Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-24-2021.pdf
PDF · 118.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41C/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II. sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, Košice, IČO: 43 838 286, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený zastúpená JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A., o zaplatenie 209,37 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi sumu 209,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 209,37 eur od 21.8.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca v upomínacom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 209,37 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 209,37 eur od 21.8.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Po skutkovej stránke podanie žaloby v podstatnom odôvodnil tým, že v súvislosti so škodovou udalosťou zaregistrovanou pod č. 8014036166 zo dňa 25.6.2019 bližšie špecifikovanou v Správe o nehode dala poškodená p. K. O. svoje poškodené motorové vozidlo Škoda Fabia EČV KE 210 EY opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vyúčtované vo výške 1.238,15 eur v zmysle priloženej faktúry. Táto pohľadávka bola následne uplatnená poškodenou u žalovaného. Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznal poškodenej uplatnenú sumu náhrady škody, ktorá je predmetom žaloby. Neuhradená pohľadávka za opravu motorového vozidla v žalovanej sume bolo poškodenou postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky.
2. Žalobca na preukázanie svojho nároku súdu predložil listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, a to najmä : Faktúru č. 2019164 vo výške 1.238,15 eur splatnú 14.8.2019, Správu o nehode zo dňa 25.6.2019, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 6.8.2019, Prílohu k Oznámeniu o poistnom plnení
- Výpočet výšky plnenia, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 23.9.2019, Cenníky servisných služieb (Moris Slovakia s.sr.o. a Auto Gabriel , s.r.o.), Posudok - Kalkuláciu č. ZP000659 zo dňa 26.7.2019.
3. V predmetnej veci Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz č. 39Up/544/2021 zo dňa zo dňa 28.5.2021, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný
odpor, v ktorom neuznal nárok žalobcu, mal za to, že opis rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu nie je postačujúcu v zmysle ust. § 132 ods. 2 CSP. Namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav tvrdil, že poškodená mala voči žalobcovi záväzok , ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodená teda predstavovala subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Keďže poškodená predstavovala dlžníka žalobcu, nemohla so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodenej na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradila a teda jej nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v danom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného , ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Uviedol tiež, že faktúra mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany žalobcu poukázal na oznámenie, ktoré predložil sám žalobca, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. Za nedôvodný žalovaný považuje i nárok uplatnený v časti úrokov z omeškania, vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 22.11.2018 sp.zn. 3Cdo/145/2017, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady a preto žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá by bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.
4. Žalovaný nepredložil žiadne listinné dôkazy.
5. K podanému odporu zaujal stanovisko žalobca v podaní zo dňa 30.6.2021, v ktorom sa žalobca vyjadril k právnemu základu uplatneného nároku, k zmluve o postúpení pohľadávky a aktívnej vecnej legitimácii, k poistnému plneniu a k priznaniu úrokov z omeškania. Vo vzťahu k likvidácii poistnej udalosti č. 8014036166 uviedol, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur/NH bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál /výška lak, konšt. 100 %). Uvedené predstavuje rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou AUDATEX. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou AUDATEX predstavuje 209,67 eur ( 1.238,15 - 1.028,78). Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na náhradu škody poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalovaný je povinný uhradiť náhradu skutočnej škody, ktorá vznikla poškodením predmetného motorového vozidla. Náhrada skutočnej škody má byť priznaná vo výške nákladov, ktoré poškodenému vznikli v dôsledku škodovej udalosti. Žalovaný mohol v predmetnom prípade krátiť výplatu poistného plnenia len v prípade, ak by zo strany poisteného došlo k porušeniu povinnosti, ktoré mali vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie následkov poistnej udalosti v súlade s § 799 ods. 3 CSP. V danom prípade neboli splnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie ust. § 799 ods. 3 CSP žalovaným, na ktoré sa žalovaný vo svojom oznámení zo dňa 6.8.2019 odvoláva. Poškodený neporušil žiadne povinnosti vyplývajúce mu z príslušnej legislatívy, preto krátenie náhrady škody žalovaným je nedôvodné a v rozpore so zákonom. Vo vzťahu k Zmluve o postúpení pohľadávky a aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poškodený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny , bez opory v zákone. Poškodený ako veriteľ postúpil krátený nárok na náhradu škody, ktorý mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi. Takéto námietky už boli riešené súdmi a poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných skutkových a právnych veciach. Vo vzťahu k poistnému plneniu, k zníženiu priznaných nákladov na cenu práce a lakovací materiál uviedol, že žalovaný nepreukázal, ako určil „primerané náklady na cenu práce“ a na základe čoho priznáva len „primeranú“ výšku na úrovni 100 %. Poškodené motorové vozidlo malo pred škodovou udalosťou nanesený sivý lak v dvoch vrstvách metalíza, preto aby bolo možné poškodené MV uviesť do pôvodného stavu, musel byť pri oprave nanesený lak podľa technických špecifík daného MV a tak sa vynaložili náklady na lakovací materiál vo väčšom rozsahu ako priznáva žalovaný. Žalovaný využil na výpočet priznaných nákladov na opravu kalkulačný program AUDATEX, ktorý však nezohľadňuje (najmä pri lakovaní) všetky nevyhnutné parametre, najmä konkrétnu značku a typ poškodeného motorového vozidla. Príslušný kalkulačný program tak nezohľadňuje všetky účelne vynaložené náklady na opravu
poškodených motorových vozidiel. Žalovaný konal v rozpore s ust. § 11 zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj § 799 Občianskeho zákonníka, kde sú výslovne stanovené dôvody krátenia. Dôvod krátenia poistného plnenia uvedené v Oznámení o poistnom plnení sú v rozpore so zákonom. Dôvody krátenia sú odôvodnené s poukazom na rozhodnutie žalovaného o „primeraných nákladoch na cenu práce“ a „primeraných nákladoch na lakovací materiál“, ktoré mu však podľa príslušnej legislatívy neprislúcha. Pokiaľ žalovaný rozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi, takéto rozlíšenie nemá oporu v slovenskej, ani v európskej legislatíve. Podľa praxe a usmernení EÚ návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu nemôže byť dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovaniu kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s legislatívnou EÚ a jej zárukami. Vo vzťahu k úrokom z omeškania uviedol, že vychádzajúc zo znenia ust. § 11 ods. 6,7, 8 zákona o PZP, tieto nevylučujú aplikáciu ust. § 517 ods. 2 OZ, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ust. § 517 ods. 2 OZ. Podstatným kritériom pre rozlíšenie je to, že v ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ust. § 517 ods. 2 OZ je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Keďže nárok na zaplatenie náhrady škody nie je uhradený v lehote stanovenej v § 797 ods. 3 OZ, nie je poskytnuté plnenie riadne a včas a tým, sa poisťovne dostávajú do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí poškodenému aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa poisťovňa dostala do omeškania s plnením. Žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, v ktorých jednotne rozhodol o úrokoch z omeškania. Nepriznaním úrokov z omeškania poškodeným by dochádzalo k zvýhodňovaniu poisťovní, ktoré ako jediné nemajú povinnosť uhrádzať úroky z omeškania, aj keď si svoje povinnosti , ktoré im vyplývajú zo zákona, nesplnia.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.6.2022. Písomným podaním zo dňa 21.6.2022 právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vzhľadom na pretrvávanie mimoriadnej situácie (bez ohľadu na ukončenie núdzového stavu) v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu sa pojednávania zúčastnil, preto súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.
7. Oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi súd zistil tento skutkový stav: 8. Žalobca faktúrou č. 2019464 zo dňa 31.7.2019 vyúčtoval poškodenej p. Silvii Guttekovej opravu havarovaného motorového vozidla EČV: KE 210 EY v sume 1.238,15 eur. 9. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 6.8.2019 súd zistil, že žalovaný šetril poistnú udalosť poisteného Ing. Erika Nagya a poisteného vozidla EČV: KE 338 ID. Poškodeným v tejto poistnej udalosti č. 8014036166 bolo motorové vozidlo Škoda Fabia, EČV: KE 210 EY, rok výroby 2006, ktorého vlastníkom je Silvia Gutteková. Žalovaný oznámil poškodenej, že dňa 5.8.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého jej v prílohe tohto oznámenia predložil aj výpočet výšky plnenia. Náklady na opravu boli priznané podľa výpočtu programu AUDATEX. Z vyjadrenia likvidátora vyplýva, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur/NH bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lak. konšt. 100 %). Uvedené predstavuje rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou AUDATEX. Poistné plnenie bolo poukázané na účet žalobcu v sume 1.028,78 eur.
