Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Mariána Blahu, v právnej veci žalobcu Ing. Juraj Imrich, MBA, nar. XX.XX.XXXX, bytom Ivana Krasku 668/4, 911 01 Trenčín, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému Miroslav Grundza, nar. XX.XX.XXXX, bytom Jesenského 337/10, 049 19 Jelšava, právne zastúpenému JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -104 zo dňa 1. júla 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -104 zo dňa 1. júla 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou výrokovou vetou žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia oddlženia žalovaného, o ktorom rozhodol Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 24.10.2018, č.k. . Konštatoval, že zrušenia oddlženia dlžníka sa môže domáhať len veriteľ dotknutý oddlžením. Veriteľ, ktorý z akékohoľvek dôvodu nebol oddlžením dlžníka dotknutý, nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Pohľadávka veriteľa mohla byť napríklad v rámci konkurzu uspokojená, alebo môže disponovať pohľadávkou oddlžením nedotknutou ( o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“/).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v žalobe a ani v priebehu konania neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že je veriteľom dotknutým oddlžením dlžníka, a teda že je oprávnený podať žalobu o zrušenie jeho oddlženia. V žalobe vôbec neuviedol, či konkurzné konanie stále trvá alebo už skončilo a ak áno, s akým výsledkom. S poukazom na koncentračnú zásadu nebol dôvod pojednávanie kvôli doplneniu týchto skutočností odročiť. Žalobca tak podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázal prvý predpoklad na podanie žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca v žalobe netvrdil existenciu skutočností svedčiacich o nepoctivom zámere žalovaného, a teda existenciu nepoctivého zámeru žalovaného ani nepreukázal.

Žalobca v žalobe uvádzal len domnienky - že žalovaný sa „mohol“ dopustiť nepoctivého zámeru, že sa „mohol“ snažiť o nedobromyseľné zbavenie dlhu v snahe ukrátiť svojho veriteľa, „mohol“ úmyselne vytvárať dlhy a spoliehať sa na to, že následne ich vyrieši nie zaplatením, ale osobným bankrotom - konkurzom, „mohol“ si byť vedomý pri vytváraní svojich dlhov, že jeho obydlie je v prípade konkurzu nepostihnuteľné, „mohol“ si byť vedomý skutočnosti, že vyhlásením konkurzu a oddlžením nič nestratí, naopak môže z danej situácie profitovať; „mohol“ neuhrádzať poplatky súvisiace s bytom ako prejav jeho prístupu k záväzkom, a teda o možnom úmysle oddlžiť sa a profitovať z danej situácie. Žalobca preto podľa názoru súdu prvej inštancie netvrdí, že žalovaný mal nepoctivý zámer spočívajúci v ním uvádzaných skutočnostiach, ale že nepoctivý zámer „mohol“ mať, čo je rozdiel, nakoľko pojem mohol v sebe subsumuje protiklad „nemusel“. Žalobca tak vlastne pripúšťa možnosť opaku, že žalovaný nepoctivý zámer mať nemusel. Pokiaľ mal žalobca v úmysle tvrdiť skutočnosti svedčiace o nepoctivom zámere žalovaného, súd prvej inštancie uviedol, že jeho písomný prejav vôle musí zodpovedať jeho presvedčeniu o nepoctivom zámere žalovaného, teda musí existenciu nepoctivého zámeru, teda skutočností tomu nasvedčujúcich tvrdiť a že v danom prípade to tak nie je. Pokiaľ by aj súd akceptoval prejav žalobcu ako prejav tvrdení o nepoctivom zámere, tak žalobca tieto „tvrdenia“ nijako nepreukázal, neuvádzal ani dostatok ďalších skutkových okolností svedčiacich v prospech jeho „tvrdení“. Neuvádzal, aké dlhy (okrem záväzku voči Daniele Warwzaszekovej a SBD) mal dlžník vytvárať s úmyslom ich neuspokojenia, kedy mali záväzky vzniknúť - aby bolo možné posúdiť, či eventuálne sa mohol dlžník spoliehať na inštitút oddlženia podľa novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01.03.2017, prečo, na základe akých skutočností možno usúdiť, že sa dlžník spoliehal na nepostihnuteľnosť obydlia. Rovnako súd prvej inštancie považoval za irelevantné tvrdenie žalobcu, že žalovaný údajne popieral, že v prípade pohľadávky Daniely Warwzaszekovej sa jedná o pôžičku, ale malo ísť o dar. Žalobca neuviedol, ako dlžník zavádzal, keď sa žalobca pokúšal svoj dlh vymôcť.

5. Súd prvej inštancie neprihliadol na dôkaz predložený žalobcom na pojednávaní dňa 01.07.2021- obžalobu Okresnej prokuratúry Revúca na žalovaného, v ktorej popísané skutky mali potvrdzovať a preukazovať nepoctivý zámer žalovaného. Obžaloba je datovaná dňom 29.07.2020 a žalobca nijako nezdôvodnil, prečo žalobu predkladá až na pojednávaní dňa 01.07.2021, t.j. z akého dôvodu ju nepredložil včas tak, aby sa s ňou mohol oboznámiť tak súd, ako aj protistrana a mať dostatok času sa k nej vyjadriť ( /ďalej len „CSP“/).

6. Vychádzajúc z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu a ani nepoctivý zámer žalovaného a v celom rozsahu ju zamietol.

7. Žalovaný bol v konaní úspešný, súd prvej inštancie mu preto priznal právo na náhradu tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100% ( ).

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Žalobca mal za to, že uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania v danom prípade nie je na mieste. Vyslovil názor, že vykonanie doplnenia dokazovania, ktoré navrhol na pojednávaní dňa 01.07.2021 nie je v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, takéto doplnenie dokazovania by si vyžiadalo nad rámce doposiaľ vykonaných úkonov súdu maximálne jedno ďalšie pojednávanie, čo vzhľadom k charakteru prejednávanej veci nie je neprimerané. Podľa názoru žalobcu nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie, resp. nepreukázanie oprávnenosti žalobcovho nároku už so samotným podaním žaloby nie je taká vada konania, ktorá by v jeho ďalšom priebehu nemohla byť odstránená. Mal za to, že všetky tvrdenia o nepoctivom zámere žalovaného, ktoré síce v samotnej žalobe prezentoval ako „možný úmysel“ by boli preukázané vykonaním dôkazu - obžaloby na žalovaného, doručenej súdu krátkou cestou na pojednávaní dňa 01.07.2021. Z uvedenej obžaloby je zrejmé správanie žalovaného už od roku 2013 až do vyhlásenia konkurzu, ktorý opakovane od viacerých poškodených vylákal veľký objem peňažných prostriedkov a následne zrejme v domnení, že sa týchto záväzkov zbaví, podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Uviedol, že doposiaľ nemá vedomosť o právoplatnom skončení trestného konania, a teda nemožno ani hovoriť o tom, že by jeho pohľadávka, resp. pohľadávky ostatných poškodených boli oddlžením nedotknuté. Poukázal tiež na to, že tieto nároky v trestnom konaní nemusia byť trestným súdom priznané a poškodení môžu byť so svojimi nárokmi odkázaní na civilné konanie. Z uvedených dôvodov mal za to, že v konaní sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré doposiaľ neboli uplatnené, pričom

nebol dôvod na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania. V ďalšom konaní navrhol vykonať dôkaz prihláškou pohľadávky žalobcu a pripojením spisu konkurzného správcu KORE managment, k.s., Stráž 223, Zvolen, IČO: 51 485 664, značka správcu S1888, spis. zn. . Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu bolo priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania.

9. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie podané nebolo.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto podľa a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal zrušenia oddlženia žalovaného, o ktorom rozhodol Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. zo dňa 24.10.2018. Žalobu odôvodnil tým, že v čase vyhlásenia konkurzu mal dlžník (žalovaný) len jedinú exekúciu vedenú u súdnej exekútorky JUDr. Michaly Birkovej pod č. 404EX 265/18, v ktorej bol vydaný dňa 03.10.2018 príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 1162, pre k.ú. Jelšava, ktorá je vo výlučnom vlastníctve dlžníka. Uviedol, že na základe začatia insolvenčného konania nasledoval príkaz na zrušenie upovedomenia č. 404EX 265/18 predajom nehnuteľnosti zo dňa 07.11.2018 a výmaz exekučného záložného práva. Žalobca ako veriteľ mal za to, že dlžník sa v tomto prípade mohol snažiť o nedobromyseľné zbavenie dlhu v snahe ukrátiť svojho veriteľa. Vyslovil domnienku, že dlžník svojim správaním mohol úmyselne vytvárať dlhy, pričom sa mal spoliehať na to, že následne ich vyrieši vyhlásením osobného bankrotu, a to formou konkurzu, ktorou dôjde k rýchlemu oddlženiu. Ďalej vyslovil domnienku, že pri vytváraní svojich dlhov voči veriteľom si mohol byť dlžník vedomý, že jeho obydlie je vyhlásením konania nepostihnuteľné, nakoľko hodnota bytov v predmetnej lokalite nepresahuje výšku 10.000,-- Eur. Preto mal žalobca za to, že dlžník si mohol byť vedomý skutočnosti, že vyhlásením osobného bankrotu formou konkurzu nič nestratí. Poukázal na to, že dlžník uvádzal nepravdivé informácie ohľadom svojich dlhov. Uviedol, že žalobcovi, ako veriteľovi bola predmetná pohľadávka postúpená ako postupníkovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2017 a že postupcom (pôvodným veriteľom) bola Daniela Wawrzaszeková a že dlžník zavádzal nepravdivými tvrdeniami, že pôvodná veriteľka mu peniaze nepožičala, ale darovala. Pre prípad potreby súdu uviedol, že na preukázanie svojich tvrdení zabezpečí na základe výzvy súdu Čestné prehlásenie pôvodnej veriteľky, v ktorom sa vyjadrí k okolnostiam poskytnutých finančných prostriedkov dlžníkovi. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že jedným z veriteľov dlžníka je aj Stavebné bytové družstvo Revúca a že sa domnieva, že dlžník mohol neuhrádzať poplatky súvisiace s bytom ako prejav jeho spôsobu pristupovania ku svojim záväzkom, čo vypovedá o jeho možnom úmysle oddlžiť sa. Spolu so žalobou žalobca súdu predložil Žiadosť o splátkový kalendár, ktorý dlžník adresoval exekútorovi v snahe dohodnúť sa s veriteľom, ktorú dlžník exekútorovi zaslal dňa 10.07.2018 a následne dňa 07.11.2018 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz.

12. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

13. Podľa , opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

14. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Podľa , na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

16. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

17. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

18. Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

19. Podľa § 166f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znením účinnom do 31.12.2019 veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

20. Podľa § 166g ods. 2 písm. e) a g) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom.

21. Civilné sporové konanie vo veci samej začína výlučne na základe žaloby ( ) a práve pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností žalobcom v podanej žalobe predstavuje samotný základ žaloby. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, musia byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Za rozhodujúce skutočnosti sa považujú údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca preto musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Ak pritom žalobca v žalobe neuvedie všetky potrebné tvrdenia významné podľa hmotného práva, nejde o vadu žaloby, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní ( ), ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Ak totiž obsahuje žaloba tvrdené skutočnosti, z ktorých je možné dovodiť, aký je predmet konania, potom procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia, prípadne aj za nesplnenie dôkaznej povinnosti už v žalobe nie je odmietnutie žaloby, ale prípadný neúspech účastníka vo veci samej (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

22. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je spor zrýchliť, zefektívniť, zabrániť tomu, aby strany predkladali skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov až na pojednávaní, čo by predlžovalo celkový proces z dôvodu potreby odročenia pojednávania. Vychádza sa z názoru, že sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31.05.2021).

23. Preskúmaním veci odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že podľa § 166f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii aktívnu legitimáciu na podanie návrhu o zrušenie oddlženia má veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením. Žalobca však v návrhu o zrušenie oddlženia dlžníka len uviedol, že

pohľadávka proti dlžníkovi bola žalobcovi postúpená ako postupníkovi Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2017 postupcom Danielou Wawrzaszekovou, že dlžník zavádzal nepravdivými tvrdeniami, že pôvodná veriteľka mu peniaze darovala a že v prípade potreby súdu na preukázanie svojich tvrdení zabezpečí na základe výzvy súdu čestné prehlásenie pôvodnej veriteľky, v ktorom sa vyjadrí k okolnostiam poskytnutých prostriedkov dlžníkovi. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v návrhu žiadnym iným relevantným spôsobom neopísal a ani nepreukázal, že má proti dlžníkovi - žalovanému pohľadávku, ktorú by si mohol do konkurzného konania prihlásiť a z tohto dôvodu je osobou dotknutou oddlžením, a teda že má aktívnu legitimáciu v konaní, nakoľko žalobcovi nič nebránilo, aby už v čase podania predmetnej žaloby dostatočným spôsobom opísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bolo zrejmé, či má aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby.

24. Odvolací súd sa ďalej sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v žalobe o oddlženie dostatočným spôsobom nepreukázal nepoctivý zámer dlžníka - žalovaného, nakoľko tento nepoctivý zámer v žalobe uvádzal len v domnienkach, a to, že dlžník svojim správaním sa „mohol“ snažiť o nedobromyseľné zbavenie dlhu v snahe ukrátiť svojho veriteľa, „mohol“ úmyselne vytvárať dlhy, „mohol“ si byť vedomý, že jeho obydlie je vyhlásením insolvenčného konania nepostihnuteľné, pričom žalobca v žalobe neuviedol dostatok ďalších skutkových okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že dlžník - žalovaný nemal poctivý zámer pri podaní návrhu na jeho oddlženie. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v žalobe riadne neopísal a ani nepreukázal skutočnosť, že dlžník - žalovaný úmyselne s cieľom dosiahnuť svoje oddlženie vytváral svoje dlhy a taktiež dostatočným spôsobom neopísal a ani nepreukázal o akú pohľadávku proti dlžníkovi - žalovanému v prípade postúpenej pohľadávky od pôvodnej veriteľky Daniely Wawrzaszekovej ide. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca mal možnosť uvedené skutočnosti opísať a preukázať už v čase podania žaloby tak, aby z jej obsahu boli zrejmé tvrdenia, ktoré by preukazovali nepoctivý zámer dlžníka - žalovaného podľa § 166g ods. 2 písm. e) a g) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Nakoľko žalobca uvedené skutočnosti v návrhu riadne neopísal a nepreukázal, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že tieto tvrdenia žalobcu nepreukazujú nepoctivý zámer dlžníka - žalovaného pri podávaní jeho návrhu na oddlženie.

25. Pokiaľ súd prvej inštancie neprihliadol na dôkaz predložený žalobcom na pojednávaní konanom dňa 01.07.2021, a to obžalobu Okresnej prokuratúry Revúca na žalovaného, odvolací súd uvádza, že zo spisu zistil, že obžaloba Okresnej prokuratúry Revúca proti žalovanému bola datovaná dňom 29.07.2020 a žalobca túto obžalobu predložil súdu prvej inštancie až na pojednávaní konanom dňa 01.07.2021, pričom žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo tento dôkaz predložil až na tomto pojednávaní. Odvolací súd ďalej zistil, že medzi vyhotovením obžaloby a termínom pojednávania na súde prvej inštancie ubehlo dosť času na to, by žalobca tento dôkaz mohol predložiť v dostatočnom predstihu tak, aby sa s týmto dôkazom mohol oboznámiť súd, ako aj žalovaný tak, aby bola zachovaná rýchlosť a hospodárnosť konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne v súlade s , keď na takto predložený dôkazný prostriedok neprihliadol.

26. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

27. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe správne zisteného skutkového základu predmetnú vec správne právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil.

28. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na ust. súd prvej inštancie.

29. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).