Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoCsp/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Mariána Blahu, v právnej veci žalobcu Jaroslav Daniš, nar. XX.XX.XXXX, bytom Jánošíkova 1524/22, 979 01 Rimavská Sobota, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému FORTUNA SK, a.s., so sídlom Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 00 684 881, právne zastúpenému spoločnosťou LEGAL ART, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 19, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 289 302, o zaplatenie 3.550,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. -110 zo dňa 13. decembra 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. -110 zo dňa 13. decembra 2021 v napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom sp.zn. -110 zo dňa 13. decembra 2021 prvou výrokovou vetou pripustil rozšírenie žalobného nároku žalobcu o sumu 30,-- Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne počnúc dňom 12.09.2018 až do zaplatenia. Druhou výrokovou vetou žalobu žalobcu zamietol a treťou výrokovou vetou žalovanému proti žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.520,-- Eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré na poslednom pojednávaní zvýšil o sumu 30,-- Eur a celkovo sa teda domáhal zaplatenia sumy 3.550,-- Eur. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že v septembri 2018 uzavrel so žalovaným niekoľko kurzových stávok, kde došlo k chybnému zobrazeniu, a teda stávky mali byť podľa jeho názoru vyhodnotené tak, že mu mal byť vrátený vklad.

3. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca realizoval dňa 11.09.2018 vklad do kurzovej stávky, ktoré kurzové stávky prevádzkoval žalovaný na základe licencie na prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne a prevádzkovanie kurzových stávok v prevádzkach a internetovej herni podľa o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Uvedeného dňa žalobca vsadil na stávky celkovo 3 vklady v celkovej výške 3.520,- Eur a dňa 22.09.2018 realizoval ešte jeden vklad vo výške 30,- Eur. Žalobca v podanej žalobe si uplatňoval celý nárok proti žalovanému vo výške 3.550,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia, keďže podľa názoru žalobcu žalovaný na svojich stránkach pri prevádzkovaní internetových stávok neuvádzal pri „live stávkach“ aktuálny čas jednotlivých zápasov, na ktoré sa podávali kurzové stávky, kde podľa žalobcu ide

jednoznačne o zavinenie žalovaného, a preto podľa jeho názoru stávky mali byť jednoznačne zrušené alebo vyhlásené za neplatné a žalobcovi mali byť vrátené všetky vklady, ktoré vložil za celkovo 4 tikety v žalovanej výške 3.550,- Eur. Žalobca zdôrazňoval, že si uplatňuje len vrátenie vkladov na kurzové stávky a nie výhry, na ktoré by mal nárok.

4. Vzhľadom na tú skutočnosť, že v danom prípade ide o finančné prostriedky vložené žalobcom do stávky, ktorá bola realizovaná a prevádzkovaná žalobcom na základe licencie podľa , súd prvej inštancie konštatoval, že prípadné nároky z týchto hier a stávok možno vymáhať aj súdnou cestou s poukazom na ustanovenie , kde však v danom prípade žalobca si uplatňoval nárok titulom bezdôvodného obohatenia, nie nárok na výhru z kurzových stávok, keďže si uplatňoval len vrátenie vkladov, ktoré realizoval na 4 podané tikety do kurzových stávok prevádzkovaných žalovaným.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si uplatňoval na žalovanom zaplatenie sumy 3.550,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia, keďže podľa jeho názoru zavinením žalovaného došlo k nesprávnemu zobrazovaniu stavu zápasov, na ktoré zápasy žalobca realizoval kurzové stávky a podľa jeho názoru mali byť jeho vklady žalobcovi vrátené, keďže stávky by mali byť zrušené, prípadne vyhlásené za neplatné. V prípade, že by sa v ďalšom dokazovaní preukazovalo, že skutočne došlo k nesprávnemu zobrazovaniu priebehu zápasov, ktorých sa týkali kurzové stávky, bolo by možné hodnotiť a predbežne právne posúdiť nárok žalobcu ako nárok titulom bezdôvodného obohatenia, keďže by došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu buď titulom neplatného právneho úkonu, alebo by sa obohatil na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, avšak tieto skutočnosti by súd mohol konštatovať až po vykonaní dokazovania ohľadom toho, či skutočne došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, čo v danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo potrebné riešiť s konečnou platnosťou, ale len predbežne vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu, ktorú vzniesol žalovaný, kde aj v prípade, že by sa preukázalo ďalším dokazovaním, že žalobca má skutočne nárok na bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške, jeho nárok by bolo potrebné považovať za premlčaný a vzhľadom na vznesenú námietku žalovaným by tento nárok žalobcovi nebolo možné priznať.