10. Z prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný z faktúry za opravu vozidla č. 2019164 vo výške 1.238,15 eur odrátal rozdiel v cene práce vo výške 209,37 eur. Poškodenému bolo priznané 1.028,78 eur.
11. Podľa Cenníka servisných služieb platného od 1.12.2018 (pre vozidlá Audi, WW a Seat ) bola cena mechanických, elektrických , klampiarskych a lakovacích prác pre ostatné značky vozidiel do 20.000 eur vo výške 40 eur bez DPH a pre ostatné značky vozidiel nad 20.000 eur vo výške 45 eur bez DPH.
12. Podľa Cenníka spoločnosti Moris Slovakia platného od 1.3.2019 bola cena za klampiarske, lakovacie a mechanické práce podľa jednotlivých typov motorových vozidiel v rozsahu od 32 eur bez DPH ( Škoda Fabia, Roomster a Citigo) až po 92 eur bez DPH (Audi A8, Q7, Q8).
13. Poškodená K. O. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 23.9.2019 Zmluvu o postúpení pohľadávky. Postupca v nej prehlásil, že má voči dlžníkovi a to poisťovni: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, pohľadávku z poistnej udalosti č. 8014036166 vo výške 209,37 eur. Táto suma prestavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 2019164, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 8014036166. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie tejto pohľadávky z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.
14. Podľa ust. § 420 ods. l Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa ust. § 427 ods. , ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla ako aj prevádzateľ lietadla.
16. Podľa ust. § 442 ods. l Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
17. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoPZP) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
18. Podľa ust. § 15 ods. l ZoPZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
19. V konaní nie je sporné a vyplýva to aj z predloženého Oznámenia o poistnom plnení, že za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode zodpovedá vodič motorového vozidla EČV: KE 338ID. Toto motorové vozidlo bolo pre prípad náhrady škody povinne zmluvne poistené u žalovaného a to na základe poistnej zmluvy č. 68117221968/1070597451. Poškodená p. K. O. si škodu v súlade s ust. § 15 ods. 1 ZoPZP uplatnila priamo u poisťovateľa, ktorý bol povinný za poisteného škodcu uhradiť preukázané nároky poškodeného na náhradu škody a to plnením priamo poškodenému.
20. Poškodená žiadala nahradiť škodu vo výške 1.238,15 eur, ktorá suma predstavuje sumu opravy jej motorového vozidla. Žalovaný tvrdil, že vzniknutá škoda predstavuje sumu 1.028,78 eur, lebo pri oprave bola neprimerane účtovaná cena práce, ktorá nezodpovedá priemernej cene podľa cien opravcov v regióne. Rozdiel medzi vyúčtovanou cenou práce a primeranou cenou práce vyčíslil v sume 209,37 eur. Za primeranú cenu práce považoval sumu 20 eur /NH bez DPH oproti účtovanej cene 29 eur/ NH bez DPH. V súdnom konaní žalovaný tiež tvrdil, že žalobca nie je vecne aktívne legitimovaný, 1) lebo zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ pre neexistujúci predmet postúpenia, 2) lebo nebolo možné uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky z dôvodu, že postupca je zároveň dlžníkom postupníka, 3) lebo v Zmluve o postúpení pohľadávky je jej predmet rozporuplný, nejasný a presne nešpecifikovaný.
21. Podľa ust. § 524 ods. l Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
22. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatniť. V prejednávanom prípade žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou na neho predmetná pohľadávka prešla. Spôsobilým predmetom postúpenia je v zásade každá pohľadávka, ktorá v čase postúpenia trvá. Občiansky zákonník v ust. § 525 taxatívnym spôsobom stanovil, ktoré pohľadávky postúpiť nemožno. Ide o výnimky zo všeobecnej platnej zásady, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky môže byť akákoľvek pohľadávka. Postúpiť podľa § 525 Občianskeho zákonníka nemožno iba pohľadávku:
a) ktorá vzniká najneskôr smrťou veriteľa, b) ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, c) ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, d) ktorej postúpenie by odporovalo zákonu alebo dohody s dlžníkom.
23. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená v zákonom predpísanej písomnej forme. Predmet postúpenia bol špecifikovaný uvedením sumy 209,37 eur, jasným označením osoby povinnej na plnenie a tiež uvedením právneho dôvodu predmetnej pohľadávky, a to označením poistnej udalosti, na základe ktorej mala byť uhradená. Takéto označenie, charakteristika postupovanej pohľadávky, je jasné a určité. Predmetná zmluva teda netrpí vadou nezrozumiteľnosti či nejasnosti. Podľa názoru súdu v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky predmetná pohľadávka postupcu existovala a bola preto spôsobilá na postúpenie.
24. Predmetná pohľadávka je pohľadávkou z náhrady škody. Pri tejto občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným okamihom, kedy k škode došlo. V prejednávanom prípade tak pohľadávka poškodeného vznikla pri dopravnej nehode, pričom výška pohľadávky bola známa po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla a predstavovala sumu 1.238,15 eur. Pohľadávka po čiastočnej úhrade vo výške 1.028,78 eur ostala neuhradená vo výške 209,37 eur.
25. Ako už bolo vyššie uvedené, predmetom postúpenia môže byť akákoľvek pohľadávka v zmysle práva na plnenie voči dlžníkovi, pokiaľ jej postúpenie nevylučuje Občiansky zákonník alebo iný právny predpis. V prejednávanom prípade postúpenie pohľadávky vo výške 209,37 eur titulom náhrady škody nie je zákonom vylúčené. Možnosť postúpenia tejto pohľadávky nevylučuje ani skutočnosť, že postupca je súčasne dlžníkom žalobcu (postupníka). Je tomu tak z dôvodu, že ide o dva relatívne samostatné právne vzťahy medzi rôznymi subjektmi. V prípade postúpenej pohľadávky ide o občianskoprávny záväzkový vzťah zo zodpovednosti za škodu, kedy oprávnenou osobou - veriteľom je poškodený a povinným subjektom - dlžníkom je škodca ( za ktorého je v prejednávanom prípade povinný plniť žalovaný). V druhom prípade ide o občianskoprávny záväzkový vzťah zo zmluvy o oprave veci, kedy veriteľom je žalobca a povinnou osobou je poškodený. Existencia jednej pohľadávky nevylučuje existenciu druhej pohľadávky a tieto nemožno stotožňovať ani podmieňovať. Existencia pohľadávky zo zodpovednosti za škodu nevzniká až úhradou ceny za opravu motorového vozidla, lebo tento zodpovednostný vzťah vzniká okamihom vzniku škody.
26. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.9.2019 je platným právnym úkonom, lebo spĺňa zákonné požiadavky svojej platnosti. Bola uzatvorená písomne, predmet zmluvy je spôsobilý na postúpenie, pohľadávka v čase postupovania existovala a nebola vylúčenia z postúpenia. Tým je daná aktívna legitimácia žalobcu.
27. Povinnosťou žalovaného bolo nahradiť škodu v plnej výške. Ustálená judikatúra skutočnou škodou rozumie majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi (R55/1971). Škodu môžeme chápať aj ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, spočívajúcu v zničení, strate, zmenšení , či znehodnotení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu (stanovisko NS ČSR sp.zn. Cpj 87/73). V prejednávanom prípade bolo potrebné na opravu poškodeného motorového vozidla vynaložiť sumu 1.238,15 eur. Ide o hodnotu, ktorú poškodený musel vynaložiť na to, aby sa jeho poškodený majetok dostal do pôvodného stavu. Pre určenie výšky škody je preto rozhodujúca suma potrebná na opravu poškodeného motorového vozidla . Výška škody bola preukázaná faktúrou č. 2019164 a kalkuláciou opravy, z ktorej vyplýva, aké náhradné diely boli na opravu použité , aké práce a v akom rozsahu si oprava vyžadovala.
28. Žalovaný namietal primeranosť nákladov potrebných na opravu poškodeného motorového vozidla a to vo vzťahu k cene práce. Bolo preto jeho povinnosťou preukázať, že náklady účtované na opravu motorového vozidla v časti ceny za 1 NH práce neboli primerané. Žalovaný však na preukázanie tejto skutočnosti nepredložil žiadne dôkazy a rovnako tak ani nenavrhol vykonanie dokazovania v tomto smere. Súd preto námietku žalovaného o neprimeranosti nákladov na opravu považoval za nedôvodnú.
29. Žalovaný tvrdil, že primerané náklady na cenu práce pri oprave v regióne v prípade neautorizovaných opravcov sú vo výške 20 eur/NH bez DPH. Žalobca predložil cenníky servisných služieb, podľa ktorých bola cena práce účtovaná v rozsahu od 32 eur až po 92 eur bez DPH, a to v závislosti od „veľkosti“ príslušného typu motorového vozidla. Žalobca pri oprave motorového vozidla účtoval cenu práce v sume 29 eur bez DPH, ktorá v porovnaní s cenami uvedenými v predložených cenníkoch nie je nadhodnotená. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal neprimeranosť výšky ceny účtovanej žalobcom za práce vykonané pri oprave poškodeného motorového vozidla.
30. Súd ustálil výšku škody v sume 1.238,15 eur. Ide o hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť na uvedenie majetku poškodeného do pôvodného stavu. Žalovaný je preto povinný zaplatiť sumu 209,37 eur tak, aby poistné plnenie vrátane už zaplatenej časti 1.028,78 eur zabezpečilo plnú kompenzáciu spôsobenej škody.
31. Podľa ust. § 517 ods. l prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
32. Podľa ust. § 11 ods. 6 ZoPZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia, písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
33. Podľa ust. § 11 ods. 7 ZoPZP poskytovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
34. Ust. § 11 ods. 7 ZoPZP výslovne ustanovuje, kedy vzniká poisťovateľovi povinnosť poskytnúť poistné plnenie poškodenému. Ide zároveň o úpravu termínu, kedy nastáva splatnosť poistného plnenia. Omeškanie dlžníka je sankciou za porušenie povinnosti splniť dlh riadne a včas. Omeškanie začína uplynutím doby splatnosti, ktorá vyplýva z hmotného práva. Vo všeobecnosti platí, že ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od neho popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
35. V prejednávanom prípade žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 5.8.2019. Nasledujúcim dňom mu začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia, ktorá uplynula dňa 20.8.2022. Žalovaný v tejto zákonnej lehote splnil povinnosť iba čiastočne, a to do výšky uhradenej sumy 1.028,78 eur. Keďže žalobca má nárok na zaplatenie sumy 1.238,15 eur, žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením zostávajúcej časti peňažného plnenia vo výške 209,37 eur. V tejto časti totiž žalovaný bezdôvodne nevyplatil oprávnenému subjektu poistné plnenie podľa § 11 ods. 7 ZoPZP.
36. Podľa názoru súdu sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostala do omeškania bezprostredne potom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate preukázanej náhrady skutočne došlo. V danom prípade nedošlo k úhrade celej náhrady a to napriek tomu, že jej výška bola riadne preukázaná. Žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodov, ktoré súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne iba zo sumy, ktorá nebola vyplatená, t.j. 209,37 eur odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, čo v danom prípade predstavuje obdobie od 21.8.2019 (15 dní od 6.8.2019).
37. Pri rozhodovaní o nároku na úroky z omeškania súd vychádzal z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. III ÚS 214/2020 zo dňa 14.októbra 2021, ktorý uvádza: „Ustanovenia ZoPZP chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodený a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 ZoPZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne uplatnené nároky v lehote 3 mesiacov (§ 11 ods. 6 ZoPZP) a 15 dní (§ 11ods. 7 ZoPZP) od ich uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenie podľa § 11ods. 6 a 7 ZoPZP. Žalovaná poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi dostala do omeškania“.
38. O splnení povinnosti v 3-dňovej lehote súd rozhodol v súlade s ust. 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plyne od právoplatnosti rozsudku.
39. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l CSP (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s § 255 ods. 1 CSP (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný.
40. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie )§ 366 CSP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku .