Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-16-2016.pdf
PDF · 122.44 KB
No categories available
24Csp/16/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. G. XXXX/X, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 922,66 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 543,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 543,21 Eur od 28.1.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 17,74 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu, Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.07.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 922,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 922,66 Eur od 31.08.2013 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.08.2012 žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu o pôžičke s č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej celkovú sumu pôžičky 2.585,88 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná pôžičku splatiť v pravidelných 36. mesačných splátkach v sume po 71,83 Eur. Do dnešného dňa, teda do dňa podania žaloby, uhradila žalovaná z vyššie uvedenej sumy iba sumu 1.556,79 Eur. Vzhľadom na to, že si žalovaná neplnila svoje povinnosti a porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve, žalobca dňa 07.08.2013 listom, a to predžalobnou upomienkou, vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do podania žaloby žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 922,66 Eur.
2. V priebehu konania tunajší súd uznesením č. k. 24Csp/16/2016-35 zo dňa 19.12.2016 vyhovel návrhu na vstup spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 na miesto doterajšieho žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie č. 12, 06001 Kežmarok, IČO: 35 923 130 podľa § 80 C.s.p..
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 02.12.2016 uviedla, že si je vedomá, že žalobcovi dlhuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru. Poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu.
4. Podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“ ) účinný od 01.07.2016 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 Eur.
5. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 Eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku na deň 16.03.2017 bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke dňa 03.03.2017, zvesené dňa 17.03.2017.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - Zmluvou o pôžičke zo dňa 21.08.2012, Podmienkami k Zmluve o pôžičke, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Predžalobnou upomienkou zo dňa 14.03.2013, fotokópiu doručenky zo dňa 14.03.2013, Prehľadom splátok a úhrad, Vyjadrením žalobcu zo dňa 10.11.2016 a zistil nasledujúci skutkový stav:
9. Zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 08.08.2012, č. 728385 súd zistil, že žalobca („veriteľ“) a žalovaná („dlžník“) uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 2.100 Eur s celkovou sumou pôžičky 2.585,88 Eur. Dlžník sa poskytnutý úver zaviazal veriteľovi splatiť v 36. mesačných splátkach po 71,83 Eur. Suma pôžičky mala predstavovať 2.100 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 15 % a celkovou sumou pôžičky vo výške 2.585,88 Eur, termínom konečnej splatnosti 08/2015, celkovými nákladmi spotrebiteľa 485,88 Eur, pri priemernej hodnote RPMN 21,68 %, RPMN 15 %.
10. Zo Všeobecných obchodných podmienok a to bodu. 6.2, súd zistil, že splatnosť jednotlivých splátok bola dojednaná vždy do 20. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po uzavretí zmluvy.
11. Zo Všeobecných obchodných podmienok a to bodu. 6.3, súd zistil, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenia.
12. Zo Všeobecných obchodných podmienok a to bodu. 11.1. Poplatky, Pokuty, sankčné úroky, súd okrem iného zistil, že v prípade ak klient splatí celkovú sumu pôžičky pred lehotou splatnosti, má spoločnosť právo požadovať od klienta úhradu nákladov, ktoré vznikli spoločnosti v súvislosti so splatením pôžičky pred lehotou splatnosti. výška náhrady nákladov nesmie presiahnuť 1 % výšky splatnej pôžičky pred lehotou splatnosti ak obdobie presahuje jeden rok a 0,5 % ak obdobie nepresahuje jeden rok.
13. Zo Všeobecných obchodných podmienok a to bodu. 11.2 Poplatky, Pokuty, sankčné úroky, súd okrem iného zistil, že spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, že sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky v 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.
14. Z listu zo dňa 08.07.2013 označeného ako „Predžalobná upomienka“ súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na okamžité zaplatenie všetkých splátok jednorázovo s celkovou sumou 2.169,65 Eur, a to najneskôr do 3 dní od doručenia predmetnej upomienky, pričom z listinného dôkazu a to fotokópie doručenky vyplýva, že žalovaná si predmetnú Predžalobnú upomienku neprevzala v odbernej lehote.
