Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/1/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM, MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. júna 2022, v trestnej veci obž. X. X. stíhaného pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa , o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. zo dňa 24. novembra 2021, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie prokurátora.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného Prešov sp.zn. zo dňa 24. novembra 2021 bol obžalovaný X. X. podľa oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. , ktorá na neho bola podaná dňa 2.10.2020 pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa , na tom skutkovom základe, že

dňa 05. 06. 2020 asi o 23.32 hod. v Prešove, na Pavlovičom námestí, pod vplyvom alkoholu, potom čo bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ Prešov - juh vyzvaný, aby sa zastavil a legitimoval sa, výzvu neuposlúchol, hliadke vulgárne vynadal a zároveň počas toho, keď sa mu po jeho páde z bicykla snažil člen hliadky Obvodného oddelenia PZ stržm. JUDr. L. B. poskytnúť pomoc, ho obvinený raz päsťou udrel do spánkovej časti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na pravú ruku v hánkovej časti a keď sa mu snažili členovia hliadky nasadiť putá, obvinený ešte raz päsťou udrel stržm. JUDr. L. B. do oblasti spodnej pery a zároveň mu roztrhol služobnú košeľu, v dôsledku čoho poškodený utrpel mierny opuch ľavého líca, odreniny hánok na pravej ruke a tržnú ranu na spodnej pere vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali prvotné ošetrenie bez práceneschopnosti,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil tým, že sa s rozhodnutím súdu nestotožňuje. V rámci prípravného konania, ako aj pred súdom, bolo dostatočne a bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že ku skutku došlo. Z výpovede poškodeného je zrejmé, za akých okolností a akým spôsobom obvinený na neho zaútočil. Poškodený JUDr. L. B. podrobne v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní popísal správanie obžalovaného voči hliadke a aj to, ako bol obžalovaným udretý do tváre. Jeho výpoveď bola potvrdená aj výpoveďou druhého člena hliadky PZ Bc. L. O.. V danej veci je potrebné poukázať aj na výpoveď svedka Bc. L. V., ktorý potvrdil, že poškodený mal natrhnuté tričko a že bol zranený na tvári. Zároveň potvrdil, že obžalovaný bol agresívny, nadával a pľuval. Nie je možné stotožniť sa s právnym názorom súdu, že boli prezentované dve verzie a preto bolo rozhodnuté podľa zásady "in dubio pro reo". Je pravda, že jednu verziu skutku uviedol obžalovaný a druhá verzia je opisom poškodeného, kde táto je potvrdená nielen ďalším členom policajnej hliadky, ale aj ošetrujúcimi záchranármi. Čo sa týka vyjadrenia znalca k mechanizmu vzniku zranenia, tento pripustil mechanizmus vzniku zranenia obžalovaného aj pádom, ale aj sotením. Poukazuje tiež na to,

že predmetom obžaloby nie je mechanizmus vzniku zranenia obžalovaného, ale predmetom obžaloby je práve konanie a správanie sa obžalovaného voči hliadke PZ. Na základe vyššie uvedeného preto navrhol, aby Krajský súd Prešov zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 24.11.2021 a vec vrátil Okresnému súdu Prešov na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd preskúmal na základe odvolania prokurátora napadnutý oslobodzujúci výrok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a v tejto súvislosti poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutku, ktorý bol obžalobou posúdený u obž. X. X. ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa .

Okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal všetko do úvahy prichádzajúce dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe okresného prokurátora a boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli prvostupňovým súdom vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa krajský súd stotožnil a tieto považuje za správne. Rozsudok súdu I. stupňa obsahuje náležité odôvodnenie, v ktorom je vyložené, ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa prvostupňový súd opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov.

Odvolací súd považuje tieto skutkové zistenia za správne, s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, krajský súd na toto rozhodnutie okresného súdu z dôvodu opätovného neopakovania tých istých skutočností v celom rozsahu odkazuje.

V prejednávanej trestnej veci sa v rámci dokazovania vytvorili dve skupiny dôkazov. Na jednej strane išlo o dôkazy, ktoré potvrdzovali výpoveď obžalovaného, na strane druhej boli dôkazy, ktoré ho mali usvedčovať zo spáchania trestnej činnosti.

Medzi usvedčujúce dôkazy patrila výpoveď poškodeného JUDr. L. B., ktorému mal obžalovaný pri služobnom zákroku zasahujúcich policajtov hrubo a vulgárne nadávať, vysadnúť na bicykel, ktorým najprv zastal na úrovni predných kolies služobného vozidla, a asi po troch metroch jazdy spadnúť z bicykla rovno tvárou na zem. Následne mal poškodený pristúpiť k obžalovanému, pričom mu chcel pomôcť a poskytnúť prvú pomoc, na čo mu obžalovaný mal opätovne začať vulgárne nadávať a udrieť ho päsťou do ľavej spánkovej časti tváre. Obžalovaný sa aktívne bránil založeniu pút a pritom mu roztrhol služobnú košeľu. Nakoniec prišiel k nemu kolega O. a založil obžalovanému putá. Pri služobnom zákroku nepoužil žiadne údery či už otvorenou dlaňou alebo päsťou, takisto nevidel, že by kolega takto robil. Taktiež svedkov L. O. v zhode s vyššie uvedeným popisuje priebeh samotného zásahu a následného incidentu s obžalovaným, kedy tiež udával, že obžalovaný im vulgárne nadával a vysadol na bicykel a snažil sa ujsť, a videl, že obžalovaný nasadol na sedadlo bicykla, nevidel však či pedáloval. Potom spadol a nachádzal sa na úrovni zadnej časti vozidla. Zdalo sa mu ako keby obžalovaný zapedáloval na prázdno. Nevidel, pretože mu zavadzala výplň dverí vzadu v aute, aj kufor auta, akým spôsobom spadol obžalovaný na zem. Len videl ako silueta ide dole. On ani jeho kolega - poškodený pri služobnom zákroku nepoužili žiadne údery, použili ale hmaty, chvaty. Obžalovaný sa nebránil tak, aby údery použili. O zraneniach a roztrhnutej služobnej košeli poškodeného svedčí fotodokumentácia poškodeného, pričom vo vzťahu k zraneniam poškodeného, JUDr. L. B., súdny znalec uviedol, že odreniny hánok na fotodokumentácii sú čisté a nevie sa vyjadriť k tomu, či bola fotodokumentácia vyhotovená po ošetrení alebo pred ošetrením. V prípade, že by poškodený spadol na zem a utrpel toto poranenie je to pravdepodobné, ale hánky by boli určite špinavšie, bola by tam zistená hlina, prach a pod. Ale na druhej strane pripúšťa, že pôsobením hánok na tvrdú časť tela, k tomuto poraneniu tiež mohlo dôjsť.

Taktiež svedok Bc. L. V., zasahujúci záchranár RZP, uviedol, že si pamätá na zásah na Pavlovičovom námestí. Ako prišli na miesto samé, videl osobu, ktorá ležala na zemi, so spútanými rukami za chrbtom. Osoba bola pod vplyvom alkoholu a bolo tiež vidno, že má nejaké zranenie na tvári. Takisto tam bol prítomný policajt, na ktorom tiež bolo vidno, že má roztrhané tričko a že má nejaké zranenia na sebe. Tú osobu na zemi skontroloval len vizuálne, nespolupracovala s ním. Čo sa týka policajta, ten nastúpil do ambulancie, do auta, kde bol ošetrený. Policajt hovoril, že mal dostať pár rán päsťou od spútanej osoby. Obžalovaný bol slovne agresívny, nadával, pľul, nespolupracoval.

Obžalovaný naproti tomu vypovedal, v ten večer spolu s bratom popíjal alkoholické nápoje. On toho popil viac, brat menej. Keď sa vracali domov, videl, že oproti nemu ide policajné auto a zastalo pri ňom. On zastal pri dverách spolujazdca policajného auta a čakal, že ho policajti začnú riešiť, čo sa však nedialo. Preto sa rozhodol, že jeho asi nehľadajú tak, že ide od nich preč. Sadol si na rúru od bicykla tak zboku a odrazil sa s nohou ako na kolobežke, že ide preč od nich. Následne vybehol z miesta vodiča jeden policajt, obehol auto a vzadu za autom trošku zboku ho zhodil z toho bicykla a začal ho biť hlava, nehlava. Na zem sa určite nedostal sám. Ako ho bil, tak vystúpil od chodníka na cestu brat, ktorý naňho skríkol, že čo ho bije. Ten policajt bol z toho prekvapený, nečakal asi, že tam je ešte niekto iný. Policajt tiež na brata zakričal, že čo robí, brat sa zľakol a začal utekať preč. Ten policajt, ktorý ho bil sa rozbehol za ním a začal ho prenasledovať a zároveň z miesta spolujazdca vystúpil ďalší policajt a snažil sa mu založiť putá. On ležal na bruchu, ruky mal schované pod bruchom a teda policajtovi sa nedarilo mu založiť putá. Potom sa vrátil ten policajt, ktorý začal prenasledovať brata a ten policajt začal pomáhať tomu druhému policajtovi a to tak, že keď on bol na zemi, policajt sa kolenom oprel o chrbát a snažil sa mu založiť putá. Jemu sa však podaril vyšmyknúť sa od založenia pút a vtedy ho začali udierať päsťami do oblasti tváre a hlavy a nakoniec mu putá založili. Obžalovaný sa bránil tak ako to išlo, teda bránil sa rukami. Snažil sa policajta odstrčiť a pri tom bránení asi roztrhol policajtovi aj košeľu.

Svedok F. X., brat obžalovaného, pri svojom výsluchu uviedol, že v ten večer spolu popíjali alkoholické nápoje a keď sa vracali domov, cestou na Pavlovičovom námestí ši všimol, že oproti bratovi, ktorý tlačil bicykel prichádza policajné auto. Na bicykli bola spadnutá reťaz a preto ho brat tlačil. On sa vtedy nachádzal pri chodníku na ceste. Vozidlo zastavilo a policajt, ktorý šoféroval, vystúpil z vozidla, pristúpil ku bratovi, zhodil mu bicykel na zem a následne aj jeho. Hneď na to dal bratovi úder pravou rukou a to päsťou do oblasti tváre. Jeho brat sa začal brániť ale policajt ho v kuse bil. On následne pristúpil bližšie k nim a vyzval policajta aby prestal biť brata. Policajt sa otočil a povedal mu: „Ty čo tu robíš?“ Druhý policajt po celý čas sedel vo vozidle. Následne začal utekať pred policajtmi preč, avšak ďalšia policajná hliadka ho zadržala.

Podľa lekárskej správy zo dňa 6.6.2020 bola u obžalovaného diagnostikovaná výrazná okoloočnicová krvná podliatina vľavo, početné odreniny na hlave, patologická hybnosť v oblasti pravej a ľavej strany sánky, výraznejší opuch ľavej sánky, a zlomeniny sánky v oblasti uhla vľavo a v oblasti vpravo s vylomeným posunom medziúlomku.

Okresný súd za účelom zistenia spôsobu a mechanizmu vzniku zranení u obžalovaného pribral do konania znalca MUDr. Petra Valdmana, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 48/2020 a pri osobnom výsluchu pred súdom uviedol, že sa môžem vyjadriť čisto len na základe pravdepodobnosti ako tieto poranenia vznikajú. V každom prípade na sánku a na ľavú podočnicovú oblasť obžalovaného pôsobilo násilie. Či to bolo spôsobené len pri páde z bicykla, alebo len pôsobením druhej osoby je ťažké špecifikovať, ale na základe dlhoročných štatistických uverejnení v odbornej literatúre takéto poranenie sánky vzniká predovšetkým pôsobením násilia na telo sánky a uhol sánky sa láme až sekundárne. Nie je vylúčené, že tomu mohlo dôjsť aj opačným spôsobom. Oveľa pravdepodobnejší je ale tento mechanizmus. Zároveň však tu vystáva do popredia otázka, ako v tomto prípade vzniklo poranenej ľavej podočnicovej oblasti. Toto nevzniklo pôsobením násilia na sánku, ale druhým pôsobením násilia. Ak by poškodený spadol na zem a dal pred seba ruku, tak mohol naraziť na tieto ruky bez toho, že by sa výraznejšie poranil a mohlo to spôsobiť zlomeninu uhla sánky vľavo a ľavej podočnicovej oblasti, ale vzhľadom k tomu, že v mieste zlomeniny tela sánky bol zistený medziúlomok, je väčšia pravdepodobnosť pôsobenia násilia primárne na telo sánky. Keď by toto násilie pôsobilo na uhol sánky, súčasne mohlo dôjsť k poraneniu podočnicovej oblasti ale je ďaleko pravdepodobnejšia možnosť, že došlo k poškodeniu sánku. Teda úplne jednoznačne nemôže vylúčiť ani jeden z mechanizmov ale je to v tom zmysle, že tieto poranenia vznikli pôsobením

dvoch násilí jeden na podočnicovú oblasť a jeden na sánku. Hovorí to len na základe podobnosti. Je väčšia pravdepodobnosť, že vznikli konaním druhej osoby ale uviedol, že je to len pravdepodobne.

Z oboznámenej zápisnice o ohliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou je zrejmé, že bicykel obžalovaného sa nachádza na úrovni prednej časti služobného motorového vozidla, pričom boli detailne zachytené aj striekance krvi na pravých zadných dverách vozidla a zadného blatníka.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o tom, že nebolo dokázané, že skutok sa stal, odôvodnil tým, že boli prezentované dve verzie toho, ako sa mal začať služobný zákrok policajnej hliadky. Policajti uvádzali, že obžalovaný mal potom ako pri ňom zastali, nasadnúť na bicykel v snahe im utiecť, pričom asi po troch metroch sám spadol rovno na tvár a ako mu chceli pomôcť, tak ležiac na zemi, zaútočil na poškodeného B.. Na druhej strane je tu verzia, ktorá vyplýva z výsluchu obžalovaného a svedka F. X., že obžalovaného zvalil z bicykla policajt, ktorý na neho bezdôvodne fyzicky zaútočil a obžalovaný sa iba bránil. Prvej verzii teda nasvedčuje výpoveď poškodeného a svedka O.. Ich výpovede sú v súlade s nepriamymi dôkazmi - výpoveďou svedka V. a s fotodokumentáciou tela poškodeného. Druhej verzii nasvedčuje výpoveď obžalovaného a svedka F. X.. Ich výpovede sú v súlade s nepriamymi dôkazmi - fotodokumentácie miesta činu, na ktorej je zachytený bicykel obžalovaného. Z odborného vyjadrenia spoločnosti Bicigeľ s.r.o., vyplýva, že na uvedenom bicykli je spadnutá reťaz. Na základe tohto prvostupňový súd konštatoval, že obžalovaný nemohol nasadnúť na bicykel, začať pedálovať a unikať na ňom pred zasahujúcimi policajtmi. Z tohto dôvodu, má preto súd pochybnosti o ďalších skutkových tvrdeniach týchto policajtov. Z výsluchu súdneho znalca MUDr. Petra Valdmana vyplýva, že k zraneniu obžalovaného i poškodeného mohlo dôjsť tak ako to uvádza poškodený, ale aj tak ako to uvádza obžalovaný, pričom z hľadiska mechanizmu ich vzniku, je pravdepodobnejšia verzia obžalovaného. Takto vykonané dôkazy podľa názoru súdu prvého stupňa netvoria logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré by vo svojom celku spoľahlivo preukázali všetky okolnosti žalovaného skutku a z jeho spáchania usvedčovali práve obžalovaného a súčasne vylúčili možnosť akéhokoľvek iného záveru t. j., že k zraneniu poškodeného došlo pri jeho útoku na osobu obžalovaného, ktorý ho mohol k tomu vyprovokovať svojimi vulgárnymi slovnými atakmi. Okresný súd preto nenadobudol vnútornú istotu o vine obžalovaného a preto musel rozhodnúť podľa zásady „ in dubio pro reo“ - v pochybnostiach, v prospech obžalovaného a preto obžalovaného spod obžaloby podľa oslobodil, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poukazujúc na hore uvedené dôkazy a ich hodnotenie odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že výsledky dokazovania jednoznačne nepreukázali konanie obžalovaného tak, ako mu to kládla obžaloba za vinu. Krajský súd považoval rozhodnutie prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa za zákonné a správne.

Ani krajský súd po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo (teda bez rozumných a dôvodných pochybností) uzavrieť, že skutok, tak ako je uvedený obžalobe, sa stal. Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu. Táto prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu. Zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Odvolací súd je preto toho názoru, že bolo na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného). Správne poukazuje okresný súd najmä na znalecký posudok ohľadne zranení obžalovaného, ktorý ako za najpravdepodobnejší mechanizmus a možnosť vzniku zranení obžalovaného (výrazná okoloočnicová krvná podliatina vľavo, početné odreniny na hlave, patologická hybnosť v oblasti pravej a ľavej strany sánky, výraznejší opuch ľavej sánky a zlomeniny sánky v oblasti uhla vľavo a v oblasti vpravo s vylomeným posunom medziúlomku) konštatoval pôsobenie násilia na sánku a na ľavú podočnicovú oblasť obžalovaného, ktoré mohli vzniknúť konaním druhej osoby. Aj krajský súd má za to, že k vzniku zranení obžalovaného najpravdepodobnejšie nedošlo pri jeho páde na zem z bicykla, keďže

neboli zistené žiadne odreniny na tvári, rukách obžalovaného, ani nečistoty z cesty a podobne, a aj keď nie je možné úplne vylúčiť podľa znalca túto možnosť, pričom zasahujúci policajti jednoznačne popreli, aby pri zákroku použili údery (použili len hmaty a chvaty), uvedené skutočnosti vnášajú odôvodnené pochybnosti o tom, ako k samotnému skutku došlo. Nemožno ani prehliadnuť, že podľa fotodokumentácie miesta činu sa bicykel nachádzal na úrovni predných kolies služobného vozidla, pričom podľa výpovede zasahujúcich policajtov mal obžalovaný najprv stáť na úrovni okna spolujazdca, následne nasadnúť na bicykel a po prejdení 2 - 3 metrov spadnúť tvárou na zem. Ak by teda tomu tak bolo, musel by sa zákonite bicykel nachádzať minimálne na úrovni zadných kolies auta alebo až za ním. Z výpovedí zasahujúcich policajtov pritom nevyplýva, aby došlo k nejakému posunu vozidla, prípadne, že nafotené miesto činu sa nezhoduje s reálnym stavom v čase incidentu. Taktiež bez vysvetlenia ostal aj spôsob a mechanizmus, ako sa mohli krvné striekance vyskytnúť na pravých zadných dverách a blatníku služobného vozidla, pretože ak by obžalovaný spadol tvárou na zem, nemohli sa takýmto spôsobom preniesť na predmetné časti vozidla. Takto uvedené skutočnosti zakladajú dôvodné pochybnosti o priebehu samotného incidentu. Krajský súd netvrdí, že ku spáchaniu skutku nemohlo dôjsť tak ako to popísali zasahujúci policajti, ale na druhej strane nie bez pochybností vylúčená ani verzia predostretá obžalovaným. Aj keby prichádzali do úvahy dva či viac výkladov na základe vykonaných dôkazov, nie je možné urobiť záver, ktorý najviac zaťažuje obžalovaného, a to práve s ohľadom na princíp prezumpcie neviny, ktorý vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie konkrétne dôkazné bremeno a tam, kde sú akékoľvek pochybnosti, musia byť vyložené v prospech obžalovaného. V uvedenom smere je nutné stotožniť sa s postupom súdu prvého stupňa, nakoľko výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania a tento je trestným činom. Pokiaľ neexistuje ucelená reťaz dôkazov, tak priamych ako aj nepriamych pre vyslovenie bezpečného záveru, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa stal a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, je nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo.

K jednotlivým odvolacím námietkam prokurátora krajský súd poukazuje na vyššie rozvedené právne úvahy konajúcich súdov, ku ktorým dospeli pri rozhodovaní a preskúmavaní jednotlivých výrokov napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov, odvolací súd na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. Žiadnym z vykonaných dôkazov nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby obžalovaný konal takým spôsobom, ako mu to kládla obžaloba za vinu. Podstatou podaného odvolania je totiž snaha prokurátora dosiahnuť, aby krajský súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky strany obžaloby dospel k odlišným skutkovým záverom, než aké urobili prvostupňový súd. Je ale potrebné konštatovať, že skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania zistený správne a následne bolo vo veci aj zákonne rozhodnuté. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle totiž vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Za zistenie skutočného stavu veci preto nemožno považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo opačného záveru. Nie je ani dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku skutočnosť, že prokurátor na základe svojho presvedčenia poukazuje na možnosť hodnotenia tých istých dôkazov s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Vo vzťahu k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa je potrebné uviesť, že jeho právnym rámcom je ustanovenie , ktoré je súdnou praxou, aj právnou teóriou interpretované - v spojitosti aj s obsahom úpravy ustanovenia - tak, že pri hodnotení dôkazov sa uplatní princíp "in dubio pro reo", t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Krajský súd zároveň poukazuje aj na nevyhnutnosť a dôslednú potrebu preukázania stranou obžaloby úmyslu obžalovaného spočívajúcom v tom, že žalovaným konaním chcel pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa v súvislosti s jeho stotožnením, kedy sa mohlo jednať len o neprimeranú a ojedinelú reakciu obžalovaného spôsobenú jeho momentálnym stavom v dôsledku požitého množstva alkoholu a utrpených zranení. Objektívna stránka tohto trestného činu totiž spočíva v použití násilia zo strany páchateľa práve v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa alebo pre jeho výkon, t.j. pri stotožňovaní obžalovaného zasahujúcim policajtom a nie na použitie násilia z jeho strany po údajnom páde obžalovaného a následného poskytovania pomoci zo strany poškodeného.

Záverom krajský súd dodáva, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, je preto nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, tak ako je tomu aj v tomto prejednávanom prípade.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa .

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.