Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/412/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobkyne: L.. V. I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, Q., zastúpená Mgr. Gabrielou Hornáčkovou, advokátkou, Ivánska cesta 30/B, Bratislava, proti žalovaným: 1. L.. L. N., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, Q., 2. P.D. B., nar. X.X.XXXX, bytom L. X, U., zastúpený IURISTICO s.r.o., advokátkou kanceláriou, Cimborkova 13, Košice, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, takto

rozhodol:

Súd určuje, že zmluva o prevode obchodného podielu, uzavretá dňa 18.6.2013 medzi žalovaným v 1.rade ako nadobúdateľom a žalovaným v 2.rade ako prevádzajúcim, na základe ktorej sa žalovaný v 2.rade zaviazal previesť na žalovaného v 1.rade obchodný podiel spoločnosti Pharma Deen s.r.o., sídlom Tichá 40/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 855 576 a žalovaný v 1.rade sa zaviazal zaplatiť žalovanému v 2.rade za prevod obchodného podielu sumu 30.000,-Eur, j e n e p l a t n á .

Žalobkyňa má voči žalovanému v 1.rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Žalobou, doručenou súdu dňa 23.10.2015 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, uzavretej dňa 18.6.2013 medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade, na základe ktorej sa žalovaný v 2.rade zaviazal previesť na žalovaného v 1.rade obchodný podiel v spoločnosti Pharma Deen, s.r.o., IČO: 35 855 576 a žalovaný v 1.rade sa zaviazal zaplatiť žalovanému v 2.rade za prevod obchodného podielu sumu 30.000,-Eur ( ďalej len " zmluva o prevode obchodného podielu"). Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný v 1.rade ( jej manžel) uzavrel dňa 18.6.2013 zmluvu o prevode obchodného podielu so žalovaným. O jeho úmysle nadobudnúť obchodný podiel nemala vedomosť, toto rozhodnutie s ňou nekonzultoval, ani si nepýtal súhlas. O uzavretí zmluvy sa dozvedela až neskôr, keď bola zmluva podpísaná. S takýmto záväzkom manžela nemohla súhlasiť, jedná sa o veľkú sumu peňazí, čo by mohlo mať dopad na ich spoločný majetok, zabezpečovanie výživy detí a každodenný život. Uzavretá zmluva je podľa nej s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.

2.Žalovaný v 1.rade uviedol, že spornú zmluvu o prevode obchodného podielu uzavrel len preto, že bol zo strane jej majiteľov podvodne oklamaný. Od zmluvy odstúpil. Manželke nič nepovedal, neoznámil jej, že zmluvu uzavrel, nakoľko sa hanbil. Nikdy pred tým nič také neuvážené neurobil a mrzí ho, že takýmto spôsobom ohrozil svoju rodinu. V roku 2014 podal na neho žalobu o zaplatenie kúpnej ceny za obchodný podiel žalovaný v 2.rade, vtedy to už žalobkyni povedať musel.

3.Žalovaný v 2.rade so žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť. Vyslovil názor, že obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď tento jednoznačne patrí a disponuje ním iba ten, kto je alebo sa stane spoločníkom v obchodnej spoločnosti. Manželovi môže pripadnúť iba zodpovedajúca hodnota v čase jeho vyporiadania a výplaty. Nadobúdanie obchodného podielu jedným z manželov nie je možné považovať za spoločnú vec, ktorá by vyžadovala súhlas druhého manžela. Poukázal tiež na to, že medzi sporovými stranami sa vedie viacero súdnych konaní. V konaní vedenom na OS BA II pod sp. zn. 23Cb 142/2014 sa žalovaný v 2.rade domáha voči žalovanému v 1.rade zaplatenia kúpnej ceny za prevádzaný obchodný podiel. Za účelom vyhnúť sa zaplateniu tejto kúpne ceny žalovaný v 1.rade začal konanie o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodné podielu na OS Prešov pod sp. zn. 8Cb 137/2015, kde svoj nárok odvodzuje od tvrdenia o svojej nedostatočnej informovanosti o stave dotknutej obchodnej spoločnosti. V tomto kontexte je zjavné, že aj týmto konaním sa žalovaný v 1.rade ako nadobúdateľ obchodného podielu ( resp. jeho manželka) snažia vyhnúť plneniu záväzku voči žalovanému v 2.rade. Takéto konanie žalobkyne považuje žalovaný v 2.rade aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej akcentoval skutočnosť, že právne úkony v režime Obchodného zákonníka požívajú osobitnú ochranu a ich platnosť zostáva zachovaná za uplatňovania princípov dôvery a poctivého obchodného styku. Nie je prípustné napadnutie ich platnosti za pomoci skutočností, ktoré nie sú predmetom verejných registrov a nie sú založené na jednoznačných rozlišovacích kritériách. Tvrdenia žalobkyne, že o uzavretí zmluvy nevedela považoval žalovaný v 2.rade za nepodložené a účelové.

4.V písomnom vyjadrení zo dňa 4.4.2016 žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že cena za prevod obchodného podielu spoločnosti Pharma Deen, s.r.o. v zmysle zmluvy činila 30.000,-Eur. Je základné imanie činí 7.000,-Eur a vklad žalovaného v 2.rade predstavuje sumu 3.500,-Eur. Je zjavné, že cena za prevod obchodného podielu je v hrubom nepomere k jeho súčasnej reálnej hodnote. Aj z účtovej závierky a výkazu ziskov a strát je zrejmé, že v rozhodnom období spoločnosť hospodárila v záporných číslach. Vyplýva z toho nedôslednosť a nezodpovednosť žalovaného v 1.rade pri podpise zmluvy. Žalobkyňa nemala vedomosť o zatváraní zmluvy, nemohla do formovania jej podmienok zasiahnuť. Celkové nevýhodné podmienky zmluvy majú vážny ekonomický dopad na celú rodinu. Žalobkyňa a žalovaný v 1.rade boli ku dňu vyjadrenia manželmi a celý ich majetok patrí do BSM. Inštitút BSM slúži na zabezpečenie fungovania spoločenskej úlohy rodiny, preto je jednou z podmienok disponovania s majetkom v BSM súhlas druhého manžela. Pri posudzovaní, čo možno považovať za bežnú vec, treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu a hodnotu vecí, na účel, na ktorý vec slúži. Väčšinou ide o záležitosť, ktoré je medzi manželmi obvyklá, ktorú prináša každodenný život, pri ktorej sa neočakáva súhlas druhého manžela práve preto, že záležitosť svojím významom neprekračuje obvyklú rutinu denného života, ktorou sa neohrozuje vlastníctvo druhého manžela. Žalobkyňa zdôraznila, že ich rodina nemá k dispozícii taký veľký obnos peňazí, nemožno preto takýto úkon žalovaného v 1.rade ( záväzok zaplatiť 30.000,-Eur za prevod obchodného podielu) považovať za bežné hospodárenie so spoločným majetkom. Konanie žalovaného v 1.rade bolo voči jeho rodine v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

5.V priebehu súdneho konania žalobkyňa predkladala súdu skutkové a právne argumenty na podporu svojho nároku. V písomnom vyjadrení zo dňa 12.7.2016 zdôraznila, že v tomto prípade je temer nereálne, aby preukázala svoju nevedomosť o uzatváraní zmluvy o prevode obchodného podielu, jedná sa totiž o preukázanie negatívnej skutočnosti. V tomto prípade prechádza dôkazné bremeno na protistranu, teda žalovaní sú povinní preukázať, že žalobkyňa o samotnom prevode vedela. Poprela, že by mala v úmysle prostredníctvom žaloby zbaviť žalovaného v 1.rade dlhov a teda aj účelovosť žaloby. Obchodný podiel v spoločnosti AROMA NATURALS, s.r.o. previedla na žalovaného v 2. rade na pokyn svojho manžela. Počas manželstva sa žalobkyňa nikdy o obchodné záležitosti žalovaného v 1.rade nezaujímala. V čase zakladania spoločnosti AROMA NATURALS, s.r.o. bol žalovaný v 1.rade zamestnancom farmaceutickej spoločnosti a keďže jeho zmluvy obsahovala konkurenčnú doložku, nemohol oficiálne spravovať svoju spoločnosť. Preto sa rozhodol ju spravovať prostredníctvom svojej manželky. Žalobkyňa spoločnosť AROMA NATURALS, s.r.o. nikdy reálne neriadila, nevykonávala predmet jej činnosti, ani sa nezaujímala o prevody obchodných podielov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nemá vedomosť o odovzdaní akýchkoľvek peňažných prostriedkov medzi otcom žalovaného v 1.rade ani o žiadnych transakciách jej manžela. Žalobkyňa uviedla, že podala návrh na rozvod manželstva so žalovaným v 1.rade.

6.Rovnako tvrdenia v rámci svojej procesnej obrany predkladal aj žalovaný v 2.rade. Zdôraznil, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade dochádza v podstate k súčinnosti, kedy žaloba smeruje na ochranu žalovaného v 1.rade. Cieľom tohto konania je zabezpečiť, aby sa žalovaný v 1.rade vyhol povinnosti zaplatiť kúpnu cenu za prevádzaný obchodný podiel. Sama žalobkyňa v októbri 2013 previedla svoj obchodný podiel spoločnosti Aroma Naturals, s.r.o. na pána J. S. J. R., čo osvedčuje, že medzi sporovými stranami nemohli byť vzťahy až tak narušené. Namietal tiež pravdivosť tvrdenia žalovaného v 1.rade, že bol v súvislosti s prevodom obchodného podielu podvodne oklamaný. Je tiež nutné poukázať na skutočnosť, že žaloba bola podávaná 2 a pol roka po uzavretí zmluvy a 1 a pol roka odvtedy, ako žalovaný v 1.rade informoval o situácii žalobkyňu.

7.V záverečnom zhrnutí právny zástupca žalobkyne opätovne zdôraznil, že táto nebola oboznámená s uzatváraním zmluvy medzi jej manželom a žalovaným v 2.rade, ani o akejkoľvek vôli žalovaného v 1.rade nadobudnúť obchodný podiel v spoločnosti. Nemala možnosť uzavretie zmluvy akokoľvek namietať alebo zasiahnuť do formovania jej podmienok. Obsah zmluvy má vážny ekonomický dopad nielen na žalovaného v 1.rade ale aj na celú jeho rodinu. Rovnako je zrejmé, že vzhľadom na finančné pomery manželov, úhradu sumy 30.000,-Eur nemožno považovať za bežnú vec. Samotná zmluva predstavuje v zmysle právnej úpravy relatívne neplatný právny úkon, pričom podľa názoru žalobkyne, je i v rozpore s dobrými mravmi.

8.Žalovaný v 1.rade v záverečnej argumentácii uznal, že zmluvu uzavrel za značne nevýhodných podmienok a v čase jej uzavretia si neuvedomoval dôsledky, ktoré mohli vzniknúť. Negatívnym dôsledkom uzatvorenia zmluvy bolo aj zhoršenie rodinného života a zhoršenie finančnej situácie rodiny.

9.Záverečné zhrnutie právneho zástupcu žalovaného v 2.rade obsahovalo argumentáciu, že transakciu nadobúdania obchodného podielu jedným z manželov nemožno typovo označiť ako spoločnú vec. Obchodný podiel patrí iba jeho priamemu nadobúdateľovi, ktorý sa stáva spoločníkom obchodnej spoločnosti. Je ustálené, že iba prípadný podiel na zisku alebo vyporiadací podiel sa ako majetok nadobúda do BSM. Okrem toho prevzatie záväzku vrátane pôžičky len jedným z manželov nepodlieha súhlasu druhého manžela. V tomto prípade je situácia obdobná, keďže aj zmluvou o prevode obchodného podielu sa má vec ešte len nadobudnúť. Aplikáciu ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylučuje aj samotná definícia rozsahu BSM, ktorá z tohto vylučuje výlučné vlastníctvo a prostriedky len jedného z manželov, a veci nadobudnuté ich transformáciou. V konaní žalovaný v 1.rade vypovedal, že odkúpenie obchodného podielu malo byť financované z jeho vlastných oddelených prostriedkov, ktoré mal v relevantnom čase u svojho otca v Izraeli. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný v 1.rade nemal dôvod žiadať žalobkyňu o súhlas so zmluvou, pretože v prípade ich domácnosti a spôsobu fungovania išlo o bežnú vec a bežný postup. Žalobkyňa sa do obchodných vecí manžela nikdy nestarala ani si schvaľovanie úkonov manžela v tejto oblasti nikdy nevymieňovala. Prenechávala rozhodovanie v tejto oblasti výlučne na manžela. Dokonca aj v prípade jej vlastného obchodného podielu rozhodoval manžel. Žalovaný v 2.rade namietal tvrdenie žalobkyne, že o zmluve nevedela a nemohla ovplyvniť jej obsah, nakoľko takýto postup bol zjavne bežný. Opätovne zdôraznil obchodnoprávny charakter vzťahu založeného napádanou zmluvou. Považuje konanie žalobkyne za účelové, ktoré podporuje šikanózne konanie žalovaného v 1.rade voči nemu. Nakoľko mal žalovaný v 1.rade vlastne oddelené finančné prostriedky na nadobúdanie obchodného podielu, je vylúčená aplikácia § 39 Občianskeho zákonníka. Zneplatnenie právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi je výnimočným inštitútom, ktorý v tomto prípade aplikovať nemožno.

10.Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov, založených v spise, výsluchom sporových strán a svedkov.

11.Z obsahu predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobkyňa a žalovaný v 1.rade uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX. Žalobkyňa podala na súd dňa 14.1.2016 návrh na rozvod manželstva so žalovaným v 1.rade a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom po rozvode. V tomto konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 59P 4/2016 sa uskutočnilo pojednávanie dňa 13.6.2016, kde žalobkyňa ako dôvod narušenia manželských vzťahov uvádzala neveru žalovaného v 1.rade. Ochladenie vzťahov potvrdil aj žalovaný v 1.rade, ktorý priznal neveru.

12.V zmysle výpisu z Obchodného registra spoločnosti Pharma Deen, s.r.o. vložka č. XXXXX/B G.: P. súd zistil, že ako spoločníci v súčasnej dobe sú zapísaný L.. J. S. J. R. ( od 14.12.2012) a žalovaný v 2.rade ( od 9.4.2013). Konateľom od 14.12.2012 je L.. J. S. J. R.. Rovnako z výpisu z Obchodného registra vložka č. XXXXX/B, G.: P. súd zistil, že spoločníkmi obchodnej spoločnosti AROMA NATURALS, s.r.o. bol od 16.6.2006 do 14.10.2013 žalobkyňa, od 15.10.2013 do 9.6.2014 L.. J. S. J. R., a od 15.10.2013 žalovaný v 1.rade. Konateľkou tejto obchodnej spoločnosti bola žalobkyňa v čase od 16.6.2006 do 14.10.2013, od 15.10.2013 do 9.6.2014 L.. J. S. J. R. a od 15.10.2013 žalovaný v 1.rade.

13.Dňa 18.6.2013 uzavrel žalovaný v 2.rade ako prevodca a žalovaný v 1.rade ako nadobúdateľ zmluvu o prevode obchodného podielu podľa § 115 Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bol prevod obchodného podielu spoločnosti Pharma Deen, s.r.o. vo veľkosti 50%. Zmluvné strany si dojednali kúpnu cenu za prevod vo výške 30.0000,-Eur. Nadobúdateľ sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu v dvoch splátkach. V zmluve bolo špecifikované, že sa prevádza obchodný podiel, ktorému zodpovedá peňažný vklad do základného imania spoločnosti v nominálnej hodnote 3.500,-Eur.

14.Žalovaný v 1.rade podal dňa 23.3.2015 na Okresný súd Prešov žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu voči žalovanému v 2.rade, konanie je vedené pod sp. zn. 8Cb 137/2015. Dôvodom žaloby bola údajný neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka, kedy žalovaný v 2.rade neposkytol o stave firmy pred uzavretím zmluvy relevantné informácie, čím ho uviedol do omylu. Konanie v čase vyhlásenia tohto rozsudku nebolo právoplatne skončené.

15.Na pojednávaní dňa 3.10.2016 žalobkyňa, v rámci výsluchu, uviedla, že o uzavretí zmluvy o prevode obchodného podielu sa dozvedela potom, čo zo strany žalovaného v 2.rade bola podaná voči žalovanému v 1.rade žaloba o plnenie. Vtedy sa jej manžel priznal. O obchodných aktivitách svojho manžela nevedela nič. Žalobu podala až po uplynutí temer 2 a pol roka nakoľko musela riešiť rodinné problémy. Tvrdila, že nedisponovala majetkom, ktorý by nepatril do BSM, v tomto režime vlastnili spolu s manželom byt a disponovali spoločnými peniazmi na účte. V roku 2013 bola zamestnaná v lekárni a mala klasický pracovnoprávny pomer. Nevedela súdu uviesť, kde pracoval v roku 2013 jej manžel, vôbec sa o tom nerozprávali, už 4 roky žijú len ako spolubývajúci. Potvrdila, že figurovala ako konateľka spoločnosti AROMA NATURALS, s.r.o., avšak túto funkciu plnila len na žiadosť manžela, ktorý bol vtedy zamestnaný vo farmaceutickej firme a nemohol pôsobiť ako konateľ obchodnej spoločnosti. V roku 2006 bola na materskej dovolenke. Ako konateľka AROMA NATURALS, s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť, jedine si pamätá prepis firmy na manžela a pána J. R. v roku 2013, s ktorým sa pri tejto príležitosti jediný krát stretla. So žalovaným v 2.rade sa nestretla. Počas trvania manželstva mala vedomosť o pohyboch finančných prostriedkov na spoločnom účte, tieto však nesledovala. Nevedela uviesť, či v období, keď došlo k uzavretiu zmluvy bol na účte dostatočný obnov peňazí na prípadné uhradenie ceny za obchodný podiel. Mala vedomosť o tom, že v roku 2013 na spoločný účet chodí tak jej ako aj manželova výplata, výpisy z účtu však chodili len manželovi, ona o nich informovaná nebola. Nekontrolovala manželov stav financií. V roku 2013 činil jej príjem cca 500,-Eur, príjem jej manžela cca 900,-Eur. Úplný prehľad však o tom nemala, ani nevie uviesť, kedy manžel prestal pracovať vo farmaceutickej firme. Pred založením firmy AROMA NATURALS nežiadala svojho manžela o súhlas, nakoľko išlo v podstate o ich spoločné konanie. Taktiež súhlas nežiadala v čase prevodu jej obchodného podielu, manžel bol prítomný pri podpise zmluvy. Manžel ju nežiadal ani o súhlas pri spätnej kúpe podielu AROMA NATURALS, s.r.o. od pána S. J. R.. Na otázku, či komunikovala so svojimi svokrovcami o prípadnom financovaní prevodu obchodného podielu spoločnosti Pharma Deen, žalobkyňa uviedla, že so svojimi svokrovcami komunikuje, avšak nie v obchodných záležitostiach. V lete a decembri 2013 bola v Izraeli. Na dotaz súdu žalobkyňa potvrdila, že otec žalovaného v 1.rade jej pri návšteve Izraela v roku 2013 dal nejakú zaplombovanú obálku s tým, že ju má odovzdať žalovanému v 1.rade, nemala však vedomosť o tom, čo sa v nej nachádza ani jej svokor nešpecifikoval jej obsah a účel tohto odovzdania.

16.Žalovaný v 1.rade súdu pri svojom výsluchu uviedol, že so svojou manželkou sa o obchodných aktivitách nikdy nerozprával, o tieto veci nejavila záujem. Do roku 2013 pracoval pre spoločnosť Novartis, s.r.o v rámci pracovno-právneho pomeru. Spoločnosť AROMA NATURALS, s.r.o. chcel založiť pre účely podnikania, nakoľko bol ale v zamestnaneckom pomere, nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť. V roku 2013 ho oslovil p. S. J. R. s ponukou, aby išiel pracovať do firmy Pharma Deen. Vtedy chcel z tejto firmy vystúpiť žalovaný v 2.rade a on mal prebrať jeho podiel. Uzavrel zmluvu o prevode obchodného podielu, čo následne oľutoval, nakoľko zistil, že firma je zadĺžená. Kúpnu cenu za obchodný podiel odovzdal pánovi S. J. R., ten ju však žalovanému v 2.rade neodovzdal. Spolu s manželkou už 4 roky nekomunikujú a v čase výsluchu boli v rozvodovom konaní. Oznámil jej, že došlo k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu až po tom, ako prišla zo strany žalovaného v 2.rade žaloba o plnenie. Žalobkyňa bola šokovaná, nakoľko o jeho aktivitách nevedela. V čase, keď manželka bola konateľskou spoločnosti AROMA NATURALS, s.r.o., všetky záležitosti riešil žalovaný v 1.rade, manželke dával len podpisovať daňové priznania. Žalobkyňa sa so žalovaným v 2.rade podľa jeho vedomostí nikdy nestretla. S pánom S. J. R. sa stretla iba raz, keď došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti AROMA NATURALS, s.r.o. Spolu s manželskou sú vlastníkmi bytu v režime BSM, žalovaný v 1.rade pracoval celý život vo farmaceutických firmách s príjmom približne 1.200,-Eur mesačne. Nemal žiadny majetok vo výlučnom vlastníctve. Peniaze na kúpu obchodného podielu v spoločnosti Pharma Deen, s.r.o. mal našporené ešte z času, kedy prišiel na Slovensku v roku 1997, jednalo sa o výlučne jeho finančné prostriedky.

17.Žalovaný v 2.rade potvrdil, že žalobkyňu videl prvý krát na súdnom pojednávaní. Obchodný podiel spoločnosti Pharma Deen, s.r.o. odkúpil za sumu 30.000,-Eur v roku 2013. Po asi 4 mesiacoch si uvedomil, že mu predmet činnosti tejto obchodnej spoločnosti nesedí, preto sa obrátil na p. S. J. R., ktorý mu navrhol prevod obchodného podielu na žalovaného v 1.rade. Pán S. J. R. sa dohodol s otcom žalovaného v 1.rade, ktorý mal financovať nákup časti obchodného podielu žalovaným v 1.rade. Došlo k uzavretiu zmluvy avšak kúpna cena za prevod obchodného podielu mu nebola vyplatená. Obrátil sa na žalovaného v 1.rade a tiež p. S. J. R., ktorý uviedol, že v lete 2013 otec žalovaného v 1. rade mu odovzdal 2 kreditné karty, na každej 5.000,-Eur a zároveň dal ďalších 20.000,-Eur žalobkyni, ktoré mala ona priviesť na Slovensko a odovzdať buď žalovanému v 1.rade alebo pánovi S. J. R..

18.Svedok J. S. J. R. bol vypočutý na pojednávaní dňa 30.11.2016. Potvrdil, že do spoločnosti Pharma Deen vstúpil najskôr žalovaný v 2.rade, ktorá sa stal 50% spoločníkom. Začal pre neho pracovať ako zamestnanec aj žalovaný v 1.rade. Časom chcel žalovaný v 2.rade z firmy odísť, preto bol oslovený žalovaný v 1.rade, ktorý s kúpou jeho obchodného podielu súhlasil. Časť kúpnej ceny uhradil otec žalovaného v 1.rade, sumu 10.000,-Eur na kartách mu otec žalovaného v 1.rade osobne odovzdal, keď bol na návšteve v Izraeli. Svedok uviedol, že do kontaktu so žalobkyňou v súvislosti s uzatváraním zmluvy o prevode obchodného podielu neprišiel. Potvrdil, že žalobkyňu stretol asi koncom roku 2013, ale na súvislosti tohto stretnutia si nespomínal. Predaj obchodného podielu spoločnosti AROMA NATURALS, s.r.o. zariadil žalovaný v 1.rade, svedok mal vedomosť, že jeho manželka tam bola spoločníčka, svedok rokoval o jeho predaji a následnej kúpne so žalovaným v 1.rade. Potvrdil, že od otca žalovaného v 1. rade prevzal 10.000,-Eur a následne bolo vložených ešte 20.000,-Eur, tieto mu odovzdal priamo žalovaný v 1.rade. Žalovaný v 1.rade v súvislosti s obchodnými aktivitami nikdy nespomínal svoju manželku.

19.Svedok Z. N., otec žalovaného v 1.rade, súdu uviedol, že nemal vedomosť o uzavretí zmluvy o prevode obchodného podielu medzi svojim synom a žalovaným v 2.rade. Dozvedel sa o tom až neskôr, keď vznikli problémy. Potvrdil, že svojmu synovi poslal peniaze, však nemal vedomosť na aký účel si ich syn pýta. Išlo o finančné prostriedky, ktoré mal syn v Izraeli a patrili jemu. Peniaze poslal tak, že 10.000,-Eur poslal prostredníctvom p. S. J. R. a to vo forme kariet a ďalšiu sumu 10.000,-Eur poslal prostredníctvom synovej manželky. Uviedol, jej, že sa jedná o peniaze syna a nech mu ich odovzdá. Nebol svedkom rozhovoru medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade, ktorý by sa týkal obchodných vecí. Žalobkyňa sa ho nikdy nedopytovala na obchodné záležitosti žalovaného v 1.rade. Vzťah medzi žalobkyňu a žalovaným v 1.rade opísal ako nezdravý a trval takto 5 rokov.

20.Svedkyňa W. W., uviedla, že je dôvernou kamarátkou žalobkyne. Žalobkyňa sa dozvedela asi 2 roky dozadu od svojho manžela o nejakom záväzku, mal odkúpiť spoločnosť. Žalobkyňa mala veľký strach, nakoľko jej manžel spomínal, že celý táto vec môže viesť k exekúcii ich spoločného majetku, hlavne bytu. Bála sa o deti. V rokoch 2013-2014 opísala vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade ako nie dobré, žalobkyňa podľa jej názoru príliš manželovi dôverovala. Nevenovala pozornosť podnikaniu svojho manžela. Žalobkyňa, podľa svedkyne netušila, o podnikateľských aktivitách svojho manžela.

21.Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 40 a) Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 115 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.

22.Pre účely rozhodnutia o uplatnenom nároku bolo povinnosťou súdu nielen ustáliť skutkový stav, ale najmä určiť si teoretickoprávne východiská posúdenia nároku s prihliadnutím na antagonistické právne názory v otázke výkladu ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

23.Vychádzajúc z obsahu a znenia ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že toto slúži v prvom rade na ochranu záujmov jedného manžela pred konaním druhého z manželov, ktoré by mohlo negatívne zasiahnuť do celkových majetkových pomerov manželov, hospodáriacich, až na výnimky, v režime bezdpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej len " BSM"). Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť fungovanie rodiny, kedy manželstvo predstavuje nesporne jej zakladajúci pilier, a to aj na ekonomickej báze. Zákonodarca mal nepochybne záujem zabezpečiť fungovanie hospodárskych vzťahov medzi manželmi tak, aby s výnimkou bežných úkonov, boli o týchto informovaní obaja a aby obaja prejavili s takýmito úkonmi minimálne konkludentný súhlas. Pri interpretácii obsahu normatívneho textu "vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí" je nutné si uvedomiť, že zákon priamo nepredpokladá, že by predmetom toho ktorého právneho úkonu mala byť spoločná vec manželov. Postačuje, ak sa úkon bude spoločných vecí týkať. Nie je nutné, aby sa konkrétny napádaný úkon bezprostredne týkal spoločných vecí, resp. aby predmetom jeho realizácie bolo nakladanie so spoločnou veci. Použitím logického a gramatického výkladu súd konštatuje, že práve v tomto prípade sa musia zohľadniť aj možné právne účinky úkonu vo sfére spoločných vecí. Súd sa teda prikláňa a stotožňuje s názorom, že postačuje už ustálenie vzťahu účinkov a možných dôsledkov právneho úkonu vo sfére spoločných vecí, aby mohol konštatovať splnenie hypotézy citovaného ustanovenia.

24.Rovnako súd musel ustáliť aj definíciu pojmu bežná vec, ako druhého predpokladu správneho výkladu kľúčového ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento pojem súd podrobil skúmaniu z viacerých hľadísk. Hodnotiace kritéria toho, čo možno subsumovať pod pojem bežná vec a čo už nie, sú pomerne široké, pričom treba vždy prihliadnuť na individuálnosť toho ktorého hospodárskeho a ekonomického vzťahu manželov. Podľa názoru súdu treba skúmať nielen ekonomický rozsah a nominálnu hodnotu toho ktorého úkonu, ale aj charakter jeho dopadu na majetkové pomery, rozsah úkonu treba porovnať s celkovými majetkovými pomermi manželov. Treba rovnako zohľadniť prípadné opakovanie sa tohto úkonu, pravidelnosť jeho realizácie a výskytu v bežnom dennom živote manželov. Už z jazykového výkladu pojmu "bežný" je zrejmé, že daný úkon musí svojim rozsahom a intenzitou predstavovať také konanie, ktoré svojimi následkami nezasiahne do majetkových pomerov manželov, a v podstate predstavuje úkon slúžiaci na zabezpečenie základného fungovania domácnosti, hospodárenia, úhrady bežných pravidelne sa opakujúcich výdavkov a podobne.

25.Vychádzajúc z vyššie prijatých výkladov možno ustáliť, že zákon striktne vyžaduje súhlas oboch manželov s takým úkonom, ktorý nespĺňa charakteristiku bežnej veci. Neudelenie súhlasu pred jeho realizáciou a to slobodne, vážne a zrozumiteľne spôsobuje jeho relatívnu neplatnosť. Tejto sa môže dovolať ten z manželov, ktorý súhlas s úkonom neudelil.

26.V tomto kontexte súd vyhodnotil aj argumentáciu žalovaného v 2.rade, že v prípade zmluvy o prevode obchodného podielu ide o čisto obchodnoprávny vzťah, kedy obchodným podielom disponuje iba ten z manželov, ktorá sa stane spoločníkom v obchodnej spoločnosti ako aj tvrdenie, že nadobúdanie obchodného podielu nemožno typovo označiť ako vec spoločnú. S oboma týmito argumentmi sa súd stotožňuje, avšak ako už bolo vyššie naznačené, predmetom úkonu nemusí byť spoločná vec ako taká, postačuje ak vo svojich následkoch môže zasiahnuť veci spoločné. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zo strany žalovaného v 1.rade nedošlo ešte k splneniu svojej záväzkovej povinnosti, vyplývajúcej zo zmluvy o prevode a to k zaplateniu kúpnej ceny za obchodný podiel. Je vedené súdne konanie, ktorého predmetom je práve zaplatenie kúpnej ceny. Nie je vylúčené, že v prípade úspechu žalovaného v 2.rade v tomto konaní, by mohol exekútor v exekučnom konaní napadnúť aj majetok patriaci do BSM manželov, resp. uspokojiť oprávneného judikovanú pohľadávku nakladaním so spoločným majetkom. Preto súd konštatuje existenciu minimálne sekundárneho vplyvu na majetok v BSM, a s prihliadnutím na to, že z vykonaného dokazovania nevzišiel záver o existencii majetku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a žalovaného v 1.rade. V priebehu konania vyšlo najavo, že žalovanému v 1.rade jeho otec posielal finančné prostriedky pre obchodné účely. Ako uviedol žalovaný v 1.rade jednalo sa o prostriedky ktoré ušetril ešte pred tým, ako v roku 1997 opustil Izrael. Nakoľko so žalobkyňou uzavrel manželstvo v roku 1996, súd nemohol konštatovať záver, že by tieto prostriedky boli v jeho výlučnom vlastníctve. V tejto súvislosti súd poukazuje na zásadu prísnej kontradiktórnosti sporového konania, ktorá ovplyvňuje aj vykonávanie navrhnutých dôkazov a teda i výsluchy sporových strán a svedkov. Bližšie sa ani jedna zo sporových strán nezaoberala charakteristikou zasielaných peňažných prostriedkov, ani nekládla sporovým stranám otázky smerujúce k ustáleniu tejto otázky. Preto súd nemohol ustáliť, že by prostriedky zasielané žalovanému v 1.rade jeho otcom patrili do jeho výlučného vlastníctva a teda že v rozhodnom čase disponoval finančnou sumou, oddelenou od masy BSM. Podľa zásad účinného civilného sporového poriadku už súd aktivitu sporových strán suplovať nemôže. Súd podrobil samotný úkon uzavretia zmluvy skúmaniu aj z hľadiska toho, či sa jednalo s prihliadnutím na fingovanie vzťahov medzi manželmi o bežnú vec. Samotná suma, ktorú mal na základe zmluvy uhradiť žalovaný je pomerne vysoká, v konaní nebola preukázaná existencia rozsiahleho majetku manželov. Podľa názoru súdu aj samotný charakter tejto zmluvy vylučuje prijatie záveru o bežnej veci. V konaní nebolo preukázané, že by k prevodom obchodných podielov spoločností dochádzalo zo strany manželov bežne. Skutočnosť, že sa obaja podieľali, či už formálne alebo reálne na založení a následnej činnosti obchodnej spoločnosti ATOMA NATURALS od roku 2006 ešte neznamená, že nadobúdanie obchodného podielu v inej obchodnej spoločnosti by bolo možné bagatelizovať. Práve naopak, nadobúdateľovi obchodného podielu nepochybne vznikajú rozsiahle práva a povinnosti, vyplývajúce z jeho postavenia spoločníka. Rovnako súd nemôže prisvedčiť tvrdeniu žalovaného v 2.rade, že o bežnú vec sa jednalo aj z dôvodu osvedčeného absolútneho nezáujmu žalobkyne o obchodné aktivity jej manžela. Hoci táto skutočnosť bola v konaní nepochybne preukázaná ( tvrdila ju žalobkyňa, žalovaný v 1.rade, ale ako nepriame dôkazy možno použiť aj svedecké výpovede svedkov), nezáujem žalobkyne o obchodné aktivity manžela predstavuje len jeden z hodnotiacich aspektov. Ako už bolo uvedené, súd prihliadol aj na hodnotu právneho úkonu a skutočnosť, že zo strany manžela išlo o prvé nadobudnutie obchodného podielu, teda rozhodne nie bežnú a pravidelne sa opakujúcu vec. Ďalšou skúmanou skutkovou otázkou bolo ustálenie vedomosti a udelenia súhlas žalobkyne s uzavretím spornej zmluvy. Súd vychádzal z výsluchu žalobkyne a žalovaného v 1.rade, ktorí zhodne uvádzali, že pred uzavretím zmluvy nemala žalobkyňa vedomosť o zámeroch svojho manžela. Rovnako svedok J. R. uviedol, že do kontaktu so žalobkyňou v súvislosti s uzatváraním zmluvy nikdy neprišiel ( hoci je zrejmé, že vystupoval pri jej uzatváraní minimálne ako sprostredkovateľ a mal o je uzatváraní vedomosť- pozn. súdu), ani že by túto spomínal žalovaný v 1.rade. Svedok N., otec žalovaného v 1.rade, síce potvrdil, že synovi poslal peniaze prostredníctvom žalobkyne, avšak nemal vedomosť o účele ich použitia, z jeho výpovede je zrejmé, že aj žalobkyňa figurovala iba ako osoba, ktorá peniaze prevzala a mala odovzdať manželovi, bez akéhokoľvek zdôvodnenia ich účelu. Nepriamo súd mohol vychádzať aj zo svedeckej výpovede p. W., ktorá potvrdila, že o záväzku sa žalobkyňa dozvedela asi 2 roky dozadu. Dôkazy o neexistencii vedomosti o uzatváraní zmluvy a neudelení súhlasu predkladala súdu len žalobkyňa, ktorá v tejto otázke uniesla dôkazné bremeno a súd jej tvrdeniu uveril.

27.Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uvádza, že uzavretie spornej zmluvy o prevode obchodného podielu nemožno charakterizovať ako bežnú vec. Tento úkon mal negatívny potenciál zasiahnuť do majetkových pomerov manželov. Žalobkyni sa v konaní podarilo preukázať, že na tento úkon súhlas pred jeho realizáciou nedala a to ani konkludentne, keď o ňom nemala vedomosť. Súd preto vzhľadom na dovolanie sa jeho relatívnej neplatnosti, žalobe vyhovel. Tvrdenie žalovaného v 2.rade o účelovosti konania žalobkyne, ktorá chce zabrániť plneniu povinnosti žalovaného v 1.rade zaplatiť kúpnu cenu, nemožno považovať za preukázané. Hoci je nesporné, že žalovaný v 1.rade sa snaží všetkými dostupnými prostriedkami negovať svoju záväzkovú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, čo je predmetom skúmania v ďalších dvoch civilných sporových konania, súd musel svoju pozornosť zamerať na správanie a motív samotnej žalobkyne. Žalovanému v 2.rade sa nepodarilo osvedčiť, že by bolo dôvodom podania žaloby snaha žalobkyne chrániť žalovaného v 1.rade, alebo že by konala v súčinnosti s ním.

28.Súd taktiež nemôže prisvedči argumentácii žalovaného v 2.rade, že podaním žaloby by žalobkyňa konala v rozpore s dobrými mravmi. Uplatňovanie si zákonom aprobovaných nárokov v súdnom konaní, spôsobom zákonom upraveným, nemožno za žiadnych okolností vyhodnotiť ako nemorálne konanie. Žalobkyňa len využila možnosť podať žalobu, ktorú každému nositeľovi právnej subjektivity zákon priznáva. Rovnako nemožno súhlasiť s tým, že napadnutie platnosti právnych úkonov v režime obchodnoprávnych vzťahov je možné len na základe skutočností zrejmých z verejných registrov a založených na jednoznačných rozlišovacích kritériách. Podľa názoru súdu ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka presne definuje podmienky neplatnosti právneho úkonu, pričom nerozlišuje medzi právnym úkonom v režime obchodnoprávnych vzťahov a právnym úkonom spadajúcim pod občianskoprávnu úpravu. Rovnako nemožno brať na zreteľ poukaz na skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu až vyše dva roky od momentu, keď sa dozvedela o uzavretí zmluvy. V tomto prípade je to opäť zákon, ktorý etabluje primeranosť uplatňovania si tohto nároku na súde s prihliadnutím na kvalifikované plynutie času. Dáva možnosť subjektu uplatňovať si svoj nárok v premlčacej dobe 3 rokov bez toho, aby prípadne vznesená námietka premlčania spôsobila jeho neúspech v konaní. Záverom súd dopĺňa, že vyhlásením neplatnosti tejto zmluvy nedôjde k zásahu do majetkových pomerov žalovaného v 2.rade, nakoľko tento zostáva spoločníkom obchodnej spoločnosti a má možnosť svoj obchodný podiel odpredať inému subjektu.

29.Na základe vyššie uvedené súd preto konštatuje relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu a žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel.

30.V otázke nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, avšak aplikoval aj ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd neprizná výnimočne náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Plne úspešnou sporovou stranou, vzhľadom na vyhovenie žalobe, bola nepochybne žalobkyňa. Vo všeobecnosti platí, že úspešnej sporovej strane vznikne nárok na náhradu trov konania voči protistrane, v tomto prípade by to teoreticky mali byť obaja žalovaní. Avšak zákon etabluje možnosť prihliadnuť na dôvody hodné osobitného zreteľa, a tým umožňuje zmierniť neprimeranosť dopadu náhrady trov konania vo výnimočných situáciách. Podľa názoru súdu možno toto ustanovenie aplikovať práve pri tomto type sporového konania. Bol to totiž výlučne žalovaný v 1.rade, ktorý svoju manželku neinformoval o svojom postupe a uzavretí zmluvy o prevode obchodného podielu, čím ohrozil ich ekonomické postavenie. Žalovanému v 2.rade zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť skúmať, či subjekt obchodnoprávneho vzťahu má vyžiadaný súhlas manžela. Celkovo možno ustáliť, že dôvodom hodným osobitného zreteľa je to, že žalovaný v 1.rade zanedbal jednak svoju prevenčnú povinnosť, kedy, podľa svojich tvrdení, podpísal pre neho nevýhodnú zmluvu. Taktiež neinformoval svoju manželku a nevyžiadal si od nej súhlas. Rovnako, ako už bolo vyššie naznačené, v kontexte ostatných prebiehajúcich súdnych konaní a v kontexte jeho vyjadrení v tomto konaní ( kedy uplatňovaný nárok bez výhrad uznával) je nepochybné, že výsledok tohto konania a vyhovenie žalobe, mu pomôže neplniť zmluvnú povinnosť, hoci sa na túto zaviazal podpisom zmluvy. Tento záver je nepochybne dôvodom, kedy by to mal byť výlučne žalovaný v 1.rade, ktorý by mal niesť ťarchu náhrady trov konania. Súd preto priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni len voči žalovanému v 1.rade a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.