Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/95/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Mareka Košča, v obchodnej veci žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 7, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: PKB invest, s.r.o., so sídlom Prešov, Jilemnického 4, IČO: 36 461 733, o zaplatenie 2.155,14 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.5.2015 pod č. k. 21Cb/271/2011-105, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1) Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.155,14 eur, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 472,57 eur od 1.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 356,25 eur od 18.12.2010 do zaplatenia a 9,25 % ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 304,37 eur od 12.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 566,92 eur od 12.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 253,62 eur od 3.6.2011 do zaplatenia a zo sumy 201,41 eur od 9.7.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. Zároveň uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

2) Vychádzal z podaného návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 2.155,14 eur, 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 472,57 eur od 1.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 356,25 eur od 18.12.2010 do zaplatenia a 9,25 % ročného úroku z omeškania, a to zo sumy 304,37 eur od 12.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 566,92 eur od 12.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 253,62 eur od 3.6.2011 do zaplatenia a zo sumy 201,41 eur od 9.7.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, všetko titulom nezaplatenia pomernej časti nákladov za odvádzanie odpadových (zrážkových) vôd. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, okrem iného, uviedol, že mu vznikla povinnosť platiť žalobcovi pomernú časť nákladov za odvádzanie odpadových vôd ako nájomcovi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v areáli R. L. K.. Q.É. na ulici G. XX od roku 2005. Uvedenú povinnosť platiť si riadne plnil. V roku 2008 sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nadobudol kúpou od L. Ú. D.. Vtedy preto požiadal o umožnenie platby priamo H. H. E., čo mu napriek opakovaným žiadostiam nebolo umožnené. Ďalej poukázal, že je presvedčený, že cena za odvod odpadových vôd je vypočítaná voči nim nespravodlivo. Súčasťou areálu je aj autoumyvárka, kde sa produkuje väčšie množstvo odpadových vôd. Napriek uvedenému platí tiež pomernú časť za odvádzanie odpadových vôd. Na túto skutočnosť žalobcu upozornil, avšak žalobca upozornenie nevzal na vedomie. Platbe za odvod odpadových vôd sa nebráni, ale len na základe spravodlivého výmeru a oprávnenému poberateľovi, čiže H.Y. H. E. K..E...

3) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ust. § 261 ods. 1, 2 Obch. zákonníka, § 4 ods. 4 zákona, § 28 ods. 2, 6 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, § 365, § 369 ods. 1 Obch. zákonníka a § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z. uzavrel, že žalovaný nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 442/2002 Z.z., keď ako spoluproducent odpadových vôd nezaplatil žalobcovi ako producentovi odpadových vôd pomernú časť nákladov za odvádzanie odpadových vôd, ktorú mu žalobca vyúčtoval na základe zmluvy uzavretej so spoločnosťou H.U. H. E. K..E.., a to v celkovej výške 2.155,14 eur. Teda nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní sú dôvodné, a naopak, obrana žalovaného, uplatňovaná počas konania, resp. dokazovania, je iba účelová. Ako uviedol aj žalobca, podmienkou pre to, aby žalovaný mohol platiť za odvádzanie odpadových (zrážkových) vôd priamo H.V. H. E. (Ď. „.) bolo vybudovanie vlastnej kanalizačnej prípojky a uzavretie zmluvy s H. K..E.., L.. Zriadenie samostatnej prípojky a uzavretie zmluvy bolo vecou žalovaného a ten nepreukázal, že by mu v tom žalobca, resp. jeho právny predchodca nejakým spôsobom bránil. Výška úhrad bola žalovanému ako spoluproducentovi zrážkových vôd správne vypočítaná ako pomerná časť, a to vo výške jeho podielu na celkovej ploche, za ktorú H., K..E.., fakturovala žalobcovi ako producentovi zrážkových vôd úhrady za ich odvádzanie (tento podiel činí 19,38 %). Je potrebné zdôrazniť, že žalovanému boli zo strany právneho predchodcu žalobcu fakturované len sumy týkajúce sa odvádzania zrážkových vôd (atmosférických zrážok), ktoré tvoria na faktúre H., K..E.., samostatnú položku. Z toho vyplýva, že ide o samostatný nárok, ktorý má vo faktúrach samostatnú položku, odlišnú od iných nárokov, napr. nároku na vodné a stočné. Žalovaný svoje záväzky právnemu predchodcovi žalobcu aj do určitého času uhrádzal. Pokiaľ ide o tvrdenia, že existujúca kanalizácia v predmetnom areáli nie je funkčná, je potrebné uviesť, že žalovaný takéto tvrdenie nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Nepredložil napríklad dôkazy o tom, že úhrady prestal realizovať, lebo nastala nejaká udalosť, ktorá by znefunkčnila kanalizáciu v predmetnom areáli. Naopak, vypočutý svedok B.. Ľ. Š. vo svojej výpovedi, okrem iného, uviedol, že všetky plochy v predmetnom areáli sú zvádzané do kanálov a ich vpuste nejavili nejaké známky poškodenia. Ďalší svedok B.. D. G. vo svojej výpovedi uviedol, že celý objekt R.H. H. L. je odkanalizovaný, je tam niekoľko prípojok, je to všetko napojené aj na verejnú kanalizáciu. Žalovaný pritom nepredložil ani žiadne také dôkazy, napr. dôkazy o vybudovaní trativodov na jeho pozemku, v dôsledku ktorých by mohol stratiť postavenie spoluproducenta zrážkových vôd. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie uplatnenému návrhu v celom rozsahu čo do istiny vyhovel.

4) Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho okresný súd v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obch. zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 aj na zaplatenie príslušného 9 %, resp. 9,25 % ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej pohľadávky žalobcu, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia, teda tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

5) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

6) Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, ktorým, podľa jeho obsahu, žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že priestory, kde podľa tvrdenia žalobcu vznikajú odpadové vody, využíva len ako sklady, a vzhľadom na ich veľkosť dochádza k prirodzenému odtoku dažďových vôd do zeme. Preto je presvedčený, že okresný súd v tejto súvislosti neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nepredvolal znalca v oblasti hydrológie, čím došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Je presvedčený o tom, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z tohto dôvodu podáva odvolanie tak, ako to umožňuje príslušná právna úprava.

7) Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 11.11.2015, okrem iného, uviedol, že pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný je v súlade s § 28 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách považovaný za spoluproducenta odpadových vôd, ktorý je priamo zo zákona povinný zaplatiť producentovi odpadových vôd (v tomto prípade žalobcovi) alikvotnú časť platieb za odvádzanie dažďových vôd. Spôsob, akým žalobca vypočítaval žalovanému jeho podiel na platbách, je plne v súlade s týmto zákonom, ako aj v súlade s vyhláškou Ministerstva životného prostredia č. 397/2003 Z.z., ktorou sa upravujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody. Súd prvej inštancie riadne vykonal všetky účastníkmi navrhnuté alebo aspoň označené dôkazy. Žalovaný mal možnosť v priebehu konania pred súdom prvej inštancie predložiť súdu dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia o tom, že nie je producentom odpadových vôd. Rovnako mal možnosť navrhnúť súdu vykonanie

znaleckého dokazovania vo veci, čo však neurobil, a preto považuje jeho tvrdenia o nedostatočne zistenom skutkovom stave za bezpredmetné. Z tohto dôvodu žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

8) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal podané odvolanie podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané ešte pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

9) Odvolací súd teda prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jeho preskúmania, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ súd prvej inštancie návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

10) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd dopĺňa:

11) Predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX na celkovú sumu 2.155,14 eur ako alikvotnej časti za odvádzanie odpadových (zrážkových) vôd. Okresný súd, ako už bolo vyššie uvedené, návrhu v celom rozsahu vyhovel.

