Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sa-18-2016.pdf
PDF · 107.21 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/18/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobkyne J.. X. M., C. A. M. Š.Š., L.. F.. R. X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Prešov, Konštantínova 3, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, Zádielska 2 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 22. septembra 2016 číslo: UPS/US6/ SSVOdPPKPC1/SOC/2016/10561 vo veci sociálnej žaloby, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 22.09.2016 žalovaný ako príslušný správny orgán na konanie podľa § 4 ods. 6 písm. c/, § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, § 51 písm. b/ zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“) preskúmal podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) na základe odvolania J.. X. M. rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov (ďalej len „úrad“) zo dňa 18.07.2016 číslo: PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2016/20942, ktorým bol J.. X. M. s účinnosťou od 01.07.2016 znížený peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorou je J.. H. M., trvale bytom M. Š., F.. R. X na sumu 160,69 eur mesačne a podľa § 40 ods. 1, 7, 12, 14, § 18 ods. 8, § 45 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie úradu zo dňa 18.07.2017 potvrdil.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že úrad rozhodnutím zo dňa 18.07.2016 účastníčke konania (žalobkyni) znížil peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je J.. H. M. na sumu 160,69 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2016 z dôvodu, že prehodnotením príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok jej príjem presiahol 1,4 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom o 43,23 eur. J.. H. M. je tiež poberateľom zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť v sume 16,60 eur mesačne, preto sa peňažný príspevok na opatrovanie zníži aj o túto sumu.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala účastníčka konania odvolanie, v ktorom poukázala, že J.. H. M. je odkázaný na celodenné opatrovanie z dôvodu, že je úplne imobilný a nedokáže sám existovať, z tohto dôvodu žiadala o prešetrenie správnosti napadnutého rozhodnutia.
4. Žalovaný preskúmal spisový materiál, ktorý tvoril podklad pre rozhodnutie v prvom stupni a zistil, že právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Prešov číslo: 0125331-00002 zo dňa 21.06.2001 bol X. M. priznaný peňažný príspevok za opatrovanie H. M. na základe žiadosti zo dňa 23.05.2001. Podkladom pre vydanie uvedeného rozhodnutia bol posudok vydaný úradom číslo: 01/25331-002 zo dňa 12.06.2001 vydaný v súlade so zákonom č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnej pomoci), ktorým bola miera funkčnej poruchy H. M. stanovená na 90% podľa prílohy č. 4 skupina V15 písm. c/ k zákonu o sociálnej pomoci, v dôsledku ktorej sa menovaný považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti úrad navrhol kompenzovať peňažným príspevkom za opatrovanie. Výška peňažného príspevku na opatrovanie bola priebežne upravovaná v závislosti od príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a v súvislosti so zmenami právnych predpisov. Naposledy peňažný príspevok na opatrovanie bol J.. X. M. priznaný v sume 265,24 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2015 (právoplatné rozhodnutie úradu č. PO2/OPPŤZP/SOC/2015/14289-0010 zo dňa 09.07.2015).
5. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 40 ods. 1 a ods. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a poukázal, že osobitným predpisom pre ustanovenie sumy životného minima je zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime ( zákon o životnom minime). Podľa § 2 písm. a/ tohto zákona, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, za životné minimum fyzickej osoby sa považuje suma 198,09 eur, ktorá bola ustanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z. o úprave súm životného minima s účinnosťou od 01.07.2013 a konštatoval, že sumy životného minima sa od roku 2013 nezmenili. Ďalej citoval § 40 ods. 12, 14, § 18 ods. 1, 8 a § 45 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Argumentoval, že zistený priemerný mesačný príjem opatrovanej osoby za rok 2015 je 320,56 eur (invalidný dôchodok 320,50 eur mesačne x 12 = 3.846,- eur + 0,77 eur doplatok od 01.01.2015 do 05.01.2015 = 3.846,77 eur / 12 = 320,56 eur mesačne).
6. Z dokladov doložených v spise vyplýva, že priemerný mesačný príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím J.. H. M. v posudzovanom období je 32,56 eur a je vyšší ako 1,4 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom (1,4 x 198,09 eur = 277,33 eur) o sumu 43,24 eur (320,56 eur - 277,33 eur). S prihliadnutím na § 40 ods. 12 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je J.. H. M.Y. s účinnosťou od 01.07.2016 predstavuje sumu 177,29 eur mesačne (220,52 eur - 43,23 eur). Podľa § 40 ods. 14 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa výška vypočítaného príspevku na opatrovanie, t.j. 177,29 eur mesačne zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, t.j. o sumu 16,60 eur (177,29 eur - 16,60 eur = 160,69 eur mesačne).
7. K odvolacej námietke žalobkyne, že J.. H. M. má jediný príjem, a to invalidný dôchodok, ktorý mu nezabezpečuje dôstojný život, a že zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a zákon o životnom minime je protiústavný, neľudský a nehumánny, keďže vylučuje žalobkyňu a opatrovanú osobu na perifériu spoločnosti, žalovaný uviedol, že nepriaznivú sociálnu situáciu rieši zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, a preto odporúčal, aby sa zdravotne ťažko postihnutá osoba obrátila na oddelenie pomoci v hmotnej núdzi - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov. Taktiež môže občan v hmotnej núdzi požiadať o poskytnutie jednorázovej dávky v hmotnej núdzi na mimoriadne výdavky. Na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR môže požiadať o jednorázovú finančnú výpomoc podľa § 9 zákona č. 540/2010 Z.z. o dotáciách žiadateľ, ktorý sa nachádza v krízovej situácii alebo nepriaznivej sociálnej situácii.
8. Žalovaný poukázal, že je vykonávateľom zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ktorého cieľom je podpora sociálneho začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovávaní jej ľudskej dôstojnosti, za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Zákon v § 2 ods. 1 cituje, čo je kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, že ide o zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona. Z tohto dôvodu námietky
žalobkyne v odvolaní nemôžu byť akceptované ako opodstatnené, pretože správne orgány postupovali v súlade so zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Žalovaný v žiadnom prípade neporušil ľudské práva a slobody menovaného a neporušil ani zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu národnostného alebo etnického pôvodu. Možno konštatovať, že zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP nenapĺňa kategóriu nepriamej diskriminácie, pretože neznevýhodňuje žiadnu osobu v porovnaní s inou osobu, a vzťahuje sa na všetky fyzické osoby bez rozdielu. Konštatoval, že rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 18.07.2016 je vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.
9. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania. V žalobe poukázala, že nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného, nakoľko reštriktívne v neprospech žalobkyne aplikuje zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu s odvolaním sa na Opatrenie Ministerstva práca, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 o úprave súm životného minima s účinnosťou od 01.07.2013, keď sumy životného minima sa od roku 2013 nezmenili. Je presvedčená, že takáto aplikácia porušuje jej ústavné práva podľa čl. 39 Ústavy SR, pričom citovala ods. 1, 2 a 3 tohto článku. Zároveň podrobne poukázala aj na komentár zákonodarcu k citovanému čl. 39 Ústavy. Dôvodila, že postup žalovaného je hrubým porušením nielen Ústavy SR, ktorá garantuje právo slovenského občana na sociálnu ochranu, ale dokonca aj hrubým porušením č. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý zaväzuje i našu republiku, keď tento v Zbierke zákonov publikovala pod č. 317/2010 Z.z. Ústavný súd SR uznesením sp.zn. II.ÚS 737/2015 z 11. novembra 2015 prijal záväzný právny záver, podľa ktorého „čl. 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím neobsahuje priamo aplikovateľné subjektívne práva fyzických osôb, ale je pozitívnym záväzkom štátu, resp. upravuje zásady, ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práv sú povinné tieto zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov.“ Dokonca podľa čl. 46 tohto dohovoru je stanovené, že výhrady, ktoré nie sú zlučiteľné s predmetom a cieľom tohto dohovoru nie sú povolené. Žalobkyňa teda tvrdí, že terajšia právna úprava podľa zákona č. 447/2008 Z.z. nie je povolená, lebo je v rozpore s týmto dohovorom podľa jeho čl. 46. Je absurdné bez akejkoľvek logiky a dokonca sociálne diskriminačné, že pokiaľ žalobkyni, ktorá je navrhovateľkou ťažko zdravotne postihnutého a imobilného syna je krátený opatrovateľský príspevok len preto, že synovi sa zvýši invalidný dôchodok. Pritom navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti len so svojím synom a potom je otázne, či tieto dve osoby majúce príjem na invalidnom dôchodku vo výške 320,56 eur a súčasne znížený opatrovateľský príspevok vo výške 160,69 eur mesačne, to znamená spolu 481,25 eur, postačuje na dôstojnú existenciu dvoch dospelých osôb zvlášť, že pri každom zvýšení invalidného dôchodku syna sa o túto sumu zvýšenia znižuje opatrovateľský príspevok žalobkyne. Do pozornosti súdu uviedla, že od 01.07.2013 až po súčasnosť nedošlo k zvýšeniu životného minima štátom a životné minimum platné od roku 2013 sa retroaktívne aplikuje i v súčasnosti. Žalobkyňa s namietanou retroaktivitou nesúhlasí, lebo je to v hrubom rozpore nielen s platnou Ústavou SR, ale i s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako i s Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd, ktoré majú vyššiu právnu silu ako zákon č. 447/2008 Z.z., resp. zákon č. 601/2003 Z.z. V žiadnom prípade nie je možné pre sociálnu a finančnú situáciu a status žalobkyne oddeľovať a osobitne posudzovať od sociálneho zdravotného statusu jej syna. Vždy sa ich postavenie musí posudzovať v celku a výsledkom je hore uvedený protizákonný, protiústavný stav hrubo odporujúci medzinárodným zmluvám, ktoré sú citované v predchádzajúcich bodoch. Preto je potrebné komplexne prehodnotiť tento nelegálny stav a konvalidovať ho novým rozhodnutím. V závere žaloby navrhla krajskému súdu, aby podal návrh na Ústavný súd SR v Košiciach na vydanie rozhodnutia, ktorým zruší zákon č. 447/2008 Z.z. a zákon č. 601/2003 Z.z. pre ich totálnu nezákonnosť a v konečnom dôsledku i neplatnosť vo vzťahu k medzinárodným zmluvám. V opačnom prípade žalobkyňa bude nútená sa obrátiť na Medzinárodný súd pre ochranu ľudských práv a slobôd.
10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.12.2016 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Na pojednávaní poverená zástupkyňa žalovaného navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Argumentovala, že životné minimum je od roku 2013 v rovnakej výške. Pokiaľ by sa zvýšilo, správny orgán automaticky prepočítava všetky opakované peňažné príspevky k mesiacu júl v danom roku a výška peňažného príspevku na opatrovanie s poukazom na § 40 ods. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je mesačne 111,32% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Argumentovala, že nielen žalovaný, ale aj prvostupňový správny orgán vykonali výpočet v súlade so zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a so zákonom o životnom minime.
11. Právny zástupca žalobkyne svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním dňa 15.03.2017 a zároveň súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti i v neprítomnosti žalobkyne.
12. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
13. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
14. Podľa § 2 ods. SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 199 ods. 1 písm. c/, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
18. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
19. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 114 SSP konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a jej právneho zástupcu, vypočul poverenú zástupkyňu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.
20. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým podľa § 40 ods. 1, 7, 12, 14, § 45 ods. 3 a § 18 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu znížil s účinnosťou od 01.07.2016 poberateľke, ktorou je žalobkyňa, peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je jej syn na sumu 160,69 eur mesačne.
21. Podľa § 2 ods.1 veta prvá zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia ( ďalej len kompenzácia) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním služieb podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 2 ods.2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
23. Ustanovenie § 18 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu taxatívne vymedzuje, ktoré príjmy sa na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu za príjmy považujú. Ustanovenie § 18 ods.3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu zase definuje, čo sa za príjem na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu nepovažuje.
24. Podľa § 18 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto zistený príjem sa prehodnocuje pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu vždy v júli bežného roka a platí do konca júna nasledujúceho roka; za obdobie, za ktoré
sa príjem prehodnocuje, sa považuje kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa prehodnocovanie vykonáva.
25. Podľa § 40 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v ods. 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
26. Podľa § 40 ods. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 111,32 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
27. Podľa § 40 ods. 12 po bodkočiarku zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak je príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vyšší ako 1,4 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, výška peňažného príspevku na opatrovanie podľa odsekov 7 až 9 sa zníži o sumu prevyšujúcu tento príjem.
28. Podľa § 40 ods. 14 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím poberá zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, výška peňažného príspevku na opatrovanie vypočítaného podľa odsekov 7 až 12 sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť.
29. Podľa § 45 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac.
30. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, za životné minimum fyzickej osoby sa považuje suma 198,09 eur, ktorá bola ustanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z.
31. K návrhu žalobkyne, aby súd podal návrh na Ústavný súd SR na vydanie rozhodnutia, ktorým by zrušil zákon č. 447/2008 Z.z. a zákon č. 601/2003 Z.z. pre ich nezákonnosť a neplatnosť vo vzťahu k medzinárodným zmluvám, správny súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 11. novembra 2015 II.ÚS 737/2015, na ktoré poukázala aj žalobkyňa vo svojej žalobe a podľa ktorého... „Pokiaľ ide o vzťah osoby so zdravotným postihnutím so štátom, resp. prístupu štátu k osobám so zdravotným postihnutím s ohľadom na ich zdravotné postihnutie, ústava osobám so zdravotným postihnutím garantuje v rámci hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné zdravotné podmienky (čl. 38 ods. 1 ústavy) ako aj právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie (čl. 38 ods. 2 ústavy). Ostatné sociálne práva sú osobám so zdravotným postihnutím garantované ústavou v rovnakej miere ako ostatným osobám bez zdravotného postihnutia (napr. právo na ochranu zdravia, právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu, právo na nevyhnutnú pomoc v hmotnej núdzi a pod., teda bez ohľadu na ich zdravotné postihnutie. Dôležitým aspektom pri možnosti domáhať sa sociálnych práv je však čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého domáhať sa práv uvedených v čl. 35, čl. 36, čl. 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Samozrejme zdravotné postihnutie je taktiež záležitosťou telesnej a duševnej integrity človeka, osobnosti človeka. Vo sfére poskytovania finančných príspevkov od štátu osobám so zdravotným postihnutím by bolo možné uvažovať o porušení osobnostných práv osoby so zdravotným postihnutím v prípade, ak by finančné príspevky, na ktoré má táto osoba nárok v zmysle zákonov vykonávajúcich napr. sociálne právo zakotvené v ústave (čl. 38 a 39 ústavy), neboli tejto osobe arbitrárne priznané, alebo by boli na základe zákonom poskytnutej možnosti voľnej úvahy orgánu verejnej moci rozhodujúcej o výške priznaného finančného príspevku priznané v takej výške, ktorá by v podstate popierala zmysel a účel jeho poskytovania a zároveň by v dôsledku jeho arbitrárneho neposkytnutia alebo poskytnutia v nepatrnej výške bola táto osoba so zdravotným postihnutím vzhľadom na jej telesný a duševný stav a jej odkázanosť na pomoc tretích osôb vystavená takým ťažkostiam, ktoré by znižovali dôstojnosť tejto osoby alebo by ju vystavili ponižujúcemu stavu. Mohli by sme preto uvažovať o
porušení čl. 19 ods. 1 ústavy (t.j. dôstojnosti človeka), prípadne čl. 3 dohovoru (t.j. zákazu ponižujúceho zaobchádzania).“
32. V zmysle § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, až do rozhodnutia o veci samej môže správny súd v rámci vlastného uváženia rozhodnúť a podať návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 37 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním. Správny súd však poukazuje, že na postup podľa tohto ustanovenia nemá účastník konania právny nárok.
33. Žalobkyni však dáva do pozornosti vytvorenie Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím od 01.03.2016. Na komisára má právo obrátiť sa ktokoľvek vo veci porušovania práv osoby so zdravotným postihnutím alebo ohrozovania práv osoby so zdravotným postihnutím. Podnet je potrebné adresovať na Úrad Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Račianska ulica 153, 83 154 Bratislava. Osoby ho môžu podávať prostredníctvom webového portálu, emailom na adresu sekretariat@komisar.sk alebo poštou na adresu sídla úradu. Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je právnická osoba, zriadená na základe zákona NR SR č.176/2015 Z.z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím o zmene a doplnení niektorých zákonov. Základným rámcom pre plnenie úloh úradu sú záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru.
34. Vychádzajúc z obsahu žaloby, žalobkyňa namietala nesúlad zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a zákona o životnom minime s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím. Na základe vyššie uvedených skutočností a po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní. Dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil a postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi.
35. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
36. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II.
Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).