15. Z predloženého druhého Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná celkovo uhradila 1.556,79 Eur.
16. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy („zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo iba “zákon“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) a m) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
22. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
23. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
25. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
27. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.
30. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu („veriteľ“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako právnická osoba konajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ a žalovaný („dlžník“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ - spotrebiteľ, uzatvorili dňa 08.08.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedenej zmluvy poskytol veriteľ dlžníkovi spotrebiteľský úver v sume 2.100 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v 36. mesačných splátkach. Dlžník svoj záväzok nedodržal a veriteľovi uhradil iba časť poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 1.556,79 Eur.
31. Vzhľadom na to, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, úverová zmluva podlieha režimu stanovenému v citovanom zákone o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 9 citovaného zákona stanovuje náležitosti, ktoré takáto zmluva musí spĺňať. V zmysle § 9 ods. 2 písm. f), k) a m), musí zmluva okrem iného obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.
32. Po preskúmaní predloženej úverovej zmluvy súd zistil, že táto neobsahuje uvedené zákonom stanovené náležitosti. Zmluva určuje iba počet splátok bez toho, aby mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa s konečným termínom splatnosti, čo má za následok neurčitosť právneho úkonu. Predmetná zmluva obsahuje len údaj 08/2015. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú a dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru pre túto konkrétnu zmluvu a preto súd konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania, údaj o konečnej splatnosti úveru neobsahuje. Takéto určenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami s iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do
úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2012, sp. zn. 16Co/315/2012, sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012, Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22.05.2013). V predloženej zmluve je teda dátum konečnej splatnosti určený len „08/2015“, bez uvedenia konkrétneho dňa v mesiaci, ku ktorému má byť úver splatený. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
33. Zmluva taktiež neobsahuje povinný údaj „dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“, ktorý nemožno stotožňovať s pojmom „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“, zmluva má obsahovať oba údaje v zmysle vyššie citovaných ustanovení. Uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje uvedenie konkrétneho časového úseku s ohľadom na predpoklad riadneho plnenia záväzkov podľa nej a nie neurčitosť typu „zmluva sa končí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa Zmluvy“ uvedené v čl. 12.1 VOP žalobcu.
34. Ďalej zmluva obsahuje iba výšku mesačnej splátky, pričom z nej nie je zjavné, čo daná splátka obsahuje, t.j. čo tvorí istinu, čo úroky a čo iné poplatky, pričom z Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že predmetná splátka nie je len splátkou samotnej istiny ale pozostáva z viacerých položiek (anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie). Napokon žalobca nepreukázal ani to, či bol žalovanému poskytnutý súhrnný prehľad splátok (splátkový kalendár) obsahujúci jednotlivé náležitosti požadované zákonom. Zmluva taktiež neobsahuje termín splatnosti tej ktorej splátky, pričom v tomto je iba uvedený odkaz na podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky, pričom zákon výslovne požaduje uvedenie predmetného údaju v samotnej zmluve. K uvedenému je teda potrebné konštatovať, že v zmluve je uvedený len údaj o počte a výške mesačných splátok, ale nie termín splatnosti jednotlivých splátok a už vôbec nie údaj o tom, aká čiastka z mesačnej splátky má pripadať na istinu, aká na úroky, prípadne iné poplatky. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ pritom vyplýva, že obligatórnou náležitosťou Zmluvy o úvere musí byť aj dojednanie termínu splátok. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú Zmluvu, uvedenie termínu splatnosti splátok len vo Všeobecných obchodných podmienkach (VOP) má vzhľadom na ust. § 53 ods. 2 Obč. zák. za následok, že tento údaj nebol individuálne dojednaný. VOP boli vypracované veriteľom a žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko veriteľ musí mať vedomosť o tom, ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom a ako k istine od počiatku, vo svojich zmluvách by mal túto skutočnosť spotrebiteľom oznámiť, inak sa jedná o nekalú obchodnú praktiku v zmysle už ust. § 7 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého "obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná", v spojení s ust. § 7 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa a ust. § 8 ods. 3 a 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorých za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé opomenutie konania, za ktoré sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Takáto nekalá obchodná praktika veriteľa a neprijateľná obchodná podmienka spočíva v tom, že spotrebiteľovi boli predložené na podpis zmluvy alebo zmluva, v ktorých absolútne nie je uvedené, v akej výške bude mesačne spotrebiteľ hradiť úroky úverov ako odmenu veriteľa a v akom pomere bude splácať istinu úveru. Keďže toto rozdelenie neurčuje spotrebiteľ a ani nie je o spôsobe tohto pomeru informovaný pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej, takouto obchodnou praktikou veriteľov je spôsobovaná značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ mal v danom prípade splácať istinu úveru a zároveň platiť odmenu veriteľovi vo forme úrokov, avšak pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej nemal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa, v akej výške bude mesačne splácať svoj dlh a v akej výške bude platiť odmenu veriteľa, respektíve opačnú skutočnosť veriteľ/žalobca súdu ani nepreukázal.
