Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-6-2017.pdf
PDF · 84.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jozefa Turzu, JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. I., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, bytom ako matka, dieťa rodičov, matky Q. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., C. XXX/XX, zastúpenej AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Martin, A. Pietra 10645/17 a otca Ing. M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., W. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom B., A. C. XXXXX/XXB, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 16P/44/2015-206 zo dňa 04. 10. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, že určil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletej X. zvýšeným výživným vo výške 250,- eur mesačne do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky od 01. 11. 2015. Za obdobie od 01. 11. 2015 do 30. 09. 2016 vyčíslil súd zameškané výživné vo výške 1 650,- eur, ktoré povolil splácať otcovi v 60,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 62, § 65, § 75, § 77 a § 78 Zákona o rodine, ako i ust. § 121 CMP, pričom konštatoval, že v danom prípade od poslednej úpravy výživného (apríl 2011) nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti, nakoľko došlo k zmene pomerov jednak vo fyzickom a psychickom vývoji maloletého dieťaťa a s tým spojeným nárastom základných potrieb, ale zmena nastala aj v príjmoch rodičov, keď otcovi dieťaťa sa príjem zvýšil a matka v čase rozhodovania súdu bola bez príjmu. Pri stanovení vyživovacej povinnosti vychádzal súd zo schopností a možností oboch rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52, § 55 a § 57 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Prostredníctvom zástupcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Zvýšenie výživného zo sumy 100,- eur na sumu 250,- eur mesačne považuje odvolateľ vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, jeho výdavkom, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca za neprimerane vysoké. Poukázal na to, že v budúcnosti budú potreby dieťaťa ešte vyššie, preto by súd mal zvažovať aj túto skutočnosť v prípade určenia súčasného
výživného tak, aby bol vytvorený priestor na jeho prípadné zvýšenie aj v budúcnosti. Odvolateľ nespochybnil skutočnosť, že na strane maloletej X. došlo od posledného rozhodovania o výživnom k zvýšeniu výdavkov. Maloletá však nemá žiadne zdravotné problémy, žije v spoločnej domácnosti s matkou a starou matkou, a tak spotrebné výživné mesačne by nemalo byť vo výške vyššej, než sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú. Výživné vo výške 250,- eur je mimoriadne a neprimerane vysoké, preto žiadal, aby napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu bol odvolacím súdom zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, prípadne, aby rozhodnutie sám odvolací súd zmenil. V odvolaní otec ešte poukazoval na skutočnosť, že matka počas pobytu v Anglicku poberala prídavky a príspevok na dieťa, taktiež dosahovala vyšší zárobok, napriek tomu sa vrátila na Slovensko, kde je momentálne nezamestnaná. Poukazoval tiež na to, že maloletej formou poistenia aj sporí, všetky tieto výdavky hradí sám, navyše dieťaťu prispieva aj mimo bežného výživného tým, že jej zakupuje veci vyššej hodnoty (korčule, knihy, televízor, mobil).
3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá prostredníctvom zástupcu uviedla, že s týmito skutočnosťami, ktoré uviedol otec maloletého dieťaťa v odvolaní, sa prvostupňový súd riadnym spôsobom vysporiadal. Odvolanie je založené prevažne na subjektívnej nespokojnosti otca s rozhodnutím a postupom súdu pri vyhodnocovaní skutkových okolností veci. Otec v podanom odvolaní napáda a spochybňuje rozhodnutie vrátiť sa s maloletou na Slovensko, pričom poukazuje na príjem, ktorý matka mala v Anglicku, kde poberala aj sociálne dávky a príspevok na maloletú. Rozhodnutie matky bolo starostlivo uvážené a premyslené, pobyt v zahraničí s dcérou naplnil jej očakávania, avšak maloletá sa tešila už na príchod domov, kde má stále priateľov. Pokiaľ otec maloletej v odvolaní uviedol, že dcéra nemá zvýšené výdavky, takéto tvrdenie nie je pravdivé, po návrate z Anglicka matka zakúpila množstvo školských, aj mimoškolských potrieb. Za najväčší a neštandardný výdavok považuje nákup cimbalu, ktorý dcére zakúpila vzhľadom na to, že X. hrá na tento nástroj a má záujem sa tomuto naďalej venovať. Cimbal stál 3 000,- eur, čo hradila matka výlučne zo svojich finančných prostriedkov. Celkove odvolanie otca a argumenty, ktoré uvádzal počas súdneho konania a aj následne v podanom odvolaní, vníma ako neodôvodnené. Plne sa stotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu a žiadala rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
4. K podanému vyjadreniu sa vyjadril otec maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že na podanom odvolaní v celom rozsahu zotrváva. Opakovane poukázal na to, že zvýšenie výživného o 150,- eur je podľa neho nadštandardné. Pokiaľ aj matka poukázala vo vyjadrení na zvýšené výdavky po návrate z Veľkej Británie s nákupom školských, aj mimoškolských potrieb, jedná sa o nie pravidelný mesačný výdavok, pričom ako už uviedol aj v odvolaní, na maloletú prispieva aj mimo bežného výživného a toto sa týka aj školských potrieb, resp. potrieb súvisiacich s voľnočasovými aktivitami. Pokiaľ matka poukázala na skutočnosť, že aj v budúcnosti bude priestor na zvýšenie výživného, k tomuto otec dieťaťa uviedol, že jeho príjem sa už zvyšovať nebude, tento má v súčasnej dobe len vďaka zárobkovej činnosti, pretože má záujem pracovať aj napriek tomu, že dosiahol dôchodkový vek.
