Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-5C/46/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: F. Q., nar.XX.X.XXXX, bytom I. XXX, o zaplatenie 2.066,13 eur s prísl.,

rozhodol:

I. Súd žalobu v časti o zaplatenie 40,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 40,- eur od 16.2.2016 do 19.4.2016 a 8,05% ročne zo sumy 20,- eur od 19.4.2016 do 21.5.2016 zastavuje.

II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.3.2016 sa Všeobecná úverová banka a.s. prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.106,13 eur a úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.106,13 eur od 16.2.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2.Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi bankou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 24.10.2005 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 995,82 eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 33,19 eur. V zmysle ust. § 39 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom

účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie vystavila banka ku dňu 10.2.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 15.2.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady odporcu s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.106,13 eur. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 2.106,13 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpisy z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 15.2.2016, t.j. v lehote splatnosti do dňa 15.2.2016 teda vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení vo výške určenej Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.2.2016 do zaplatenia.

3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil listinné dôkazy a to : a) Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Triangel zo dňa 24.10.2005 b) Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných kariet c) Výpis z pôžičkovej karty ku dňu 10.02.2016 strana 1-17 d) Cenník VÚB a.s pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.

4.Dňa 27.6.2016, prostredníctvom právneho zástupcu, doručil tunajšiemu súdu čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy vo výške 40,- eur s prísl., ktoré odôvodnil tým, že žalovaný počas súdneho konania zaplatil časť svojho dlhu, a to dňa 19.04.2016 vo výške 20,00 eur a 21.05.2016 vo výške 20,00 eur.

5.Dňa 29.9.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu, ktorý bol odôvodnený tým, že počas konania došlo zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2016 k postúpeniu žalovanej pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ktorá je tak novým hmotnoprávnym veriteľom žalovanej pohľadávky. Uznesením č.k. 5C/46/2016-75 zo dňa 17.10.2016 vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd pripustil na miesto pôvodného žalobcu do konania spoločnosť Intrum Justicia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154 so sídlom Bratislava ,ul. Karadžičova 8.

6.Na preukázanie tejto skutočnosti predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok.

7.Žaloba spolu s uznesením obsahujúcim výzvu na vyjadrenie a procesné poučenia podľa § 292 Civilného sporového poriadku boli doručené žalovanému dňa 26.8.2016. Dňa 12.09.2016 doručil žalovaný súdu „podanie informácie“, kde oznámil, že dňa 5.9.2016 sa informoval na informáciách Žilinského samosprávneho kraja na bezplatnú právnu poradňu a po jednaní bude postupovať podľa právnej rady. K žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadril a následné zásielky súdu nepreberal.

8.Súd určil pojednávanie vo veci na deň 16.03.2017. Na predmetné pojednávanie sa účastníci ani právny zástupca žalobcu nedostavili, preto súd v súlade s ust. §180 Civilného sporového poriadku rozhodol , že pojednávanie sa uskutoční v neprítomnosti sporových strán.

9.Súd po vykonaní dokazovania listinami založenými v spisovom materiály žalobu zamietol a to pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

10.Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6.2010,sp.zn.2Cdo205/2009)

11.V prejdnávanom spore súd mal za preukázané, že pôvodným žalobcom v konaní bola Všeobecná úverová banka a.s., u ktorej si podal žalovaný žiadosť o vydanie pôžičkovej kreditnej karty, na základe ktorej mu bol poskytnutý bankou úverový rámec 995 eur, pričom ako vyplýva z výpisu z pôžičkovej karty Triangel ku dňu 10.2.2016 žalovaný bol v omeškaní so splácaním dlhu vo výške 2106,13 eur. V priebehu súdneho konania dňa 14.9.2016 uzatvorila banka a terajší žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bol žalobca pripustený do konania ako nový veriteľ. Aj keď k zmene žalobcu došlo uzneseným vydaným vyšším súdnym úradníkom dňa 17.10.2016, neznamená to, že v priebehu konania súd nemôže skúmať aktívnu legitimáciu strany v sporovom konaní.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení ku dňu postúpenia pohľadávky, a k je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka § 524 , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 526 Občianskeho zákonníka ods. : (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

(2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

12.Následky postúpenia sa prejavia v právnom postavení všetkých troch účastníkov. Dotýkajú sa oprávnení a povinností postupcu, postupníka aj dlžníka. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pohľadávku po jej postúpení nie je oprávnený vymáhať a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže postúpením pohľadávky postupca prestal byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke .Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení, samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).

13. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003 následne aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo /49/2008 zo dňa 14.05.2008, rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/337/2012 zo dňa 03.07.2012 a tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014). Závery uvedené vo vyššie citovaných rozhodnutiach v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania). Rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a je na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene strán sporu podľa § 80 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo dňa 10.09.2015).

14.Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. V prejednávanej veci túto ani postupník ani postupca nepreukázal splnenie uvedenej povinnosti voči dlžníkovi, splnil zmluvu o postúpení pohľadávky doručil len súdu, ktorá skutočnosť bola následne oznámená žalovanému vydaním uznesenia č.k.5C/45/2016-75 o zmene žalobcu.

15.Vzhľadom k tomu, že k postúpeniu pohľadávky došlo v priebehu súdneho konania súd preskúmal predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky ako aj jej platnosť vo vzťahu k preskúmaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže súdna prax pripustila možnosť skúmania platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v prípade postúpenia v rozpore so zákonom.

16.Súd dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016 je voči žalovanému neplatným právnym úkonom pre nesplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, z ktorého jednoznačne vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok, t.j. omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie . Pôvodný žalobca teda Všeobecná úverová banka a ani súčasný žalobca netvrdili a ani nepreukázali doručenie písomnej výzvy žalobcovi na plnenie pred postúpením pohľadávky a jeho nečinnosť v lehote 90 dní pred postúpením. Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením pohľadávky voči nim pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej banky. Zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky bez splnenia zákonných podmienok predstavuje postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo vzťahu k pohľadávke, ktorá je predmetom sporu) podľa § 39 Občianskeho zákonníka a preto bolo potrebné žalobu v zostávajúcej časti zamietnuť. (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 17co/899/2015).

17.Záverom je potrebné tiež uviesť, že v konaní súd preskúmaval platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky aj napriek tomu, že žalovaný bol v konaní nečinný a to v súlade s príslušnými ustanoveniami § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku, nakoľko vo veci sa jedná o spotrebiteľský spor a v takom prípade súd poskytuje spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane zvýšenú ochranu.

18.V časti, v ktorej pôvodný žalobca zobral pred začatím pojednávania žalobu späť súd konanie podľa § 144 Civilného sporového poriadku a nasl., zastavil.

Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19.Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by mu trovy vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.