Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/34/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: REALTY FINANCE s.r.o., so sídlom Prievidza, Falešníka 10, IČO:46 501 321, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom, so sídlom v Prievidzi, Ul. G. Švéniho 6 proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie nezákonnosti rozdelenia výťažku z výkonu záložného práva takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.Žalobou podanou na Okresný súd Bratislava II dňa 17.07.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia nezákonnosti rozdelenia výťažku z výkonu záložného práva teda určenia, že žalovaný nezákonne rozdelil výťažok dobrovoľnej dražby, čím porušil svoju povinnosť uspokojiť žalobcu a to tým, že neuspokojil jeho splatnú pohľadávku vo výške 7.016,99 EUR zabezpečenú prednostným záložným právom. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť HANDIMEX-BYT, s.r.o., ktorá vykonáva správu bytov a nebytových priestorov v bytových domoch evidovala voči dlžníkovi G. G. pohľadávku vo výške 7.016,99 EUR. Časť tejto pohľadávky je judikovaná právoplatným platobným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp.zn.10Ro/170/2014 z18.09.2014, ďalšia časť pohľadávky je vo výške 503,48 EUR a predstavuje úroky z omeškania a suma 247,50 EUR predstavuje 247,50 EUR, časť pohľadávky predstavujú trovy právneho zastúpenia 477,62 EUR a časť pohľadávky spočíva v neuhradených predpisoch za obdobie od 08-12/2014 a 01-03/2015 v sume 1211,- EUR a zmluvnú pokutu 449,20 EUR. Dlžníčka bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., byt č.XX na X.p, vchod XX v bytovom dome súpisné číslo XXXXX spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu súp.č.XXXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku par.reg. ,,C“ č.XXX vo veľkosti XX/XXXX. Spoločnosť HANDIMEX-BYT, spol. s r.o. postúpila túto pohľadávku na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok dňa15.05.2015.Z §15 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky voči p. G. vzniklo dňa 17.02.1999, do katastra nehnuteľností bolo zapísané ako v poradí prvé a to z dôvodu, že ide o prednostné záložné právo v súlade s § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na nehnuteľnosti p. G. bolo zriadené aj záložné právo žalovaného na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorý začal s výkonom svojho záložného práva, vyzval spoločnosť HANDIMEX-BYT, spol. s r.o. na vyčíslenie pohľadávky, ktorá tak riadne a včas urobila dňa 16.02.2015. Žalovaný oznámil dňa 28.10.2014 spoločnosti HANDIMEX-BYT, spol. s r.o. začiatok výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby , pričom túto pohľadávku spoločnosť prihlásila a neoznámila žalovanému, že nesúhlasí s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Konkludentný súhlas žalovanému s výkonom záložného práva mu dala spoločnosť preto, že ich pohľadávka mala byť podľa §151ma ods.3 uspokojená ako pohľadávka prednostného záložného veriteľa. Splnomocnený zástupca žalovaného

