Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/36/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému Y. I., K.. XX. XX. XXXX, O. Z. D. XXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie 1 193,22 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 18. 08. 2016 domáhal voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 193,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 16. 07. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa XX. XX. XXXX zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej „zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 16,20 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900 Eur a bol povinný právnemu predchodcovi žalobcu platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30,- Eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň uvedený vo výpise. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch právneho predchodcu žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 08. 07. 2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30. 06. 2016 vo výške 1 193,22 Eur, obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy, t.j. do dňa 15. 07. 2016, preto si právny predchodca žalobcu zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16. 07. 2016 do zaplatenia.

2. Právny predchodca žalobcu na preukázanie svojich tvrdení predložil a navrhol vykonať tieto listinné dôkazy: zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro PREMIUM, obchodné podmienky pre

vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., výpis z pôžičkovej karty Quatro PREMIUM.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe neuznal uplatnený nárok. Potvrdil, že uzatvoril zmluvu č. XXXXXXXXXX o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM, pričom pohľadávka zo zmluvy bola postúpená na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. a v splácaní pokračoval ďalej. Hoci dlh spláca, neklesá, iba narastá. Na preukázanie svojich tvrdení predložil doklady o splácaní úveru, oznámenie o postúpení pohľadávky a uznanie záväzku a dohodu o splatení záväzku zo dňa 13. 02. 2014.

4. Uznesením č. k. 13Csp/36/2016- 58 zo dňa 25. 01. 2017 súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila Všeobecná úverová banka, a.s. a na jej miesto na strane žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.

5. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 16. 03. 2017, nedostavil sa právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť včas neospravedlnil. Žalovaný vo svojej výpovedi poukázal na predošlé písomné vyjadrenie k žalobe s tým, že dlh naďalej spláca (došlo k zvýšeniu splátok z 13,- Eur na 50,- Eur), pričom náhradu trov konania si neuplatňuje.

6. Po rozhodnutí súdu vo veci samej, písomným podaním doručeným na súd dňa 16. 03. 2017, právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, podrobne špecifikoval žalovanú sumu s prehľadom čerpaní a úhrad žalovaného. Zároveň zobral žalobu späť jednak v časti o zaplatenie istiny vo výške 139,41 Eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania a to bez udania dôvodu a jednak v časti o zaplatenie istiny 196,80 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, nakoľko žalovaný počas súdneho konania zaplatil túto časť svojho dlhu. Zároveň predložil obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., vyhlásenie okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku vrátane doručenky a cenník VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.

7. Podľa § 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

8. Podľa § 217 ods. 1 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

9. Podľa § 370 ods. 1,2,3 ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

10. Vzhľadom k tomu, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo po rozhodnutí súdu vo veci samej, v súlade s § 370 rozhodne o pripustení čiastočného späťvzatia odvolací súd.

11. Nakoľko prostriedky procesného útoku mohol žalobca, ktorý nie je spotrebiteľ, uplatniť do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, a zároveň pre súd je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín uvedených v bode 2 odôvodnenia, oznámením o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, výsluchom žalovaného, pričom na písomné podanie žalobcu zo dňa 13. 03. 2017 vrátane príloh, doručených súdu po vyhlásení dokazovania za skončené nemohol prihliadať, a zistil tento skutkový stav:

12. Právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) - banka v zastúpení spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. a žalovaný ako klient uzatvorili dňa XX. XX. XXXX zmluvu o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM. Ide o formulárovú zmluvu, v ktorej je vyplnený článok I (osobné údaje o klientovi) a čl. VI (splnomocnenie), podľa ktorého žalovaný, v čase podpisu zmluvy už držiteľ pôžičkovej karty Quatro, želajúci si nahradiť svoju súčasnú kartu kreditnou kartou vydanou podľa tejto zmluvy, svojím podpisom na zmluve splnomocnil spoločnosť QUATRO, a.s. najmä aby vypovedala zmluvu o vydaní

a používaní karty Quatro, ktorej je prípadne žalovaný zmluvnou stranou, získala informácie o výške dlžného zostatku na úverovom alebo podobnom účte, v mene žalovaného zabezpečila splatenie dlžného zostatku na úverovom alebo podobnom účte. V zmluve nie je žiadna dohoda o výške úverového rámca, výške a počte mesačných splátok, ani o úroku či prípadných poplatkoch. Podľa čl. III zmluvy klient súhlasí so stanovením úverového rámca a mesačnej splátky v súlade s výškou úverového rámca a mesačnej splátky na súčasnej Pôžičkovej karte Quatro vydanej na základe zmluvy o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Quatro, ktorú klient uzatvoril s bankou.

13. Z predloženého výpisu z pôžičkovej karty Quatro PREMIUM (č.l. 7 - 13 spisu), za obdobie od 01. 01. 2009 do 30. 06. 2016 vyplýva, že žalovaný posledný krát čerpal peňažné prostriedky dňa 27. 12. 2011, následne mu boli účtované rôzne poplatky, úroky a sankčné úroky, hoci úver aj naďalej splácal, čo vyplýva aj z dokladov predložených žalovaným (č.l. 36 - 49 spisu).

14. Z oznámenia o postúpení pohľadávky adresovaného právnym predchodcom žalobcu žalovanému vyplýva, že VÚB, a.s. ako postupca k 19. 09. 2016 postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy č. 1713731 voči žalovanému ako dlžníkovi spolu vo výške 1 206,93 Eur s príslušenstvom na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.

15. Žalovaný okrem oznámenia o postúpení pohľadávky predložil aj listinu s názvom „Uznanie záväzku a o splatení záväzku“, v ktorej ako veriteľ vystupuje spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. v mandátnej správe Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. a žalovaný ako dlžník. Listina je podpísaná veriteľom v zastúpení Intrum Justitia Slovakia s.r.o. v Bratislave dňa 13. 02. 2014. Tiež je na listine podpis dlžníka bez uvedenia dátumu podpisu. V čl. II predmetnej listiny sa uvádza, že dlžník týmto v zmysle § 323 Obchodného zákonníka uznáva čo do dôvodu a výšky celý svoj záväzok voči veriteľovi uvedený v čl. I. (na základe zmluvy č. 1713731) pozostávajúci z istiny vo výške 1 052,63 Eur a príslušenstva 130,07 Eur spolu vo výške 1 199,51 Eur ku dňu spísania tejto dohody a zároveň vyhlasuje, že nárok veriteľa v plnej výške nepopiera. Podľa čl. III dlžník sa zaväzuje na zaplatenie celej dlžnej sumy voči veriteľovi formou pravidelných 36 mesačných splátok vo výške 33,40 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 14. 02. 2014. V čl. IV. je dohoda, že dlžník v prípade nedodržania čo i len jednej splátky v dohodnutom termíne sa stáva splatným celý záväzok spolu s úrokmi z omeškania. V závere listiny je uvedené „Žiadame Vás o zaslanie jedného podpísaného exempláru dohody obratom na adresu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., P.O.Box 50, 810 00 Bratislava. Kópia patrí Vám ! Táto dohoda nadobúda platnosť a účinnosť až dňom jej podpísania zmluvnými stranami a vrátenia na adresu našej spoločnosti! V prípade nevrátenia jedného podpísaného vyhotovenia na adresu našej spoločnosti je táto dohoda neplatná!“ Žalobca netvrdil, že by k uznaniu záväzku, ktorý je predmetom sporu, zo strany dlžníka došlo. Doručenie podpísanej dohody spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. nebolo preukázané, ani uzatvorenie mandátnej zmluvy medzi Consumer Finance Holding, a.s. a Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., na základe ktorej by bola spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. oprávnená s dlžníkom takúto dohodu o splatení záväzku uzavrieť.

16. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 13. 03. 2017 vyplýva, že žalovaný čerpal v období od 01. 07. 2004 do 27. 12.2011 spolu 2 272,40 Eur, pričom zaplatil úhradami do 19. 04. 2016 celkom 4 257,90 Eur.

17. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

18. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere, musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. a) až i), okrem iného aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) pričom ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov /§4 ods. 2 písm. g)/.

21. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2006, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

23. Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej v znení účinnom od 01. 04. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

25. Podľa § 54 ods. 1 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

28. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 558 ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

30. Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

32. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

33. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - bankou (VÚB, a.s.) v zastúpení spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. a žalovaným - dlžníkom bola uzatvorená zmluva o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“ - kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. XXXXXXXXXX. Ide o tzv. typovú zmluvu v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., a zároveň zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., ktorá musí mať písomnú formu a obsahovať náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z .z. Zmluva neobsahuje výšku úverového rámca, ani výšku a počet mesačných splátok, v tejto súvislosti je odkaz na skôr uzatvorenú zmluvu o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Quatro. Taktiež zmluva neobsahuje výšku úrokov ani žiadne poplatky, v tejto súvislosti je v obchodných podmienkach odkaz na cenník VÚB, a.s. ku kreditnej platobnej karte v platnom znení (čl. I, čl. VI. Obchodných podmienok) Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému revolvingový úver na kreditnú kartu a to opakovane, ako vyplýva z výpisu z kreditnej platobnej karty. Žalovaný posledný krát čerpal peňažné prostriedky dňa 27. 12. 2011.

34. Vzhľadom k tomu, že žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bol súd ako orgán rozhodujúci o takomto nároku ex offo povinný skúmať, či právo žalobcu nie je premlčané, hoci žalovaný námietku premlčania nevzniesol. Pri premlčaní a skúmaní uznania dlhu súd vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a to aj so zreteľom na § 52 ods. 2 veta tretia účinného od 01. 04. 2015 a ust. § 54 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Z výpisu z kreditnej karty mal súd preukázané, že žalovaný posledný krát čerpal peňažné prostriedky na kreditnú kartu dňa 27. 12. 2011, t.j. 3-ročná premlčacia doba v danom prípade začala plynúť dňa 28. 12. 2011 (odo dňa nasledujúceho po poslednom čerpaní) a uplynula dňom 28. 12. 2014. Keďže žalobca doručil žalobu na súd dňa 18. 08. 2016, t.j. po uplynutí 3 - ročnej premlčacej doby, v dôsledku premlčania práva nebolo možné jeho prípadný nárok priznať. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani prípadné uznanie záväzku a uzavretie dohody o splatení záväzku medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorú dohodu by súd v prípade preukázania jej uzavretia považoval za absolútne neplatný úkon v zmysle § 39 predovšetkým pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Inštitút uznania dlhu zakotvený v § 558 ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Ide teda o jednostranný právny úkon, ktorý má iniciatívne vychádzať z vôle dlžníka. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Súd má za to, že spôsob akým by došlo k uzatvoreniu uznania záväzku a dohody o splatení záväzku je nekalá obchodná praktika. Predovšetkým uzatvorenie dohody inicioval veriteľ a nie dlžník. Ide o vopred pripravenú formulárovú dohodu, ktorej

obsah nemohol žalovaný ovplyvniť, pričom žalovaný pri jej uzatváraní nebol poučený o inštitúte uznania dlhu, ani o jeho následkoch, ani o význame premlčania. Dohoda teda nebola uzatváraná so žalovaným s cieľom poskytnutia výhody splátok, teda v prospech spotrebiteľa, ale naopak za účelom predĺženia premlčacej doby na 10 rokov na úkor nevedomosti spotrebiteľa. Súd má za to, že takýto postup pri uzatváraní dohody je nekalou obchodnou praktikou v zmysle § 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007 Z.z. (zákaz používania nekalých obchodných praktík upravuje § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z.), ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 . Z uvedených dôvodov súd považoval prípadné Uznanie záväzku a dohodu o splatení záväzku za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, vzhľadom na spôsob jej uzatvorenia, ktorý je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Neplatná dohoda nemohla mať za následok plynutie novej premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 OZ.

35. Súd ďalej konštatuje, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca mal nadobudnúť pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy č. 001713731 od banky, preto súd skúmal, či boli splnené podmienky platného postúpenia pohľadávky v zmysle zákona o bankách. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je vo vzťahu k ustanoveniu § 524 právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne s tým, že dodržanie zákonných podmienok stanovených v § 92 ods. 8 je predpokladom platného postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu, t.j. a) klient nesplnil riadne a včas čo i len časť peňažného záväzku, b) jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, c) na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Žalobca do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal, že by VÚB, a.s. zaslala žalovanému pred postúpením pohľadávky písomnú výzvu na splatenie dlhu, s ktorým bol v omeškaní dlhšie ako 90 dní. Keďže zákon pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom splnenie jednej podmienky súd nemal preukázané, dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky z VÚB, a.s. ako postupcu na žalobcu bolo neplatné v zmysle § 39 OZ.

36. Na záver súd s poukazom na § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy konštatuje, že žalobca nemôže žiadať od žalovaného úroky ani poplatky vzhľadom na absenciu výšky úrokov a poplatkov v zmluve. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 13. 03. 2017 vyplýva, že žalovaný čerpal v období od 01. 07. 2004 do 27. 12.2011 spolu 2 272,40 Eur, pričom úhradami do 19. 04. 2016 zaplatil celkom 4 257,90 Eur, t.j. podstatne viac ako čerpal a ďalšie platby zrealizoval ešte počas sporového konania.

37. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a čl. 4 a contrario tak, že hoci úspešnému žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, tento výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.