Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1C-97-2016.pdf
PDF · 135.34 KB
No categories available
1C/97/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobkyne: Bc. N. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. D., v súčasnosti bytom H. X,. Z. H., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, sídlom Pribinova 25, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.782,- eur a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á z titulu vydania bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.782,- eur a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.782,- eur za obdobie od 2.12.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v bode 10. všeobecných podmienok poskytnutia úveru v zmluve o úvere uzavretej medzi žalovanou ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom dňa 4.1.2013, číslo zmluvy XXXXXXXXX, v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v splátkach/e tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Časť poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšná časť zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť Okresnému súdu Stará Ľubovňa súdny poplatok vo výške 106,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.6.2016 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.782,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.782,- eur od druhého dňa po doručení žaloby žalovanej do zaplatenia, ďalej určenia, že zmluvná podmienka v stranami uzavretej zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo 4.1.2013 uvedená v bode 10. všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľná, ako aj náhrady trov konania. Poukázala na uzavretie Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo 4.1.2013 (ďalej iba „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 2.700,- eur za poplatok 1.782,- eur, pričom úver splatila celkom v sume 4.482,- eur, teda vo výške podľa Zmluvy. Poukazovala na to, že Zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a preto je úver bezúročný a bez poplatkov; ako aj na to, že žalované bezdôvodné obohatenie predstavuje rozdiel medzi jej platbami celkom v sume 4.482,- eur a výškou poskytnutého úveru 2.700,- eur. Uviedla, že rozsudkom OS Prešov 11C/42/2012 z 13.9.2013, potvrdeným rozsudkom KS v Prešove 5Co/219/2013 z 21.8.2014, bolo rozhodnuté, že zmluvná podmienka o časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom podmienka s obdobným významom sa nachádza i v Zmluve. Uviedla, že v Zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 39,15 %, pričom priemerná miera nových obchodov pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1 roka v januári 2013 bola 7,98 %. Poukazovala na to, že o tom, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila, sa dozvedela od združenia na ochranu spotrebiteľa v mesiaci apríl 2016, ako aj na to, že konanie dodávateľov porušujúce spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov má za následok objektívnu desaťročnú premlčaciu dobu.
2. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 12.12.2016 namietala, že v danom prípade nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej Zmluvy, ktorá nebola vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie zo Zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech bol získaný z poctivých zdrojov. Poukazovala na to, že nárok žalobkyne sa stal premlčaný v objektívnej i v subjektívnej premlčacej dobe v celom rozsahu dňa 16.7.2015, keďže Zmluva bola uhradená dňa 16.7.2013 a nárok bol uplatnený na súde 30.6.2016. Podľa žalovanej žalobkyňa nemá na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky naliehavý právny záujem a ani ho nepreukázala. Poukazovala na to, že Zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. (vzhľadom na § 1 ods. 3 písm. l/ uvedeného zákona), poukazovala na dohodu v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej iba „OBZ“) v zmysle VPPÚ a že Zmluva sa uzavrela ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 OBZ. Rozoberala aplikáciu Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) a OBZ. Žalobu navrhla zamietnuť.
3. Na pojednávaní dňa 16.3.2017 súd vec prejednal postupom podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobkyne a žalovanej.