12) Podľa § 2 písm. e/ zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej len „zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie komunálnymi odpadovými vodami (ďalej len „odpadové vody“) odpadové vody obsahujúce rôzny podiel odpadových vôd z domácností, zariadení priemyslu, zo služieb, sociálnej vybavenosti a vody z povrchového odtoku, ako aj všetkých ostatných vôd vtekajúcich do verejnej kanalizácie.

13) Podľa § 4 ods. 4 zákona, producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len „producent“) je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie.

14) Podľa § 28 ods. 2 zákona, spoluproducent odpadových vôd (ďalej len „spoluproducent“) je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vypúšťa odpadové vody prostredníctvom producenta (§ 4 ods. 4).

15) Podľa § 28 ods. 6 zákona, za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom producenta, vzniká spoluproducentom povinnosť, aby za vypúšťané množstvo odpadových vôd zaplatili producentovi rozpočítanú čiastku.

16) Postavenie predchodcu žalobcu (Obvodného úradu v Prešove) ako kupujúceho od predávajúceho (H. H. E., K..E.., L.) je daná na základe Zmluvy č. XX-XXXXXXXXXPOXXXX zo dňa 7.5.2009 v zmysle jej dodatkov (č. l. 17 - 23). Na základe ust. § 8a ods. 4 zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene niektorých zákonov, majetok štátu, pohľadávky a záväzky, (ktoré mal v správe obvodný úrad k 31.12.2012), prechádzajú do správy Ministerstva vnútra SR okrem majetku štátu, ku ktorému obvodný úrad vykonáva pôsobnosť podľa osobitného zákona. Súd prvej inštancie na základe tejto skutočnosti uznesením zo dňa 3.12.2013 pod č. k. 21Cb/271/2011-76 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca Slovenská republika - Obvodný úrad Prešov, a aby na jeho miesto vstúpila Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 7, Bratislava (terajší žalobca). Keďže predchodca žalobcu mal uzavretú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie (H. H. E., K..E..), považuje sa ako právnická osoba za producenta odpadových

vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie. Postavenie žalovaného ako spoluproducenta vyplýva z vyššie citovaného ust. § 28 ods. 2 zákona. Keďže žalovaný ako spoluproducent nepreukázal počas celého konania tvrdenú skutočnosť, že nevypúšťa odpadové vody prostredníctvom producenta, vznikla mu povinnosť, aby za vypúšťané množstvo odpadových vôd zaplatil producentovi rozpočítanú čiastku, teda istinu uplatnenú podaným návrhom s príslušenstvom. Preto nie je dôvodná jeho odvolacia námietka, že priestory, ktoré využíva ako sklady, že vzhľadom na ich veľkosť dochádza k prirodzenému odtoku dažďových vôd do zeme, nie do verejnej kanalizácie.

17) Pokiaľ žalovaný v odvolaní ďalej namieta, že súd na zistenie rozhodujúcich skutočností nepredvolal znalca v oblasti hydrológie, čím došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, v tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že takýto dôkaz žalovaný počas prvoinštančného konania nenavrhol, a to ani na správnosť výpočtu rozpočítanej čiastky, ktorá na neho pripadá. Na pojednávaní dňa 21.4.2015 (č. l. 88) totiž okresný súd vyhlásil uznesenie, ktorým považoval dokazovanie za skončené. Z tohto dôvodu nemožno na odvolaciu námietku súvisiacu s prípadným znaleckým dokazovaním v tomto štádiu odvolacieho konania prihliadať (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Z tohto dôvodu sú všetky odvolacie námietky zo strany žalovaného ako odvolateľa neopodstatnené. Teda správne rozhodol súd prvej inštancie, ak návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

18) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

19) Vzhľadom na výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania ten istý súd rozhodne aj o prípadných trovách odvolacieho konania.

20) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .