Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-459-2015.pdf
PDF · 101.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/459/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom, Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r.o., so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, IČO: 47255 706 proti žalovanému: V. A., Z.. X.XX.XXXX, K. B. B., P.. P. XX o zaplatenie 441,60 eur s prísl. takto
rozhodol:
I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 88,32 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne 88,32 eur od 21.5.2011 do zaplatenia , do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II.Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III.Žalovanému sa nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou došlou 10.3.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.315,02 eur, riadneho úroku vo výške 17,70 % ročne zo sumy 2.049 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania a náhrady trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že predmetná pohľadávka bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010, postúpená zo Slovenskej sporiteľne a.s., na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bola oznámené listom z 28.12.2010.
Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 26.5.2005 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému sumu 1.095,40 eur s 17,70 % úrokom. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach vždy ku 20. dnu v mesiaci , konečná splatnosť úveru bola 20.5.2011. Žalovaný úver nezaplatil . Podľa vyčíslenia ku dňu postúpenia pohľadávky bol celkový zostatok v sume 2.315,02 eur , pozostávajúci z istiny 2.049 eur a úrokov z omeškania v sume 266,02 eur.
2. V priebehu konania,žalovaný pred otvorením pojednávania, podaním žalobcovi z 10.9.2015, vzal žalobca žalobu čiastočne späť. Súčasne navrhol, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu v nasledovnom znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi: a/ sumu vo výške 441,60 € b/ úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 29,44 € od 21.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.05.2011 do zaplatenia.
V dôvodoch zmeny žaloby uviedol, že daný zmluvný vzťah podľa ust. ObZ je absolútnym obchodom a to bez ohľadu na povahu účastníkov, tým je daná pôsobnosť ObZ. V súlade s tým, predkladajúc vybrané rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky, Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sa dovolával rozhodnutia súdu i ohľadom dĺžky trvania premlčacej doby, ktorá je 4 ročná podľa ust. ObZ, poukazujúc na princíp právnej istoty.
Ďalej uviedol, že z výpisov úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný čerpal úver vo výške 33.000,- Sk, žalovaný na úhradu splátok reagoval len úhradou vo výške 353,32 eur , ktoré úhrady zodpovedajú necelým 13 splátkam, t.j. nepostačujú ani na úhradu splátok v období od 20.6.2006 do 20.2.2010, nakoľko výška splátok za dané obdobie predstavuje sumu 1.324,80 eur. Pri uzatvorení zmluvy nebol uzavretý aj osobitný splátkový kalendár. Pokiaľ bola žaloba súdu doručená po 28.2.2014, 4 ročná premlčacia doba začala plynúť tak, že splátky splatné v období od 20.3.2010 do 20.5.2011, teda 15 splátok po 29,44 eur nemôžu byť premlčané.
3. Uznesením súdu z 25.11.2015 súd pripustil zmenu žaloby v uvedenom znení. Žalovaný je povinný zaplatiť žalovanému: a/ sumu vo výške 441,60 €, b/ úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 29,44 € od 21.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,44 € od 21.05.2011 do zaplatenia.
4. V doplňujúcom podaní žalobcu z 19.2.2016 a 13.3.2017, žalobca ďalej argumentoval k okolnostiam postúpenia pohľadávky veriteľa ako postupcu na žalobcu , kedy zákon o bankách, ani o spotrebiteľských úveroch , absenciu , či nepreukázanie výzvy podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách, ako dôvod neplatnosti právneho úkonu neuvádza, pričom Ústavný súd SR , Ústavný súd Českej republiky preferujú platnosť právneho úkonu, neumožňujú hľadať jeho neplatnosť. V tejto súvislosti poukázal aj na úpravu zavedenú vo VOP veriteľa, kedy klient výslovne súhlasí, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi na tretiu osobu
5.Žalobný návrh s prílohami, doplňujúce podanie žalobcu s prílohami - čiastočné späťvzatie, uznesenie súdu o zmene žalobného návrhu, procesné poučenia strany podľa § 160 a nasl. a § 290 a nasl. CSP, uznesenie súdu, aby sa žalovaný k veci v stanovenej lehote vyjadril, boli žalovanému doručené postupom podľa § 116 CSP do vlastných rúk. Žalovaný sa k veci nevyjadril v súdom stanovenej lehote , a zostal nečinný.
6.Strany, ani právny zástupca žalobcu, sa na pojednávanie dňa 15.3.2017 neustanovili, predvolanie mali riadne a včas doručené. Právny zástupca žalobcu dňa 25.1.2017, žalovaný dňa 24.1.2017.Právny zástupca žalobcu neúčasť ospravedlnil písomne dňa 13.3.2017, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, nežiadal pojednávanie odročiť. Žalovaný sa neospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť. Súd preto vec prejednal v ich neprítomnosti.
7.Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil / predložil listinné dôkazy v kópii: zmluva o postúpení pohľadávky z 21.1.2010 s prílohou, oznámenie o postúpení pohľadávky z 28.12.2010 s dokladom o doručovaní, zmluva o splátkovom úvere č. 0630216367, výpis z úveru žalovaného od 26.5.2006 do 21.12.2010, uznesenia okresných a odvolacích súdov , všeobecné obchodné podmienky.
8.Žalovaný neoznačil / nepredložil žiadne dôkazy na svoju obranu.
9.Súd vykonal vo veci všetky stranami navrhnuté dôkazy. Súd nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci vykonať aj dôkazy, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ nenavrhol.
10.Vykonaným dokazovaním súd zistil, a súčasne mal za nesporné, že :
11.Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ - banka a žalovaný ako dlžník - fyzická osoba , uzavreli dňa 26.5.2006 ( nie 2005 ako uvádzal žalobca v žalobe ) písomne zmluvu o splátkovom úvere vo výške 33.000,- Sk, s úrokovou sadzbou 17,% ročne , poplatkom za správu úveru 50 Sk mesačne, výškou splátky 887 Sk mesačne, splatnosťou prvej splátky k 20.6.2006, vždy ku 20. dňu v danom mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru 20.5.2011. Súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky a VOP veriteľa.
12.Veriteľ ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 21.12.2010 písomne Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej súčasťou bola aj pohľadávka voči žalovanému podľa zmluvy o splátkovom úvere vo výške 2.049 eur so sumou 266,02 eur na úrokoch.
Veriteľ písomne dňa 28.12.2010 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere vo výške 2.315,02 eur na žalobcu. Zásielka bola doručovaná poštou s oznámením o uložení zásielky dňa 16.2.2011.
Z výpisu z úveru veriteľ súd zistil že žalovanému bol poskytnutý úver čerpaný bezhotovostne dňa 26.5.2006. Žalovaný neplatil úver riadne a včas podľa dohodnutých splátok. Naposledy zaplatil splátku riadne a včas 13.6.2007 vo výške 881,63 Sk.
13.Podľa § 524 ods.1 OZ ,Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14.Podľa § 52 ods. 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15.Podľa § 497 ObZ ,Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16.Podľa § 517 OZ, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17.Podľa §23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (2) Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu,13d) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634/20060701?ucinnost=26.5.2006> sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
18.V konaní tak bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver 33.000Sk ; žalovaný, v rozpore s dojednanými zmluvnými podmienkami, dohodnutý úver nesplácal riadne a včas,
čím sa dostal do omeškania. Neuhradil úver ani ku dňu konečnej splatnosti úveru .Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd prvej inštancie preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávky, a oznámením postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky na žalobcu. Žalovaný sa k veci nevyjadril, výšku uplatneného nároku, ani právny základ nároku žalobcu nenamietal.
19.Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere, spolu vo výške 441,60 eur s úrokmi z omeškania od splatnosti jednotlivých splátok mesačne vo výške 29,44 eur za obdobie od 21.3.2010 do 21.5.2011 naposledy, do zaplatenia. Žalobca pri uplatnení daného nároku vychádzal z ust. ObZ , upravujúcich o.i. aj otázku premlčania nároku, kedy podľa ust. ObZ platí 4 ročná premlčacia lehota. Trval na tom, že žaloba pokiaľ sa jedná o nepremlčané splátky bola podaná riadne v lehote a nárok nie je premlčaný.
20.Zmluva o úvere bola ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere, t.j. 26.5.2006 upravená v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka; nebolo ju teda možné subsumovať pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 26.5.2006). Zmluva o úvere, však aj napriek tomu bola zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Charakteristickým znakom spotrebiteľskej zmluvy je jej uzatváranie vo viacerých prípadoch a skutočnosť, že spotrebiteľ neovplyvnil obsah zmluvy podstatným spôsobom. Spotrebiteľskou zmluvou je teda zmluva uzatváraná s väčším počtom spotrebiteľov za totožných podmienok a tieto podmienky sú vopred určené dodávateľom, pričom spotrebiteľ ich obsah nemôže ovplyvniť. Spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle uvedeného akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi a to bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom, alebo iným osobitným zákonom. Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzavrel so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, ktorá bola svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ, t.j. ako osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t.j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný ako nepodnikajúca fyzická osoba uzatvoril zmluvu s vopred vypracovaným predmetom plnenia; neexistujú pritom žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva o splátkovom úvere má podobu klasickej formulárovej zmluvy, ktorej typickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač, pričom všeobecné obchodné podmienky tvoria priamo jej prílohu. V danej veci ide o vzťah medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda sa jedná o typicky občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy a je plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie obchodné (podnikateľské) právo.
21.V zmysle § 52 ods. 2 OZ, účinného v čase dohodnutej konečnej splatnosti poskytnutého úveru (20.5.2011) resp. v čase, odkedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát (21.5.2011), sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, mali použiť vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom; systematickým výkladom tohto ustanovenia je dostatočným spôsobom odôvodnený záver, že na účely posúdenia premlčania v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu sa prednostne použije právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Nastúpený trend ochrany spotrebiteľa v uvedených prípadoch potvrdil aj zákonodarca novelizáciou § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (pripojením tretej vety), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom bolo iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku zo dňa 21.4.2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, ktorým zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, sa predmetné ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou; rovnaký názor Najvyšší súd SR zaujal aj vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.5.2015, sp. zn. 8 MCdo 3/2015. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít tak zastáva jednoznačne názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa (napr. v prípadoch duálnej úpravy premlčania podľa Obchodného a Občianskeho
zákonníka), odôvodňuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie. Záverom možno podotknúť, že aplikáciu občianskoprávnej úpravy o premlčaní v absolútnych obchodnoprávnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd SR (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013, zo dňa 19.6.2013), ktorý takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný. Rozhodnutia okresných a krajských súdov, na ktoré žalobca poukazuje už požiadavky aktuálnej praxe z uvedených hľadísk nereflektujú.
22.Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba, výhradne pre súkromné účely, ktoré nesúvisia s akýmkoľvek podnikaním. V súlade s ochranou spotrebiteľa súd prvej inštancie preto považoval za potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie) na tieto vzťahy použiť občianskoprávnu úpravu a uzavrel, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere mal v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie nároku žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy; súd tak skúmal premlčanie nároku žalobcu a dospel k názoru, že dlh žalovaného je čiastočne premlčaný.
23.Súd prvej inštancie na tomto základe preto aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka na záver, že uplatňovaný nárok je čiastočne premlčaný a v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel len čiastočne a vo zvyšku žalobu zamietol.
24.Konečná splatnosť úveru bola 20.5.2011. Žalobca žalobu na súd podal dňa 10.3.2014.Tento svoj názor odôvodnil tým, že žalovaný bol povinný dlh zaplatiť v splátkach, pričom prvá nepremlčaná splátka bola za obdobie 20.3.2010 a posledná splátka bola dohodnutá na 20.5.2011 a v tento deň bola určená aj konečná splatnosť úveru.
25.Premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. najneskôr odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol žalovaný povinný dlh plniť, teda od 21.5.2011. Posledný deň premlčacej lehoty tak pripadol na 20.5.2014. Keďže žalobca svoje právo uplatnil v súdnom konaní 10.3.2014 a nevykonal ho v lehote určenej v § 101 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie priznal len nárok rovnajúci sa súčtu troch neuhradených splátok za obdobie od 20.3.2014,20.4.2011,20.5.2011, spolu vo výške 88,32 eur a vo zvyšku žalobu v časti premlčaných splátok za obdobie od 20.3.2010 do 21.2.2011 vrátane, v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka zamietol.
26.Žalobca si v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania, od dátumu nasledujúceho po splatnosti každej jednotlivej splátky, t.j. od 21. dňa v danom mesiaci ( splatnosť jednotlivej splátky bola ku 20. dňu v danom mesiaci). Celkovo bol úver splatný 20.5.2011, žalobca si osobitne pred splatnosťou celkového úveru nárok na zaplatenie jednotlivej splátky neuplatnil. Súd mu preto priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania z celkovej priznanej nezaplatenej istiny 3 splátok od 21.6.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti nárok zamietol.
27.O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný bol proti žalobcovi v spore prevažne úspešný, žalobca bol úspešný len čiastočne. Žalovaný by mal preto nárok na pomernú náhradu trov konania. Žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil. Súd mu preto nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( § 38 zák. č. 233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z.z.).