4. Súd vykonal dokazovanie podľa § 204 CSP čítaním a oznamovaním obsahu listín obsiahnutých v spise, a to: podanej žaloby a opravy žaloby doručenej súdu 20.7.2016, Zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej iba „VPPÚ“), splátkového kalendára, priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové hodnoty) - v mesiacoch roka 2013, prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS z 2.5.2016, výpisu žalovanej z obchodného registra, vyjadrenia žalovanej k podanej žalobe doručeného súdu 12.12.2016, podania žalovanej doručeného súdu 13.3.2017, a zistil tento skutkový stav:
5. Žalovaná ako veriteľ (prostredníctvom svojho mandatára) a žalobkyňa ako dlžník uzavreli dňa 4.1.2013 Zmluvu, v zmysle ktorej bolo jej predmetom poskytnutie úveru žalobkyni zo strany žalovanej vo výške 2.700,- eur a záväzok žalobkyne zaplatiť žalovanej túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.782,- eur, teda celkovo 4.482,- eur, a to v jednej splátke vo výške 4.482,- eur, a to do 8.7.2013. Na aký účel boli peňažné prostriedky poskytované nie je v Zmluve uvedené. Úver mala žalobkyňa podľa Zmluvy zaplatiť žalovanej v uvedenej sume zvýšenej o príslušný poplatok vo výške 1.782,- eur, teda celkom 4.482,- eur. Uvedený poplatok žalobkyne ako dlžníka bol podľa Zmluvy tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavovalo sumu 528,53 eur a z administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 1.253,47 eur. Výška RPMN „sa vypočítala“ v zmysle zákona a podľa Zmluvy bola 175,56 %; výška priemernej hodnoty RPMN bola uvedená 23,37 %. Úver bol poskytnutý žalobkyni v plnej výške v hotovosti ešte dňa 4.1.2013 o čom svedčí podpísané potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti nachádzajúce sa na samotnej Zmluve pod jej textom a podpismi. Sumu 4.482- eur žalobkyňa uhradila žalovanej celkom v štyroch čiastočných splátkach, z ktorých poslednú v sume 2.241,- eur zaplatila 16.7.2013; vystavený jej však bol splátkový kalendár so šiestimi splátkami po 747,- eur splatnými vždy v 8.-my deň kalendárneho mesiaca počnúc 8.2.2013 až do 8.7.2013. Úver podľa Zmluvy je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010 Z.z., s ohľadom na všetky zistené skutočnosti sa tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
6. Podľa bodu 10. VPPÚ, s ktorými v zmysle textu Zmluvy žalobca ako dlžník súhlasil a zaviazal sa ich dodržiavať, „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v splátkach/e tak, ako je uvedené na prvej strane tejto Zmluvy. Časť poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšná časť zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“
7. Žalobkyňa sa v januári 2016 telefonicky obrátila na Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS s tým, že potrebuje poradiť s úvermi, následne v apríli 2016 sa medzi nimi uskutočnilo stretnutie, kde bola zo strany menovaného združenia informovaná, okrem iného, o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, o neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
8. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 30.11.2016, žalovanú sumu žalobkyni doposiaľ neuhradila.
9. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
10. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie: a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
12. Podľa § 9 ods. 2 písm. a/, f/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a/ druh spotrebiteľského úveru, f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
14. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
15. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 7 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
18. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 3 ods. 1 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
20. Podľa § 39 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom už v čase uzavretia Zmluvy), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
23. Podľa § 457 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
24. Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
25. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
26. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
27. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Uzavretá Zmluva je s ohľadom na jej obsah nepochybne zmluvou spotrebiteľskou jednak podľa príslušnej všeobecnej úpravy v zmysle OZ, pričom zároveň v tomto prípade ide i o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Námietky žalovanej v tomto smere nemôžu obstáť, pretože podľa § 1 ods. 3 písm. l/ cit. zákona, na ktoré ustanovenie tu odkazovala, nie je spotrebiteľským úverom úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, pričom tuto bol úver poskytnutý 4.1.2013 a podľa Zmluvy ho mala žalobkyňa vrátiť do 8.7.2013 (čo je aspoň podľa súdu lehota dlhšia ako tri mesiace). Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pretože z jej obsahu je zrejmé, že pri jej uzatváraní a plnení konala žalovaná nepochybne v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - „poskytovanie úverov z vlastných zdrojov“ (zapísané v obchodnom registri od 14.3.2001, § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.) a žalobkyňa pri uzatváraní a plnení Zmluvy nepochybne v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.) nekonala (nič z predložených dôkazov opačný záver nepreukazuje), teda v dotknutom právnom vzťahu bol spotrebiteľom. V zmysle uvedeného sa práva a povinnosti zmluvných strán v zásade riadia príslušnými ustanoveniami OZ a zákona č. 129/2010 Z.z..
28. Súd v danom prípade dospel k záveru, že úver, ktorý bol žalobkyni podľa Zmluvy poskytnutý, je bezúročný a bez poplatkov, a to preto, lebo v Zmluve absentuje riadne uvedenie týchto náležitostí:
- podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. - druh spotrebiteľského úveru - táto náležitosť nie je v žiadnom zmluvnom dokumente uvedená;
- podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. - a to samotnej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere - tu nemôže (už ani v zmysle § 54 ods. 2 OZ) obstáť poukaz iba na záväzok žalobkyne zaplatiť celkovú čiastku do 8.7.2013; ako aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - „termín konečnej splatnosti“ nezodpovedá sám o sebe v Zmluve uvedenému záväzok žalobkyne zaplatiť celkovú čiastku do 8.7.2013;
- podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. - v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov - nie je v Zmluve uvedený ani jeden predpoklad použitý na výpočet tam uvedenej RPMN, čo nijako nemožno zhojiť všeobecným konštatovaním, že výška RPMN „sa vypočítala v zmysle zákona“;
- podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia - v Zmluve je uvedené, že úver zvýšený o príslušný poplatok má žalobkyňa zaplatiť v 1 splátke po 4.482,- eur, nie je však uvedený konkrétny termín splátky (od toho sa odvodzuje i výška samotného úroku z úveru - teda za aké obdobie má byť platený, nemôže byť v rovnakej vyčíslenej sume či by bol úver vrátený o mesiac, dva alebo naozaj až 8.7.2013 ako je uvedené v Zmluve); navyše v tomto smere predložila žalobkyňa splátkový kalendár (a žalovaná jeho pravosť nenapadla ani nespochybnila), kde bolo jej plnenie rozvrhnuté do 6- tich splátok po 747,- eur, čo úplne spochybňuje relevantnosť údaja v samotnej Zmluve o jednej splátke.
29. Napriek vyššie uvedenému, v danom prípade je však hlavným dôvodom, pre ktorý sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, tá skutočnosť, že žalovaná nepochybne hrubo porušila povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovaná nepredložila súdu, napriek predmetu konania a v žalobe namietanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, žiadne dôkazy preukazujúce riadne splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. z jej strany, teda že by posúdila s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa - žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Osobitne nijako nepreukázala, že by v rámci posudzovania schopnosti splácať úver žalovanou mala k dispozícii údaje o jej príjmoch, výdavkoch, rodinnom stave, ako ani do akej databázy o spotrebiteľoch na účely posudzovania schopnosti splácania úveru, kedy a s akým výsledkom v rámci uvedeného nahliadla. Uvedené nemožno vyhodnotiť inak, ako len v tom smere, že pred uzavretím Zmluvy žalovaná postup podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nedodržala v žiadnom smere, čo je hrubé porušenie povinností žalovanej ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v zmysle § 11 ods. 2 uvedeného zákona a má za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Už len z týchto dôvodov a z dôvodov uvedených v bode 28. tohto odôvodnenia bola žalobkyňa teda povinná vrátiť len samotnú istinu poskytnutého úveru, teda iba sumu 2.700,- eur a prijatím platieb nad uvedenú sumu došlo na strane žalovanej k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne.
30. Čo sa týka priznania práva žalobkyni na zaplatenie sumy 1.782,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, poukazuje súd tiež na to, že Zmluva je v tejto časti, teda v časti záväzku žalobkyne zaplatiť úver zvýšený o uvedenú sumu ako „príslušný poplatok“, neplatná v zmysle § 39 OZ, pretože sa prieči dobrým mravom. Podľa Zmluvy sa žalobkyňa zaviazala vrátiť sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.782,- eur. V tejto súvislosti treba uviesť, že úver spolu s týmto poplatkom mala vrátiť v zásade do 8.7.2013. Za takú dobu dispozície so žalovanou jej poskytnutými peňažnými prostriedkami tak mala zaplatiť (v zmysle rozdelenia uvedeného poplatku podľa ďalšieho textu Zmluvy na úrok a administratívne náklady) len čo sa týka samotných úrokov odplatu vo výške zodpovedajúcej 38,62 % ročne (//365 dní : 185 dní od poskytnutia do splatnosti úveru uvedenej Zmluve/ x 528,53 eur ako suma pripadajúca na úrok podľa Zmluvy// : 27,- eur ako 1% sumy poskytnutého úveru = 38,62 % úrok ročne). Uvedená sadzba úroku je viac 4,84-krát vyššia ako úrokové sadzby uplatňované bankami v rozhodnom období (mesiac január 2013 -7,98 % ročne) pri poskytovaní úverov splatných do 1 roka (viď priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách - č.l. 8 spisu). V tomto prípade „dojednaná“ výška úroku v skutočnej sadzbe ako je vypočítané vyššie (tiež výpočet: //528,23 eur suma pripadajúca na úrok : 27,- eur ako 1 % zo sumy poskytnutého úveru/ : 185 dní maximálnej dohodnutej doby splatnosti podľa Zmluvy// x 3654 dní = 38,62 % ročne) je už pri využití lehoty na splatenie úveru uvedenej v Zmluve (8.7.2013), nieto ešte v prípade, ak by tento splatila žalobkyňa ešte skôr (kde reálna sadzba úroku by tak bola ešte vyššie, nakoľko sumu 528,53 eur by z titulu úroku platila žalobkyňa za kratšie obdobie) teda v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a to aj s ohľadom na dĺžku doby, na ktorú bol úver v tomto prípade poskytovaný. Rovnako tak v rozpore s dobrými mravmi je jednoznačne i časť „príslušného poplatku“ vo výške 1.253,47 eur pripadajúca na administratívne náklady na vypracovania a uzatvorenie Zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Tento je sám osebe jednak neúmerne vysoký oproti výške poskytnutého úveru a navyše dojednanie o poplatku v tomto smere je absolútne vágnym a neurčitým, nešpecifikuje konkrétne náklady na vyhotovenie a uzatvorenie Zmluvy ani čo do dôvodu, ani čo do výšky jednotlivých zložiek, vôbec nešpecifikuje administratívne činnosti („všetka administratíva s tým spojená“), nič z toho nie je bližšie určené a teda išlo iba o navýšenie záväzku žalobkyne ako spotrebiteľa o bližšie nevysvetlené, nešpecifikované a nepreukázané výdavky predstavujúce 46,42 % z objemu samotného poskytnutého úveru.
31. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že Zmluva v časti celého záväzku žalobkyne zaplatiť i sumu 1.782,- eur ako „príslušný poplatok“ sa prieči dobrým mravom a teda je absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ. Na základe toho (v spojení so skutočnosťami uvedenými v bode 28. a 29. tohto odôvodnenia), keďže bolo preukázané, že žalobkyňa nielen vrátila v plnej výške sumu poskytnutého úveru, ale aj zaplatila žalovanej uvedenú sumu 1.782,- eur, ktorú teda nebola pre absolútnu neplatnosť jej dojednania i pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vôbec povinná platiť, je zrejmé, že týmto došlo na strane žalovanej prijatím sumy 1.782,- eur k vzniku bezdôvodného obohatenia v tomto rozsahu na úkor žalobkyne, pretože uvedenú sumu prijala prijatím plnenia z, v tejto časti, neplatného právneho úkonu, resp. pokiaľ ide o zistenú bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru, tak bez právneho dôvodu. Na základe vyššie uvedeného mala právo iba na vrátenie toho, čo žalobkyni poskytla, teda iba na vrátenie samotnej istiny poskytnutého úveru. Z uvedených dôvodov, nakoľko sumu 1.782,- eur žalovaná žalobkyni doposiaľ nevydala (nezaplatila) súd priznal žalobkyni voči žalovanej právo na jej zaplatenie z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.
32. V súvislosti so zaviazaním žalovanej na zaplatenie vyššie uvedenej sumy 1.782,- eur súd, vzhľadom na ňou vznesenú námietku premlčania poukazuje na tú skutočnosť, že s ohľadom na všetky zistené, ako aj súdu z jeho činnosti v obdobných veciach známe, skutočnosti je zrejmé, že k vzniku uvedeného bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej na úkor žalobkyne došlo podľa súdu z jej strany úmyselným konaním proti dobrým mravom. Žalovaná podľa výpisu z obchodného registra má, okrem iného, ako predmet svojej činnosti od 14.3.2001 uvedené i „poskytovanie úverov z vlastných zdrojov“. Z vlastnej činnosti v obdobných veciach je súdu známe, že poskytovanie úverov zo strany žalovanej je dlhodobé, rozsiahle a opakované, a taktiež je v obdobných konaniach žalovaná opakovane, dlhodobo a často upozorňovaná na obdobné nezákonné postupy pri uzatváraní zmlúv o úvere, ako sa ich dopustila (v zmysle vyššie uvedeného) i v tomto prípade. Žalovaná si musela byť minimálne vedomá a čo sa týka následku uzrozumená s tým, že ak dojedná so spotrebiteľom Zmluvu za podmienok kedy úrok bude reálne predstavovať najmenej 38,62 % ročne, resp. kedy na ťarchu spotrebiteľa dojedná navýšenie jeho záväzku o riadne nešpecifikovaný poplatok údajne zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy a všetku administratívu s tým spojenú tak, ako v tomto prípade, tak prijatím takýchto plnení od dlžníka vznikne na jej strane bezdôvodné obohatenie. Všetky tieto skutočnosti majú tak za následok to, že v zmysle § 107 ods. 2 vety druhej OZ je v tomto prípade tzv. objektívnou premlčacou dobou, v ktorej najneskôr by sa právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčalo, doba desaťročná, a to odo dňa 16.7.2013 kedy uhradila v rámci poslednej splátky žalobkyňa nad samotnú istinu úveru i túto sumu 1.782,- eur (teda uplynutím dňa 16.7.2023, ktorý ešte nenastal), ohľadne dojednania ktorej je Zmluva (viď vyššie) absolútne neplatná. Čo sa týka tzv. subjektívnej premlčacej doby na strane žalobkyne, v ktorej mohla úspešne uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak ako uvádzala žalobkyňa (a žalovaná to nijako nespochybnila ani nepreukázala opak), o tom, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila sa dozvedela od spotrebiteľského združenia - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré uvedené potvrdilo prehlásením z 2.5.2016, v zmysle ktorého žalobkyňu v apríli 2016 informovali o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, atď.. Preukázateľne až vtedy žalobkyňa náležite zistila, že došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor. Žalobu pritom podala 30.6.2016, teda preukázateľne včas i v rámci subjektívnej premlčacej doby dvoch rokov v zmysle § 107 ods. 2 vety prvej OZ odkedy sa dozvedela, že tu došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Námietku premlčania, vznesenú žalovanou, preto súd v tejto veci vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodnú.
33. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
34. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
36. Záväzok žalovanej vrátiť, vydať, žalobkyni vyššie uvedené bezdôvodné obohatenie vznikol v zásade už v deň nasledujúci po dni, kedy žalobkyňa plnil podľa Zmluvy i to, čo tak pre neplatnosť Zmluvy v danej časti, ako aj pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru plniť nebola povinná. O vydanie bezdôvodného obohatenia však žalobkyňa žalovanú relevantne a preukázateľne požiadala až tým spôsobom, že ňou podaná žaloba bola žalovanej doručená, a to dňa 30.11.2016, teda žalovaná bez akéhokoľvek postihu vo forme úrokov z omeškania mohla splniť svoj dlh voči žalobkyni, spočívajúci v bezdôvodnom obohatení sa na jej úkor vo výške 1.782,- eur, v nasledujúci pracovný deň, čo bolo 1.12.2016 (§ 563 OZ), avšak to neurobila ani doposiaľ a teda dňom 2.12.2016 sa so splnením uvedeného dlhu dostala do omeškania - a až od tohto dňa možno žalobkyni priznať právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené teda, keďže záväzok žalovanej vydať bezdôvodné obohatenie ako taký vznikol v zásade už 17.7.2013 (deň po zaplatení dotknutej sumy), teda pred 1.2.2013, čo sa týka sadzby úrokov z omeškania je v tomto prípade potrebné túto uplatňovať ako súčet základnej úrokovej sadzby ECB platnej v prvý deň omeškania žalovanej (t.j. k 2.12.2016, čo bolo 0 %, a túto zvýšiť o 8 percentuálnych bodov (§§ 10c, 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Vzhľadom na všetky tu uvedené skutočnosti súd priznal žalobkyni voči žalovanej právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.782,- eur za obdobie od 2.12.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (t.j. v prevyšujúcej časti žalobou požadovaných úrokov z omeškania).
37. Keďže tu ide o spotrebiteľskú zmluvu, v základných otázkach úverového vzťahu ako takého treba prihliadať na úpravu týkajúcu sa zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. OBZ, zároveň však ohľadne iných práv a povinností strán konania ako zmluvných strán, vyplynuvších z nimi uzavretej Zmluvy, resp. vyplynuvších v súvislosti s jej uzavretím, treba používať úpravu obsiahnutú v občianskoprávnych predpisoch, najmä v OZ (a to najmä čo sa týka hodnotenia ne/prípustnosti jednotlivých zmluvných podmienok, osobitne so zohľadnením skutočnosti, že VPPÚ preukázateľne nemala žalobkyňa možnosť nijako ovplyvniť) a zákona č. 129/2010 Z.z.. Pre úplnosť tu treba doplniť, že už vzhľadom na zistenie, že Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, súd pokladá „dohodu“ v bode 15. VPPÚ za neplatnú v zmysle § 52 ods. 2 OZ ako je cit. vyššie, nakoľko takáto „dohoda“ (preukázateľne vopred jednostranne naformulovaná veriteľom - žalovanou, ktorej obsah či samotné ponechanie vo VPPÚ podľa celého ich textu nemala žalobkyňa ako spotrebiteľ možnosť nijako namietať alebo vylúčiť) obchádza ustanovenia OZ (konkrétne § 52 ods. 1 vety druhej OZ) a navyše zhoršuje postavenie žalobkyne oproti ustanoveniam OZ (napr. už len v otázke dĺžky premlčacej doby v prípade omeškania s plnením dlhu a pod.). Samotné ustanovenie vety druhej bodu 15. VPPÚ je navyše nezmyselné už s ohľadom na predmet Zmluvy v nej výslovne vyjadrený, ktorému zodpovedá i jej označenie, teda táto Zmluva ani nemohla byť „nepomenovanou“ zmluvou.
38. Čo sa týka určenia zmluvnej podmienky uvedenej v bode 10. VPPÚ ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd poukazuje na to, že už podľa obsahu VPPÚ tieto boli vopred formulárovo a jednostranne naformulované žalovanou ako veriteľom, kde žalobkyňa preukázateľne (vzhľadom na celý ich obsah i obsah samotnej Zmluvy, v zmysle ktorého jej to tiež nijako nebolo umožnené) nemala žiadnu možnosť obsah VPPÚ nejako ovplyvniť. Teda pokiaľ bola v situácii, že úver potrebovala, tak proste musela uzavrieť Zmluvu s tým, že jej neostávalo nič iné iba akceptovať bez výhrad i obsah VPPÚ (a v rámci toho i tam uvedené všetky jej „záväzky, uznania, súhlasy“ a pod.).
39. Súd zmluvnú podmienku uvedenú v bode 10. VPPÚ vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, a to tak čo sa týka jej prvej časti (prvej vety) spočívajúcej v uznávacom prejave žalobkyne (dlžníka) vo vzťahu k dlhu v zmysle Zmluvy, ako aj čo sa týka jej druhej časti - teda rozdelenia či špecifikácie v prvej vete tejto zmluvnej podmienky uvedeného poplatku na časť pripadajúcu na „dohodnutý“ úrok a časť na náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou s tým spojenou administratívou. Žalovaná v tomto konaní nijako nepreukázala, že by túto zmluvnú podmienku dohodla so žalobkyňou ako spotrebiteľom individuálne. Čo sa týka samotného „uznania dlhu“ (veta prvá bodu10. VPPÚ) zmluvná podmienka z pohľadu súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tu žalobkyne, pretože už vopred má táto uznať dlh, ktorý však reálne v čase samotného jeho uznávania ešte ani neexistuje, pretože je zrejmé a logické, že k reálnemu poskytnutiu peňažných prostriedkov vo forme úveru mohlo dôjsť (a žalovaná nepreukázala opak), až po podpise samotnej Zmluvy vrátane v rámci toho vyjadreného v jej texte prejavu dlžníka o tom, že súhlasí s VPPÚ, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Uznanie dlhu môže byť platným právnym úkonom iba vtedy, ak v čase uznania dlhu dlh už skutočne existoval - v tomto prípade teda ak by v čase uznania dlhu už úver bol dlžníkovi poskytnutý, čo je tu zrejme vylúčené, lebo najprv musela žalobkyňa ako dlžník podpísať Zmluvu, v rámci čoho teda už vopred činila vyhlásenie o súhlase s VPPÚ, o tom, že nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať - teda vrátane vety prvej bodu 10. VPPÚ. Až následne jej bol úver reálne poskytnutý - viď pod textom samotnej Zmluvy uvedené a následne podpísané prehlásenie o prevzatí peňažnej hotovosti. Podpisom samotnej Zmluvy mala však žalobkyňa ako dlžník súčasne uznať i dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške. Teda po prvé mala vopred uznať dlh vrátane poplatku v časti predstavujúceho - ako je vyššie popísané neplatne
- dohodnutý úrok a vo zvyšnej časti - tiež ako je vyššie popísané neplatne - „dohodnuté“ náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, a to všetko napriek nedostatkom Zmluvy majúcim za následok navyše i to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Jednak zároveň týmto už vopred mali byť voči nej vyvolané následky napr. podľa § 110 ods. 1 vety druhej OZ. Navyše tuto uznávací prejav nebol podpísaný žalobkyňou ako dlžníkom ale mal sa naň vzťahovať zrejme len podpis samotnej Zmluvy, do samotného podpisu ktorej oboma zmluvnými stranami žalovanej záväzok iba vzniknúť reálne mal (t.j. vznikol a uznaný byť mohol najskôr až po skutočnom odovzdaní peňažných prostriedkov v zmysle Zmluvy). Naformulovanie takejto zmluvnej podmienky, ako je v bode 10. VPPÚ, vopred formulárovo do znenia zmluvných dokumentov bez dania možnosti spotrebiteľovi takúto podmienku neakceptovať, resp. vylúčiť, znamená vopred ho zbaviť, resp. znamená, že sa podpisom zmluvy vopred vzdáva (§ 54 ods. 1 veta druhá OZ) práva slobodne rozhodnúť v rozhodnom čase o tom, či jestvujúci dlh (prípadne i premlčaný) písomne uzná (osobitne pri úrokoch a poplatkoch s odstupom času i čo do dôvodu a výšky) a v tejto súvislosti či skutočne akceptuje následky podľa § 110 ods. 1 vety druhej OZ. v tomto spočíva tá skutočnosť, že takáto zmluvná podmienka má za následok spôsobenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Osobitne, s poukazom na náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, takáto zmluvná podmienka navodzuje dojem neskutočnej nákladovej náročnosti uzavretia zmluvy ale tiež bez toho, aby boli príslušné náklady a administratíva vyjadrené relevantne, určite a zrozumiteľne i čo do dôvodu a výšky, a tak odkontrolovateľné spotrebiteľom. Ide o podmienku obsahovo plytkú, vágnu, ktorá z pohľadu súdu má iba zastrieť neúmerne vysoké protiplnenie vyžadované Zmluvou od žalobkyne a i týmto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ťarchu spotrebiteľa - teda tu žalobkyne. Preto uvedenú zmluvnú podmienku v bode 10. VPPÚ súd určil ako neprijateľnú.
40. Čo sa týka žalovanou namietaného nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle podanej žaloby, tu súd poukazuje na to, že tento naliehavý právny záujem na takomto určení je v tomto prípade daný už samotným ďalším, či primárnym, predmetom tohto konania, teda požadovaním vydania bezdôvodného obohatenia, pričom na vyriešenie tohto, takpovediac primárneho premetu žaloby, má vplyv i rozhodnutie o tejto otázke, osobitne za stavu, že v zmysle § 53 ods. 5 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy „neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné“. Neplatnosť uznania dlhu pred samotným reálnym vznikom dlhu je v konečnom dôsledku tiež právnym základom dôvodnosti uplatňovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobkyňa v tejto veci domáhala primárne. Osobitne treba poukázať na to, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného právneho predpisu (viď k tomu § 137 písm. c/ CSP - text za bodkočiarkou), kde v tomto prípade, keďže Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, súd poukazuje (ako uvádzal právny zástupca žalobcu na pojednávaní) na § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého „každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách“ - toto právo je podkladom, resp. môže vytvoriť podklad uplatňovania nárokov spotrebiteľa na vrátenie prípadných plnení dodávateľom od neho neoprávnene alebo nezákonne prijatých a z tohto ustanovenia vyplýva a priori daný naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení prípadnej neprijateľnosti tej-ktorej zmluvnej podmienky, pretože prípadné určenie jej neprijateľnosti už samo osebe môže byť základom na priznanie práva spotrebiteľovi na konkrétne plnenie od dodávateľa.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. V tomto konaní bola žalobkyňa neúspešná iba v pomerne nepatrnej časti požadovaného úroku z omeškania, preto jej súd priznal náhradu trov konania voči žalovanej, a to v rozsahu 100 %.
43. Súd s poukazom na výsledok tohto konania, v ktorom žalovaná, ktorá nie je v tomto konaní oslobodená od súdnych poplatkov, bola v zásade plne neúspešná (osobitne čo sa žalovanej istiny týka), ako aj s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa ako spotrebiteľ je zo zákona oslobodená v tomto konaní od súdnych poplatkov (v čase podania žaloby § 4 ods. 2 písm. za/, v súčasnosti § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb.), taktiež uložil žalovanej podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. povinnosť zaplatiť tunajšiemu súdu súdny poplatok vo výške 106,50 eur (§ 18f zákona č. 71/1992 Zb., položka 1 prílohy zákona č. 71/1992 Zb. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 - t.j. 6 % zo sumy 480,- eur po zaokrúhlení podľa § 7a písm. c/ cit. zákona).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). 1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak povinný nezaplatí vyrubený súdny poplatok, bude sa tento vymáhať podľa osobitných predpisov.