Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-12-2016.pdf
PDF · 83.47 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/12/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, proti žalovanému: G. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom J. V. XX/X, XXX XX G. o zaplatenie 266,18 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou, podanou na Okresný súd Prievidza dňa 21.01.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 266,18 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 266,18 EUR od 16.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov právneho zastúpenia a ostatných trov konania. V odôvodnení uviedol, že dňa 07.12.2004 uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe čoho sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 02451438, žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 18,00% , ku dňu výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 298,15,- EUR a bol povinný platiť mesačnú splátku vo výške 10,- EUR. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 06.12.2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k 06.12.2015 , s konečným zostatkom na úhradu vo výške 266,18 EUR. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu 266,18 EUR. Dňa 11.11.2016 bol súdu doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu spolu s oznámením o postúpení pohľadávky. Súd návrh na zmenu zamietol uznesením z 12.12.2016 z dôvodu, že nemal preukázaný prevod alebo prechod práv, povinností o ktorých sa konaní s predloženým listín.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Podľa ust. § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4.Podľa vyššie citovaného ustanovenia súd nenariadil pojednávanie, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 03.03.2017 ( č.l.44 spisu).
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä so žalobou, žiadosťou/zmluvou o vydanie kreditnej karty z 07.12.2004, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, výpisom z nákupnej karty NAY Extra Premium č.l.10 až 16 spisu, ako aj ostatným obsahom spisu.
6. Na základe vykonaného dokazovanie súd zistil tento skutkový stav:
Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 07.12.2004 zmluvu o vydaní a používaní Kreditnej platobnej karty Nay č. XXXXXXX, teda úverovú zmluvu vo forme kreditnej karty, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému schválený úverový limit vo výške 9.000,- Sk ( 298,75 EUR) s mesačnou splátkou 300,- Sk ( 9,96 EUR) s mesačným úrokom 1,98 %. Žalovaný od žalobcu podľa výpisov z Nákupnej karty NAY Extra Premium na č.l.10 až 16 spisu celkom na základe predmetnej zmluvy vyčerpal peňažné prostriedky v sume 298,75 EUR. Na účet žalobcu na splatenie kreditnej karty žalovaný zaplatil celkom sumu 670,- EUR.
7. Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto ustanovení:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v stave účinnom ku dňu podpisu zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v stave účinnom ku dňu podpisu zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
8.Vzhľadom k tomu, že v danej veci sa jedná o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň uvedená zmluva spadá aj pod režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto posudzoval nárok žalobcu aj s prihliadnutím k ustanoveniam o spotrebiteľských zmluvách a o spotrebiteľských úveroch. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania existoval zmluvný vzťah založený Zmluvou o vydaní kreditnej platobnej karty NAY zo dňa 07.12.2004, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver formou kreditnej karty s výškou úverového limitu 9.000,- Sk (298,75 EUR) a s mesačnou splátkou 300,- Sk ( 9,96 EUR) .Vzhľadom k tomu, že v danej veci sa jedná o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň uvedená zmluva spadá aj pod režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto posudzoval nárok žalobcu aj s prihliadnutím k ustanoveniam o spotrebiteľských zmluvách. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je podaný nedôvodne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o vydaní kreditnej karty ako zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o RPMN, údaj o priemernej RPMN, údaj o konečnej splatnosti a údaj o výške, počte a termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného dôvodu preto existuje legitímna požiadavka stanovená v § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, aby údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov bol podstatnou náležitosťou spotrebiteľského úveru a jeho absencia je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru. Súd konštatuje, že v predmetnej zmluve tiež nie je uvedený dátum konečnej splatnosti úveru, ale vzhľadom na charakter spotrebiteľského úveru vo forme kreditnej karty súd uznáva, že tento údaj v zmluve nebolo možné uviesť. Vzhľadom k tomu, že zmluva nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z., úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z predložených výpisov z úverového účtu žalovaného mal súd za preukázané, že žalovaný vyčerpal úver v celkovej výške 298,75 EUR a na vrátenie tejto sumy žalobcovi vznikol nárok (nevznikol mu nárok na zaplatenie úrokov a ani akýkoľvek poplatkov). Bolo tiež preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 670,- EUR na splatenie predmetnej kreditnej karty. Teda žalovaný zaplatil žalobcovi viac, ako bol povinný zaplatiť z dôvodu, že sa predmetná zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
9. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, vznik trov konania žalovaného zo súdneho spisu však nevyplýva, ani nebol žalovaným tvrdený, preto súd žalovanému náhradu trov konania v takomto rozsahu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.