Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/113/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, IČO: 00 603 317, so sídlom v Bratislave, Junácka 1, zastúpeného spoločnosťou Adovkátska kancelária Fiľo & Partners s.r.o., IČO: 47 237 031, so sídlom v Bratislave, Štúrova 11, za ktorú koná advokát Mgr. Július Fiľo, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, IČO: 50 349 287, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky číslo spisu: -420, číslo záznamu: 15916/2019 zo dňa 2.4.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobcovi bol na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2231012008701 z 5. mája 2014 v znení jej dodatkov schválený nenávratný finančný príspevok maximálne do výšky XXX.XXX,XX € na realizáciu aktivít projektu „ISRMO OPBK - Mestská časť Bratislava - Nové Mesto - Obnova ZŠ s MŠ Odborárska". Následne žalobca ako verejný obstarávateľ dňa 10.4.2014 zverejnil výzvu na predkladanie ponúk v rámci projektu „ISRMO OPBK - Mestská časť Bratislava - Nové Mesto - Obnova ZŠ s MŠ Odborárska". Úspešným uchádzačom verejného obstarávania bola spoločnosť MOLDA stavebná firma, s. r. o., s ktorou žalobca uzatvoril dňa 17.12.2014 zmluvu o dielo č. 2014/107.

2. V období od 18.4.2016 do 26.9.2016 Úrad vládneho auditu vykonával vládny audit, kde auditovaným subjektom bolo ministerstvo ako riadiaci orgán pre Operačný program Bratislavský kraj (ďalej len riadiaci orgán). Úrad vládneho auditu v Správe z vládneho auditu č. A 793 K4441 zo dňa 30.9.2016 konštatoval porušenie o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ) a s tým spojené nedodržanie tohto zákona. Porušenie spočívalo v tom, že žalobca ako verejný obstarávateľ nepožiadal úspešného uchádzača o vysvetlenie neprimerane krátkej lehoty dodania (37 kalendárnych dní), hoci predpokladaná lehota dodania bola vo výzve na predkladanie ponúk stanovená na 180 dní.

3. Riadiaci orgán vyzval žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov v sume XX.XXX,XX € do 15.12.2016 s využitím možnosti aplikácie o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len ), t.j. uzatvorenia dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia. Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov - výzva č. MPRV-216-740/11828-84 zo dňa 18.10.2016 bola žalobcovi doručená dňa 24.10.2016 a jej prílohami boli:

- Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21601810/S01, pričom porušenými ustanoveniami boli , a čl. 60 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, porušenia boli identifikované audítorskou skupinou ako deklarovanie neoprávnených výdavkov v sume XX.XXX,XX € v zmysle rozhodnutia Európskej komisie o určení finančných opráv pri nedodržaní pravidiel o verejnom obstarávaní, bod 16 vo výške 25% zo sumy výdavkov týkajúcich sa predmetného verejného obstarávania, deklarovaných v rámci overovanej žiadosti o platbu č. 22310120087501 (v sume XXX.XXX,XX €). Celková výška nezrovnalosti XX.XXX,XX € (z toho vlastné zdroje vo výške X.XXX,XX €) = XX XXX,XX €,

- Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21601815/S01, pričom porušenými ustanoveniami boli a čl. 60 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006; porušením bolo deklarovanie neoprávnených výdavkov v sume XX.XXX,XX € v zmysle rozhodnutia Európskej komisie o určení finančných opráv pri nedodržaní pravidiel o verejnom obstarávaní, bod 9 vo výške 5% zo sumy výdavkov týkajúcich sa predmetného verejného obstarávania, deklarovaných v rámci overovanej žiadosti o platbu č. 22310120087501 (v sume XXX.XXX,XX €). Celková výška nezrovnalosti XX.XXX,XX € (z toho vlastné zdroje vo výške XXX,XX €) = XX.XXX,XX €,

- Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21601821/S01, pričom porušenými ustanoveniami boli ; auditná skupina kvalifikovala neoprávnený výdavok vo výške XXX € s DPH (z toho vlastné zdroje vo výške XX,XX €); suma na vrátenie = XXX,XX €;

- Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21601826/S01, pričom porušenými ustanoveniami boli , a čl. 60 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006; porušenia boli identifikované audítorskou skupinou ako deklarovanie neoprávnených výdavkov v sume XX.XXX,XX € v zmysle rozhodnutia Európskej komisie o určení finančných opráv pri nedodržaní pravidiel o verejnom obstarávaní, bod 16 vo výške 25% zo sumy výdavkov týkajúcich sa predmetného verejného obstarávania, deklarovaných v rámci overovanej žiadosti o platbu č. 22310120087602 (v sume XXX.XXX,XX €). Celková výška nezrovnalosti XX.XXX,XX € (z toho vlastné zdroje vo výške X.XXX,XX €) = XX.XXX,XX €.

