Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/93/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. C., M. XXX, zastúpený SODOMA VULGAN, spol. s r.o., IČO: 47 254 084, so sídlom Kominárksa 2,4, Bratislava, proti žalovanej: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., M. L. XXX/X, zastúpená Mgr. Ivica Šišoláková, advokátka so sídlom Nová Doba 920/5, Galanta, o zaplatenie 3.415,67 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26C/367/2014-88 zo dňa 17. septembra 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti istiny 2.676,36 Eur p o t v r d z u j e , v časti príslušenstva a rozhodnutia o náhrade trov konania rozsudok r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti istiny 739,31 zastavil. Žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 2.676,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% od 13.10.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 204,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.470,57 Eur do 3 dní k rukám právneho zástupcu žalobcu.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 96 ods. 1 O.s.p. v časti zastavenia konania a späťvzatím návrhu v tejto časti a tým, že žalobca využijúc dispozičné právo vzal návrh v časti istiny 739,31 Eur späť (preplatok žalovanej). S poukazom na absenciu nesúhlasu žalovanej s čiastočným spävzatím súd konanie podľa ust. § 96 O.s.p. zastavil. Ohľadne istiny dôvodil s použitím § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, odkazom na judikatúru k tomuto ustanoveniu, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v časti o úrokoch z omeškania a § 142 ods. 1 O.s.p. v časti o náhrade trov konania.

3. Vecne argumentoval tým, že návrhom podaným okresnému súdu dňa 13.10.2014 žalobca pôvodne žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.415,67 Eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania, ktorého výšku ponechal na rozhodnutí súdu. Dôvodom podania návrhu bola skutočnosť, že žalovaná si nesplnila povinnosť vyplývajúcu jej z platnej a účinnej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná návrh žiadala zamietnuť.

4. Manželstvo účastníkov konania zaniklo rozvodom ku dňu 28.01.2011, ktorým dňom zároveň došlo aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za účelom vyporiadania zaniknutého BSM bolo na OS Bratislava V. iniciované konanie o vyporiadanie BSM, ktoré konanie bolo zastavené uznesením č.k. 16C/46/2012-113, a to na základe späťvzatia návrhu s poukazom na uzatvorenie mimosúdnej dohody.

5. Dohoda o vyporiadaní BSM účastníkov konania bola uzatvorená dňa 23.05.2014, teda po uplynutí 3 rokov od zániku BSM. Majetok tvoriaci masu BSM bol definovaný v čl. 2 bod 2.1 (aktíva), spoločné dlhy boli upravené v čl. 2 bod 2.2 dohody, čl. 3 upravoval spôsob vyporiadania. Hnuteľné veci vyporiadané boli, pričom podľa bodu 3.3 dohody malo dôjsť k predaju nehnuteľnosti uvedenej v písm. b) bod 2.1, čl. 2 dohody, ktorá nehnuteľnosť aj bola predaná tretej osobe. Z kúpnej ceny nehnuteľnosti mali byť podľa bodu 3.4 uhradené spoločné dlhy, ktorá aj uhradené boli a zostatok po úhrade dlhov mal byť v pomere 50:50 rozdelený medzi účastníkov konania. V bode 3.5 bolo zároveň dohodnuté, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.415,67 Eur z dôvodu, že žalobca vynaložil zo svojho výlučného majetku na spoločný majetok účastníkov konania viac, pričom uvedená suma mala byť žalovanou v prospech žalobcu zaplatená do 5 dní odo dňa vyplatenia zvyšku kúpnej ceny predanej nehnuteľnosti, predmetnú sumu však žalovaná zaplatiť odmietla.

6. Z výpisu z Katastra nehnuteľností z Listu vlastníctva č. XXXX vyplynul, že nehnuteľnosť pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - účastníkov konania - bola na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.06.2014 predaná tretej osobe - Mgr. T. W. do výlučného vlastníctva.

7. V konaní bola spornou platnosť vyššie špecifikovanej dohody vzhľadom na nespornú skutočnosť, že bola uzatvorená po uplynutí doby podľa ust. § 149 ods. 4 OZ. Súd sa plne stotožnil s právny názorom prezentovaným právnym zástupcom žalobcu vychádzajúc z rozsudku NS ČR sp. zn. 31Cdo/1038/2009, ktorý odchýliac sa od právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo/2574/98, vyslovil, že mimosúdnu dohodu o vyporiadaní zaniknutého BSM možno platne uzatvoriť aj po uplynutí troch rokov od zániku BSM, ak prebieha v čase uzatvorenia dohody súdne konanie a vyporiadanie BSM.

8. V danom prípade bolo preukázané, že dňa 20.02.2012 (pred uplynutím troch rokov od zániku BSM) sa začalo na Okresnom súde Bratislava V súdne konanie o vyporiadanie BSM, ktoré konanie bolo právoplatne zastavené až 28.08.2014 na základe späťvzatia návrhu žalovanou (tam v procesnom postavení žalobkyne) z dôvodu existencie mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM. Dohoda o mimosúdnom vyporiadaní BSM, ktorej platnosť je predbežnou otázkou v predmetnom spore, bola teda uzatvorená v čase prebiehajúceho súdneho konania o vyporiadaní BSM účastníkov konania dňa 23.05.2014, na základe čoho ju súd vychádzajúc z právneho záveru zakotveného v rozsudku NS ČR sp. zn. 31Cdo/1038/2009, vyhodnotil ako platný právny úkon. Predmetné stanovisko podporuje aj aspekt spravodlivosti riešenia právnych vzťahov účastníkov konania v civilnom súdnom konaní, nakoľko žalovaná na účel zastavenia súdneho konania o vyporiadanie BSM považovala dohodu z 23.05.2014 za platnú, následne svoj názor zmenila a tú istú dohodu vyhlásila za neplatnú.

9. Vzhľadom na vyššie opísaný záver ohľadne platnosti dohody, dohoda zároveň má účinky záväzné pre zmluvné strany - účastníkov konania - a to práva a povinnosti obsiahnuté v obsahu dohody. Bod 3.5 dohody obsahuje záväzok žalovanej zaplatiť žalobcovi fixne stanovenú sumu 3.415,67 Eur, a to do 5 dní odo dňa vyplatenia jej prislúchajúcej kúpnej ceny za predaj bytu na Z. ulici. Zo súhlasného vyjadrenia účastníkov konania ako aj z výpisu z LV č. XXXX bolo preukázané, že byt uvedený v bode 3.5 dohody bol predaný tretej osobe dňa 02.06.2014, pričom z doloženej písomnej korešpondencie medzi účastníkmi konania bolo zrejmé, že pomernú časť kúpnej ceny mala žalovaná vo svojej dispozícii najneskôr ku dňu 29.07.2014 (dátum jej odpovede na výzvu žalobcu). Napriek tomu však záväzok podľa bodu 3.5 dohody doposiaľ voči žalobcovi nesplnila. Argument žalovanej prednesený na súdnom pojednávaní o tom, že odhliadnuc od neplatnosti dohody, nesúhlasí ani s vyčíslením nároku žalobcu, nakoľko tento by mal byť ponížený o sumu spolu 541,77 Eur bez ohľadu na čiastočné späťvzatie návrhu v sume 739,31 Eur, a to s poukazom na vyúčtovanie exekučného konania, z ktorého vyplynulo, že žalovanému bola vyplatená suma 663,- Eur, z ktorej má žalovanej náležať 191,15 Eur, ako aj s poukazom na nesúlad vyúčtovania exekučného konania, podľa ktorého bolo žalobcom uhradených 1.308,81 Eur, pričom podľa bodu 2.2 písm. e) dohody to malo byť až 1.659,43 Eur, súd vyhodnotil ako nedôvodný. Žalovaná spochybnila správnosť údajov predstavujúcich v podstate vstupné (východiskové) údaje explicitne vymenované, opísané a vyčíslené v dohode, ktoré v konečnom dôsledku viedli k rezultátu predstavujúcemu fixné vyčíslenie výšky jej záväzku voči žalobcovi. Vzhľadom na platnosť a účinnosť dohody ako celku (vrátane jej jednotlivých častí) súd má za to, že žalovaná o jednotlivých slovných ako aj číselných údajoch v čase podpisu zmluvy nielenže mala vedomosť, ale s týmito údajmi (konkrétne údaje obsiahnuté v bode 2.2 písm. g) a písm. e), ktorých správnosť na pojednávaní spochybnila) podpisom predmetnej dohody aj vyjadrila súhlas. Súd rešpektujúc zásadu zmluvnej voľnosti ako jednu zo základných zásad