6. Uviedol, že judikatúra - rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. jednoznačne začiatok plynutia subjektívnej lehoty objektivizuje vedomosťou o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť záver, že oprávnená osoba môže podať žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Iba takto chápaný začiatok behu premlčacej lehoty možno dokazovať. To, kedy žalobca tvrdí, že o dôvodoch, na základe ktorých môže podať žalobu na súd, sa dozvedel neskôr, v zmysle citovanej judikatúry nemôže byť relevantné, pretože žalovaní v takomto prípade by nemali žiadnu obranu a začiatok plynutia premlčacej lehoty by závisel iba od tvrdenia žalobcu. Bolo by teda nepreukázateľné, či sa žalobca o právnom posúdení nedozvedel skôr, či v danom prípade sa nestretol so svojím zástupcom v skoršom termíne, ako uviedol v konaní. Nebolo by možné dokazovať, prečo žalobca sa nevenoval otázke svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia už skôr, prečo sa o túto vec nezaujímal skôr ako v novembri 2020 s prihliadnutím na to, že ide o otázku, ktorá je hlavne v jeho záujme.

7. V tomto konkrétnom prípade mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca podal prvé 3 tikety v celkovej výške vkladu 3.520,-- Eur dňa 11.09.2018. Už toho istého dňa 11.09.2018 žalobca reklamoval uvedené tikety a žiadal vrátenie vkladov, o čom svedčí predložená e-mailová komunikácia samotným žalobcom. E-mailové podanie žalobcu bolo adresované žalovanému. Dňa 13.09.2018 pracovník žalovaného Peter Vestenický zaslal zo svojej e-mailovej adresy, v ktorej bolo aj označenie žalovaného, odpoveď na reklamáciu a žiadal postupovať pri reklamácii žalobcom podľa pravidiel herného plánu, v zmysle ktorých pravidiel bolo potrebné písomne reklamovať a reklamáciu zaslať na sídlo spoločnosti žalovaného, kde v tejto odpovedi bolo aj označenie spoločnosti a sídla spoločnosti.

8. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že dňa 22.09.2018 realizoval žalobca štvrtý vklad v rámci kurzových stávok prevádzkovaných žalovaným vo výške 30,-- Eur, ktorý vklad reklamoval a žiadal naspäť vrátiť vložený vklad na kurzovú stávku e-mailovým podaním zo dňa 22.09.2018, ktoré e-mailové podanie žalobca adresoval na e-mailovú stránku žalovaného. E-mailovým podaním zo dňa 26.09.2018 bolo znova žalobcovi odpovedané pracovníkom žalovaného Petrom Vestenickým z jeho e-mailovej

adresy, v ktorej je uvedené aj označenie žalovaného, v ktorom e-mailovom podaní je mimo iné uvedené, že žalovaný spoločnosť FORTUNA SK, a.s. neručí za správnosť zobrazovaných údajov v štatistikách a v streamingu. Na základe týchto skutočností nie je možné uznať reklamáciu, keďže v prípade streamingu môže dochádzať k rôznemu individuálnemu oneskoreniu, ktoré závisí na spôsobe, akým klient prijíma obraz alebo dáta.

9. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie mal za zistené, že žalobca podal prvé 3 vklady v celkovej výške 3.520,-- Eur dňa 11.09.2018, už toho istého dňa reklamoval uvedené tikety a žiadal vrátiť vklad, ktorú žiadosť e-mailovým podaním adresoval na stránku žalovaného, kde zo strany pracovníka žalovaného už dňa 13.09.2018 mu bolo odpovedané na podanú reklamáciu s uvedením ako formou žalobca si má uplatňovať reklamáciu a u koho si má reklamáciu uplatňovať, keď žiadal vrátiť vklad, kde zo strany žalovaného bolo jasne uvedené, že si má reklamáciu uplatňovať u žalovaného s uvedením obchodného názvu a sídla žalovaného. Ďalej bolo zistené, že žalobca realizoval štvrtý vklad, ktorý je predmetom konania dňa 22.09.2018 vo výške 30,-- Eur, ktorý reklamoval taktiež toho istého dňa 22.09.2018, v ktorom svojom e-mailovom podaní adresovanom žalovanému na jeho e-mailovú stránku žiadal vrátiť vklad z tejto kurzovej stávky. Tu dňa 26.09.2018 taktiež pracovník žalovaného mu odpovedal na túto jeho reklamáciu, ktorá odpoveď bola podaná z e-mailovej adresy tohto pracovníka, kde je uvedené aj označenie žalovaného a z textu e-mailového podania pracovníka vyplýva aj označenie žalovaného.

10. Z uvedených skutočností, ktoré boli zistené v rámci dokazovania súd prvej inštancie teda zistil, že čo sa týka prvých troch tiketov podaných dňa 11.09.2018, už toho istého dňa tým, že žalobca reklamoval tieto tikety, žiadal vrátiť vklad na všetky tieto 3 tikety od spoločnosti FORTUNA SK ako prevádzkovateľa kurzových stávok, nielen vzniklo bezdôvodné obohatenie požadované žalobcom, ale aj u žalobcu vznikla vedomosť o tom, v akej výške je toto prípadné bezdôvodné obohatenie, keďže si ho už uplatňoval v reklamácii zo dňa 11.09.2018 vo výške vložených vkladov 3.520,-- Eur. Minimálne dňa 13.09.2018 sa žalobca dozvedel aj o tom, proti komu si má uplatňovať prípadné bezdôvodné obohatenie, a to proti žalovanému, keďže uvedeného dňa bol poučený pracovníkom žalovaného o možnosti reklamácie, ktorú si môže uplatňovať u žalovaného s uvedením obchodného mena žalovaného a jeho sídla. Takto u týchto prvých troch tiketoch dňa 13.09.2018 žalobca už nadobudol vedomosť o všetkých skutkových okolnostiach potrebných na to, aby vedel v akej výške mu vznikol prípadný nárok na bezdôvodné obohatenie, v danom prípade 3.520,-- Eur a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil - žalovaný.

11. Čo sa týkalo posledného štvrtého tiketu, tento bol podaný dňa 22.09.2018, vklad bol realizovaný vo výške 30,-- Eur, toho istého dňa, t.j. dňa 22.09.2018 bol predmetný vklad a samotná kurzová stávka žalobcom reklamovaná, žalobca žiadal vrátiť vložený vklad, takže dňa 22.09.2018 žalobca už minimálne vedel aj o bezdôvodnom obohatení vo výške 30,-- Eur a na základe odpovede pracovníka žalovaného zo dňa 26.09.2018 už musel vedieť aj kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, keďže minimálne uvedeného dňa mu bolo oznámené, kde si má reklamovať kurzovú stávku, na základe ktorej si žiadal vrátiť vklad vo výške 30,-- Eur, takže čo sa týka tohto posledného štvrtého tiketu, minimálne dňa 26.09.2018 žalobca nadobudol vedomosti o všetkých skutkových okolnostiach, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akej výške.

12. Pokiaľ ide ešte aj o samotnú vedomosť žalobcu o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil pri jeho kurzových stávkach, súd prvej inštancie uviedol, že táto skutočnosť vyplýva už z toho, že žalobca sa musel na internetovej stránke žalovaného registrovať, keďže mu bolo pridelené klientske číslo, musel sa oboznámiť a odsúhlasiť herný plán a oboznámiť sa s obchodnými podmienkami žalovaného, a preto ešte pred realizovaním všetkých štyroch kurzových stávok, ktoré sú predmetom konania mal vedomosť s kým je v právnom vzťahu pri týchto kurzových stávkach a proti komu si má uplatňovať prípadné nároky titulom bezdôvodného obohatenia.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že čo sa týka prvých troch tiketov podaných dňa 11.09.2018, minimálne dňa 13.09.2018 žalobca nadobudol vedomosť o všetkých okolnostiach, na základe ktorých mohol podať žalobu na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia vo výške 3.520,-- Eur, uvedeného dňa mal vedomosť o výške tohto prípadného bezdôvodného obohatenia a vedomosť aj o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Pri štvrtom tikete táto jeho vedomosť bola minimálne odo dňa 26.09.2018, ako to vyplýva z dokazovania a keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 10.01.2021, ide o nárok uplatnený na súde po uplynutí dvojročnej subjektívnej