4. Keďže žalobca požadovanú sumu nevrátil, riadiaci orgán listom č. MPRV-2017-79/3624-4 zo dňa 20.3.2017 požiadal Úrad pre verejné obstarávanie v zmysle o vykonanie kontroly verejného obstarávania.

5. Úrad pre verejné obstarávanie vykonal kontrolu predmetného verejného obstarávania a vyhotovil protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 7636-7000/2017-ODII/4 zo dňa 6.7.2017. Dospel k záveru o porušení , ktoré mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. V zmysle protokolu žalobca ako verejný obstarávateľ svojím postupom porušil , resp. postupoval v rozpore s v nadväznosti na citovaného zákona, keď nepožiadal uchádzača MOLDA stavebná firma, s.r.o., o vysvetlenie jeho ponuky v časti doby realizácie predmetu zákazy (37 dní v porovnaní so žalobcom požadovanými 180 dňami), čím súčasne postupoval v rozpore s - s princípom rovnakého zaobchádzania, princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a princípom transparentnosti, pričom uvedené porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

6. Na základe Protokolu riadiaci orgán vykonal dňa 11.1.2018 opätovnú administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktorou bolo potvrdené zistenie porušenia s možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania uvedené v Protokole. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a z Metodického pokynu Centrálneho koordinačného orgánu č. 11, riadiaci orgán identifikoval zistené porušenie ako také porušenie, pri ktorom je stanovená finančná korekcia 25 % zo všetkých výdavkov vyplývajúcich z verejného obstarávania.

7. Právny predchodca žalovaného Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR prvostupňovým rozhodnutím č. MPRV-2018-1522/17325-3 zo dňa 11.12.2018 uložilo žalobcovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky v sume XXX.XXX,XX € ako 1,5-násobok sumy uvedenej v Žiadosti o vrátenie finančných

prostriedkov s kódom 22310120087/Z01, 22310120087/Z03, ktoré tvoria prílohu Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov - výzva č. MPRV-2016-740/11828-84 zo dňa 18.10.2016 z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany žalobcu.

Po opise skutkového stavu, vykonaných administratívnych kontrolách zo strany riadiaceho orgánu a po kontrole vykonanej Úradom pre verejné obstarávanie právny predchodca žalovaného dospel k záveru o opodstatnenosti finančnej korekcie 25% zo všetkých výdavkoch vyplývajúcich z verejného obstarávania na predmet zákazky „ISRMO OPBK - Mestská časť Bratislava - Nové Mesto - Obnova ZŠ s MŠ Odborárska".

Právny predchodca žalovaného uviedol, že v zmysle zistení obsiahnutých v Protokole Úradu pre verejné obstarávanie, ponuka úspešného uchádzača pri lehote dodania je o 79,45 % nižšia ako žalobcom stanovená predpokladaná lehota dodania predmetu zákazky a o 67,49% nižšia ako priemer ponúk ostatných uchádzačov. Žalobca zároveň v rámci toho istého verejného obstarávania aplikoval vo vzťahu k inému uchádzačovi ustanovenie a požiadal ho o vysvetlenie ponuky. Žalobca teda neaplikoval uvedený inštitút rovnakým spôsobom a pri posudzovaní predložených ponúk nedodržal zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi. Ministerstvo prevzalo toto porušenie za relevantné a opodstatnené s tým, že konanie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalobca ako verejný obstarávateľ nepostupoval v súlade s zákona o verejnom obstarávaní, keď nepožiadal úspešného uchádzača o vysvetlenie neprimerane krátkej lehoty dodania, t.j. 37 kalendárnych dní, aj napriek tomu, že predpokladaná lehota dodania bola stanovená vo výzve na predkladanie ponúk 180 dní. Právny predchodca žalovaného porovnával znenie ustanovenia , v znení účinnom ku dňu začatia procesu verejného obstarávania (10.4.2014) a v znení účinnom od 1.7.2017. V prvom prípade zákon ustanovil, že ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy, riadiaci orgán rozhodne o vrátení dvojnásobku sumy uvedenej vo výzve. V druhom prípade rozhodne o vrátení 1,5-násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie. V oboch prípadoch však najviac do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Vzhľadom na to, že účinný od 1.7.2017 je pre žalobcu priaznivejší, prvostupňový správny orgán mu uložil povinnosť vrátiť 1,5-násobok sumy uvedenej vo výzve (nie dvojnásobok), t.j. XXX.XXX,XX €.

8. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR napadnutým rozhodnutím č. 3781/2019-420, 15916/2019 zo dňa 2.4.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. MPRV-2018-1522/17325-3 zo dňa 11.12.2018 a rozklad žalobcu zamietol. Prvostupňové rozhodnutie považoval za vecne a právne správne, za súladné so zákonom a námietky žalobcu za neodôvodnené.

Pred vydaním prvostupňového rozhodnutia ministerstvo ako riadiaci orgán dňa 18.10.2016 vyzvalo žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov v sume XX.XXX,XX € (XX.XXX,XX € a XX.XXX,XX €). Suma uvedená v napadnutom rozhodnutí je 1,5-násobkom sumy uvedenej vo výzvach (XX.XXX,XX € a XX.XXX,XX €, navýšenie spolu o XX.XXX,XX €). Podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2231012008701 zo dňa 5.5.2014 v znení jej dodatkov poskytovateľ (ministerstvo) poskytol prijímateľovi (žalobcovi ako verejnému obstarávateľovi) nenávratný finančný príspevok maximálne do výšky XXX.XXX,XX €. V oboch prípadoch suma na vrátenie finančných prostriedkov nepredstavuje viac ako 100 % výšky poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Minister uviedol, že prvostupňový správny orgán za porušenia uvedené v správe z vládneho auditu, v Protokole, ako aj v záveroch administratívnej kontroly dokumentácie k verejnému obstarávaniu zo dňa 11.1.2018, dôvodne uložil žalobcovi povinnosť vrátiť 1,5-násobok sumy uvedenej v Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov s kódom 22310120087/Z01 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov s kódom 22310120087/Z03. Ministerstvo postupovalo v súlade s a žalobcovi uložilo povinnosť vrátiť finančné prostriedky z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania. V podstate išlo o nedodržanie zásady transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi pri verejnom obstarávaní v zmysle a Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-336/12. Do boli prebraté viaceré právne záväzné akty Európskej únie. Ustanovenia je potrebné v sporných situáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady, ktoré vyplývajú z jednotlivých smerníc Európskej únie; ide o také princípy,

na základe ktorých možno dospieť k účinnému, ekonomicky odôvodnenému, transparentnému a nediskriminačnému zadaniu každej verejnej zákazky. Základnou povinnosťou verejného obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Ustanovenie je kľúčové pre zákonný postup obstarávateľa aj pre výklad jednotlivých ustanovení tohto zákona. Uvedené princípy majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, kde je záujem na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou, a teda aj so , je akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 8.2.2012). Minister pôdohospodárstva sa preto s poukazom na vyššie uvedené v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia, že verejný obstarávateľ (žalobca) svojím konaním pri zadávaní zákazky diskriminoval ostatných uchádzačov alebo záujemcov o zákazku a nedostatočne zabezpečil transparentnosť procesu verejného obstarávania. Podľa názoru ministra prvostupňový správny orgán správne aplikoval , aj , a preto potvrdil prvostupňové rozhodnutie a rozklad žalobcu zamietol. 9. Na základe ustanovení a o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov došlo s účinnosťou k 1.10.2020 k prechodu pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v oblasti regionálneho rozvoja podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Preto správny súd postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) ďalej konal s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR ako s účastníkom konania na strane žalovaného. II. Žaloba

10. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra č. 3781/2019-420, 15916/2019 zo dňa 2.4.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. MPRV-2018-1522/17325-3 zo dňa 11.12.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

11. Podľa názoru žalobcu ak sa na celé administratívne konanie aplikuje Správny poriadok, musí správny orgán zabezpečiť, aby ním vydávané rozhodnutie obsahovalo všetky tri časti, ako to ukladá Správny poriadok. Upriamil pozornosť na odôvodnenie napádaného rozhodnutia, na ktoré sú kladené zvýšené nároky. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, správny orgán pritom musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Porušením tohto pravidla môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale správny orgán ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nevyhodnotil. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Ak teda odvolací orgán v rámci konania o rozklade potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie ako správne bez výhrady, potom podľa názoru žalobcu potvrdzuje zákonnosť rozhodnutia, ktoré tento atribút nenesie.

12. Keďže rozhodnutie o povinnosti vrátiť finančné prostriedky má charakter exekučného titulu a je determinované , podľa ktorého správny orgán rozhodne o vrátení 1,5-násobku sumy uvedenej vo výzve, je potrebné sa podľa názoru žalobcu zamerať na kvalifikované spracovanie výzvy na vrátenie poskytnutého príspevku (žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov) tak, aby bola určitá a preskúmateľná, aby z nej bolo zrejmé, akých porušení sa prijímateľ (žalobca) pri verejnom obstarávaní dopustil a ako sa správny orgán dopracoval k výške finančných prostriedkov,

ktoré žiada vrátiť. Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, ktorú adresoval správny orgán žalobcovi, však obsahuje len výšku vrátenia finančných prostriedkov, bez údajov, na základe ktorých správny orgán sumu vypočítal. Neobsahuje ani úvahu o tom, z akých podkladov správny orgán pri stanovení výšky vychádzal, akými právnymi predpismi sa riadil. Výzva síce obsahuje popis zistenej nezrovnalosti, no len veľmi formálne, bez označenia zistení tak, aby bolo preskúmateľné. Len samotný odkaz na príslušné znenia zákona s tým, že správny orgán je povinný rozhodnúť o uložení povinnosti vrátiť 1,5-násobok sumy uvedenej vo výzve na vrátenie poskytnutého príspevku, je nedostatočné. Výzva na vrátenie poskytnutého príspevku zo strany správneho orgánu však tieto informácie neposkytuje a neobsahuje ich ani napádané rozhodnutie, čo je dôvodom na jeho zrušenie.

13. Uloženie povinnosti vrátiť 1,5-násobok sumy uvedenej vo výzve je nutné vnímať ako formu sankcie sui generis v správnom konaní. Uloženie sankcie vo forme trestu vrátenia 1,5-násobku sumy uvedenej vo výzve nemôže správny orgán vyhodnotiť iba formálne tak, že prevezme závery iných štátnych orgánov o skutkovom a právnom základe konania žalobcu a skopíruje ich do svojho rozhodnutia alebo na ne odkazuje bez právneho posúdenia a jeho riadneho odôvodnenia, či sa skutočne žalobca dopustil porušenia zákona a akého, ktoré vedie správny orgán k vydaniu rozhodnutia, ktorého výrok danú sankciu ukladá.

14. Prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie definujú ako svoj podklad len jedno porušenie , a to že žalobca porušil v spojení s citovaného zákona, keď nepožiadal uchádzača o vysvetlenie jeho neprimerane krátkej doby dodania, čím porušil aj princíp rovnakého zaobchádzania, čo malo alebo mohlo mať vplyv na samotný výsledok verejného obstarávania.

15. Správny orgán má povinnosť svoje závery, o ktoré opiera rozhodnutie o vrátení danej sumy, v odôvodnení jasne uviesť, musia byť určité, presvedčivé a plne korešpondovať s enunciátom rozhodnutia správneho orgánu. V rozhodnutí prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu sa síce uvádza tento dôvod, ktorý sa považuje za porušenie s vplyvom na jeho výsledok, avšak úvahu správneho orgánu a detailné zdôvodnenie tohto porušenia a prečo ho vlastne správny orgán za porušenia považuje, už odôvodnenia rozhodnutí neuvádzajú. Je pritom povinnosťou správneho orgánu sa vysporiadať s právnymi otázkami a uviesť, prečo konanie účastníka konania považuje za porušenie práve daných ustanovení , ani existencia protokolu od Úradu pre verejné obstarávanie ho nezbavuje tejto povinnosti.

16. V prípade žalobcu ide o posúdenie otázky, či porušil v spojení s , keď akceptoval podľa správneho orgánu neprimerane nízku lehotu na dodanie zákazky, bez toho, aby vyzval účastníka súťaže o vysvetlenie. Opätovne ide o časť napádaného rozhodnutia, kde prvostupňový ani druhostupňový právny orgán v odôvodnení neuvádza, prečo má byť lehota na plnenie krátka a prečo mal žalobca ako verejný obstarávateľ vyzývať na vysvetlenie. Správny orgán mohol urobiť komparáciu s inými konaniami, kde sa takéto lehoty vyskytli, uviesť dôvody a svoje úvahy, prečo je táto konkrétna lehota krátka vo vzťahu k predmetu plnenia. Dodávateľ môže mať spôsoby a formy v rámci svojich zmluvných partnerov, technológii, stavu skladu, zásob, ktoré jeho predloženú ponuku odôvodňujú. Rozhodnutie, tak prvostupňové ako aj to, ktoré je rozhodnutím o rozklade, trpí podľa názoru žalobcu znakmi nepreskúmateľnosti a nezákonnosti.

III.

Vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného

17. Právny predchodca žalovaného v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.

18. Uviedol, že postupoval v súlade s a požiadal Úrad pre verejné obstarávanie o vykonanie kontroly verejného obstarávania žalobcu zameranú na preskúmanie súladu verejného obstarávania so Citované ustanovenie predpokladá iba závery obsiahnuté v právoplatnom Protokole Úradu pre verejné obstarávanie (zistenie, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania). Na základe Protokolu má žalovaný dispozíciu vyzvať žalobcu na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky a následne pre prípad nevrátenia finančných prostriedkov na základe výzvy podľa ods. 4 rozhodnúť v správnom konaní o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4, najviac však 100 % poskytnutého

príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, tak ako je uvedené v Poukázal na expressis verbis zakotvenú povinnosť správneho orgánu v tohto zákona: „Správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky".

19. Právny predchodca žalovaného nebol oprávnený meniť závery Úradu pre verejné obstarávanie, pretože Úrad pre verejné obstarávanie je lege artis ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie a žalovaný nie je oprávnený z vlastnej kompetencie posudzovať a je závermi Úradu pre verejné obstarávanie viazaný, tak ako to predpokladá v . Z uvedeného dôvodu prevzal závery uvedené v Protokole Úradu pre verejné obstarávanie ako výsledok autoritatívneho posúdenia príslušným správnym orgánom v zmysle precedenčnej zásady do rozhodnutia v správnom konaní za aplikácie SP.

20. Výzva (žiadosť) na vrátenie NFP predstavuje podkladové rozhodnutie, má formulárový charakter, ktorého účelom je len evidencia zistených nezrovnalostí a súm, ktoré sa v dôsledku zistených porušení právnych predpisov platného právneho poriadku Slovenskej republiky určujú ako korekcie, a nemá náležitosti rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku. neupravuje náležitosti žiadosti o vrátenie NFP.

21. Riadiaci orgán určil výšku korekcie 25% a postupoval podľa Rozhodnutia Európskej komisie (2013) 9527 z 19.12.2013; ide o záväzný právny akt, adresovaný členským štátom, spoločnostiam alebo jednotlivcom. Jeho súčasťou je aj príloha - Usmernenie o určení finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania. V predmetnej prílohe sa uvádza, že „Tieto usmernenia vychádzajú z článku 80 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom), č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, predpisov platných pre spolufinancovanie Úniou v jednotlivých odvetviach v rámci metódy zdieľaného hospodárenia, zo smerníc..." (s odkazom na smernice v závislosti od dátumu začatia postupu zadávania zákazky sa uplatňujú tieto smernice: 86/665/EHS, 92/50/EHS, 93/36/EHS, 93/37/EHS, 93/38/ EHS, 92/13/EHS, 2001/78/ES, 2004/17/ES, 2004/18/ES"). Preto bola aplikácia uvedeného rozhodnutia Európskej komisie dôvodná.

22. Žalobca porušil články 45 až 50 a 53 smernice 2004/18/ES a článkov 54 a 55 smernice 2004/17/ ES (bod 9 Metodického pokynu CKO č. 11 - aktualizácia č. 6) vyplývajúci z Rozhodnutia Komisie a článkov 2 a 43 smernice 2004/18/ES a článku 10 smernice 2004/17/ES (bod 16 Metodického pokynu CKO č. 11 - aktualizácia č. 6) vyplývajúci z Rozhodnutia Komisie. Za obe porušenia predpokladajú predpisy udelenie sankcie vo výške 25% (pričom táto sadzba môže byť znížená na 10 % alebo 5 % v závislosti od závažnosti porušenia). Žalovaný je pri udeľovaní korekcie viazaný rozhodnutím Komisie, ktoré je pre členský štát záväzné a kde je určený limitmi od 5% do 25% v závislosti od závažnosti konania. Vzhľadom na to, že pri aplikácií pravidiel obsiahnutých v usmernení Európskej komisie o určení finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pri nedodržaní pravidiel o verejnom obstarávaní, sa žalobca dopustil dvoch porušení a pri posudzovaní závažnosti boli dané dva z troch faktov (úroveň hospodárskej súťaže, transparentnosť a rovnaké zaobchádzanie), žalovaný aplikoval uloženie 25% korekcie.

23. Právny predchodca žalovaného mal za to, že postupoval v súlade s európskou aj národnou legislatívou, keď pri stanovení výšky korekcie vo výške 25 % zohľadnil výsledky certifikačného overovania, mieru závažnosti konania žalobcu, predovšetkým tak ako vyplýva z Usmernení na určenie finančných opráv, ktoré sa majú vykonať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia, za nedodržanie pravidiel verejného obstarávania, a to porušenia princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania.

24. Zároveň prvostupňové rozhodnutie uvádza porušenie bodu 22. Metodického pokynu č. 11 - aktualizácia č. 6 - Výrazná zmena parametrov zákazky stanovených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v špecifikáciách verejného obstarávania (Obmedzená úroveň pružnosti sa môže uplatniť na zmeny zákazky po jej zadaní i na príslušné podrobné pravidlá realizácie, aj keď táto

možnosť nie je jasne a presne uvedená v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania ani v súťažných podkladoch (pozri bod 118 vo veci C-496/99, Succhi di frutta). Ak táto možnosť nie je uvedená v súťažných podkladoch, zmeny zákazky sú prijateľné, ak nie sú podstatné. Zmena sa za podstatnú považuje, ak sa ňou zmení hospodárska rovnováha v prospech dodávateľa spôsobom, ktorý nie je uvedený v pôvodnej zákazke (čl. 2 smernice 2004/18/ES Článok 10 smernice 2004/17/ES Judikatúra: Vec C-496/99 P, CAS Succhi di Frutta SpA, Zb. 2004, s. I- 3801, body 116 a 118 Vec C-340/02, Komisia/ Francúzsko, Zb. 2004, s. I- 9845 Vec C-91/08, Wall AG, Zb. 2010, s. I- 2815).

25. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , .

26. Žalobca sa k vyjadreniu právneho predchodcu žalovaného písomne nevyjadril.

IV.

Verejné vyhlásenie rozsudku

27. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 22.6.2022, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania.

28. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24. júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení , preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy

16. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom.

18. Podľa ak riadiaci orgán na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a riadiaci orgán s týmto zistením nesúhlasí, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu.

19. Podľa ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5, ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov

verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a).

20. Podľa ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nevyzval prijímateľa prostredníctvom žiadosti o vrátenie na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky podľa odseku 1, riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ustanovenie sa nepoužije. Ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5.

21. Podľa správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky.

22. Podľa na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Ak je viac správnych orgánov oprávnených rozhodnúť podľa odseku 5, rozhodne vo veci orgán, ktorý začal konať ako prvý. Správnym orgánom v konaní podľa odseku 5 je riadiaci orgán.

23. Podľa prostriedky Európskej únie schválené certifikačným orgánom vráti prijímateľ, ak ide o porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnej pokladnici. Prostriedky Európskej únie neschválené certifikačným orgánom a prostriedky štátneho rozpočtu vráti prijímateľ do rozpočtu príslušnej platobnej jednotky podľa osobitného predpisu. Zvýšenie sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, o ktorom rozhodol správny orgán podľa odseku 5, vráti prijímateľ na príjmový účet platobnej jednotky podľa osobitného predpisu.

24. Podľa čl. 2 ods. 7 nariadenia ES č. 1083/2006 na účely tohto nariadenia majú nasledujúce pojmy tento význam: „nezrovnalosť": akékoľvek porušenie ustanovení práva Spoločenstva, ktoré vyplýva z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Európskej únie zaťažením všeobecného rozpočtu neoprávnenou výdavkovou položkou.

25. Podľa SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

26. Podľa SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto . VI. Posúdenie veci správnym súdom

27. Predmetom konania pred správnym súdom je rozhodnutie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o zamietnutí rozkladu a o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky v sume XXX.XXX,XX € radiacemu orgánu z dôvodu zistenej nezrovnalosti v procese verejného obstarávania. Medzi účastníkmi bolo sporné, či sú napadnuté rozhodnutia dostatočne odôvodnené.

28. Správny súd sa primárne zaoberal znením ustanovenia , ktoré vylučuje možnosť súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných podľa , teda aj rozhodnutia v predmetnej právnej veci.

29. V prvom rade správny súd uvádza, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje v . Vylúčiť však nemožno preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny základných práv a slobôd. Tento princíp, ktorý je v súlade s požiadavkami kladenými na právny štát, korešponduje s Listinou základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 2), ktorá bola vydaná ako ústavný , aj s SR.

30. Podľa názoru správneho súdu je nepochybné, že preskúmavané rozhodnutie o povinnosti žalobcu vrátiť finančné prostriedky sa jednoznačne dotýka jeho základného práva vlastniť majetok vyjadreného v SR, preto ho nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu, tak ako by to predpokladal , a je potrebné v predmetnej právnej veci aplikovať generálnu klauzulu vyjadrenú v SR, zmysel a interpretovať ústavne konformne ( SR) a zákonnosť rozhodnutia žalovaného meritórne preskúmať v zmysle ustanovení .

31. Ústavný súd SR už v súvislosti s posudzovaním interpretácie zákonov, hoci v inom kontexte, vyslovil, že všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov (, ). Interpretácia zákona však nemôže popierať účel a zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu.

32. Správny súd preto dospel k záveru, že v zmysle 46 ods. 2 SR je rozhodnutie vydané podľa preskúmateľné správnym súdom, lebo sa dotýka základného práva žalobcu vlastniť majetok.

33. V merite veci žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého a druhého stupňa a len mechanické prebratie záverov Úradu pre verejné obstarávanie vyjadrených v Protokole.

34. Je nepochybné, že v zmysle sa úspešnému predkladateľovi žiadosti pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa . Ďalej však už žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.j. ako riadiaci orgán, ktorý zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským oprávnením, ktoré mu vyplývajú najmä z ustanovení a nasl. , resp. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí). Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný z pozície riadiaceho orgánu zistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto skutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi ( ) prostredníctvom správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení žalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzval na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky ( ). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť vyzvať" je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení. Podľa správneho súdu v žiadnom prípade takto nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci ako sa domnieval žalobca. Podľa platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu, kedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je potvrdené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania konštatovaného v protokole vypracovanom Úradom pre verejné obstarávanie. Až na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť. Pri vydávaní Správ a úradných listov vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide o výzvu na „dobrovoľné" plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napríklad R 57/2018, rozhodnutia sp. zn. zo dňa 29.11.2012 a sp.

zn. zo dňa 8.6.2016) vyplýva, že Správa o zistenej nezrovnalosti ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práva a právom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu).

35. Ak žiadateľ na základe žiadosti riadiaceho orgánu nevráti príspevok, riadiaci orgán podá podnet Úradu pre verejné obstarávanie ( ) na preskúmanie úkonov verejného obstarávateľa počas konkrétneho verejného obstarávania. Ak Úrad pre verejné obstarávanie zistí porušenie , ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, vypracuje protokol s označením porušenia postupov a pravidiel verejného obstarávania, prerokuje ho so žiadateľom (verejným obstarávateľom) a o výsledku prerokovania informuje riadiaci orgán ( a , ).

36. Následne riadiaci orgán rozhodne podľa o vrátení 1,5-násobku sumu uvedenej vo výzve. Citované ustanovenie neumožňuje správnemu orgánu (riadiacemu orgánu) použiť správnu úvahu, či rozhodne alebo nerozhodne o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie alebo či má verejný obstarávateľ vrátiť sumu vo výške 1,5-násobku, pretože zákonodarca použil pri formulácii slová ako "Správny orgán (…) rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie"; hornou hranicou sumy, ktorá sa má vrátiť je však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky. Zistenia Úradu pre verejné obstarávanie o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, sú pre riadiaci orgán záväzné, čo je vyjadrené v Preto je námietka žalobcu o prevzatí záverov z protokolu Úradu pre verejné obstarávanie do rozhodnutí právneho predchodcu žalovaného oboch stupňov právne irelevantná.

37. Správny súd zistil, že žalobcovi bol na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2231012008701 z 5. mája 2014 v znení jej dodatkov schválený nenávratný finančný príspevok maximálne do výšky XXX.XXX,XX € na realizáciu aktivít projektu „ISRMO OPBK - Mestská časť Bratislava - Nové Mesto - Obnova ZŠ s MŠ Odborárska". Následne žalobca ako verejný obstarávateľ dňa 10.4.2014 zverejnil výzvu na predkladanie ponúk v rámci projektu „ISRMO OPBK

- Mestská časť Bratislava - Nové Mesto - Obnova ZŠ s MŠ Odborárska". Úspešným uchádzačom verejného obstarávania bola spoločnosť MOLDA stavebná firma, s. r. o., s ktorou žalobca uzatvoril dňa 17.12.2014 zmluvu o dielo č. 2014/107. Po uzavretí zmluvy s úspešným uchádzačom z verejného obstarávania Úrad pre verejné obstarávanie vykonal u žalobcu kontrolu súladu postupu so , ktorej výsledkom bol Protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 7636-7000/2017-ODII/4 zo dňa 6.7.2017 s konštatovaním porušenia 100 ods. 1 písm. h/ v spojení s , keď žalobca ako verejný obstarávateľ nepožiadal uchádzača MOLDA stavebná firma, s.r.o., o vysvetlenie jeho ponuky v časti doby realizácie predmetu zákazy (37 dní v porovnaní so žalobcom požadovanými 180 dňami), čím súčasne žalobca postupoval v rozpore s - s princípom rovnakého zaobchádzania, princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a princípom transparentnosti, pričom uvedené porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Právny predchodca žalovaného po doručení protokolu Úradu pre verejné obstarávanie vykonal opätovne kontrolu verejného obstarávania v rámci administratívnej kontroly a dospel k rovnakým zisteniam o porušení

38. Právny predchodca žalovaného v prvostupňovom rozhodnutí podrobne vysvetlil, na základe akých skutkových zistení žalobcovi uložil povinnosť vrátiť 1,5-násobok sumy uvedenej vo výzve o vrátenie. Poukázal na zistenia Úradu pre verejné obstarávanie uvedené v protokole zo dňa 6.7.2017, rovnaké zistenia riadiaceho orgánu, percentuálne vyčíslil pomer ponuky úspešného uchádzača k lehote dodania uvedenej v podmienkach verejného obstarávania (ponuka úspešného uchádzača bola o 79,45 % nižšia ako žalobcom stanovená predpokladaná lehota dodania predmetu zákazky a o 67,49% nižšia ako priemer ponúk ostatných uchádzačov). V tomto kontexte potom poukázal na nerovnaký prístup žalobcu k uchádzačom vo verejnom obstarávaní, keď v rámci toho istého verejného obstarávania vyzval iného uchádzača na vysvetlenie jeho ponuky, no u úspešného uchádzača tak neurobil, čím pri posudzovaní predložených ponúk nedodržal zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a jeho konanie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Správny súd považuje uvedený opis skutkového stavu v prvostupňovom rozhodnutí za dostatočný, zrozumiteľný a jasný, tak že neumožňuje jeho zámenu s iným skutkom, pre ktorý by mal žalobca vrátiť NFP podľa Na opis skutkového stavu následne nadviazalo aj druhostupňové rozhodnutie spolu s odôvodnením

aplikácie , výpočtom sumy NFP, ktorú má žalobca vrátiť, a vysporiadaním sa s argumentmi žalobcu uvedenými v rozklade. Je potrebné mať na pamäti, že prvostupňové a druhostupňové administratívne konanie a rozhodnutia tvoria jeden celok, preto ak by aj druhostupňový správny orgán odkázal na podrobné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, postupoval by v súlade so Správnym poriadkom () a právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia by neporušil.

39. Záverom správny súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, avšak neargumentuje v tom smere, že povinnosť vyplývajúcu zo neporušil, resp. neuvádza dôvody, prečo postupoval voči rozdielnym uchádzačom vo verejnom obstarávaní odlišne.

40. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného sú v súlade so a Nariadením ES č. 1083/2006, rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov obsahujú jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, ktoré oprávnene vyústilo do ich výrokov, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa .

41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby znášal trovy žalovaného.

42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).