11.2016 z uvedených dôvodov súd pristúpil k vyhotoveniu Oznámenia o podanej žalobe ktoré bolo na úradnej tabuli tunajšieho súdu a webovej stránke tunajšieho súdu vyvesené dňa 23.11.2016 a zvesené dňa 09.12.2016 a to v zmysle ust. § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Otec navrhovateľky písomným podaním doručeným súdu 17.08.2016 uviedol, že s výškou výživného v sume 70 eur nemôže súhlasiť, nakoľko jeho výdavky predstavujú nájom 140,23 eur, inkaso 24,52 eur, životné poistenie 33,17 eur, výdavky na lieky 25 eur, poistné 51,85 eur ročne, komunálny odpad ročne 20,09 eur. Jeho príjem je dôchodok vo výške 420,80 eur. Vzhľadom na výdavku mu z dôchodku ostane 195 eur, z ktorého hradí svoje potreby.

4. Písomným podaním doručeným súdu 09.03.2017 otec navrhovateľky ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa 16.03.2017 zo zdravotných dôvodov a zároveň uviedol, že súhlasí so sumou 70 eur mesačne.

5. V súlade s ustanovením § 180 C.s.p. vykonal súd dokazovanie v neprítomnosti rodičov navrhovateľky, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

6. Navrhovateľka pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov Stanislava Brehového, nar. 25.03.1946 a Renáty Hudákovej, nar. 22.09.1968. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 24P/242/03 zo dňa 25.05.2004 bola zverená do osobnej starostlivosti otca a zo strany matky bolo určené výživné vo výške 400 Sk.

7. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 27P/286/2009 - 66 zo dňa 15.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 16CoP/5/2010 zo dňa 15.03.2010 bola nad navrhovateľkou nariadená ústavná starostlivosť. Zo strany rodičov bolo určené výživné pre navrhovateľku v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré mali rodičia povinnosť poukazovať na účet Detského domova „Pre Teba“, n.o. Detský domov Prešov - Cemjata, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Zároveň bol zakázaný styk otca s navrhovateľkou. Po nariadení ústavnej starostlivosti sa mal. Slávka v detskom domove zadaptovala bez problémov, bola umiestnená do starostlivosti profesionálnej rodiny, avšak pobyt v tejto rodine nezvládala.

8. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 27P/448/2010-58 zo dňa 16.02.2011 zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 27P/286/2009 - 66 zo dňa 15.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 16CoP/5/2010-81 zo dňa 15.03.2010 v časti týkajúcej sa nariadenia ústavnej starostlivosti a určenia výživného tak, že zveril navrhovateľku do pestúnskej starostlivosti manželov E.. E. U., S.. E., F.. XX.XX.XXXX I. Q. U., F.. XX.XX.XXXX, obaja bytom H., K.. A. C.. Matke určil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré mala poukazovať na účet ÚPSVaR Prešov, OSV, vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. Otca zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré mal poukazovať na účet ÚPSVaR Prešov, OSV, vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2011. V čase úpravy navštevovala navrhovateľka 7. ročník základnej školy, otec navrhovateľky býval sám v trojizbovom byte, mal priateľku, poberal dôchodok vo výške 375,90 eur. Viedlo sa voči nemu trestné stíhanie na Okresnom súde Prešov vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Zároveň mal zakázaný styk s navrhovateľkou kvôli prebiehajúcemu trestnému konaniu. Matka navrhovateľky sa zdržiavala v obci Prakovce bez trvalého bydliska, poberala prídavky na deti z ÚPSVaR Prešov, nepoberala žiadne štátne sociálne dávky, nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Spišská Nová Ves. O navrhovateľku dlhodobo neprejavovala žiaden záujem.

9. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že v roku 2011 bola zverená do pestúnskej starostlivosti, do dovŕšenia 18. roku žila v domácnosti pestúnov a súdom bola určená vyživovacia povinnosť zo strany jej rodičov v minimálnom rozsahu k rukám pestúnov. Od 18. rokov nežije v spoločnej domácnosti s pestúnmi, žije u priateľa v domácnosti jeho rodičov vo Veľkom Šariši. Navštevuje 4. ročník strednej školy. Jej pravidelné mesačné výdavky sú strava, oblečenie, obuv, kozmetické, hygienické potreby, výdavky v súvislosti so štúdiom na strednej škole, so stužkovou slávnosťou a maturitou. Mobil, MHD jej platia pestúni, s ktorými je v kontakte. S vlastnom matkou sa nestretáva od piatich rokov, matka sa o ňu žiadnym spôsobom nezaujíma. Rovnako otec sa o ňu žiadnym spôsobom nezaujíma. Obaja rodičia neprispievajú na jej výživu žiadnou formou.

10. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 10.05.2016 vyplýva, že navrhovateľka je študentkou Súkromnej strednej odbornej školy L. H..

11. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 27P/448/2010 súd zistil, že matka navrhovateľky zanedbávala svoje rodičovské práva a povinnosti, otec navrhovateľky zneužíval svoje rodičovské práva týraním, zlým zaobchádzaním. Vývoj navrhovateľky tak bol vážne ohrozený. Navrhovateľka tak mala potvrdený syndróm CAN, posttraumatickú strachovú poruchu, úzkostnú poruchu v detstve.

12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Podľa § 231 C.s.p., rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

17. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zmeny pomerov ako podporu takéhoto rozhodovania je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je trvalá a výrazná zmena okolností na jednej, či druhej strane, ktoré boli podkladom skoršieho rozhodnutia. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa a jeho nástup do školy vyššieho stupňa, zvýšenie, alebo zníženie zárobkov niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.

18. Dôvodom na zmenu výšky vyživovacej povinnosti môžu byť len okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom a dlhodobo prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pri posudzovaní zmeny pomerov sa musia súdy vyporiadať tak so zmenou odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, ako aj so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča (§ 75 ods. 1 veta 1. Zákona o rodine). V oboch prípadoch musí byť tvrdená zmena pomerov aj preukázaná. Nie je možné rozhodnúť o zmene výšky výživného na mal. dieťa len na základe tvrdenia niektorého z účastníkov. Tak ako bolo už konštatované, musí sa jednať o zmenu, ktorá nemá len krátkodobý prechodný charakter, resp. ktorá sa výrazným spôsobom neprejaví na celkovej výške nákladov spojených s uspokojovaním odôvodnených potrieb mal. detí, či schopností, možností a majetkových pomerov povinného.

19. Dôvodom pre zmenu výšky výživného je aj vývoj, t. j. spravidla nárast životných nákladov (§78 ods. 3 Zákona o rodine). Takýto vývoj životných nákladov, ktorý existuje ako objektívna okolnosť, môže aj sama o sebe odôvodniť zmenu výšky výživného. Musí sa však jednať o zmenu životných nákladov podstatným spôsobom. To je spravidla spojené s uplynutím dlhšej doby od vyhlásenia predchádzajúceho rozhodnutia v spojením s nárastom miery inflácie, cien spotrebného koša, resp. iných právne významných ekonomických ukazovateľov.

20. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

21. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

22. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre navrhovateľku zo sumy minimálneho výživného na sumu 70 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, to je 06.06.2016. Súd zistil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k právne významnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá v čase poslednej úpravy bola žiačkou 7. ročníka základnej školy, v súčasnosti má 18 rokov, navštevuje 4. ročník strednej školy, a teda jej výdavky sa výrazne niekoľkonásobne zvýšili v súvislosti so štúdiom na strednej škole (štúdium, voľnočasové aktivity, oblečenie, obuv, drogéria, kozmetika). Zmenila sa štruktúra jej výdavkov vo vzťahu k poslednej úprave ako aj štruktúra výdavkov v súvislosti so záujmovými aktivitami, ktoré je potrebné aj spolu s nárastom životných nákladov premietnuť do výšky výživného. Je nevyhnutné prihliadnuť aj na všeobecný nárast cien oproti poslednej úprave, keďže od poslednej úpravy uplynulo viac ako 6 rokov. Súd konštatuje podstatnú relevantnú zmenu pomerov na strane dieťaťa oproti poslednej úprave.

23. Situáciu navrhovateľky sťažuje aj to, že rodičia sa žiadnym spôsobom nepodieľajú na jej starostlivosti, z ich strany bola určená vyživovacia povinnosť v minimálnom rozsahu, rodičia nijak neuspokojujú jej základné potreby, o navrhovateľku sa nezaujímajú žiadnym spôsobom. Navrhovateľka je odkázaná sama na seba napriek tomu, že študuje, nie je schopná sa samostatne živiť. Presné majetkové a zárobkové pomery matky sa súdu nepodarilo zistiť, pretože sa zdržiava na neznámom mieste. Súd preto pri určení vyživovacej povinnosti matky vychádzal z jej potenciálneho príjmu. Vzhľadom na jej neusporiadaný život, skutočnosť, že nebola ani len zaevidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii nezamestnaných, súd určil výživné zo strany matky navrhovateľky v minimálnom rozsahu.

24. Porovnaním pomerov na strane otca navrhovateľky súd konštatuje zvýšenie jeho príjmu oproti poslednej úprave, nakoľko v čase poslednej úpravy dosahoval dôchodok vo výške 375,90 eur, v súčasnosti poberá dôchodok vo výške 420,80 eur. Súd určil výživné z jeho strany vo výške 70 eur v súlade s návrhom navrhovateľky aj vzhľadom na súhlas otca navrhovateľky, ktorý dodatočne vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 09.03.2017, kedy uviedol, že súhlasí s určením výživného vo výške 70 eur. Pokiaľ ide o námietky otca v súvislosti s výdavkami pre jeho potrebu, súd uvádza, že výdavky na zabezpečenie oblečenia a stravy, potrebnej zdravotnej starostlivosti ako aj ďalších voľnočasových aktivít má aj navrhovateľka, ktorá na rozdiel od neho nie je schopná sa samostatne živiť. Celú starostlivosti si v súčasnosti zabezpečuje sama, otec ani matka sa na jej starostlivosti nepodieľajú žiadnou formou, nad rámec výživného, ktoré bolo určené naposledy v minimálnom rozsahu, neprispievajú. Nepodieľajú sa ani na jej mimoriadnych výdavkov, ktoré súvisia s jej vzdelávaním, záľubami, aktivitami či zdravotnou starostlivosťou. Finančná situácia navrhovateľky je veľmi kritická, aby si zabezpečila aspoň svoje základné potreby vzhľadom na to, že na pomoc rodičov sa nemôže absolútne spoľahnúť.

25. Zhodnotiac výsledky dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že je potrebné zmeniť rozsudok Okresného súdu č. k. 27P/448/2010 - 58 zo dňa 16.02.2011, nakoľko starostlivosť navrhovateľky už nezabezpečujú pestúni, ktorým bola zverená do pestúnskej starostlivosti, starostlivosť si zabezpečuje sama vzhľadom na dovŕšenie plnoletosti. Keďže uvedeným rozsudkom bola určená vyživovacia povinnosť rodičov navrhovateľky, ktorí boli zaviazaní prispievať na jej výživu na účet ÚPSVaR Prešov, bolo potrebné zaviazať rodičov, aby na výživu navrhovateľky prispievali k jej rukám. Vzhľadom na zistené skutočnosti by podľa názoru súdu nebolo spravodlivé, aby súd za takejto situácie určil otcovi navrhovateľky výživné len vo výške minimálneho zákonom stanoveného výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine.

26. Určením výživného v sume 70 eur vznikol otcovi navrhovateľky dlh na výživnom pre navrhovateľku za obdobie od 06.06.2016 do 31.03.2017 vo výške 688,33 eur (pomerná časť mesiaca jún 2016 vo výške 58,33 eur + 9 x 70 eur za obdobie od 01.07.2016 do 31.03.2017, t.j. 630 eur), dlžné výživné za 1 mesiac predstavuje sumu 70 Eur, ktoré súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 C.s.p. povolil otcovi splácať spolu bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

27. Určením výživného v sume 30 % zo sumy životného minima vznikol matke navrhovateľky dlh na výživnom pre navrhovateľku za obdobie od 06.06.2016 do 31.03.2017 vo výške 266,78 eur (pomerná časť mesiaca jún 2016 vo výške 22,61 eur + 9 x 27,13 eur za obdobie od 01.07.2016 do 31.03.2017, t.j. 244,17 eur), dlžné výživné za 1 mesiac predstavuje sumu 27,13 eur, ktoré súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 C.s.p. povolil matke splácať spolu bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10 eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

28. Súd konanie v časti určenia výživného za obdobie od 24.03.2016 do 05.06.2016 zastavil vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľky na pojednávaní v súlade s ust. § 29 CMP. Súd zároveň konštatuje, že v súlade s ust. § 77 ods. 1 ZR, podľa ktorého ho možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, pre maloleté dieťa ho možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, v predmetnej veci by ani nebolo možné priznať výživné spätne odo dňa začatia konania, nakoľko navrhovateľka je plnoletá.

29. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 . Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.