35. Ďalej zmluva neobsahuje súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny a to vzhľadom na skutočnosť, že zo Všeobecných obchodných podmienok a to bodu. 11.1.
Poplatky, Pokuty, sankčné úroky, súd okrem iného zistil, že v prípade ak klient splatí celkovú sumu pôžičky pred lehotou splatnosti, má spoločnosť právo požadovať od klienta úhradu nákladov, ktoré vznikli spoločnosti v súvislosti so splatením pôžičky pred lehotou splatnosti. Výška náhrady nákladov nesmie presiahnuť 1 % výšky splatnej pôžičky pred lehotou splatnosti ak obdobie presahuje jeden rok a 0,5 % ak obdobie nepresahuje jeden rok. Žalobca bol oprávnený požadovať od žalovaného aj zmluvnú pokutu v prípade, že sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky v 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky.
36. Súd taktiež nemá za preukázané, že by žalobca dodržal postup uvedený v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda aby sa s náležitou starostlivosťou zaoberal posúdením schopnosti spotrebiteľa - žalovaného splácať predmetný úver, keďže splnenie tejto povinnosti nevyplýva ani z predložených listinných dôkazov a ani zo samotných vyjadrení právneho predchodcu žalobcu alebo žalobcu.
37. Citovaný zákon o spotrebiteľsky úveroch v § 11 ods. 1 a 2 stanovuje následky porušenia vyššie uvedených povinností zo strany veriteľa, a síce že poskytnutý spotrebiteľský úver sa ex lege stáva bezúročný a bez poplatkov. To znamená, že splátky v celkovej sume 1.556,79 Eur, ktoré doposiaľ žalovaná uhradila, je nutné započítavať iba na istinu, respektíve na poskytnutú sumu, čo znamená, že žalobca má nárok iba na časť uplatnenej pohľadávky, ktorá tvorí rozdiel medzi poskytnutou a splatenou sumou.
38. Súd má z vyššie uvedených listinných dôkazov za jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol ako veriteľ dlžníkovi/žalovanej spotrebiteľský úver dlžník svoj záväzok nedodržal a veriteľovi uhradil iba časť poskytnutých finančných prostriedkov. Z vyššie uvedených dôvodov uložil súd žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 543,21 Eur, pozostávajúcu zo zvyšku úverovej istiny ako rozdiel medzi poskytnutým /2.100 Eur/ a splateným úverom /1.556,79 Eur/.
39. K rozhodnutiu Súdneho dvor Európskej únie C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti C. K. A. poznamenáva, že požiadavka Smernice je jasná a zreteľná. Okresný súd Dunajská Streda sa nemal pýtať Súdneho dvora EÚ, ako sa má toto ustanovenie vykladať, pretože zo slovného spojenia "výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa" výkladom nie je možné vyvodiť požiadavku, aby zmluva uvádzala splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Preto Súdny dvor EÚ v Rozsudku C-42/15 správne rozhodol, že Smernica takéto členenie nepožaduje. Opäť, Okresný súd Dunajská Streda sa pýtal Súdneho dvora EÚ nadbytočnú otázku, ktorou sa Súdny dvor EÚ nemal zaoberať v zmysle doktríny acte claire.
40. Požiadavka zákona je od požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 (ďalej len „smernica“) odlišná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Niet pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení Smernice vo vnútroštátnom práve, je zrejmé, že by použil takú terminológiu ako používa Smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia existuje konštantná judikatúra slovenských súdov (potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.06.2016 Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo/19 /2012 zo dňa 12.03.2013, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešov zo dňa 21.02.2012, sp. zn. 3S/53/2011-43 desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Nachádza sa tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom. V taktom prípade musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, a ak jej priamy účinok poskytnúť nemôže, tak či jej môže priznať nepriamy účinok (teda vykladať Zákon eurokonformne), alebo či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. Keďže v tomto prípade sa jedná o spor medzi jednotlivcami, nie je možné, aby tunajší súd poskytol Smernici priamy účinok. Súd preto skúma, či jej môže priznať nepriamy účinok, a teda vykladať Zákon eurokonformne. V tomto konkrétnom prípade vnútroštátny súd SR môže skúmať len možnosť nápravného súladného výkladu, pretože text zákona je
odlišný od textu Smernice, a výklad Smernice zo strany Súdneho dvora EÚ je odlišný od výslovného znenia Zákona. Nejedná sa tu o priamy účinok, kedy je vnútroštátne právo vypustené a nahradené smernicou. V prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, iba musí skúmať, či ho môže vykladať eurokonformne. Teda nestačí, že Smernica hovorí niečo iné ako Zákon, že Súdny dvor EÚ v Rozsudku C-42/15 uviedol, že Smernica sa má vykladať tak alebo onak, musí to byť jedine vnútroštátny súd, ktorý musí skúmať, či môže podľa vnútroštátnych výkladových metód vykladať vnútroštátne právo, teda zákon) eurokonformne. Vnútroštátne súdy SR v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR potvrdili, že výklad zákona je taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úverov, vychádzajúc z jazykového výkladu zákona. Opäť, vnútroštátne súdy vykladali predmetné znenia zákona už v niekoľkých stovkách prípadov a za použitia vnútroštátnych výkladových metód dospeli k záveru, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po Rozsudku C42-15 vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova zlomili vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou, čo je však postup typický pre priamy účinok. Nakoľko sa ale nejedná o priamy účinok, ale účinok nepriamy, takýto postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. Zároveň, výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v ust. článku 2 ods. 2 ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona účinného v čase uzatvárania Zmlúv už bol predmetom výkladu v stovkách prípadoch a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetným ustanovenia zákona, napriek Rozsudku C-42/15, nie je možné priznať nepriamy účinok. Tým nie je dotknuté právo veriteľov, aby sa domáhali náhrady škody, v prípade, že im vznikne, priamo voči Slovenskej republike, a to vzhľadom na chybnú implementáciu Smernice. Na to, aby bolo možné vykladať Zákon v súlade so Smernicou by bolo potrebné Zákon novelizovať a zosúladiť s textom Smernice, inak by sa jednalo o výklad Zákona contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.
41. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní ak ho nesplní ani dodatočne v primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za takýchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
42. Podľa 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s platením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
43. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má taktiež za to, že žalovaný splatnú pohľadávku neuhradil riadne a včas. Z tohto dôvodu sa dostal do omeškania a preto v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vyhovel žalobe v časti príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania zo súdom priznanej sumy.
45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. V danom prípade každá strana (žalobca aj žalovaná) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8Sžo/215/2010) a podľa procesného výsledku sporu v konaní bol úspešný žalobca v pomere 17,74 % a v tomto rozsahu súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania. Žalobcovi bola zo sumy 922,66 priznaná suma 543,21 Eur s príslušenstvom z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 58,87 % a hrubý úspech žalovanej 41,13 %, teda konečný čistý úspech žalobcu je 17,74 % (58,87 - 41,13). V konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto pomerom percenta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.