Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoPr/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: P.. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., H. K.M. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Valériou Vassovou, advokátkou so sídlom v Trebišove, Pribinova 2246/2 proti žalovanému: Správa mestskej zelene v Košiciach, príspevková organizácia so sídlom v Košiciach, Rastislavova 17, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého odstúpenia od dohody o vykonaní práce a povinnosti žalovaného prideľovať prácu na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 22.7.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 8.12.2015 č.k. 24C/1/2015-75 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách konania.

Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému prideľovať prácu žalobcovi podľa dohody o vykonaní práce zo dňa 22.7.2014 zastavil. Žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodne žalobca žalobou žiadal určiť, že okamžité odstúpenie od dohody o vykonaní práce z 22.7.2014 dané žalobcovi žalovaným dňa 20.11.2014 je neplatné a domáhal sa uloženia povinnosti žalovanému prideľovať žalobcovi prácu podľa dohody o vykonaní práce zo dňa 22.7.2014. V priebehu konania žalobca upravil žalobný petit a žiadal, aby súd určil, že odstúpenie žalovaného zo dňa 20.11.2014 pod sp.zn. XXXX/XXXX/PAPU od dohody o vykonaní práce uzatvorenej so žalobcom dňa 22.7.2014 je neplatné a v prevyšujúcej časti zobral žalobu späť.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 223 ods. 1, 2 a 5, § 224 ods. 1, 2, § 226 ods. 1 až 4 a § 228a zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce vzal za preukázané, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bola dňa 22.7.2014 uzatvorená listina označená ako „Dohoda o vykonaní práce uzatvorená podľa ust. § 226 Zákonníka práce“. Obaja účastníci konania aj svedkovia zhodne potvrdili, že žalobca u žalovaného vykonával dlhodobú, opakovanú činnosť - správu IT siete a mal ju vykonávať v rozsahu 40 hodín mesačne od 1.8.2014 do 31.7.2015. Z uzatvorenej „Dohody o vykonaní práce“ súdu prvej inštancie vyplynulo, že formálne táto dohoda má náležitosti dohody o pracovnej činnosti. Dohoda o vykonaní práce sa môže uzatvoriť maximálne na 350 hodín v kalendárnom roku, zatiaľ čo dohoda uzavretá medzi účastníkmi konania bola uzavretá na 40 hodín mesačne, čo v rámci jedného roka presahuje 350 hodín. Podľa charakteristiky práce vykonávanej žalobcom v danom prípade išlo o prácu vykonávanú dlhodobo

a opakovane, nie o jednorazovú prácu, výsledkom ktorej mal byť konkrétny produkt. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu uzatvorenú medzi účastníkmi konania posúdiac ju podľa jej obsahu aj napriek tomu, že listina je označená ako dohoda o vykonaní práce, ako dohodu o pracovnej činnosti podľa § 228a Zákonníka práce. Vychádzajúc z ustanovení Zákonníka práce dohodu o pracovnej činnosti je možné ukončiť uplynutím dohodnutej doby, dohodou alebo výpoveďou strán bez uvedenia dôvodu, pričom výpovedná lehota je stanovená na 15 dní od doručenia výpovede. Vzhľadom na to, že v uzatvorenej dohode nebol dohodnutý spôsob ukončenia tejto dohody, keďže odstúpenie, ktoré sa uvádza v dohode, nie je prípustné podľa § 228a Zákonníka práce, súd prvej inštancie postupoval podľa § 228a Zákonníka práce a listinu označenú ako odstúpenie zo dňa 20.11.2014 posúdil ako výpoveď zamestnávateľa danú zamestnancovi, ktorú môže dať ktorákoľvek strana bez uvedenia dôvodu. Preto súd prvej inštancie dôvody tejto výpovede neskúmal, aj keď v tej súvislosti podotkol, že bolo nepochybne preukázané, že v dohode bol medzi účastníkmi dohodnutý pracovný čas, ktorý žalobca nedodržiaval. Výpoveď bola doručená žalobcovi dňa 20.11.2014, preto 15-dňová výpovedná lehota uplynula 5.12.2014 a týmto dňom sa podľa názoru súdu prvej inštancie ukončil pracovný vzťah medzi účastníkmi konania. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi je platná a preto žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že odstúpenie žalovaného zo dňa 20.11.2014 od dohody o vykonaní práce uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 22.7.2014 je neplatné, zamietol.

4. Pokiaľ ide o časť žaloby, ktorou sa domáhal žalobca uloženia povinnosti žalovanému prideľovať prácu podľa dohody o vykonaní práce zo dňa 22.7.2014, v tejto časti súd prvej inštancie konanie zastavil vychádzajúc z ust. § 96 O.s.p. potom, ako žalobca v tejto časti zobral žalobu späť a žalovaný s týmto späťvzatím žaloby súhlasil.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému žalobcovi nepatrí náhrada trov konania a úspešný žalovaný náhradu trov konania neuplatnil. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby v napadnutej časti rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že rozhodol na pojednávaní konanom dňa 8.12.2015 bez prítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne. Na toto pojednávanie sa žalobca ani jeho právna zástupkyňa nedostavili, avšak riadne ospravedlnili svoju neprítomnosť a požiadali o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie postupom, keď na danom pojednávaní vo veci konal a rozhodol odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Odvolateľ zotrval na tom, že so žalovaným uzavrel dohodu o vykonaní práce dňa 22.7.2014 v zmysle § 226 Zákonníka práce na dobu určitú od 1.8.2014 do 31.7.2015 a nie dohodu o pracovnej činnosti. Na základe dohody o vykonaní práce žalobca vykonával pre žalovaného práce pri správe a údržbe IT zariadení, a to 40 hodín mesačne. V tejto dohode si účastníci stanovili podmienky odstúpenia od dohody, a to iba pre prípad odstúpenia od dohody o vykonaní práce zo strany zamestnanca - žalobcu. V dohode sa nenachádza žiadne ustanovenie o tom, za akých podmienok je možné podať výpoveď. Považuje za nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ ho založil na tvrdení, že okamžité odstúpenie od dohody považuje za výpoveď. V tomto prípade sa podmienka pre odstúpenie od dohody zo strany žalobcu zakotvila len v tom prípade, ak zamestnanec nemôže prácu vykonávať, nakoľko mu zamestnávateľ nevytvoril dohodnuté podmienky. V dohode si účastníci nezakotvili možnosť odstúpenia od nej zo strany žalovaného ako zamestnávateľa. Podľa bodu 10 tejto dohody ostatné práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa vyplývajúce z dohody sú upravené Zákonníkom práce. S poukazom na § 226 a § 223 ods. 5 Zákonníka práce žalobca uviedol, že pre žalovaného vykonával prácu svedomite, riadne a k spokojnosti. Nebol nikdy ústne ani písomne upozornený na porušenie pracovných povinností, na nedostatky v práci, preto postup žalovaného považuje za nezákonný. V kritický deň 20.11.2014 nastúpil do práce, ktorú riadne vykonával a počas plnenia pracovných povinností mu bolo vedúcim zamestnancom P. M. doručené písomné okamžité odstúpenie od dohody o vykonaní práce bez akéhokoľvek ústneho odôvodnenia. Podaním zo dňa 24.11.2014 oznámil žalovanému, že odstúpenie od dohody považuje za nezákonné a trvá na prideľovaní práce. Po termíne 20.11.2014 pracoval s vedomím svojho priameho nadriadeného P. M. ešte do 30.11.2014, kedy mu bolo žalovaným ústne oznámené, že viac do práce nemôže nastúpiť. Tento postoj žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, po 10

dňoch od okamžitého odstúpenia považuje za podstatnú okolnosť pri skúmaní neplatnosti odstúpenia od dohody. S poukazom na § 226 ods. 3 Zákonníka práce v danom prípade dohoda je určitá a je stanovená vzájomnou dohodou od 1.8.2014 do 31.7.2015. Na daný prípad nemožno aplikovať ani ust. § 226 ods. 3 Zákonníka práce, nakoľko v tomto prípade zákon rieši len odstúpenie od dohody o vykonaní práce, ak zamestnanec nevykonal pracovnú úlohu v dohodnutej dobe, čo nie je daný prípad. v § 226 ods. 2 nerieši okamžité odstúpenie od dohody. Dohodnutá doba je v danom prípade tou podstatnou podmienkou dohody o vykonaní práce, ktorá činí takýto postoj žalovaného, ktorý je predmetom tohto sporu, neplatným. S poukazom na § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že v predmetnej dohode o vykonaní práce sa mala riešiť možnosť odstúpenia od dohody v ďalších prípadoch, než ako je uvedené v § 226 ods. 3 Zákonníka práce. Súčasne sa malo v tejto dohode riešiť aj to, či táto zanikne od počiatku alebo nie.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny. Poukázal na to, že žalobca sa v predmetnej dohode zaviazal vykonávať prácu v čase od pondelka do štvrtka od 7,00 hod. do 9,00 hod. Žalobca sa dokázateľne nezdržiaval v pracovný čas na pracovisku, preto žalovaný využil ust. § 226 ods. 3 Zákonníka práce a od tejto dohody odstúpil. S ostatnými odvolacími námietkami sa už vyporiadal súd prvej inštancie.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

9. Odvolaním bol napadnutý výrok v zamietavej časti a výrok o trovách konania, preto len tieto sa stali predmetom odvolacieho prieskumu. Výrok rozsudku v časti, v ktorej bolo konanie o uloženie povinnosti žalovanému prideľovať prácu žalobcovi podľa dohody o vykonaní práce zo dňa 22.7.2014 zastavené, nebol odvolaním napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.

10. Rozsudok je v zamietavom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.3.2017 o 12,55 hod., č. dverí 206/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 7.3.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p.

12. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/, f/ O.s.p., teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom v konaní nedošlo ani k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., preto odvolací súd rozsudok v zamietavej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

15. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

16. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s

ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

17. Správne súd prvej inštancie posudzoval dohodu uzavretú dňa 22.7.2014 medzi stranami sporu podľa jej obsahu a správne dospel k záveru, že ide o dohodu o pracovnej činnosti v zmysle § 228a Zákonníka práce, keďže predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalobcu vykonávať dlhodobú, opakovanú činnosť

- správu IT siete. Vychádzajúc z charakteru dojednanej práce jednoznačne ide o dohodu o pracovnej činnosti tak, ako má na mysli § 228a Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že táto dohoda napriek tomu, že bola formálne označená ako dohoda o vykonaní práce spĺňa všetky náležitosti dohody o pracovnej činnosti v zmysle § 228a Zákonníka práce. Dohoda bola dojednaná písomne a zároveň sú v nej dojednané obligatórne náležitosti takejto dohody, ktorými je dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvorila.

18. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že vychádzajúc z obsahu dohody uzavretej medzi stranami sporu dňa 22.7.2014 možno jednoznačne uzavrieť, že nejde o dohodu o vykonaní práce, aj keď táto formálne bola takto označená z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

19. Možno len súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný ako zamestnávateľ bol v zmysle § 228a Zákonníka práce oprávnený vypovedať predmetnú dohodu, a to bez uvedenia dôvodu. Vychádzajúc z týchto úvah je potom správny záver súdu prvej inštancie, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi listom zo dňa 20.11.2014 je platná, čo zakladá dôvod pre zamietnutie žaloby. V danej veci nie je dôležité formálne označenie dohody uzavretej medzi stranami sporu, ale dôležitý je jej obsah, z ktorého jednoznačne možno uzavrieť, že išlo o dohodu o pracovnej činnosti v zmysle § 228a Zákonníka práce. Z týchto dôvodov neobstoja úvahy odvolateľa o nemožnosti žalovaného ukončiť daný zmluvný vzťah.

20. Za neopodstatnené možno považovať odvolacie námietky týkajúce sa procesného pochybenia súdu prvej inštancie, keď pojednával dňa 8.12.2015 bez prítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne. Žalobca a jeho právna zástupkyňa síce ospravedlnili neprítomnosť na tomto pojednávaní a požiadali o jeho odročenie, nešlo však o dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania (rodinné dôvody bez bližšej konkretizácie), preto správny bol postup súdu prvej inštancie, pokiaľ podľa § 101 ods. 2 O.s.p. účinného v čase konania súdu prvej inštancie vec prejednal a rozhodol.

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietavej časti ako vecne správny.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).