premlčacej lehoty, ktorá u žalobcu začala plynúť dňom 13.09.2018, resp. dňom 26.09.2018 a uplynula najpozdejšie pri celom nároku dňom 26.09.2020. Keďže uplynula subjektívna premlčacia dvojročná lehota týkajúca sa nároku žalobcu, žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, súd prvej inštancie uviedol, že nebolo možné žalobcovi uplatnený nárok priznať vzhľadom na jeho premlčanie bez toho, aby súd vykonal ďalšie dokazovanie, či skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu a či skutočne sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, keďže v prípade, že by sa ďalším dokazovaním aj preukázalo, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, tento jeho prípadný nárok by bol premlčaný, a preto vzhľadom na princíp hospodárnosti v konaní sa súd v prvom rade zaoberal otázkou prípadného premlčania nároku žalobcu, kde za zistenia, že nárok žalobcu je premlčaný, bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť.

14. Pokiaľ žalobca žiadal zohľadniť pri vznesenej námietke premlčania, že žalobca v tomto konaní vystupuje ako spotrebiteľ a takto by mal podliehať vyššej súdnej ochrane, súd prvej inštancie vyslovil názor, že v danom prípade vôbec nejde o spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu, medzi stranami sporu nevznikla žiadna spotrebiteľská zmluva. Vznik právneho vzťahu medzi stranami sporu je viazaný na registráciu žalobcu na stránkach žalovaného, udelením súhlasu s herným plánom a všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré žalobca musel odsúhlasiť, aby mohol uzatvárať kurzové stávky prevádzkované žalovaným, kde ďalší právny vzťah medzi stranami sporu bol viazaný na vloženie konkrétnych vkladov žalobcu na konkrétne kurzové stávky a za takýchto skutkových okolností nemožno vôbec daný právny vzťah charakterizovať ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie zároveň považoval za potrebné uviesť, že v prípade posúdenia premlčania by nebolo možné zohľadniť aj prípadný spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, keďže to neumožňuje právna úprava premlčania ako takého v zmysle úpravy v , ktorý upravuje aj spotrebiteľské právo. Konštatoval, že na uvedenej skutočnosti nič nemení to, že predmetná vec je nesprávne zapísaná do registra vecí.

15. Keďže žalobca na pojednávaní rozšíril svoj žalobný nárok o sumu 30,-- Eur s príslušenstvom, súd prvej inštancie uznesením na pojednávaní pripustil zmenu žaloby, keďže žalobca rozšíril uplatnené právo s poukazom na ustanovenie (ďalej len „“) a CSP.

16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie . Žalovaný mal plný úspech v konaní, preto mu súd prvej inštancie priznal právo na plnú náhradu trov konania.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti druhej a tretej výrokovej vety podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadril svoj nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu, nakoľko medzi stranami sporu nevznikla žiadna spotrebiteľská zmluva. Mal za to, že zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným je potrebné posudzovať ako spotrebiteľsko-dodávateľský vzťah s poukazom na legálnu definíciu spotrebiteľskej zmluvy, a preto vyslovil názor, že je bez pochyb v pozícii spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, a to podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 28.04.2021 a na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 10.01.2012.

18. Žalobca ďalej v odvolaní vyjadril svoj nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť už dňom 13.09.2019 vo vzťahu k sume 3.520,-- Eur a dňom 26.09.2018 vo vzťahu k sume 30,-- Eur. Uviedol, že v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje, že doposiaľ nebol dokazovaním preukázaný, a teda ani vylúčený tvrdený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale súčasne uvádza, že žalobca nadobudol vedomosť o bezdôvodnom obohatení už dňa 13.09.2018, resp. dňa 26.09.2018. Preto odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval za vnútorne rozporné. Vyslovil názor, že za relevantné objektívne kritérium, od ktorého sa odvíja začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť považované výlučne predchádzajúce právne záväzné posúdenie zo strany súdu, či k bezdôvodnému obohateniu