5. K podanému vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že otec dieťaťa sa neustále vracia k pobytu v zahraničí. Rozhodujúci je však stav v čase vydania rozhodnutia súdu, kedy sa matka s dcérou nachádzali a stále nachádzajú na Slovensku. V ostatnom poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenie.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Z vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom, z preskúmavaného rozsudku a spisového materiálu mal i odvolací súd preukázané, že návrhom zo dňa 03. 11. 2015 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú X. z toho dôvodu, že sa zmenili pomery na strane dieťaťa aj rodičov. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 7C/292/2010, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, dieťa zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu dcéry sumou 100,- eur mesačne. V tom čase príjem matky predstavoval 335,- eur v čistom, u otca ako poberateľa výsluhového dôchodku bol príjem 1 493,- eur. Otec mal v tom čase ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére H. z predchádzajúceho manželstva. V tom čase bola maloletá žiačkou 1. triedy základnej školy. Od leta 2014 matka aj s dcérou vycestovali do zahraničia, pričom na vycestovanie do Veľkej Británie bol daný súhlas zo strany súdu v konaní sp. zn. 19P/113/2014. Matka od
05. 01. 2015 pracovala v pekárni, jej priemerná čistá mesačná mzda predstavovala 863,- eur a zároveň poberala prídavky na dieťa vo výške 111,- eur mesačne a príspevok vo výške 355,- eur mesačne. Tiež jej bol vyplácaný doplatok ku mzde vo výške 424,- eur mesačne. Pracovný pomer v zahraničí matka ukončila 04. 08. 2016, v súčasnej dobe žije aj s dcérou na Slovensku v spoločnej domácnosti so starou matkou maloletej X., pričom dieťa navštevuje 7. ročník Základnej školy v Krpeľanoch. Na bývanie matka prispieva sumou 400,- eur mesačne, platí internet, telefón, maloletá sa venuje hre na cimbal. Príjem otca maloletého dieťaťa v súčasnej dobe dosahuje 1 900,- eur čistého mesačne. Matka je evidovaná ako nezamestnaná bez nároku na podporu.
8. Rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možné očakávať. Miera potrieb je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a podobne. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné, športové potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
9. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet a vychádzať len z porovnania príjmov rodičov.
10. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukázaním na vykonané dokazovanie postupoval pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pri zvýšení výživného prvoinštančný súd správne a s jeho závermi sa odvolací súd zhoduje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia a obmedzil sa tak iba na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
12. Vzhľadom na vek dieťaťa je zrejmé, že maloletá X. je v plnej miere odkázaná na výživné a starostlivosť rodičov. Prvostupňový súd pri zvýšení výživného postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí. Otec maloletej vo svojom odvolaní namietal nadštandardne určené výživné, pričom prvoinštančný súd riadnym spôsobom zdôvodnil, v čom videl zmenu pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, ktoré stanovilo výšku výživného sumou 100,- eur mesačne. Jedná sa o zvýšenie veku maloletej X., jej prechod na druhý stupeň základnej školy. Vo voľnom čase sa venuje hre na cimbal. U matky oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu došlo k zníženiu príjmu (čo však súd nepovažoval za podstatné, nakoľko pred odchodom do zahraničia matka mala prácu s príjmom 335,- eur, resp. príjem dosahovala aj v zahraničí). Došlo k zvýšeniu príjmu na strane otca na sumu 1 900,- eur mesačne a ubudla mu jedna vyživovacia povinnosť. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 ods. 2 CSP zdôvodnil.
13. Vo svojom odvolaní otec maloletého dieťaťa neuviedol žiadne iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal prvoinštančný súd. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie považoval za správne a v celom rozsahu ho potvrdil majúc za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej X. zvýšené výživné sumou 250,- eur mesačne, čo považuje za primerané odôvodneným potrebám dieťaťa, jeho veku, záujmom, s prihliadnutím na možnosti a schopnosti oboch rodičov.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).