Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58C/20/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľky: K. U., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XX, V., zast. JUDr. Helenou Hynkovou, advokátkou so sídlom Radničné nám. 7/B, Bratislava, proti odporcovi: R. U., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XX, V., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Súd ukladá odporcovi, aby nevstupoval do rodinného domu nachádzajúceho sa na ulici V. XX, V. od vydania tohto neodkladného opatrenia do právoplatného ukončenia trestného konania proti odporcovi na podnet navrhovateľky.

II. Súd zakazuje priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov od vydania tohto neodkladného opatrenia do právoplatného ukončenia trestného konania proti odporcovi na podnet navrhovateľky.

III. Navrhovateľka má proti odporcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaním doručeným tunajšiemu súdu 15.03.2017 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi zákaz vstupovať do rodinného domu nachádzajúceho sa na V. H. Č.. XX X. V. a zároveň odporcovi zakáže priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť 50 metrov, a to od vydania neodkladného opatrenia do právoplatného ukončenia trestného konania proti odporcovi.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že u odporcu ktorý je jej otcom a s ktorým žije v spoločnej domácnosti sa od roku 2000 prejavujú príznaky duševnej choroby, ktoré sa výrazne zhoršujú. Po smrti navrhovateľkinej matky v roku 2016 sa spolužitie s odporcom zhoršilo. Navrhovateľka navštívila psychiatrickú kliniku LF UK a UNB z dôvodu opakovanej konzultácie o zdravotnom stave odporcu, kde jej U.. P. L., P.. dňa 20.02.2017 napísal psychiatrický nález o zdravotnom stave odporcu z ktorého vyplýva organický podmienený paranoidný syndróm prejavujúci sa ako masívne systematické paranoidné-perzekučné bludné obsahy s výrazným dopadom na správanie a konanie

- skrývanie sa, zamykanie dcéry, šnúrovanie kľučiek, stráženie vecí, pocity chodenia cudzích ľudí do bytu a opakované závažné fyzické útoky na navrhovateľku. Potvrdzuje sa aj dementný syndróm

- dezorientácia, porucha novopamäti, vštepivosti, exekutívnych a praktických schopností úsudku a poruchy správania sa. Vzhľadom na psychotický stav a kognitívny deficit odporcu s výraznými poruchami správania, agresivitou, nevyspytateľnosťou ďalšieho správania sa a závažné riziko ďalšieho zhoršovania sa jeho zdravotného stavu, U.. P. L., P.. odporučil podľa zákona č. 576/2004 Z.z. hospitalizáciu pacienta aj proti jeho vôli v sprievode polície pre riziko jeho agresivity. Dňa 13.03.2017 sa odporca navrhovateľke vyhrážal, že ju zaškrtí, rozreže jej hlavu ako melón a nebude sa s ňou rozčuľovať. Odporca tvrdí, že je zdravý a že je to spiknutie proti nemu. Napriek tomu, že sa odporca správal k navrhovateľke v minulosti slušne, teraz má navrhovateľka vážne obavy o svoj život lebo ju odporca fyzicky napadol a po

bitke mala modriny na rukách a tvári, navrhovateľku obmedzoval v pohybe, nesmela ísť nikam okrem nákupov, zamykal ju v izbe a psychicky týral. Odporcu hospitalizovali dňom 13.03.2017 na psychiatrickej klinike LF UK a UNB a toto zdravotnícke zariadenie požiadalo Okresný súd Bratislava I o rozhodnutie v zmysle zákona č. 576/2004 v prípade, že je pacient hospitalizovaný v zdravotníckom zariadení bez jeho súhlasu, pričom súd o tomto návrhu doposiaľ nerozhodol. Na základe uvedených skutočností sa navrhovateľka rozhodla riešiť situáciu aj podaním trestného oznámenia, ktoré podala na Krajskom riaditeľstve PZ Bratislava pre podozrenie z trestného činu týrania blízkej osoby, ale z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti bolo toto trestné oznámenie postúpené na Okresné riaditeľstvo PZ BA II. Pre navrhovateľku je spoločné spolužitie v jednej domácnosti s odporcom nemožné, nakoľko v jeho blízkosti prežíva stavy úzkosti a strachu z jeho agresívneho správania sa a možného fyzického napadnutia. Odporca navrhovanú odbornú starostlivosť odmieta a navrhovateľku žiadnym spôsobom nerešpektuje.

K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila ambulantnú správu - nález Univerzitnej nemocnice Bratislava - Psychiatrická klinika LF UK a UBN zo dňa 20.02.2017, potvrdenie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave zo dňa 13.03.2017 o podaní trestného oznámenia na odporcu a vyrozumenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 14.03.2017 o odstúpení trestného oznámenia.

Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len "C.s.p."), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,

Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

Podľa § 329 ods. 1 a 2 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 333 C.s.p. neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. "Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); či uložením

požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha ( princíp efektívnosti); či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením". (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016, 1092 s.)

Potreba úpravy pomerov medzi stranami musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Cieľom neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) C.s.p. je ochrana jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná a sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať pri nariadení tohto typu neodkladných opatrení za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. V prípade neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. je ex lege podmienené len tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ v návrhu povinný osvedčiť, keďže dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania.

Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XMCdo X/XXXX). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.

Strach z možného budúceho zásahu do telesnej integrity navrhovateľka odôvodnila tak, že odporca sa navrhovateľke vyhráža usmrtením, a to takým spôsobom, že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu, že svoju hrozbu naplní. Navrhovateľka sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia s poukazom na psychické ako aj fyzické násilie zo strany odporcu. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila ambulantnú správu Univerzitnej nemocnice Bratislava, z ktorej vyplýva že odporca trpí výraznými psychotickými poruchami správania sa, pričom mu bola doporučená nedobrovoľná hospitalizácia ktorá však nebola realizovaná. Navrhovateľka zároveň predložila súdu aj potvrdenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 13.03.2017 (Č.p.: M.-V.-D.-XXX-XXX/XXXX) z ktorého vyplýva, že dňa 13.03.2017 sa navrhovateľka dostavila na odbor kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave za účelom podania trestného oznámenia na odporcu pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona. Z listu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 14.03.2017 predloženého navrhovateľkou následne vyplýva, že trestné oznámenie podané navrhovateľkou dňa 13.03.2017 bolo prípisom zo dňa 14.03.2017 odstúpené na vecne a miestne príslušný odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislava II (M.-V.- D.-XXX-XXX/XXXX).

Osvedčené skutkové okolnosti medzi účastníkmi odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov v rozsahu o zákaz priblíženia sa ako aj o zákaz vstupu do obydlia navrhovateľky. Podľa názoru súdu navrhovateľka dostatočne osvedčila nielen potrebu upraviť pomery účastníkov (dôvodnú obavu z potenciálne násilného správania sa odporcu), ale aj jej bezodkladnosť a naliehavosť.

Majúc na zreteli uvedené, keď nariadením neodkladného opatrenia sa nezasiahne podstatným spôsobom do práv odporcu, prípadne do jeho práva na slobodu pohybu, sa súd stotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrhu vo výroku I. ako dôvodne podanému vyhovel, nakoľko násilie nemôže byť za žiadnych okolností tolerované, a to v žiadnom rozsahu. Súd rovnako vyhovel návrhu navrhovateľke na uloženie zákazu odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, pričom tento zákaz je viazaný na osobu navrhovateľky a vzťahuje sa na ktorékoľvek miesta, kde sa navrhovateľka zdržiava, t.j. nielen v okolí jej obydlia, na pracovisku navrhovateľky, ale aj na verejnosti.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. tak, že navrhovateľke priznal proti odporcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).