skutočne došlo alebo nie. V danom prípade je totiž medzi účastníkmi sporná už prvotná otázka, ktorou je namietaná neplatnosť dotknutého právneho úkonu zo spotrebiteľských zmlúv o kurzovej stávke. Až do momentu právoplatného rozhodnutia súdu o základe bezdôvodného obohatenia (neplatnosti právneho úkonu alebo jeho časti) nemožno logicky ani objektívne uvažovať o následnej subjektívnej vedomosti poškodeného ani o osobe škodcu, ani o výške bezdôvodného obohatenia. Bez právoplatného rozhodnutia súdu o základe bezdôvodného obohatenia je jeho nárok iba v rovine subjektívneho predpokladu o možnej existencii nároku, ktorý však môže byť rovnako súdom posúdený ako nedôvodný, t.j. ako neexistujúci. Pokiaľ je existencia nároku podmienená právoplatným, resp. prejudiciálnym rozhodnutím príslušného orgánu, potom podľa názoru žalobcu vôbec nemohlo dôjsť na jeho strane v pravom slova zmysle k nadobudnutiu vedomosti, a teda ani nemohlo dôjsť ani k začatiu plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Žaloba bola podaná na súde dňa 10.01.2021 pred začatím plynutia subjektívnej premlčacej doby a uplatnený nárok preto nemožno považovať za premlčaný. Na podporu svojej argumentácie poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 12.05.2020 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19, LH proti Profi Credit Slovakia s.r.o. zo dňa 22.04.2021 v spojení s rozsudkom Súdneho dvora EÚ, vo veci C-698/18 SC Raiffeisen Bank S proti JB a C-699/18 BRD Groupe Société Générale SA proti KC zo dňa 09.07.2020, z ktorých vyplýva, že bezdôvodné obohatenie, ktoré má svoj základ v neplatnom zmluvnom dojednaní spotrebiteľskej zmluvy, začína plynúť až od okamihu určenia právneho dôvodu žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, teda v danom konkrétnom prípade až od právoplatnosti rozsudku o žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, ale o osobitný typ právneho vzťahu, v ktorom len podporne možno použiť ustanovenia príslušných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa (napr. označovanie produktov). Žalobca ako hráč hazardnej hry mal neobmedzené možnosti ovplyvniť charakter stávky, a teda mohol si vybrať, aký typ stávky podá, s akou výškou vkladu, v akej kombinácii a pod. Nemožno tvrdiť, že žalobca vstúpil do právneho vzťahu s ním s cieľom hospodárskeho dôvodu spočívajúceho v uspokojovaní svojich potrieb alebo potrieb svojej rodiny. Žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným z dôvodu, že mal záujem o účasť na hazardnej hre, ktorá výlučne alebo prevažne závisí od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Žalobca mal neobmedzené právo sledovať športovú udalosť, ktorá bola predmetom stávky aj na iných médiách a nielen na webovej stránke žalovaného, o ktorej tvrdí, že uvádzala neaktuálne údaje, pričom však toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal. Žalobca opakovane zdôraznil, že v prípade „LIVE“ stávok nemôže zodpovedať za nesprávnosť údajov, ktoré sa zobrazujú v zariadení žalobcu a ktorých príčinou sú okolnosti, ktoré sú mimo jeho kontroly. Žalovaný uviedol, že ako to vyplýva zo sekcie „Stávky LIVE“ na jeho webovej stránke žalobca bol ním vopred poučený, žalovaný konal s odbornou starostlivosťou a žalobca ako hráč mal vopred zvážiť charakter tejto stávky. Z uvedených dôvodov mal za to, že v tomto prípade sa jedná o situáciu, v ktorej možno dôvodne pochybovať o štatúte žalobcu ako spotrebiteľa s ohľadom na okolnosti konkrétneho záväzku, jeho účel, jeho charakter a obsahové zameranie. K premlčaniu žalovaný uviedol, že s tvrdením žalobcu, že jeho nárok nie je premlčaný z dôvodu, že základ nároku spočíva v neplatnom zmluvnom dojednaní, a teda subjektívna premlčacia doba začína plynúť až od okamihu určenia právneho dôvodu žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia nesúhlasí, nakoľko sa podľa jeho názoru nejedná o „neplatnú zmluvu“ ako uvádza žalobca a žalobca sa neplatnosti ani nikdy nedovolával. Z tvrdení žalobcu, predložených dôkazov a ani z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa jednalo o neplatný právny úkon. Žalobca, ktorý je riadne zastúpený advokátom, v podanom odvolaní ani neuvádza, aká skutočnosť by mala byť dôvodom údajnej neplatnosti právneho úkonu. Žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobca sa v tomto konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia z viacerých tiketov, ktoré boli podané v rôzne dni, a teda žalobca opakovane s odstupom niekoľkých dní podstúpil to isté riziko. Žalobca sa zúčastnil na hazardnej hre rovnakého druhu opakovane dňa 22.09.2018 aj napriek tomu, že predtým vykonal neúspešnú reklamáciu tiketov podaných dňa 11.09.2018. Žalobca okrem iného v konaní neprezentoval žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval ním uplatnený nárok. Žalobca k podanej žalobe pripojil screenshoty obrazovky, z ktorých však nie je zrejmé, kedy boli vyhotovené, kým, k akej veci sa vzťahujú a tieto sú tiež nezreteľné a z veľkej časti nečitateľné. Žalovaný uviedol, že stávky boli riadne prijaté a tikety boli vyhodnotené správne, v súlade s jeho platným Herným plánom, ktorý bol schválený Ministerstvom financií Slovenskej republiky pod č. MF/20640/2018-62 zo dňa 06.06.2018, účinného odo dňa 21.06.2018 a zaužívanou praxou. Žalovaný vyslovil názor, že v danom prípade išlo z jeho strany o štandardný spôsob vyhodnotenia tiketov, v súlade s Herným plánom a žalobcovi nárok na vrátenie

vkladov z titulu zadaných „LIVE“ kurzových stávok nevznikol. Vyslovil domnienku, že v tomto prípade zrejme došlo k chybe na strane žalobcu, ktorá bola spôsobená jeho nepozornosťou alebo chybou v jeho pripojení, avšak takáto chyba ho neoprávňuje požadovať vrátenie vkladov z uskutočnených stávok. Žalobca nepreukázal, že stávky realizoval v dôsledku údajne neaktuálneho zobrazenia obsahu webovej stránky žalovaného, resp. nesprávneho streamingu daného futbalového zápasu a ak by sa takéto tvrdenie aj zakladalo na pravde, takéto neaktuálne zobrazenie vzniklo zrejme z dôvodov na strane žalobcu, napr. z dôvodu jeho chybného (nedostatočného) pripojenia a žalovaný za takéto chyby nenesie žiadnu zodpovednosť. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že zo strany žalobcu nebol tvrdený a ani preukázaný žiadny dôvod neplatnosti právneho úkonu. Ak by aj právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom bol vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa, žalovaný uviedol, že zo žiadneho z tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nemožno vyvodzovať, že by sa žalovaný dopustil porušenia , Herného plánu alebo iných právnych predpisov platných a účinných v Slovenskej republike, vrátane tých na ochranu spotrebiteľa. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,

20. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že v celom rozsahu poukazuje a zotrváva na svojom odvolaní zo dňa 20.01.2022. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto podľa a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety ako vecne správny potvrdil.

22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 05.01.2022 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.520,-- Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia nakoľko v septembri 2018 uzavrel so žalovaným niekoľko kurzových stávok, kde došlo k chybnému zobrazeniu, a teda stávky mali byť vyhodnotené tak, že mu mal byť vrátený vklad. Na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 13.12.2021 žalobca žiadal pripustiť rozšírenie žalobného nároku o sumu 30,-- Eur za posledný štvrtý tiket, s tým, že celkovo si uplatňuje zaplatenie sumy 3.550,-- Eur s príslušenstvom. Odvolací súd ďalej zistil, že žalobca dňa 11.09.2018 realizoval tri vklady spolu vo výške 3.520,-- Eur a dňa 22.09.2018 realizoval jeden vklad vo výške 30,-- Eur do kurzovej stávky prevádzkovanej žalovaným na základe na licencie na prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne a prevádzkovanie kurzových stávok v prevádzkach a internetovej herni podľa . Tri vklady realizované dňa 11.09.2018 žalobca u žalovaného reklamoval e-mailovým podaním dňa 11.09.2019, na základe ktorej mu e-mailovým podaním dňa 13.09.2018 zamestnanec žalovaného oznámil, že v prípade reklamácie žalobca má postupovať podľa pravidiel herného plánu, a to podľa článku 7.3, pričom žalobcovi oznámil adresu sídla spoločnosti žalovaného, na ktorú je potrebné poslať písomnú reklamáciu. Štvrtý vklad žalobca reklamoval e-mailovým podaním dňa 23.09.2018 adresovaným žalovanému, na ktorý mu e-mailovým podaním dňa 26.09.2018 zamestnanec žalovaného oznámil, že stávková udalosť žalobcu bola vyhodnotená ako nevýherná, s tým, že uviedol, že za prípadné chybné zobrazenie na scoreboarde sa ospravedlňujú a poukázal na to, že v dolnej časti live stávok je uvedené „Dôležité upozornenie pre uzatváranie LIVE stávok: Aj napriek maximálnej snahe o aktualizáciu a úplnosť zobrazovaných údajov v štatistikách a streamingu Fortuna SK a.s. neručí za ich správnosť. Na základe týchto údajov nie je možno uznať prípadné reklamácie. Upozorňujeme klientov, že v prípade streamingu môže dochádzať k rôznemu individuálnemu oneskoreniu, ktoré závisí na spôsobe akým klient prijíma obraz alebo dáta.“

23. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

26. Podľa takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

27. Podľa ustanovenie sa nevzťahuje na hazardné hry podľa osobitného predpisu.

28. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

30. Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

31. Citované ustanovenie a pre vydanie bezdôvodného obohatenia stanovuje subjektívnu premlčaciu dobu dvojročnú a objektívnu trojročnú premlčaciu dobu, resp. v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia desaťročnú premlčaciu dobu. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený v a a sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku a konca. Ak skončí plynutie ktorejkoľvek z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na plynutie druhej premlčacej doby. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal.

32. Základným inštitútom premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať ( tretia veta ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia a pod. (napr. rozhodnutie 2/2005 ZSP).

33. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnom spore si žalobca proti žalovanému uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalobca uzavrel so žalovaným štyri kurzové stávky, kde došlo k chybnému zobrazeniu, a teda tieto mali byť podľa názoru žalobcu vyhodnotené tak, že mu mal byť vrátený vklad. Vzhľadom na to, že žalobca si v predmetnom konaní proti žalovanému uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, súd prvej inštancie správne posudzoval plynutie premlčacej doby podľa a .

34. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že čo sa týka prvých troch tiketov realizovaných dňa 11.09.2018, žalobca minimálne dňa 13.09.2018, kedy mu žalovaný e-mailovým podaním oznámil, akým spôsobom a kde má reklamáciu uplatniť, nadobudol vedomosť o všetkých okolnostiach o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akej výške a od tohto dňa začala žalobcovi plynú subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému, ktorá uplynula dňom 13.03.2020. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej

inštancie, že pri štvrtom tikete realizovanom dňa 22.09.2018 žalobca nadobudol vedomosť o všetkých okolnostiach o tom kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akej výške dňom 26.09.2018, kedy mu žalovaný oznámil, že jeho stávková udalosť bola vyhodnotená ako nevýherná a táto uplynula dňom 26.09.2020. Žalobca si svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil na súde dňa 10.01.2021, teda po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.

35. Vzhľadom na to, že predmetnom tohto sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia a žalovaný v konaní úspešne vzniesol námietku premlčania, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu právnej inštancie, že ďalšie dokazovanie, či skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného na úkor žalobcu by bolo nehospodárne. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia posudzoval premlčanie žalobcom uplatneného nároku podľa a vzhľadom na to, že v predmetnej veci správne posúdil začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby dospel k správnemu záveru, že žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený na súde po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

36. Pokiaľ žalobca namietal, že v právnom vzťahu so žalovaným má postavenie spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na to, že podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa a dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z definície spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa v je teda zrejmé, že na to, aby medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľský vzťah, musí byť uzavretá spotrebiteľská zmluva. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade medzi stranami sporu nebola uzavretá spotrebiteľská zmluva, t.j. že nejde o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobca pri realizovaní vkladov na konkrétne kurzové stávky tieto nevykonával za účelom uspokojovania svojich osobných potrieb alebo potrieb svojej rodiny. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že aj v prípade, ak by medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľský vzťah, otázka premlčania uplatneného nároku by sa aj v tomto prípade posudzovala podľa ustanovení .

37. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

38. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe správne zisteného skutkového základu predmetnú vec správne právne posúdil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety podľa a ako vecne správny potvrdil.

39. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na ust. súd prvej inštancie.

40. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).