súkromného práva nemá dôvod a právomoc zasahovať do obsahu dohody (s výnimkou prípadnej čiastočnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 , prípadne opravovať údaje, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Podpisom dohody účastníci prejavili vážnu vôľu byť obsahom zmluvy viazaní (fakticky odsúhlasili správnosť obsahu dohody). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemohol žalobcov nárok čo sa kvantity týka ponížiť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že údaje v dohode obsiahnuté nezodpovedali skutočnosti. Predmetný nesúlad mala žalovaná možnosť odstrániť v čase do uzatvorenia dohody, nakoľko svojím podpisom na nej vyjadrila nielen svoj súhlas s jej obsahom, ale aj potvrdila skutočnosť, že so samotným obsahom dohody je oboznámená. Relevantným dôvodom na prípadné poníženie žalobcom uplatneného nároku by bolo, ak v čase po uzatvorení dohody by nastala taká právna skutočnosť, resp. udalosť, ktorá by dôvodne spochybnila výšku nároku, t.j. došlo by zo strany žalovanej k čiastočnému plneniu za alebo v prospech žalobcu. Žalovaná v priebehu konania na existenciu takejto skutočnosti nepoukázala, len z písomnej korešpondencie účastníkov konania tvoriacej obsah spisu vyplynulo, že žalovaná vychádzajúc z bodu 3.6 dohody poukázala na údajné úhrady záväzkov žalobcu vykonané žalovanou, ktoré neboli dohodou vysporiadané a ktoré mal spôsobiť žalobca. V priebehu konania však existenciu uvedených dôvodov nespomenula, ani žiadnym spôsobom nepreukázala, na základe čoho súd jej obranu v tejto časti vyhodnotil ako irelevantnú.

10. Súd návrh vyhodnotil ako dôvodný aj v časti príslušenstva v podobe úroku z omeškania, nakoľko z vykonaného dokazovania (výpovede účastníkov konania, písomná korešpondencia účastníkov ako aj výpis z LV č. XXXX), že ku dňu podania návrhu na začatie konania 13.10.2014 bola žalovaná s plnením predmetného peňažného dlhu už v omeškaní. Ako súd vyššie konštatoval, plnenie z kúpnej zmluvy o predaji bytu mala žalovaná k dispozícii najneskôr 29.07.2014, pričom dlh mala plniť podľa bodu 3.5 dohody do 5 dní od obdržania svojej časti kúpnej ceny. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ponechal výšku úroku z omeškania na rozhodnutí súdu, súd ju určil v maximálnej zákonnej výške na 8,05% (hlavné refinančné operácie platné od 10.09.2014 plus 8 percentuálnych bodov) z dlžnej sumy odo dňa podania návrhu.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kde žalobca ako plne úspešný účastník konania má právo na náhradu jeho trov, a to trov konania vo výške súdneho poplatku za návrh 204,50 Eur a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.470,57 Eur (podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.).

12. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Odvolanie podala s výnimkou výroku o zastavení konania v časti istiny 739,31 Eur. Poukázala na to, že prílohou podanej žaloby bola okrem iného aj reakcia žalovanej na posledný pokus o zmier zo dňa 29.07.2014, kde uviedla, že platnosť predmetnej dohody je otáznou a to tak s prihliadnutím na uplynutie trojročnej lehoty na uzavretie dohody odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, ako aj na jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, pričom identické argumenty uviedla aj v odpovedi na vyjadrenie zo dňa 29.07.2014. O tom, že žalobca mal tiež minimálne pochybnosti o platnosti uzavretej dohody svedčí aj jeho formulácia podaného návrhu (žaloby). Súd sa otázkou platnosti zmluvy s ohľadom na jej určitosť, zrozumiteľnosť a súlad so zákonom nezaoberal. Žalovaná má za to, že dohoda o vyporiadaní BSM je neurčitá a nezrozumiteľná a nespĺňa náležitosti požadované zákonom, resp. je v rozpore so zásadami uvedenými v § 150 Občianskeho zákonníka. Predmetná dohoda účastníkov neobsahuje vymedzenie hnuteľných vecí, ani ich hodnotu a teda nie je možné preskúmať, či takto uzavretá dohoda rešpektuje zásadu rovnosti podielov. Obsah dohody sa vymyká z rámca bežného spôsobu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko nespĺňa kvalitatívnu, ani kvantitatívnu stránku, tzn. neobsahuje špecifikáciu masy BSM pri hnuteľných veciach, ich hodnotu a tiež je názoru, že spôsob vyporiadania nekorešponduje so spôsobmi vyporiadania ako predpokladá zákon, keďže aktíva nie sú prikázané do vlastníctva ani jedného z manželov. Žalovaná i naďalej zotrváva na názore, že predmetná dohoda je absolútne neplatná, nakoľko bola uzavretá po uplynutí troch rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady trov právneho zastúpenia, má za to, že táto je nielen vyčíslená nesprávne, ale súd ani neprihliadol na právo žalovanej na náhradu trov konania v časti, vzhľadom na jej čiastočný úspech, keďže zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca a došlo k čiastočnému zastaveniu konania. Súd sa nezaoberal ani otázkou, či úkony právnej služby, za ktoré požaduje žalobca náhradu, boli skutočne potrebnými pre účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri výške vyčíslených trov je treba sa zaoberať najmä tým, či porada s klientom takmer po každom inom úkone právnej služby je potrebnou a to v rozsahu celej hodiny, či v prípade pojednávania dňa 26.02.2015 neprináleží právnemu

zástupcovi odmena iba vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny a akým spôsobom boli počítané cestovné náklady Bratislava - Galanta a späť v sume 215,14 Eur, keďže tieto s prihliadnutím na tri cesty predstavuje neprimerane vysoké náklady. Tiež dala do pozornosti súdu chyby v písomnom vyhotovení rozsudku, kde v záhlaví týkajúcom sa označenia účastníkov nie je uvedená úplná adresa žalovanej a vo výroku o zastavení konania absentuje určenie meny. Má za to, že vo výroku o zastavení konania nemá byť uvedená iba časť istiny v sume 739,31 Eur, ale aj jej príslušenstvo, keďže žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie istiny aj s príslušenstvom, ktoré až do rozhodnutia o veci nešpecifikoval. Vychádzajúc z uvedeného má za to, že sú dôvody na odvolanie v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže pri posudzovaní žalovaného nároku sa ako predbežnou otázkou nezaoberal platnosťou, resp. absolútnou neplatnosťou uzavretej dohody a vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, ani relevantné právne normy ohľadne výpočtu trov právneho zastúpenia a priznaní ich náhrady. Z tohto dôvodu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si v prípade úspechu uplatnila náhradu trov odvolacieho konania bez ich vyčíslenia.

13. Žalobca odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne nevyjadril.

14. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné len čiastočne, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ohľadne uplatnenej pohľadávky ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť a v časti úrokov z omeškania a o náhrade trov konania rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ust. § 389 ods. 1písm. b ) C.s.p.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i ohľadne dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (BSM) strán sporu po rozvode manželstva správne právne posúdil.

17. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke, ktorá vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové, či právne argumenty než tie, ktoré uviedla už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

18. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi 379 C.s.p. okrem prípadov, medzi ktoré predmetný spor nepatrí.

19. Pokiaľ odvolateľka namieta nedostatočné posúdenie dohody o vyporiadaní BSM a poukazuje na nedostatok náležitosti dohody z čoho vyvodzuje jej absolútnu neplatnosť k uvedenému odvolací súd dodáva nasledovné:

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že mimosúdnu dohodu o vyporiadanie zaniklého spoločného bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno uzavrieť aj po uplynutí troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to ak prebieha konanie o vyporiadanie tohto spoločného majetku, čo v danom prípade splnené bolo. Dohoda o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán bola medzi nimi uzavretá 23.05.2014 a k zastaveniu konania o vyporiadanie ich BSM došlo uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.08.2014.

21. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka (OZ) sa postupuje pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva súdom a dohodou účastníkov. Pokiaľ je bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané dohodou, uplatní sa pri jej uzavieraní dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov.

22. Podľa § 149 ods. 1 ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

23. Podľa § 149 ods. 2 ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

24. Podľa § 149a pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a § 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

25. Občiansky zákonník neustanovuje podstatné náležitosti dohody o vyporiadaní BSM, nevyžaduje napr. uviesť rozsah a cenu vyporiadavaných vecí, celkovú hodnotu majetku, vyporiadanie pasív a pod., ustanovuje len povinnosť jej písomnej formy v prípade nehnuteľností, ktorá bola dodržaná. Taktiež neustanovuje povinnosť účastníkov dohody nechať spísať dohodu notárom či advokátom a zároveň pripúšťa, že po vyporiadaní BSM sa môže objaviť nevyporiadaný majetok (§ 149 ods. 5 . Z uvedeného vyplýva súdu ten záver, že nemožno hovoriť o rozpore predloženej dohody s akýmkoľvek ustanovením Občianskeho zákonníka, ak bola zachovaná požadovaná písomná forma dohody (z dôvodu vyporiadavania nehnuteľností) a zároveň boli dodržané všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v § 34 a nasl. OZ, pretože žiadne osobitné náležitosti zákon od účastníkov takejto dohody nevyžaduje, pričom v rámci zmluvnej voľnosti sa vždy uprednostňuje vyporiadanie BSM dohodou.

26. Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť Dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán po rozvode z 23.05.2014. Podľa zo spisu vyplývajúcich skutočností dohoda bola uzavretá slobodne a vážne, jej znenie je určité a zrozumiteľné, jej predmetom je plnenie možné, účastníci mali plnú spôsobilosť na právne úkony a nekonali v duševnej poruche, a zároveň dohoda svojim obsahom a účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, a ani sa neprieči dobrým mravom. Dohodu teda súd správne považoval za platný právny úkon, čoho dôsledkom bolo, že žalobe na plnenie z tejto dohody vyhovel.

27. Odvolateľka preto neopodstatnene namietala, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

28. Nesprávnym je však rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznaných úrokov z omeškania. Žalobca si v žalobe okrem istiny 3.415,67 Eur uplatnil i príslušenstvo k istine bez jeho bližšej špecifikácie a konkretizácie, tzn. aké príslušenstvo, v akej výške a za aké obdobie. Súd prvej inštancie tomuto nedostatku návrhu nevenoval žiadnu pozornosť, hoci jeho povinnosťou bolo žalobcu vyzvať na odstránenie tejto vady návrhu.

29. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v náväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový

záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným.

30. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie pochybil, keď si neujasnil rozsah žaloby v časti príslušenstva a aj na pojednávaní po čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol len o v časti späťvzatej istiny bez uvedenia meny a vo vyhovujúcej časti vyhlásil rozsudok v rozpore s jeho písomným vyhotovením, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.676,36 Eur s úrokom z omeškania, ktorá bude určená v písomnom vyhotovení rozsudku od 13.10.2014 do zaplatenia všetko do 3 dní. Takéto rozhodnutia týkajúce sa príslušenstva nie je prípustné. Žaloba v tej časti príslušenstva musí byť určitá a súd o uplatnenom nároku musí rozhodnúť tak, aby vyčerpal celý uplatnený nárok, tzn. rozhodol okrem istiny aj o celom uplatnenom nároku tvoriacom predmet príslušenstva.

31. Keďže súd prvej inštancie takto nepostupoval zaťažil konanie vadou a rozsudok je zmätočný, keď rozhodnutie v časti príslušenstva je zmätočné, keď súd rozhodol o niečom čo nemal presne vymedzené žalobou a dokonca výšku tohto príslušenstva si vymienil až na jeho určenie v písomnom vyhotovení rozsudku.

32. Odvolací súd pre vyššie uvedené pochybenie rozsudok súdu prvej inštancie v časti príslušenstva v závislom výroku o náhrade trov konanie preto zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a)a b) C.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), výzvou adresovanou žalobcovi pokúsiť sa o odstránenie vady žaloby v časti príslušenstva, trvan na jehom presnom vymedzení , potom podľa okolností a reakcie na túto výzvu, o tejto časti žaloby opätovne rozhodnúť, tzn. posúdiť žalobou uplatnený nárok príslušenstva istiny vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporého poriadku a, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku ,v zmysle vyššie uvedeného odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku), pričom prihliadne aj na dôvody odvolania v tejto časti rozsudku.

34. Záverom odvolací súd poukazuje na dôvodnosť argumentácie žalovanej, že v časti nenapadnutej odvolaním týkajúcej sa čiastočného zastavenia konania, kde chýba pri číselnom údaji uvedenie meny peňažného plnenia (zrejme Eur), čo je treba napraviť vydaním opravného uznesenia v súlade s § 224 C.s.p.

35. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .