Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/33/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: L. M., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. H. XXXXX/XX, T., o zaplatenie 381,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.08.2021 č.k. -171, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 381,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne:

- zo sumy 18,99 eur od 04.06.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 23,98 eur od 05.07.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 43,78 eur od 04.08.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 26,49 eur od 06.09.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 40,72 eur od 04.10.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 148,85 eur od 04.11.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku( výrok II).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , o elektronických komunikáciách (ďalej len „“), , , , ,, a , (ďalej len „ “), nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, poskytol žalovanej telekomunikačné služby, za poskytnutie ktorých vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry. Keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ v zmysle a žalovaná ako spotrebiteľ podľa , jednalo sa v súlade s o zmluvu spotrebiteľskú. Súd považoval taktiež za nesporné, že v zmysle predmetnej zmluvy a jej dodatku poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej zmluvne dojednané elektronické komunikačné služby, na základe čoho jej vystavil faktúry celkovo znejúce na sumu 302,81 eur. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, keď nezaplatila žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi cenu

poskytnutých telekomunikačných služieb riadne a včas, preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 302,81 eur. Námietky žalovanej, že žalobcovi časť žalovanej sumy uhrádza v splátkach vo výške 10 eur na základe právoplatného rozsudku, posúdil ako nedôvodné, nakoľko uvedené tvrdenie žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala (nepredložila doklad o úhrade predmetných splátok, nepredložila právoplatný rozsudok ani ho žiadnym spôsobom nekonkretizovala uvedením spisovej značky či čísla konania). Vzhľadom na to, že žalovaná si neplnila riadne a včas úhrady za telekomunikačné služby, ustálil, že žalobcovi vznikol aj nárok na zmluvnú pokutu. Pričom žalobcom uplatňovanú zmluvnú pokutu vo výške 79,04 eur vzhľadom na dobu uplynutú od porušenia zmluvnej povinnosti posúdil ako primeranú. Nakoľko žalovaná nezaplatil vyfakturovanú sumu v lehote splatnosti, dňom nasledujúcim po lehote splatnosti faktúry sa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd v zmysle , ( ďalej len „“) tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac tým, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej procesné práva, nakoľko sudca svojim arogantným správaním už na začiatku pojednávania porušil práva na spravodlivý proces. Po tom ako dostala priestor na svoju obhajobu a uviedla, že „Nesúhlasím a nebudem podporovať vymáhačskú a úžernícku bandu - spoločnosť“, ju sudca zahriakol a povedal, že na súde sa má správať slušne. Prestala mu tak dôverovať a celý čas mala podozrenie a stále to tvrdí, že nadržiaval žalobcovi. Potom s ním ( sudcom) už odmietla komunikovať, nakoľko nie je natoľko vinná, aby s ňu nejaký orgán, aj keď je sudca, komunikoval ako s odpadom. Nesúhlasila ani s bodom 9 odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie aplikoval § 43 ods. 1 písm. a) a b), nebolo jej zrejmé akú škodu spôsobila Telekomu na verejnej sieti ako aj na verejnom telekomunikačnom zariadení, keď zmluva bola uzavretá po telefonickom pohovore s pracovníčkou call centra. Ak telefónne číslo XXX XXX XXX pre SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXX - mobilný internet, nikdy nebolo a nie je aktivované, nebolo jej zrejmé, prečo jej za každý mesiac účtovali vysoké poplatky, hlavne na neaktivovanú kartu. Keď chcela vrátiť zariadenie na zákazníckom centre povedali jej, že sa to nedá. Tak služby nepoužívala, preto nevie akú škodu spôsobila. Na základe uvedeného žiadala o prešetrenie rozhodnutia a navrhla, aby vo veci konal iný sudca, ktorý si nej nebude vybíjať zlosť, iba preto, že nemá právneho zástupcu.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že odvolanie žalovanej je nedôvodné a nespĺňa ust. . Napadnuté rozhodnutie ako vecne správne navrhol potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( , a ods. 1 , ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne.

7. Z obsahu odvolania žalovanej odvolací súd vyvodil, že žalovaná namietala skutkové zistenia súdu prvej inštancie(odvolací dôvod podľa ), právne závery súdu prvej inštancie( ) a porušenie práva na spravodlivý proces (ust. ). Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Naplnenie citovaných odvolacích dôvodov odvolateľka vyvodzovala z toho, že svojim konaním nespôsobila žalobcovi škodu. Ako prvoradé je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok neposudzoval ako nárok na náhradu škody, kedy by bolo potrebné preukazovať splnenie podmienok zodpovednosti za škodu ( vznik škody, porušenie povinnosti a príčinnú súvislosť medzi škodu a porušením povinnosti) ale nárok žalobcu posudzoval ako nárok na plnenie vyplývajúci z platne uzavretej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Z listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise vyplýva, že žalovaná dňa 13.04.2016 uzavrela s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb- služba Mobilný internet a Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých jej bola aktivovaná dátová služba GPRS Data, aktivovaná SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, program služieb - mobilný internet M, typ koncového zariadenia U. E. Q. X.X Pro Tablet na doma. V uvedenej zmluve v znení dodatku sa žalovaná okrem iného zaviazala uhrádzať pravidelnú mesačnú splátku kúpnej ceny dátového zariadenia U. E. Q. X.X Pro Tablet na doma v sume 189 eur, 24 mesiacov vo výške 7,83 eur. Prevzatie zariadenia ako i aktiváciu služby žalovaná potvrdila svojim podpisom na preberacom protokole. Vychádzajúc tak zo znenia zmluvy vznikla žalovanej povinnosť v dohodnutom čase ( dobe viazanosti) uhrádzať právnemu predchodcovi žalobcu dohodnuté mesačné platby, pričom k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo až dňom 14.04.2017 ( odstúpením právneho predchodcu žalobcu od zmluvy). V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca dôvodnosť nároku riadne osvedčil listinnými dôkazmi, pričom skutkové tvrdenia žalovanej, ktorými uvádzala, že v časti nárok žalobcu uspokojila, neboli v konaní preukázané. Vzhľadom k uvedenému skutkové závery súdu prvej inštancie možno považovať za správne, preto odvolacia argumentácia žalovanej nebola spôsobilou spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k dôvodnosti priznať žalobcovi ním uplatňovaný nárok. Rovnako súd prvej inštancie nepochybil ani pri aplikácii právnych predpisov, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.

9. V podanom odvolaní žalovaná ďalej uplatnila odvolací dôvod podľa ust. ( súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do , resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon () priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

10. Naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu žalovaná odôvodnila tým, že zákonný sudca jej svojim postupom na pojednávaní znemožnil hájiť jej práva. Vo vzťahu k námietke odvolateľky, ktorá namietala postup zákonného sudcu, ktorý ju po jej prednese „Nesúhlasím a nebudem podporovať vymáhačskú a úžernícku bandu - spoločnosť“ napomenul s tým, že na súde sa má správať slušne, má odvolací súd za to, že zákonný sudca postupoval v súlade s ustanoveniami . Podľa ust. , , na zabezpečenie nerušeného priebehu pojednávania súd môže vykonať opatrenia

potrebné na usmernenie prítomných osôb. Osoby prítomné v pojednávacej miestnosti sú povinné zdržať sa všetkého, čo by mohlo rušiť dôstojný a plynulý priebeh pojednávania vrátane prejavovania súhlasu alebo nesúhlasu s priebehom pojednávania, výpoveďami osôb a s vyhlásenými rozhodnutiami, ak na vyslovenie názoru neboli vyzvané súdom. Súd môže vykázať z pojednávacej miestnosti alebo odoprieť prístup na pojednávanie osobám, ktoré rušia dôstojný priebeh pojednávania alebo u ktorých je dôvodná obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania. Zákonný sudca tak postupoval správne, keď reguloval odvolateľku v jej prednese a upozornil ju na nevhodnosť jej správania sa. Ak uvedenou námietkou odvolateľka mienila namietať zaujatosť zákonného sudcu, je potrebné uviesť, že ust. výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci boli okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu v konaní v prejednávanom spore. Len na základe odvolateľkou tvrdenej skutočnosti nemožno vyvodiť presvedčenie o tom, že ďalší postup konajúceho zákonného sudcu by vykazovať znaky protizákonnosti či svojvôle na úkor práv a oprávnených záujmov odvolateľky. Nakoľko pri posudzovaní dôvodnosti obavy, že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko dotknutej strany dôležité, ale nie rozhodujúce; iba subjektívny názor alebo pocit strany nemôže mať za následok vylúčenie vo veci konajúceho sudcu; vždy treba totiž vziať na zreteľ, že subjektívne hľadisko dotknutej strany je spravidla motivované tým, že súd nekoná, alebo nerozhoduje o jej návrhoch podľa jej predstáv.

11. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) ako vecne správne podľa potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a vychádzajúc z toho, že v odvolacom konaní mal v plnom rozsahu úspech žalobca, preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. S tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čo