Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/101/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobcu: GBM systém, s.r.o., so sídlom Námestie Sv. Jána Bosca 120, 010 04 Žilina, IČO: 43 793 495, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Mendel, s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 46145-2/2016-BA zo dňa 10.10.2016, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného č. 46145-2/2016-BA zo dňa 10.10.2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina č. 700-1611066816-GC04/16 zo dňa 15.06.2016 súd z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa domáhal žalobca podľa § 191 a § 199 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, aby súd vydal rozsudok, ktorým zruší rozhodnutie žalovaného vydané dňa 10.10.2016 pod č. 46145-2/2016- BA, ako aj jeho predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne vydané dňa 15.06.2016 pod č. 700-1611066816-GC04/16. Predmetné rozhodnutia žiadal zrušiť z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a § 199 ods. 3 Správneho súdneho poriadku. Podľa žalobcu penále a tak isto príspevky na starobné dôchodkové sporenie mali byť vyrubené ešte predtým ako bolo začaté reštrukturalizačné konanie a mali byť riadne prihlásené do reštrukturalizácie, kde na základe Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, resp. schváleného reštrukturalizačného plánu by žalovanému bola z tejto sumy priznaná suma 10 %, nakoľko v zmysle reštrukturalizačného plánu 90 % prihlásených pohľadávok zaniklo. Pokiaľ by mal súd za to, že sa nejedná o príslušenstvo a je pravdivé tvrdenie žalovaného, že sa jedná v zmysle zákona o samotný nárok, ktorý si môžu vyrubiť bez ohľadu na to, kedy vznikla samotná pohľadávka, od ktorej sa odvodzujú penále a môže teda vyrubiť pohľadávku aj po skončení reštrukturalizačného konania, tak vo vzťahu k tomu má za to, že žalovaný nepostupoval v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ani v súlade so schváleným reštrukturalizačným plánom žalobcu. Výsledkom tohto plánu bolo, že žalovanému, ako aj ďalším prihláseným veriteľom, ktorí nemali právo na oddelené uspokojenie, čiže neboli zabezpečení veritelia, bolo priznané právo na uspokojenie 10 % z výšky prihlásenej pohľadávky a v zmysle účinkov Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vo výške 90 % z prihlásených pohľadávok, tieto pohľadávky zanikli. Pokiaľ si žalovaný vyrubil penále aj zo sumy 90 %, ktorá zanikla v zmysle účinkov zákona schváleného reštrukturalizačného plánu, tak nepostupoval správne. Mohol si vyrubiť penále, pokiaľ ich vyrubil, až po skončení reštrukturalizačného konania len zo sumy 10 % prihlásenej pohľadávky, ktorá spočívala v nezaplatenom poistnom a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Okrem toho porušil aj ust. § 240 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, kde sa hovorí, že vyrubené penále nemôže byť vyššie ako nezaplatená pohľadávka spočívajúca v poistnom a v

príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, čo sa v ich prípade stalo, nakoľko pokiaľ si vyrubil penále nielen zo sumy 10 % prihlásenej pohľadávky, ale z celej sumy, tak výška vyrubeného penále presiahla 10 % hodnoty prihlásenej pohľadávky. Z uvedených dôvodov, v časti, ktorá sa týka reštrukturalizácie a v náväznosti na účinky schváleného reštrukturalizačného plánu má za to, že by mali byť uvedené napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne Žilina aj ústredia zrušené. Náhradu trov konania žiadal priznať vo výške 100 %.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že v zmysle príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení je každý zamestnávateľ povinný za svojich zamestnancov platiť poistné a povinné príspevky a tieto poistné a povinné príspevky aj odvádzať, a to v správnej sume a včas, teda v lehote splatnosti povinného a povinných príspevkov. Žalobca ako zamestnávateľ si túto svoju povinnosť preukázateľne nesplnil, preto bol žalovaný povinný v zmysle § 240 Zákona o sociálnom poistení mu penále predpísať. Zákon o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť a nie možnosť predpísať penále, naproti tomu však zákon Sociálnej poisťovni neukladá lehotu, v ktorej je penále povinná predpísať. V danom prípade nie je sporné, že žalobca sa dopustil porušenia povinnosti, teda odvodovej povinnosti, ale sporným je práve okamih vzniku pohľadávky na penále. Podľa právneho názoru žalovaného penále ako pohľadávka vzniká až jeho predpísaním samostatným rozhodnutím príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne. Až do tohto okamihu, teda do okamihu predpísania penále, neexistuje žiadna povinnosť, ktorú je žalobca povinný plniť a rovnako Sociálna poisťovňa nemá žiadnu pohľadávku, ktorú si môže voči žalobcovi vymáhať. S uvedeným právnym názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd SR, ktorého judikatúra je v tejto otázke ustálená. Najvyšší súd SR v nich konštatuje, že na vznik povinnosti zaplatiť penále, nepostačuje iba naplnenie podmienok ustanovených v Zákone o sociálnom poistení, ale právne relevantnou skutočnosťou na vznik tejto povinnosti je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom ustanoveným v Zákone o sociálnom poistení, teda až vydaním rozhodnutia v zmysle § 240 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný rovnako poukázal na to, že penále nie je príslušenstvom pohľadávky, teda príslušenstvom poistného. Až do potvrdenia reštrukturalizačného plánu existovala pohľadávka na poistnom za sporné obdobie v pôvodnej výške, teda v celej výške, preto Sociálna poisťovňa bola oprávnená si predpísať penále z tejto uvedenej výšky a tým pádom nedošlo k prekročeniu dlžnej sumy poistného. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vec prejednal v rozsahu mu danom treťou hlavou tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), vypočul účastníkov konania a po oboznámení s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

4. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím č. 700-1611066816-GC04/16 zo dňa 15. júna 2016 predpísala žalobcovi, ako zamestnávateľovi, za obdobie december 2013 penále v sume 77,63 €, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkového sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, resp. do dňa, ktorý predchádzal dňu zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku.

5. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné z dôvodu jeho formálneho nedostatku pozmeniť. Táto zmena, ktorou sa spresnila výroková časť prvostupňového rozhodnutia, však nezakladala dôvod na jeho zrušenie. Sociálna poisťovňa, ústredie preto rozhodnutím č. 46145-2/2016-BA zo dňa 10. októbra 2016 zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina v jeho výrokovej časti tak, že slová: „... odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, do dňa ktorý predchádza dňu zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku.“ nahradila slovami: „... odo dňa nasledujúceho po dni predchádzajúcej kontroly (dňa 25. februára 2014) do dňa, ktorý predchádza dňu zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku.“ V ostanom rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. októbra 2016.

6. Proti rozhodnutiu žalovaného č. 46145-2/2016-BA zo dňa 10. októbra 2016 podal žalobca v zmysle ust. § 199 a nasl. SSP správnu žalobu na krajský súd.

7. V zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. je nutné charakterizovať penále uložené žalovaným v prejednávanej veci ako sankciu za nesplnenie povinnosti riadne platiť poistné. Na vznik povinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik povinnosti zaplatiť penále je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom stanovenou formou, t.j. až vydaním rozhodnutia o penále v zmysle § 240 zákona č. 461/2003 Z.z.. Až týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje pre platiteľa neskoro, resp. v nedostatočnej výške odvedeného, či neodvedeného poistného nielen povinnosť zaplatiť penále, ale aj vedomosť, v akej výške a na akom právnom základe. Je celkom v právomoci žalovaného, ako oprávneného správneho orgánu rozhodnúť, či vôbec túto sankciu uplatní, resp. v akom časovom horizonte pri omeškaní dlžníka s platením poistného k uplatneniu tejto sankcie prikročí.

8. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal po právnej stránke odôvodnením, prečo dospel k záveru, že platby poistného neboli zaplatené včas a riadne. V odôvodnení nebola spomenutá tá relevantná časť reštrukturalizačného plánu, ktorá sa týka prihlásených pohľadávok, ich výšky, resp. naplnenia možnosti ich odpustenia. Žalovaný sa tiež v napadnutom rozhodnutí vôbec nevenoval právnemu rozboru účinkov reštrukturalizácie na otázku splatnosti poistného a príspevkov, čo sa týka najmä ich zmeny. Zákon č. 461/2003 Z.z. je v prejednávanej veci všeobecným zákonom, avšak zákon č. 7/2005 Z.z. oprávňuje tak subjekty súkromného ako aj verejného práva na to, aby zasahovali do splatnosti prihlásených záväzkov za účelom naplnenia účelu reštrukturalizácie. Predovšetkým ust. § 155 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. charakterizuje reštrukturalizačný plán potvrdený súdom ako právne relevantnú skutočnosť, ktorá vyvoláva vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v uvedenom pláne. Osobitne pre oblasť verejnej správy zákonodarca prostredníctvom tohto ustanovenia upresňuje, že pokiaľ pre vznik, zmenu alebo zánik záväzku obsiahnutého v pláne je potrebná právna skutočnosť vo forme rozhodnutia príslušného správneho orgánu, potom záväzok (v prejednávanej veci zmena dňa splatnosti poistného a príspevkov) vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu. Tento správny orgán však nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán vôbec neakceptuje, resp. že ako podklad rozhodnutia nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.

9. Súkromnoprávna úprava príslušenstva pohľadávky zakotvená v ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sleduje odlišný cieľ. Dotknuté ustanovenie Občianskeho zákonníka sa výslovne nevzťahuje na penále. Použitie analógie legis je v tomto prípade neprípustné. Rozsah občianskoprávnych vzťahov samotný Občiansky zákonník vymedzuje najmä ako majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

10. Vzhľadom na uvedené právne závery (uvedené pod č. 8. a 9.) mali byť vyššie spomenuté skutočnosti spojené s procesom reštrukturalizácie, do ktorého sa žalovaný nepochybne zapájal, ako podklady rozhodnutia vyhodnotené žalovaným a až na ich základe mohol dospieť k presvedčeniu, či došlo zo strany žalobcu ako dlžníka v reštrukturalizácii k omeškaniu s odvodom poistného a príspevkov a aké možné následky s tým spojené žalovaný využil.

11. Na základe zisteného skutkového stavu krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vrátane postupov oboch správnych orgánov mal za to, že žaloba je dôvodná, rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov.

12. Bude úlohou žalovaného sa pri svojom ďalšom rozhodovaní o prejednávanej veci pridržiavať vyššie uvedených právnych názorov.

13. Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia správny súd s poukazom na § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).