Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-104-2016.pdf
PDF · 92.77 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/104/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky, J. T., štátnej občianky Slovenskej republiky, referentky, trvale bytom A., W. XXXX/XX, zastúpenej v konaní A3, advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom Trenčín, Partizánska 25 a otca, L. Y., štátneho občana Slovenskej republiky, segmentového vedúceho, trvale bytom A., L. XXX/X, v konaní právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Lichner Legal s.r.o., so sídlom Legionárska 7451/4, Trenčín, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom takto
rozhodol:
Otcovi dieťaťa sa z v y š u j e vyživovacia povinnosť k mal. U. z doterajších 100 eur mesačne na 160 eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky, vždy do 20-dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.07.2016.
Dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2016 do 31.03.2017 vo výške 540 eur súd povoľuje otcovi splácať popri bežnom výživnom, k rukám matky, v mesačných splátkach po 10 eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto sa v časti výživného zmeňuje rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/299/2012-17 zo dňa 20.12.2012.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 30.06.2016 sa matka maloletého domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému U. z doterajších 100 eur mesačne na 300 Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.07.2016. V návrhu uviedla, že maloletý U. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené. Na čas po rozvode bol maloletý U. zverený do jej starostlivosti a otec dieťaťa sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila manželstvo s L. T.. Má za to, že sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného na maloleté dieťa, nakoľko v čase poslednej úpravy výživného bol U. žiakom tretieho ročníka základnej školy a v súčasnosti od septembra 2016 začne navštevovať už 8. ročník základnej školy s čím sú spojené vyššie výdavky. Od veku 6-tich rokoch hrá futbal za TJ S.. Stravuje sa v školskej jedálni, zakupuje mu školské pomôcky, musí mu kupovať oblečenie a obuv, nakoľko veľmi rýchlo rastie. Ďalej uviedla, že pracuje v C. P. a.s. ako referentka s príjmom cca 600 eur mesačne. Spláca hypotekárny úver vo výške 305,12 eur mesačne, životnú poistku a synovi šetrenie na účet 20 eur. Za byt platí 173 eur mesačne, za elektriku 30 eur mesačne, za plyn 20 eur mesačne a internet plus Mágio TV 33 eur mesačne. Synovi dobíja kredit na telefón cca 10 eur mesačne. Otec maloletého
pracuje v C. P. ako segmentový vedúci. Žije u svojej priateľky, ktorá má byt na P.. Pri predchádzajúcej úprave výživného súhlasila s výživným vo výške 100 eur lebo otec maloletému kupoval veci, oblečenie, chodil s nim na výlety a robil mu cez víkendy program. Všetko sa zmenilo minulý rok, keď zomrel svokor a otec maloletého sa presťahoval ku svojej priateľke. Od tejto doby prestal s maloletým robiť voľnočasové aktivity. Čo sa týka oblečenia občas synovi niečo kúpi, ale je to už skôr výnimka.
2. Otec maloletého žiadal návrh matky v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil: návrh z čl. 1-3, správu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o výške prídavku na dieťa poberaného matkou, správu C. P. spol. s r.o. odštepný závod o príjme otca dieťaťa, správu Q. L. s.r.o., F., U. X o príjme manžela matky L. T., výpisy z účtu v P. sporiteľni predložené matkou na preukázanie výdavkov a nákladov na bývanie, výpisy z LV č. XXXX, XXXX, pokladničné bločky predlžené otcom, sobášny list predložený matkou, výpis z obchodného registra Okresného súdu Trenčín ohľadne obchodnej spoločnosti J.l s.r.o., rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 32P/144/2011-42 zo dňa 28.06.2012 a takto zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
4. Maloletý U. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/299/2012-17 zo dňa 20.12.2012. Ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností bola týmto rozsudkom súdom schválená rodičovská dohoda v zmysle ktorej bol maloletý U. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne. Otec vtedy pracoval na pozícii technického rozvoja zákazníka s príjmom cca 800 eur mesačne. Matka mala vtedy v čase rozhodovania príjem 467,31 eur netto mesačne. Maloletý bol žiakom štvrtého ročníka základnej školy, hral futbal.
5. V súčasnosti má maloletý U. XX rokov, je ôsmak na základnej škole. Hrá futbal, je členom TJ S.. Poplatky s tým súvisiace hradí otec (mesačný poplatok so športovou činnosťou je vo výške 10 eur). V súvislosti so športovými aktivitami chodí U. na rôzne sústredenia s čím sú spojené zvýšené výdavky. Maloletý U. začal chodiť na logopédiu, zatiaľ s týmto nie sú zvýšené žiadne výdavky. Maloletý U. pri pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedol, že býva u matky, s otcom sa stretáva každý víkend. Otec mu platí všetko čo sa týka športu. Počas prázdnin tiež polovicu prázdnin trávi doma a polovicu u otca, občas ide k starej matke. Nákupy pre neho realizujú obaja rodičia. Otec mu dáva v hotovosti peniaze. Tiež s ním chodí na dovolenky. Poukázal na to, že otec predtým ako si našiel priateľku s ním trávil ešte viac času.
6. Matka dieťaťa dňa XX.XX.XXXX uzavrela manželstvo s L. T.. Žijú v 3-izbovom byte, ktorý im patrí do BSM a kde uhrádzajú náklady na bývanie vo výške 280 eur mesačne, z príjmu splácajú hypotéku po 305 eur mesačne. Manžel matky pracuje ako vodič kamiónu vo firme Q. L. s.r.o., U. X s príjmom 16 891 Kč v čistom mesačne. Matka je zamestnaná ako referentka v C. P. spol. s r.o. odštepný závod A. s priemerným mesačným príjmom vo výške 570 eur netto. Poberá prídavok na jedno dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Žiadala zvýšiť výživné na 300 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2016. Na pojednávaní dňa 16.03.2017 matka upravila petit svojho návrhu tak, že uviedla, že žiada zvýšiť výživné na 250 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2016, ktoré výživné považuje za primerané príjmom otca ako odôvodneným potrebám maloletého. Poukazovala na to, že na strane maloletého U. došlo k výraznej zmene pomerov. Je vekovo starší, fyzický vyspelejší, venuje sa športu. Tvrdila, že otec si vyživovaciu povinnosť plní pravidelne. Uznala, že prispieva i nad rámec, tým, že uhrádza všetky výdavky za športové aktivity maloletého. Zakupuje mu ošatenie, obuv, maloletý s ním trávi víkendy a taktiež absolvuje s otcom i dovolenky. Poukázala však na to, že otec prispieval oveľa viacej na výživné, kupoval oblečenie, obuv a trávil oveľa viac spoločného času s maloletým pokiaľ si nenašiel priateľku.
7. Otec maloletého je rozvedený. Žije s priateľkou J. C., ktorá má v starostlivosti syna C. na ktorého výživu jeho otec prispieva dobrovoľne sumou 200 eur mesačne. Žijú v rodinnom dome, ktorý vlastní otec v ?. Žije tam aj jeho matka, ktorá je spoluvlastníčkou rodinného domu v ?. Otec uhrádza všetky náklady na bývanie v dome, s tým, že tvrdil, že poplatky na bývanie hradí preto lebo matka je dôchodkyňa. Za elektrinu platím 37 eur a plyn 94,34 eur. Z príjmu hradí úver, ktorý si zobral na rekonštrukciu domu po 200 eur mesačne. Zamestnaný je v C. P. spol. s r.o., odštepný závod A., kde dosahuje priemerným mesačný príjem vo výške 1460 eur netto. Iný príjem nemá. Otcova priateľka je konateľkou a spoločníčkou obchodnej spoločnosti J. s.r.o., so sídlom A., J. XXXX/X. Spoločnosť bola založená XX.XX.XXXX. Na
náklady na bývanie otcovi dieťaťa neprispieva, do domácnosti zakupuje podľa tvrdenia otca stravu. Otec poukazoval vo svoje výpovedi na to, že syn k nemu chodí od roku 2010 každý víkend od piatku vždy do pondelka kedy ho vozí do školy. Počas tohto leta u neho syn trávil 5-6 týždňov. Výživné riadne platí v stanovenej výške. Prispieva i nad rámec. Hradí mu všetky aktivity súvisiace so športovou činnosťou ako aj ďalšie voľnočasové aktivity, napr. kino, detské zábavne centrum a absolvuje s ním i dovolenky. Zakupuje mu taktiež osobné veci a dáva mu vreckové. Maloletému U. hradí taktiež rybársky lístok, ktorý stojí na rok 10 eur a všetky výdavky súvisiace s týmto koníčkom ako sú náklady na udice, krmivo a pod. (všetky tieto okolnosti potvrdil i sám maloletý U. pri pohovore s opatrovníkom). Otec poukázal na to, že so synom trávi viac aktívneho času ako matka, ktorá je sním od pondelka do štvrtka. Otec tvrdil, že návrh matky nepovažuje za dôvodný, nakoľko keď je maloletý s ním, znáša s tým všetky spojené výdavky.
8. Kolízna opatrovníčka doporučila s poukazom na zmenu pomerov u maloletého otcovi zvýšiť výživné na sumu 180 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2016.
9. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. V danej veci mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný.Od poslednej úpravy výživného, došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletý začal navštevovať logopédiu s čím nie sú zvýšené finančné výdavky. Aktívne hrá futbal za TJ S., poplatky a výdavky s týmto spojené mu hradí otec. V čase poslednej úprave výživného bol maloletý žiakom štvrtého ročníka, v tom čase navštevoval futbalový krúžok a v súčasnosti má XX rokov a navštevuje 8. ročník základnej školy. K zmene pomerov došlo i na strane matky maloletého, ktorá uzatvorila dňa XX.XX.XXXX manželstvo s L. T.. Z toho manželstva deti zatiaľ nepochádzajú. Matke sa zvýšil príjem cca o 100 eur. Na strane otca dieťaťa k výraznej zmene pomerov došlo, ktorému sa oproti obdobiu kedy bolo naposledy upravené výživné a kedy mal príjem cca 800 eur mesačne zvýšil príjem o cca 660 eur mesačne.
13. S poukazom na takto zistené zmeny pomerov rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a vyživovaciu povinnosť otca k maloletému zvýšil z doterajšej sumy 100 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu zisteným zmenám pomerov, odôvodneným potrebám štrnásť ročného dieťaťa, schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov otca a vyššie citovaným zákonným kritériám. Napriek tomu, že otec nesúhlasil so žiadnym zvýšením výživného súd má za to, že zvýšené výživného je v jeho objektívnych schopnostiach a možnostiach s poukazom na zmenu pomerov na jeho strane spočívajúcu v náraste jeho príjmu tak ako je vyššie uvedené. Súd pri rozhodovaní zohľadnil však i to, že otec prispieva i nad rámec súdom určeného výživného uhrádzaním športových aktivít a záujmových činností maloletého, zakupovaním vecí, poskytovaním vreckovému maloletému. Súd prihliadal i na tú skutočnosť, že maloletý trávi s otcom každý víkend vždy od piatka do pondelka a vždy polovicu prázdnin. V tomto čase otec uhrádza a zabezpečuje maloletému všetky
potreby s čím má zvýšené finančné výdavky. Súd preto nevyhovel matke a nezvýšil výživné na sumu akú navrhovala 250 eur mesačne, nakoľko výživné v tejto sume s poukazom na horeuvedené považoval súd s prihliadnutím na vyššie uvedené neprimerane vysoké. Je potrebné poukázať i na to, že i matka je povinná prispievať na výživu maloletého U. i keď časť svojej vyživovacej povinnosti kompenzuje osobnou starostlivosťou o maloletého.
14. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletému súd zvýšil s účinnosťou od 1.7.2016 v zmysle návrhu matky.
15. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
16. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
17. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťa v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom výživnom za obdobie od 01.07.2016 do 31.03.2017 vo výške 540 eur ( 9 mesiacov krát 60 Eur ), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10 Eur mesačne za podmienok stanovených vo výroku tohto rozsudku.
18. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).