Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/254/2015

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: 1/ Zlatá huta spol. s r.o., Bernolákova 11/3010, 911 01 Trenčín, IČO: 31 426 964, zast.: JUDr. Mária Bustinová, advokátka, Šrobárova 9, 914 51 Trenčianske Teplice, 2/ X.. N. N., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXC/XXXX, XXX XX T., zast.: PACTIO, s.r.o., Lúčna 491, 911 01 Trenčianska Turná, IČO: 36 862 452, proti žalovanému: K. J., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXXX/XX, XXX XX T., zast.: Studio Legale, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 811 874, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu v 1/ rade a žalobcu v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 26 Cb/198/2009 - 428 zo dňa 25.03.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 26 Cb/198/2009 - 428 zo dňa 25.03.2015 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a rozhodol o povinnosti navrhovateľa 1/ a 2/ (žalobcu 1/ a 2/) spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia žalovaného vo výške 944,37 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že navrhovateľ sa žalobou doručenou na súd dňa 08.09.2009 domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX Bratislava, Arm. gen. Svobodu 9, 811 02 Bratislava, sp.zn. i1498.2978 vydaného dňa 05.08.2009 v zákonnej 30 - dňovej lehote stanovenej v ust. § 41 cit. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zároveň podal návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX Bratislava, Arm. gen. Svobodu 9, 811 02 Bratislava, sp.zn. i1498.2978 vydaného dňa 05.08.2009.

Odporca si nárok na rozhodcovskom súde uplatnil v zmysle Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 01.06.2009 uzavretú podľa § 531 a nasl. Obč. zák., ktorou navrhovateľ 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne prevzali od pôvodného dlžníka. Odporca pôvodnému dlžníkovi N. N. poskytol ako veriteľ postupne sumu 3.000.000,00 Sk (99.581,00 eur) zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.07.2006, splatnej dňa 31.12.2007, sumu 90.000,00 eur zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.12.2008, splatnej dňa 31.01.2009, 30.000,00 eur zo zmluvy o pôžičke zo dňa 19.12.2008, splatnej dňa 31.01.2009, t.j. celkovo sumu 219.581,00 eur. Predmetný dlh dlžník N. N. neuhradil a na základe dohody o prevzatí dlhu tento dlh na seba prevzali spoločne a nerozdielne navrhovateľ 1/ a 2/. Rozhodcovský súd v Bratislave rozhodcovským rozsudkom pod č. i1498.2978 uložil navrhovateľovi 1/ a 2/ (v tomto konaní) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi (v tomto konaní) istinu vo výške 219.581,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 99.581,00 eur odo dňa 01.01.2008 až do zaplatenia, vo výške 10 % ročne zo sumy 90.000 eur odo dňa 01.02.2009 až do zaplatenia, vo výške 10 % ročne zo sumy 30.000,00 eur odo dňa 01.02.2009 do zaplatenia, trovy rozhodcovského

konania vo výške 11.142,62 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.743,44 eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Navrhovateľ v žalobnom návrhu, ako i v následných vyjadreniach doručenom súdu 08.09.2009 namietal tieto nedostatky rozhodcovského rozsudku:

- nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c/, zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného v čase podania žaloby

- dokazovanie a rovnosť účastníkov v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. g/, zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného v čase podania žaloby. Súd vyhovel návrhu navrhovateľa na odklad vykonateľnosti predmetného rozsudku rozhodcovského súdu a uznesením zo dňa 05.11.2009 odložil vykonateľnosť rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX Bratislava, Arm. gen. Svobodu 9, 811 02 Bratislava, sp.zn. i1498.2978 vydaného dňa 05.08.2009.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomnými podaniami účastníkov konania, potvrdením Okresného súdu Trenčín o podaní návrhu, žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu, Dohodou o prevzatí dlhu, rozhodnutím Správy katastra TN z 22.07.2009, listom správy katastra TN - vrátenie listín C. XXXX/XXX, rozhodcovským rozsudkom, spisovým materiálom rozhodcovského súdu, Znaleckým posudkom č. N.-XXXXX/KEU-D.-E.-XXXX, Znaleckým posudkom č. XX/XXXX, fotokópiami zápisníc o výsluchu I. H., K. J.Ř., X.. K. W., S.. O. Ž., W. N.H., fotokópiami z výpisu z účtu W. N., K. K., preberacím protokolom Mošna a.s. zo dňa 30.04.2009, ktoré navrhovateľ doložil do spisu podaním doručeným súdu dňa 09.04.2014, fotokópiou zápisníc o výsluchu svedka X.. N. N. vykonaných v trestnom konaní, ďalej, samotným výsluchom X.. K. W., X.. N. N., K. J., X.. N. N., W. J.Q., K.. C. N., čestným prehlásením W. N., vyjadrením S.. O. Ž..

4. Okresný súd Bratislava I vec právne posúdil podľa ustanovenia § 21 ods. 1, 2, 3, 4, § 40 ods. 1, 2, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK), v znení novely č. 336/2014 Z. z., pričom konštatoval, že po preskúmaní rozhodcovského spisu, návrhu a následných vyjadrení žalobcov ako i vyjadrení žalovaného dospel k záveru, že nie sú naplnené predpoklady obsiahnuté v § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, pre úspešné domáhanie sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Uviedol tiež, že ako vyplýva z obsahu rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský súd podrobne riešil platnosť rozhodcovskej doložky ako otázku predbežnú a dospel k záveru, že dohoda o prevzatí dlhu a rozhodcovská zmluva sú absolútne platnými právnymi úkonmi. Všeobecný súd napriek tejto skutočnosti vykonal rozsiahle dokazovanie formou preštudovania si listinných dôkazov a výsluchom svedkov. Vykonaným dokazovaním súd nezistil také skutočnosti, ktoré by zakladali neplatnosť predmetného právneho úkonu. Na to, aby súd vyslovil, že predmetný právny úkon je neplatný, nepostačuje len tvrdenie Ing. Petra Pavloviča bez preukázania tejto skutočnosti relevantnými dôkazmi. Prvostupňový súd mal za to, že znenie rozhodcovskej doložky je dostatočne presné, konkrétne a jeho výklad je nespochybniteľný. Podľa názoru konajúceho súdu, žalobca vo svojich podaniach neuviedol jediný relevantný dôvod obsiahnutý v § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, na základe ktorého by konajúci súd mal vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok zrušiť, t. j. žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 ZRK. Súd preto žalobu zamietol. O trovách konania Okresný súd Bratislava I rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., podľa zásady úspechu účastníkov v konaní, tak ako podrobne špecifikoval na č. l. 8 a 9 svojho rozsudku zo dňa 25.03.2015.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca 1/, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, nespravodlivé, vydané na základe neúplne zisteného skutkového stavu veci, na základe nesprávne vyhodnotených skutkových zistení, pri nesprávnom právnom posúdení veci a vydané v rozpore s právnymi predpismi k veci sa vzťahujúcimi. Odvolateľ 1/ ďalej uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniami a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľa 1/ je napadnutý rozsudok neurčitý a nepreskúmateľný aj z dôvodu, že konajúci súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, nakoľko zamietnutie žalobného návrhu odôvodnil stroho

a nedostatočne tým, že nie sú naplnené predpoklady obsiahnuté v § 40 ods. 1 ZRK pre úspešné domáhanie sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Poukázal na ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., ktoré je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu vykladať v zmysle § 46 ods. 1 Ústavy SR tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odvolateľ má za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku pozostáva na str. 2 až 7 z opisu priebehu konania, fragmentov svedeckých výpovedí a citácie zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré neobsahuje žiadne právne ani vecné názory konajúceho súdu, preto je nepochybné, že uvedené odôvodnenie nezodpovedá požiadavke § 157 ods. 2 O. s. p., nakoľko neumožňuje účastníkom konania posúdiť ako v ich veci aplikoval súd príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa riadil pri rozhodovaní vo veci samej. Odvolateľ 1/ zdôraznil, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho právnymi a vecnými argumentami, ktoré podrobne opísal vo vyjadrení zo dňa 08.04.2014. Upozornil tiež na ďalšiu vadu konania, ktorá spočíva v tom, že žalovaný na pojednávaní konanom dňa 15.10.2014 vypovedal plnú moc právnemu zástupcovi K.. S. V., zbavil ho mlčanlivosti a navrhol ho vypočuť v konaní ako svedka. Napriek tejto skutočnosti súd naďalej konal s K.. S. V. ako s právnym zástupcom žalovaného, čo je procesne neprípustné. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalobca v 2/ rade, ktorý uviedol, že rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko neobsahuje odôvodnenie, kde by sa súd jasne a zreteľne vysporiadal so všetkými alebo aspoň so základnými argumentami navrhovateľov. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolateľa 2/ počas konania dopustil viacerých procesných pochybení, ktoré mohli mať vplyv na celkové rozhodnutie veci. Zdôraznil tiež absolútnu neplatnosť právneho úkonu dohody o prevzatí dlhu, ktorého súčasťou je aj rozhodcovská doložka a porušenie zásad rozhodcovského konania - najmä zásady ústnosti. Odvolateľ 2/ má za to, že z rozsudku vôbec nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil, keď skonštatoval, že nezistil také skutočnosti, ktoré by zakladali neplatnosť predmetného právneho úkonu. Uviedol tiež, že súd v konaní pochybil aj v tom zmysle, že konal s právnym zástupcom K.. S. V., ktorému počas konania bola vypovedaná plná moc a vypočul ako svedka právneho zástupcu K.. C. N., hoci podľa zápisu zo dňa 15.10.2014 K.. S. V. bola vypovedaná plná moc a ďalej v konaní zastupoval odporcu K.. C. N.. V súvislosti s tvrdenou absolútnou neplatnosťou Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 30.04.2009 podľa § 39 Občianskeho zákonníka, odvolateľ 2/ zdôraznil, že W. N. vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 20.09.2014 popísal finančné vzťahy ním a K. J., neuviedol však, že sa jednalo len o jeden finančný vzťah - ako uviedol pred vyšetrovateľom a neuviedol, že mu bola uhradená suma vo výške 4.150.000,- Sk. Jeho čestné prehlásenie je teda nepravdivé. K namietanej vade rozhodcovského rozsudku - porušenie zásady rovnosti účastníkov konania uviedol, že rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu IUDEX obsahuje možnosť prerokovania sporov v ústnej forme. K porušeniu zásady rovnosti dochádza, ak rozhodcovský súd má vo svojom rokovacom poriadku ustanovenie o možnosti prerokovania návrhu na ústnom pojednávaní, alebo v písomnom konaní a na návrh niektorej strán na uskutočnenie prerokovania sporu na ústnom pojednávaní návrhu nevyhovie, napriek tomu, že účastník na tomto spôsobe prerokovania sporu trvá. Navrhovateľ 2/ navrhoval rozhodcovskému súdu IUDEX vykonanie dôkazu výsluchom účastníkov konania a trval na vykonaní ústneho pojednávania. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca 2/ žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.03.2015 sp. zn. 26 Cb/198/2009 v zmysle § 221 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaný sa k odvolaniam žalobcom nevyjadril, napriek tomu, že mu boli doručené na vedomie dňa 24.07.2015.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní žalobcu 1/ a žalobcu 2/ (§ 379 a § 380 postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolaniam je potrebné vyhovieť.

9. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Základom argumentácie odvolateľov, t. j. žalobcu 1/ a žalobcu 2/ je tvrdenie, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nakoľko neobsahuje odôvodnenie, kde by sa súd jasne a zreteľne vysporiadal so všetkými alebo aspoň so základnými argumentami navrhovateľov, tvrdenie, že súd prvej inštancie sa počas konania dopustil viacerých procesných pochybení, ktoré mohli mať vplyv na celkové rozhodnutie vo veci, a tvrdenie, že súd prvej inštancie nezohľadnil porušenie zásad rozhodcovského konania, najmä zásady ústnosti.

12. V súvislosti s vyššie uvedeným považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že základné právo na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR vyplýva, že tak základné právo podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06). Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, napr. v Náleze III. ÚS 119/03 - 30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (rovnako Nález IV. ÚS 115/03). Konajúci súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia, je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

14. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu 1/ a žalobcu 2/ prezentovanom v odvolaní, že vyššie uvedené požiadavky, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa.

15. Je tiež potrebné poukázať na § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31.12.2014, t. j. v čase kedy rozhodoval rozhodcovský súd, podľa ktorého účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

16. Nakoľko súd prvej inštancie vo svojom odvolaním napadnutom rozsudku uviedol, že navrhovatelia v žalobnom návrhu ako i v následných vyjadreniach ako nedostatok rozhodcovského rozsudku namietali dokazovanie a rovnosť účastníkov v zmysle § 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, je potrebné, aby sa súd prvej inštancie námietkou porušenia rovnosti strán v rozhodcovskom konaní vysporiadal.

17. Podľa § 26 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní (účinného do 31.12.2014), rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie aj na návrh účastníka rozhodcovského konania.

18. Podľa § 17 citovaného zákona, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

19. Uvedené výslovné normatívne vyjadrenie v § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní je premietnutím aj ústavou zabezpečeného práva na rovnaké postavenie pred zákonom, nevynímajúc tým ani zákony upravujúce procesný postup súdov a iných orgánov, ktorým bola zverená rozhodovacia právomoc. Rovnaké postavenie účastníkov rozhodcovského konania tvorí základ špecifickosti daného konania a prispieva k zákonnosti rozhodnutí v ňom vydaných. Uvedené ustanovenie tiež korešponduje so zásadou rovnosti účastníkov v občianskom konaní pred všeobecným súdom, ako aj s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, čo má za následok porušenie práva odvolateľov na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti konať pred súdom. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b/ a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Jeho úlohou bude v prípade zotrvania na názore odôvodňujúcom zamietnutie žaloby, svoje rozhodnutie s ohľadom na argumentáciu odvolateľov riadne odôvodniť.

21. Odvolací súd tiež považuje za dôležité poukázať na Dohodu o prevzatí dlhu zo dňa 30.04.2009, na ktorú zhodne odkazujú sporové strany, aj konajúci súd, kde ako veritelia sú označení K. J., R.. XX.XX.XXXX, žalovaný v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 26 Cb/198/2009 a I. H., R.. XX.XX.XXXX, v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 25 Cb/199/2009.

22. Nie bez významu je pritom skutočnosť, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom 25 Cb/199/2009 zo dňa 16.10.2015, kde žalovaným bol I. H., rozhodol tak, že zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX so sídlom Arm. gen. L. Svobodu 9 v Bratislave sp. zn. iL499/2409 z 05.08.2009 v celom rozsahu. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Cob/4/2016 - 409 zo dňa 11.10.2016, pričom sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovský súd porušil rovnosť účastníkov rozhodcovského konania, keď nenariadil ústne pojednávanie. Vyslovil tiež, že v prípade, že nariadenie pojednávania navrhne jeden z účastníkov konania, rozhodnutie nie je na voľnej úvahe súdu. Nenariadenie pojednávania má potom za následok porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 17 ZRK, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. g/ ZRK. Je tiež potrebné zdôrazniť, že právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitnosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

24. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .