Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3Csp/66/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobkyne: V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX Y.. G., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o určenie, že úver je bez úrokov a bez poplatkov, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500113153 zo dňa 29.04.2015, rozhodcovská zmluva č. 8500113153 zo dňa 29.04.2015 a dohoda o poskytovaní služieb č. 8500113153 zo dňa 29.04.2015 s ú ako neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500113153 zo dňa 29.04.2015, n e p l a t n é.

II. Súd u r č u j e, že úver vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500113153 zo dňa 29.04.2015 je bez úrokov a poplatkov.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.11.2016 domáhala, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500113153 zo dňa 29.04.2015, rozhodcovská zmluva č. 8500113153 zo dňa 29.04.2015 a dohoda o poskytovaní služieb č. 8500113153 zo dňa 29.04.2015 sú ako neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500113153 zo dňa 29.04.2015, neplatné a že úver vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500113153 zo dňa 29.04.2015 je bez úrokov a poplatkov. Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným uzatvorila dňa 29.04.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500113153, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume 1.500,00 eur a nakoľko sa dostala do omeškania s jeho splácaním, žalovaný vyzval jej zamestnávateľa ÚVN SNP Ružomberok na vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobkyňa zdôraznila, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi ňou a žalovaným je bezpochyby zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Podľa jej názoru táto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky vzhľadom na ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách, ktoré svojim obsahom a účelom odporujú zákonu alebo ho obchádzajú alebo sa priečia dobrým mravom, a to najmenej v rozsahu: za neprijateľnú podmienku, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500113153 zo dňa 29.04.2015, je nutné považovať i dohodu o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorej v článku V. strany si dojednali k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v článku I. tejto Dohody dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa a na základe ktorej je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na jeho bankový účet vo výške 81.87 eur mesačne. Žalobkyňa uviedla, že táto dohoda o

zrážkach zo mzdy nebola s ňou ako so spotrebiteľom osobitne, individuálne dojednaná. Pri uzatváraní dohody bola jej daná v jednej kope papierov s úverovou zmluvou, ktoré vnímala tak, že ide čisto len o zmluvu o revolvingovom úvere. Zároveň nemala dostatok času sa detailne oboznámiť s dokumentmi, nevnímala, že podpisuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy a nielen zmluvu o revolvingovom úvere. Úverová zmluva predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok a dohoda o zrážkach zo mzdy je doslova jej súčasťou, hoci na osobitnom liste, keďže k tomu, aby jej bol poskytnutý úver, musela podpísať všetky písomnosti jej dané do rúk. Teda ako dlžníčka mohla akceptovať len ako celok vopred pripravené a naformulované ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Nemala možnosť sa dostatočne oboznámiť s ostatnými podkladmi a prejaviť slobodnú vôľu ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy. Táto zmluvná podmienka nie je individuálne dojednaná a preto je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná. Žalobkyňa poukázala na znenie § 551 Občianskeho zákonníka., ktorý stanovuje podmienku písomne dohody o zrážkach zo mzdy, pričom musí obsahovať vyjadrenie súhlasu dlžníka s vykonaním zrážok z jeho mzdy a rozsah vykonaných zrážok. Účinnosť dohody nastane až potom, ako veriteľova pohľadávka bude zročná, to znamená zrážky možno vykonať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky. Dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku, a preto je táto dohoda v rozpore s § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľujú od ust. § 551 Občianskeho zákonníka, ust. § 53 ods.1 a § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy je len neprimeranou požiadavkou veriteľa, keď si viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať s príjmom dlžníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je svojím obsahom a účelom v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a teda je absolútne neplatná. Ide o zneužitie práva zo strany nebankového subjektu. Prostredníctvom ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka sa uplatňuje zásada zákazu zneužívať výkon subjektívneho práva na sociálne škodlivé ciele, a to okrem iného v rozpore so záujmami spotrebiteľov. Žalobkyňa uviedla, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže žalovaný si nárokuje od jej zamestnávateľa výkon zrážok zo mzdy na základe absolútnej dohody o zrážkach zo mzdy. Ďalej žalobkyňa má za to, že neprijateľnou podmienkou zmluvy o revolvingovom úvere je aj rozhodcovská zmluva č. 8500113153 zo dňa 29.04.2015, a to z dôvodu, že je ako neurčitý právny úkon neplatná podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Ďalej je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nebola individuálne dojednaná, keďže žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah, žalobkyňa nemala možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu - neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa ust. § 53 ods.4 písm. a) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná v zmysle ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka preto, že dáva síce možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len v prípade, pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom spotrebiteľ, čím spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ďalej žalobkyňa nemala možnosť výberu rozhodcovského súdu, mohla len prijať alebo odmietnuť podpísanie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Vpisovali sa do nej len osobné údaje spotrebiteľa, dátum a podpis. Žalobkyňa poukázala na ustálenú súdnu prax, že predmetnou rozhodcovskou zmluvou reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa a že žalovaný od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním tejto zmluvy, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný a ktorý sa nachádza v mieste vzdialenom od trvalého pobytu spotrebiteľa za účelom reálneho sťaženia uplatnenia jeho práv. Napokon za neprijateľnú podmienku, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu je nutné považovať i dohodu o poskytovaní služieb, ktorou sa zákazník zaviazal v bode 7 článok I., že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, ktorú sa zaväzuje splácať v pravidelných mesačných splátkach uvedených spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru ?dlžníkovi. Podľa žalobkyne ide o nástroj veriteľa, ako od nej získať bezdôvodne financie navyše, napríklad pri požiadaní o odklad splátok. Nie je dôvod, prečo jej veriteľ podstrčil v kope papierov túto dohodu, zneužil jej časovú tieseň, nechal ju podpísať všetky papiere bez toho, aby si ich mohla dôkladne prečítať. Nemala možnosť nesúhlasiť s touto dohodou. Na tieto služby nebola upozornená. Veriteľ tým sledoval to, že si môže vyčísliť nezmyselné poplatky, aby sa obohatil. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a v rozpore s dobrými mravmi. Samotná zmluva o revolvingovom úvere je vyhotovená na predtlačenom formulári bez možnosti ovplyvniť jej obsah zo strany spotrebiteľa a tak si ju individuálne dohodnúť. Zároveň táto zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z., a to najmä: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,

podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Dôsledkom porušenia týchto povinností je, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 11 ods.1 písm. b) citovaného zákona. Preto žalovaný nie je oprávnený požadovať od nej uhradenie zmluvných úrokov, odplaty za poskytnutie služby v zmysle dohôd o poskytovaní služieb, úrokov z omeškania a iných sankčných poplatkov. K absencii náležitostí podľa § 9 ods.2 písm. l) poukázala žalobkyňa, že v tomto prípade navyše predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvne podmienky, ktoré sa považujú za neplatné. Žalobkyňa uviedla záverom, že momentálne sa nachádza v zlej finančnej a životnej situácii, má viacerých veriteľov, pričom okrem základných a bežných výdavkov snaží sa splácať všetkým veriteľom aspoň čiastočné úhrady, a to aj žalovanému.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal neprípustnosť podanej žaloby podľa § 137 písm. c), d) CSP, nakoľko žalobca sa nedomáha určenia práva a ani žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko ide o paušálne predformulované znenie zo strany tzv. odlžovacích spoločností. Z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že žalobca ako záujemca o úver bol poučený o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Bol poučený aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy (bod I., II., III.). Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa podmienky určené zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá na samostatnom liste. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyňa uzavrieť nemusela, dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia. Naviac dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky s poukazom na ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci nie je dohoda, ktorá preberá obsah zákonnej úpravy. Ak vnútroštátna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Podľa znenia § 9 ods.13 zákona č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od 23.12.2015 záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy možno zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Aj zo zákona č. 102/2014 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je platným spôsobom zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, podľa ktorého dohodou o zrážke zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku. Pohľadávka titulom poskytnutia revolvingu je presne určená a viazaná na konkrétny právny dôvod jej existencie. Vznik nárokov je viazaný na obsah právneho vzťahu, ktorý je definovaný zmluvou a možnosť ich vzniku v budúcnosti. Ďalej žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprimeranú požiadavku z dôvodu neobmedzenej dispozície s majetkom dlžníka, je v rozpore so skutočnosťou, ide o zákonný inštitút zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorého regulácia je upravená osobitnými predpismi. zákon stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok. K tvrdeniu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy poukázal žalovaný, že je uzavretá v súlade so zákonom č. 335/2014 a rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Z jej bodu 2. vyplýva, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere. Z jej bodu 7. vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, to znamená dlžník môže dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Tvrdením o neurčitosti rozhodcovskej zmluvy uviedol žalovaná, že je vecne nesprávne s poukazom na článok 3. rozhodcovskej zmluvy, ktorý identifikuje zmluvy o revolvingovom úvere, na ktorú sa rozhodcovská zmluva vzťahuje, t.j. signalizuje prepojenie s hlavnou zmluvou pri použití výkladového pravidla podľa § 35 Občianskeho zákonníka. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov. Konanie pred rozhodcovským súdom v zmysle zmluvy je len alternatívne - ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. K výberu rozhodcu, resp. fóra, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby a robí ho strana podávajúca žalobu, teda nie je možné hovoriť o nerovnováhe. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu a jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, teda sám môže žalobou uplatniť svoje nároky vyplývajúce zo zmluvy. Ak má však postavenie žalovaného, ani v konaní pred štátnym súdom si nemôže zvoliť, na ktorý súd bude žaloba podaná alebo či bude podaná v rámci rozhodcovského konania. S poukazom na ustanovenia zákona č. 335/2014 Z.z. žalobca môže byť ktorákoľvek strana rozhodcovskej zmluvy. Ak

je žalovaný spotrebiteľ, potom Stály rozhodcovský súd má osobitnú poučovaciu povinnosť. Na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy môže byť konanie pred rozhodcovským súdom začaté na základe žaloby dodávateľa. Začatie rozhodcovského konania dodávateľom neodporuje žiadnemu zákonu. Spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa rozhodne, aj v občianskom súdnom konaní. K postaveniu spotrebiteľa vzhľadom na miesto rozhodcovského konania poukázal, že rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné. Rovnako neobstojí ani námietka nemožnosti oboznámenia sa s podmienkami konania, vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Možnosť oboznámiť sa s predpismi rozhodcovského súdu a pravidlami rozhodcovského konania objektívne existovala v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ale aj počas plynutia lehoty na odstúpenie od nej či kedykoľvek následne s poukazom na ust. § 12 ods.1 písm. h) zákona č. 335/2014 a ust. § 2 ods.3,4 zákona č. 200/2011 Z.z. Žalovaný poukázal na štatút a rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý je zverejnený na jeho webovom sídle. K tvrdeniam žalobkyne, že v zmluve o úvere absentuje údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti. Poukázal na bod 4.5 zmluvných dojednaní, podľa ktorého deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru a v zmysle bodu 9.1 zmluvných dojednaní zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto zmluvou o revolvingovom úvere, teda uvedené náležitosti zmluvy o úvere sú riadne uvedené a je splnená zákonná požiadavka. V súvislosti s tvrdením o absencii počtu, výške a termínoch splatnosti splátok istiny, úrokov a iných poplatkov žalovaný uviedol, že zmluva o úvere obsahuje zákonom požadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky a počet splátok, nad rámec aj dátum splatnosti prvej splátky, teda zmluva jednoznačne obsahuje uvedenú náležitosť zákona. Ďalej žalovaný poukázal na článok 22 ods.1 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48. Poukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, pričom tvrdenia žalobkyne sú v zjavnom rozpore s unijným právom. Z uvedeného rozsudku tiež vyplýva záver, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods.2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dohoda o poskytovaní služieb je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, podľa žalovaného je to tvrdenie nevierohodné. Ide o samostatný právny úkon, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere a má povahu individuálneho dojednania. Uvedená dohoda je podpisovaná osobitne. Dlžník podpísaním tlačiva žiadosti/zmluvy nepristupuje automaticky k dohode o poskytnutí služby. Poukázal tiež na grafické rozlíšenie dohody o poskytovaní služieb od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Ani po vyplatení čiastky úveru zníženej o dohodnutú odplatu žalobkyňa nereklamovala uzavretie dohody. K pojmu individuálne dojednaný dospel žalovaný k záveru, že ide o také ustanovenie, ktoré nielen naformuloval spotrebiteľ, ale predovšetkým ustanovenie, ktoré vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal možnosť ho neprijať, odmietnuť či anulovať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, jej neuzavretia a podobne. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

3. Pojednávania konaného dňa 16.03.2017 sa nezúčastnila žalobkyňa ani žalovaný ani právna zástupkyňa žalovaného. Žalovaný a právna zástupkyňa žalovaného mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané a podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.03.2017 bola ospravedlnená neúčasť na pojednávaní s poukazom na zásadu hospodárnosti konania a nezvyšovanie nákladov spojených s konaním. Žalobkyňa mala vykázané doručenie predvolania na pojednávanie s poukazom na ust. § 111 ods.3 dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu. Preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, žalovaného a právnej zástupkyne žalovaného.

4. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to najmä so žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu uzavretou dňa 29.04.2015 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom, číslo zmluvy 8500113153, kde boli uvedené údaje o požadovanom spotrebiteľskom údaje revolvingového typu a údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu nasledovne: mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá 81,87 eur, poskytnutá čiastka úveru 1.500,00 eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka vrátane úrokov 47,17 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. úver + úroky + poplatok za poskytnutie úveru 2.131,14 eur, predpokladaná RPMN 25,73 %, ročná úroková sadzba úveru 17,68 %, priemerná RPMN za úver 34,42 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500,00 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri revolvingu 2.131,14 eur, RPMN po poskytnutí revolvingu 25,73 %, ročná úroková sadzba revolvingu 17,68 %, poplatok za poskytnutie úveru 150,00 eur. V zmysle bodu

14 riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Ďalej súd sa oboznámil so zmluvnými dojednaniami k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktoré vymedzujú vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom vzniknuté v súvislosti s uzvretím zmluvy o revolvingovom úvere. Zároveň s písomným oznámením veriteľa dlžníkovi o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500113153 zo dňa 29.04.2015, kde nad rámec údajov obsiahnutých v žiadosti/zmluve je uvedená výška mesačnej splátky úveru a osobitne položka z toho istina, z toho úroky, ako aj výška splátky podľa dohody o poskytnutí služby, tiež je uvedená splatnosť prvej splátky úveru a poslednej splátky úveru. Taktiež žalovaný vystavil pre žalobkyňu splátkový kalendár s uvedením čísla splátky, dátumom splatnosti a výšky splátky k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Súd sa oboznámil s rozhodcovskou zmluvou uzavretou dňa 29.04.2015 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. V zmysle bodu 5 akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere alebo dohody s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere alebo dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z tak uvedených stálych rozhodcovských súdov podľa ich rokovacieho poriadku. Súd sa oboznámil aj s dohodou o poskytovaní služieb uzavretou medzi žalobkyňou ako zákazníkom a žalovaným ako poskytovateľom, predmetom ktorej bola úprava podmienok poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere, ktorá dohoda zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. V bode II. boli definované predmetné služby ako komplexný balíček služieb. Odplata predstavuje sumu 2,50 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru mesačne v zmysle bodu 7 článku I. Súd sa oboznámil s dohodou o zrážkach zo mzdy uzavretou medzi žalovaným ako spoločnosťou a žalobkyňou ako dlžníkom dňa 29.04.2015 v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie pohľadávok spoločnosti uvedeným v článku IV tejto dohody, na základe ktorej je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na tam špecifikovaný bankový účet vo výške 81,87 eur mesačne. Žalovaný listom zo dňa 11.01.2016 adresovaným zamestnávateľovi žalobkyne ÚVN SNP Ružomberok, mzdová učtáreň požiadal ho o vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, a to v sume 81,87 eur. Súd sa oboznámil s potvrdením zamestnávateľa žalobkyne ÚVN SNP Ružomberok, Fakultná nemocnica o vykonávaných zrážkach zo mzdy zamestnankyne - žalobkyne v celkovej výške 550,82 eur - realizované zrážky na základe 9 dohôd o vykonávaní zrážok, z toho 7 dohôd uzavretých v prospech veriteľa - žalovaného. Napokon súd sa oboznámil so zoznamom veriteľov žalobkyne (celkom 16 - nebankové spoločnosti, v prevažnom počte žalovaný, aj banky). Žalobkyňa zároveň vyčíslila súdu výdavky na domácnosť nasledovne: inkaso 110,00 eur, telefón, internet 100,00 eur, strava, cestovné, oblečenie 300,00 eur, veriteľom uhrádza 500,00 eur. Z výplatnej pásky žalobkyne za obdobie máj 2016 a jún 2016 vyplynula výška čistého príjmu žalobkyne, vykonané zrážky a suma k výplate. Súd sa tiež oboznámil so súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských údajoch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 stav ku dňu 31.12.2014, kde vyplynula priemerná hodnota RPMN pre spotrebiteľské úvery vo výške do 1.200,00 eur, zmluvná splatnosť pod 1 do 5 rokov, 34,42 %.

5. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 29.04.2015 (dátum uzavretia zmluvy o úvere),touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 29.04.2015, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 29.04.2015, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods.2 písm. f), l) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 29.04.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods.1 písm. b), ods.2 veta druhá, tretia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 29.04.2015: (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). (2) V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 52 ods.1,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 29.04.2015: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 veta prvá, ods.2,3,5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 29.04.2015: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

6. V tomto spore domáhala sa žalobkyňa voči žalovanému určenia, že úver vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa 29.04.2015 je bez úrokov a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods.2 písm. f), i), l) zákona č. 129/2010 Z.z.,, ako aj určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 29.04.2015, rozhodcovská zmluva zo dňa 29.04.2015 a dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 29.04.2015 sú ako neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa 29.04.2015 neplatné.

7. Súd mal preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500113153 zo dňa 29.04.2015, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu žalovaným ako veriteľom žalobkyni ako dlžníčke vo výške 1.500,00 eur, ktorý sa zaviazala žalobkyňa uhrádzať v 42 mesačných splátkach vo výške splátky vrátane úrokov 47,17 eur. Zmluvné strany dojednali nasledovné náležitosti: celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, splatnosť úveru, RPMN úveru, ročnú úrokovú sadzbu úveru, uvedená bola priemerná RPMN úveru, rovnako tiež bola dojednaná poskytnutá čiastka revolvingu, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, ročná úroková sadzba

revolvingu, poplatok za poskytnutie úveru. V zmysle bodu 14. tejto zmluvy neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Zároveň z tohto ustanovenia vyplýva, že riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu.

8. Ešte predtým ako súd posúdil, či táto zmluva obsahuje podstatné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, t.j. ku dňu 29.04.2015, zisťovať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd má za to, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení s poukazom na ust. § 137 písm. c) CSP. V tejto časti uplatneného nároku predmetom je určenie, či tu právo je alebo nie je, konkrétne právo žalovaného na vrátenie úveru s úrokami a poplatkami, resp. bez úrokov a poplatkov. Podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením právneho postavenia strany a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, pritom nie je rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Taktiež pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie. Podľa názoru súdu v tomto prípade ide o vhodný procesný nástroj zvolený žalobkyňou, ktorým možno dosiahnuť odstránenie spornosti vyššie špecifikovaného práva žalovaného čo do jeho základu aj výšky tak, ako vyplýva z petitu a zároveň vyriešiť neistotu v právnom postavení žalobkyne. Je povinnosťou žalobkyne riadne si plniť povinnosti dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ však v nadväznosti na nedostatky uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo určené, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, právne postavenie žalobkyne sa ustáli v otázke základu a rozsahu plnenia voči žalovanému, teda či je povinná plniť žalovanému len úver v časti istiny alebo aj poplatky a úroky. Táto otázka je závažná s poukazom na výšku dojednanej odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver, keď v tomto prípade bola dojednaná výška úveru 1.500,00 eur a ako odplatu (úroky a poplatky) sa zaviazala žalobkyňa uhradiť sumu o 631,17 eur viac.

9. Súd konštatuje, že bola zistená absencia náležitosti v zmysle § 9 ods.2 písm. f) citovaného zákona č. 129/2010 Z.z., konkrétne chýba termín konečnej splatnosti úveru. Splatnosť úveru je uvedená len v závislosti od počtu splátok, t.j. 42 splátok, pričom v zmluve nie je uvedená splatnosť prvej splátky ani splatnosť poslednej splátky. Súd má za to, že zákon vyžaduje údaj obsahujúci konkrétny dátum splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmyslom ustanovenia je, aby spotrebiteľ mal informáciu o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ uviedol žalovaný splatnosť úveru odkazom na počet dojednaných splátok, uvedené nie je v súlade s citovaným ustanovením. Zákonná požiadavka uvedenia počtu splátok (istiny, úrokov a iných poplatkov) je uvedená v inom zákonnom ustanovení a z tohto pohľadu by preto požiadavka uvedenia konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru sa tak javila ako nadbytočná, resp. nezmyselná, preto súd vyvodzuje, že úmyslom zákonodarcu bolo osobitné zakotvenie požiadavky uvedenia presného termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere o presnom termíne konečnej splatnosti úveru mal vedomosť a bolo jeho zákonnou povinnosťou ho v zmluve uviesť týmto spôsobom a nie ponechať jeho výpočet na základe viac či menej zložitej matematickej operácie (v závislosti na počte splátok, matematickom nadaní spotrebiteľa) na spotrebiteľa. Okrem toho je zrejmé, že ide o neurčité vyjadrenie, nakoľko z uvedeného počtu splátok 42 nie je možné bez údaju o splatnosti prvej splátky vypočítať termín konečnej splatnosti úveru. Tento údaj v zmluve ani v zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa nenachádza a je súčasťou výlučne oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (dátum splatnosti prvej splátky úveru 01.06.2015), ktoré však súčasťou zmluvy nie je, ide len o jednostranný prejav vôle veriteľa, rovnaká argumentácia platí aj ohľadom časového rozvrhnutia splátok v splátkovom kalendári. Na tomto závere súdu o absencii termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere nič nemení ani skutočnosť, že ide o spotrebiteľský úver revolvingového typu. Zo zmluvných dojednaní vyplýva, že revolving je automatické poskytnutie ďalšieho úveru dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6. žiadosti/zmluvy a oznámenej dlžníkovi v oznámení veriteľa podľa článku II ods. 2.2 podmienok uvedených v zmluve o revolvingovom úvere. Teda revolving už predstavuje iný, ďalší úver za osobitne dojednaných podmienok - poskytnutie revolvingu je viazané na podmienku riadneho uhrádzania pôvodného úveru (bod 4. zmluvných dojednaní). Úver má svoj samostatný časový rámec. V zmysle bodu 8.2 zmluvných dojednaní dlžník sa zaviazal úver uhradiť v dohodnutých termínoch splatnosti na účet veriteľa. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje absenciu tejto nevyhnutnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.2 písm. f) zákona č. 129/2010

Z.z. a preto poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods.1 písm. b) citovaného zákona.

10. Nad rámec uvedeného má súd za to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje aj ďalšia nevyhnutná náležitosť v zmysle § 9 ods.2 písm. l) citovaného zákona - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže v zmluve je dojednaná len celková výška mesačnej splátky vrátane úrokov vo výške 47,17 eur a z tejto sumy nemožno zistiť, aká časť splátky pripadá na istinu, aká časť na poplatky. Uvedené zákonné ustanovenie je jednoznačné a zrozumiteľné a nemožno ho považovať za dodržané len uvedením celkovej výšky splátky, hoci z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška dojednanej úrokovej sadzby, poplatkov. Cieľom zákonodarcu bolo umožniť spotrebiteľovi disponovať s informáciou, ako bude s jeho úhradou splátky naložené, t.j. akú časť platí na účel vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov a akú časť na odplatu dodávateľa (úroky, poplatky), ktorý pri uzatváraní zmluvy o tomto vedomosť mal. Zákon stanovil požiadavku uvedenia tohto údaja ako nevyhnutnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v záujme predchádzania svojvoľného a nekontrolovateľného priraďovania splátok spotrebiteľa veriteľom na úhradu istiny, resp. úhradu odplaty dodávateľa (úrokov a poplatkov), čo nepochybne má vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku. V nadväznosti na absenciu tejto nevyhnutnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastúpila sankcia v zmysle § 11 ods.1 písm. b) citovaného zákona, to znamená poskytnutý úver sa aj z tohto dôvodu považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Pokiaľ žalovaný založil svoju obranu na argumentácii v súvislosti s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, k uvedenému súd poznamenáva, že hoci článok 10 ods.2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, tento rozsudok nie je podľa názoru súdu spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov. Ako vyplýva z požiadaviek smernice a z požiadaviek zákona č. 258/2001 Z.z. k náležitostiam týkajúcim sa splátok úveru, tieto požiadavky sú v zjavnom rozpore

- uvedená smernica požaduje, aby zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádzala výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a citovaný zákon požaduje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V prípade konfliktu smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu je povinnosťou súdu skúmať, či možno smernici priznať priamy účinok a teda či možno nahradiť ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu ustanovením smernice. V prípadoch, kedy má byť smernica použitá proti jednotlivcovi, však neprichádza do úvahy, aby smernica sama o sebe založila jednotlivcovi povinnosť. Keďže v tomto prípade jedná sa o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom týkajúci sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, tento spor jednoznačne možno kvalifikovať ako spor medzi jednotlivcami a preto nie je možné, aby súd priznal smernici priamy účinok. Následne súd skúmal, či smernici možno priznať aspoň nepriamy účinok a teda či citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch možno vykladať eurokonformne. V takom prípade súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, avšak tento výklad nie je absolútny, ale je obmedzený rozsahom a medzami, t.j. musí ísť o výklad v najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu smernice, o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód a napokon nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. V danom prípade nepochybne by sa jednalo o výklad contra legem. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe našich najvyšších súdnych autorít sa toto ustanovenie vykladá tak, že sa vyžaduje členenie výšky, počtu a termínov splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. Teda v danom prípade nemožno priznať smernici nepriamy účinok, nemožno toto ustanovenie zákona vykladať eurokonformne. Preto túto argumentáciu žalovaného súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil.

12. Naviac súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - došlo k hrubému porušeniu tejto povinnosti predovšetkým v otázke posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na informácie získané o spotrebiteľovi. Je zrejmé, že žalovaný neprihliadol na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keďže úverová zaťaženosť žalobkyne je vysoká, ako vyplýva z listinných dôkazov, s ktorými sa súd oboznámil, a to zo zoznamu veriteľov žalobkyne (v počte 16) a tiež z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne ÚVN SNP

Ružomberok, Fakultná nemocnica o vykonávaných zrážkach zo mzdy (v počte 9). Súd zdôrazňuje, že z uvedených úverov značné množstvo predstavujú úvery poskytnuté žalovaným, o ktorých samozrejme mal žalovaný vedomosť zo svojho interného systému, napriek tomu neustále uzatváral so žalobkyňou ďalšie zmluvy o revolvingovom úvere, nehovoriac o vedomosti o úverovej zaťaženosti žalobkyne u iných nebankových spoločností a bánk z iných databáz. Vzhľadom k tomu súd má za to, že schopnosť žalobkyne nebola zo strany žalovaného riadne posúdená, vysoká úverová zaťaženosť žalobkyne je zjavná - ide o hrubé porušenie tejto povinnosti. Z tohto dôvodu dôsledkom je, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 11 ods.2 citovaného zákona.

13. K uplatnenému nároku na určenie neplatnosti neprijateľných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu je potrebné k existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení poukázať na odôvodnenie jeho existencie ako u nároku na určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Aj v tomto prípade ide o vhodne zvolený procesný nástroj zo strany žalobkyne s cieľom odstránenia neistoty v jej právnom postavení v otázke riešenia sporu týkajúceho sa plnenia povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, zabezpečenia týchto povinností dohodou o zrážkach zo mzdy, poskytovania tzv. doplnkových služieb. Súd poukazuje, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, vrátane dohôd dojednaných v nadväznosti na túto zmluvu, hoci na samostatných hárkoch papiera (rozhodcovská zmluva, dohoda o zrážkach zo mzdy, dohoda o poskytovaní služieb) je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka. Ide o typovú zmluvu na predtlačenom formulári, ktorá obsahuje zmluvné podmienky, ktorých obsah žalobkyňa v postavení spotrebiteľa nemohla pri jej uzatvorení ovplyvniť. Skutočnosť, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy vystupovala v postavení spotrebiteľa, v konaní nebola sporná. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv je zakotvená v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. O vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy ide vtedy, keď v rámci zmluvného vzťahu na jednej strane vystupuje dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Obsah spotrebiteľskej zmluvy je pre spotrebiteľa vopred pripravený a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základná zásada právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že tieto zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti tejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné.

14. Súd má za to, že predmetná rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje, že rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa nej začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ má byť chránený aj v takomto prípade, kedy možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, v prípade uplatňovania práva spotrebiteľom tento využíva pre neho transparentný štátny súd. Spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by však reálne toto rozhodcovské konanie využil, pretože takéto vyjednanie by inak nemalo zmysel. Je potrebné zdôrazniť, že poskytovanie spravodlivosti v rámci súkromnoprávnej sféry prichádza do úvahy len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovosti tohto konania vrátane samotnej rozhodcovskej zmluvy. Účelom v danom prípade nemôže byť čo najskoršie privodenie exekúcie, resp. obchádzanie spravodlivosti. Súd poukazuje na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka podmienok, ktoré zákon označuje ako neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Uvedené ustanovenie vyjadruje snahu zákonodarcu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi, k spotrebiteľ má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich právnický jazyk, rozsiahlosť nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V predmetnej veci individuálne vyjednávanie žalobkyne so žalovaným ohľadne rozhodcovskej zmluvy nedáva zmysel aj z toho pohľadu, že žalobkyňa by sa ako spotrebiteľka dojednala na rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom v Bratislave, resp. Žiline, keď bydlisko samotnej žalobkyne je v

Ružomberku a potom miestne príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľskej zmluvy by bol Okresný súd Ružomberok (ust. § 19 písm. d) . Neobstojí argumentácia žalovaného o tom, že v bode 1 predmetnej rozhodcovskej zmluvy je vyhlásenie veriteľa o tom, že uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Súd má za to, že predmetná rozhodcovská zmluva spolu so žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru bola žalobkyni predložená zo strany žalovaného iba formálne na podpis bez náležitého vysvetlenia relevantných skutočností. Ďalej neobstojí ani argumentácia žalovaného o tom, že žalobkyňa mohla od predmetnej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, keď tento postup si už vyžadoval aktívne správanie zo strany spotrebiteľa vyžadujúce si určité právne vedomie. Preto súd nemohol túto formálnu možnosť vnímať inak ako snahu o vyvolanie dojmu jeho ústretového prístupu vo vzťahu k žalobkyni ohľadom splnenia si informačných povinností, ktoré žalovaný ako dodávateľ finančnej služby v spotrebiteľskom vzťahu mal. Vzhľadom k tomu súd dospel k záveru, že je dôvodné určiť neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu.

15. Taktiež žalobkyňa domáhala sa voči žalovanému určenia, že dohoda o poskytovaní služieb ako neprijateľná zmluvná podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu je neplatná. Rovnako aj v tomto prípade táto dohoda obsahuje vyhlásenie veriteľa, že dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a zákazníkom napr. na získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok, avšak samotná formulácia tohto ustanovenia a následný reálny postup žalovaného - odplata bude zákazníkom splácaná v pravidelných mesačných splátkach spolu so splátkami úveru a úrokov za úver, t.j. vopred, preddavkovo, bez ohľadu na to, či žalobkyňa vôbec tieto služby následne využije, nasvedčuje tomu, že žalovaný dal podpísať túto zmluvu žalobkyni len formálne bez bližšieho vysvetlenia jej dopadov pre ňu. Je absurdné predstaviť si, že žalobkyňa po náležitom vysvetlení zo strany žalovaného by sa zaviazala uhrádzať odplatu za plnenie bez akéhokoľvek záujmu na reálnom využití týchto služieb. Naviac podľa charakteru týchto služieb ide v prevažnom rozsahu o bežné úkony spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, resp. úkony, ktoré majú za cieľ viesť spotrebiteľa k riadnemu plneniu spotrebiteľského úveru - vráteniu peňažných prostriedkov, čo pochopiteľne je prioritným záujmom samotného dodávateľa, poskytovateľa peňažných prostriedkov. Keďže služby špecifikované v tejto dohode sa priamo dotýkajú samotnej podstaty zmluvného vzťahu spotrebiteľského úveru, je logické, že odplata za tieto činnosti je zahrnutá v odplate za poskytnutie spotrebiteľského úveru (úroky, poplatky) dojednanej v zmluve o spotrebiteľskom úvere (nevyhnutná náležitosť) a ďalšia dohoda o poskytovaní týchto služieb za odplatu už jednoznačne narušuje rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto súd aj v tomto prípade žalobu v časti o určenie neplatnosti dohody o poskytovaní služieb ako neprijateľnej zmluvnej podmienky považoval za dôvodnú a preto jej vyhovel.

16. Napokon domáhala sa žalobkyňa voči žalovanému určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka je ako neprijateľná zmluvná podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu neplatná. Aj v tomto prípade platí argumentácia, že vyhlásenie žalovaného, v zmysle ktorého uzavretie tejto dohody nie je podmienkou poskytnutia úveru a že žalobkyňa bola poučená o dôsledkoch uzavretia tejto dohody, predstavuje podľa názoru súdu len formálny prístup zo strany žalovaného vzhľadom na reálny postup žalovaného, kedy je zrejmé, že takýmto spôsobom postupoval paušálne pri poskytovaní spotrebiteľských úverov pre žalobkyňu, to znamená ako vyplýva z listinného dôkazu, a to potvrdenia ÚVN SNP Ružomberok, Fakultná nemocnica, takýchto dohôd uzatvoril žalovaný so žalobkyňou 7 a na základe nich došlo k výkonu zrážok zo strany zamestnávateľa žalobkyne v prospech žalovaného a preto je ťažko uveriteľné uvedené vyhlásenie žalovaného, resp. samotný prístup žalovaného voči žalobkyni v procese uzatvárania tejto dohody. Naviac ako bolo uvádzané skôr, závažné pochybnosti v tomto smere vyvoláva osobitne nedostatok odbornej starostlivosti žalovaného v súvislosti so zisťovaním údajov týkajúcich sa schopností žalobkyne splácať poskytnutý spotrebiteľský úver tak, ako už uvádzal súd v odôvodnení tohto rozsudku skôr. Súd má za to, že nie je prípustné vyvažovať nedostatok odbornej starostlivosti u žalovaného v uvedenom smere takýmto zabezpečením spotrebiteľského úveru. Žalovaný si tak neprípustným spôsobom zjednodušil svoju situáciu (vrátenie peňažných prostriedkov) na úkor možností a schopností žalobkyne uspokojovať si svoje výdavky na zabezpečenie životných potrieb zo mzdy. Už len samotná skutočnosť, že v toľkých prípadoch uzavretých zmlúv o spotrebiteľskom úvere žalobkyne so žalovaným došlo k vykonávaniu zrážok, nasvedčuje, že žalovaný riadne nepreveril schopnosť žalobkyne splácať riadne spotrebiteľský úver a že výlučne sa spoliehal na zabezpečenie formou zrážok zo mzdy, a to nevraviac o vysokom úverovom

zaťažení žalobkyne u iných nebankových spoločností, resp. bánk, ako vyplynulo zo zoznamu veriteľov žalobkyne, ktorý bol priložený k žalobe. Súd preto konštatuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne. Naviac je potrebné zohľadniť, že v danom prípade výška jednotlivých dojednaných mesačných splátok spotrebiteľského úveru tak, ako boli dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere neobstojí vzhľadom na záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a tiež vzhľadom na vyslovený záver súdu o neplatnosti dohody o poskytovaní služieb ako neprijateľnej zmluvnej podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, kde odplata v zmysle tejto dohody bola zakomponovaná do mesačnej splátky v zmysle oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - výška mesačnej splátky úveru 47,17 eur (vrátane úrokov a poplatkov), splátka podľa dohody o poskytnutí služby 34,70 eur, výška celkovej platby na úhradu mesačne 81,87 eur, to znamená vzhľadom na uvedené je oprávnený žalovaný požadovať na žalobkyni len mesačnú splátku vo výške splátky istiny 35,71 eur, čo požadovaná výška celkovej platby na úhradu 81,87 eur prevyšuje viac ako dvojnásobne, táto skutočnosť má podstatný vplyv na rozsah záväzku žalobkyne voči žalovanému a tým pádom aj na rozsah vykonávaných zrážok. Preto súd aj napriek tomu, že právna úprava v prípade zmlúv o spotrebiteľských úveroch takúto možnosť zabezpečenia pripúšťa - ide o zákonný inštitút zabezpečenia záväzku dodávateľa voči spotrebiteľovi (§9 ods. 13 zákona č. 129/2010), konštatuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto súd dospel k záveru o neplatnosti tejto dohody ako neprijateľnej zmluvnej podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Rovnako ako u rozhodcovskej zmluvy a dohody o poskytovaní služieb, aj v tomto prípade v uzavretej dohode o zrážkach zo mzdy ohľadom obsiahnutého vyhlásenia veriteľa o tom, že uzavretie tejto dohody nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a že žalobkyňa má možnosť odmietnuť uzavretie dohody tým, že ju nepodpíše a tiež že žalobkyňa bola poučená o dôsledkoch uzavretia tejto dohody, súd má za to, že ide o čisto formálny prístup zo strany žalovaného a vzhľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu predstavuje nekalé konanie zo strany žalovaného, pascu pre spotrebiteľa. Je zároveň potrebné poukázať na závažný aspekt, a to zásah do majetku spotrebiteľa v rámci súkromnoprávnej sféry bez ingerencie súdu - na základe využitia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy v súvislosti s ústavným právom vlastniť majetok (článok 20 ods.1 veta prvá Ústavy SR), to znamená využitie tohto zákonného inštitútu má svoje limity a možno ho akceptovať len v prípade existencie garancií jeho spravodlivého využitia bez akýchkoľvek pochybností. Na základe vyslovenia neplatnosti tejto neprijateľnej podmienky súd vyhodnotil tento zásah ako neoprávnený.

17. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.1 a priznal žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý v spore úspešný nebol v celom rozsahu.

Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.