vykonal dňa 16.03.2015 dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti vo vlastníctve p. G.. Nehnuteľnosť na dražbe bola vydražená žalobcom za 22.600,- EUR. Žalovaný potom v rozpore s právnou úpravou z výťažku dražby neuspokojil v tom čase pohľadávku spoločnosti žalobcu. Tvrdenie dražobníka, že poradie zákonného záložného práva sa spravuje okamihom vzniku zabezpečenej pohľadávky ak je záložné právo registrované je nesprávne. Poradie zákonného záložného práva sa spravuje okamihom zápisu v KN, ktorý zápis sa vykonáva formou vkladu v katastrálnom konaní. Teda koho záložné právo je zapísané do KN ako prvé, je prvý v poradí a je prednostným záložným veriteľom bez ohľadu na existenciu alebo neexistenciu pohľadávky. Dražobník tvrdí, že záložné právo žalovaného vzniklo v roku 2010, žalobca tvrdí, že jeho záložné právo vzniklo 17.2.1999. Žalovaný pri uspokojovaní záložných veriteľov mal postupovať tak, že v momente keď sa do jeho majetkovej dispozície dostal výťažok z predaja zálohu mal skúmať, či v tento okamih existuje a je splatná pohľadávka prednostného záložného veriteľa, čo neurobil a teda porušil právo prednostného záložného veriteľa na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej záložným právo v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva prvým v poradí.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním z 7.10.2016 a žiadal žalobu zamietnuť. Záložné právo v prospech žalovaného bolo registrované v katastri nehnuteľností na LV v roku XXXX na základe vkladu pod sp. zn. V XXXX/XX a V XXXX/XXXXV. Ak žalobca tvrdí že záložné právo na zabezpečenie pohľadávky voči p. G. vzniklo dňa 17,12,1999, do katastra nehnuteľností bolo zapísané v poradí ako prvé a z toho dôvodu ide o prednostné záložné právo v súlade s § 151k ods. 1 OZ. Toto tvrdenie nie je pravdivé a nevyplýva z LV č. XXXX k.ú. D.. V časti C ťarchy LV č. XXXX bolo v čase konania dražby zapísané a stále je záložné právo v prospech Spoločenstvo vlastníkov bytov v bytovom dome II. XXX, ktoré však nie je a nebolo registrované konkrétne pre pohľadávku p. G. a vzťahujúce sa k bytu v jej vlastníctve. Najstaršia splatná pohľadávka voči pôvodnej vlastníčke vznikla najskôr 21.08.2011, z čoho vyplýva, že záložné právo na pohľadávku voči p. G. mohlo vzniknúť najskôr so vznikom tejto pohľadávky, bez existencie konkrétnej pohľadávky by nemohlo vzniknúť ani záložné právo. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný poukázal na Uznesenie NSSR zo dňa 27.7.2011, sp. zn. 6M Cdo 8/2010. Rovnaké stanovisko zaujalo aj MS SR vo svojej odpovedi z 28.7.2016 k podnetu spoločnosti HANDIMEX - BYT, spol. s r.o. o prešetrenie konania dražobnej spoločnosti v súvislosti s konanou dražbou a prerozdelením výťažku, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Žaloba je podľa žalovaného neopodstatnená.

3.Súd pojednával s ich súhlasom v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu v prednese zotrval na podanej žalobe v nezmenenej podobe.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil podstatný skutkový stav, ktorý následne aj právne posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákonov.

5. Podľa § 60 Civilného sporového poriadku ( ďalej ako ) stranami sú žalobca a žalovaný.

6.Podľa § 77 ods. 1 nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

7. Podľa § 32 ods. 1 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách výťažok dražby po uhradení nákladov dražby, po uspokojení pohľadávok záložného veriteľa a po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením bez zbytočných prieťahov dražobník odovzdá predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

8.Z podanej žaloby je zrejmé, že stranami sporu resp. účastníkmi tohto konania sú žalobca a ním označený navrhovateľ dobrovoľnej dražby ako žalovaný. Pre úspešné uplatnenie žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu platí, že žalobou sa treba domáhať tejto neplatnosti voči všetkým ostatným účastníkom právneho úkonu. V predmetnom konaní o určenie nezákonnosti rozdelenia výťažku z výkonu záložného práva teda určenia, že žalovaný nezákonne rozdelil výťažok dobrovoľnej dražby musia byť účastníkmi takéhoto konania nielen vydražiteľ a navrhovateľ dobrovoľnej dražby, ale aj dražobník ( s poukazom na § 25 a § 32 zák. o dobrovoľných dražbách, pretože je to práve on, kto rozdeľuje výťažok dražby), predchádzajúci vlastník predmetu dobrovoľnej dražby ( ktorý má nárok na nerozdelený zostatok) a prípadní ďalší záložní veritelia. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu. Účastníkom konania ( či už na strane žalobcu alebo žalovaného) musia byť všetci účastníci konania právneho úkonu, lebo účinky rozsúdenej veci sa na nich vzťahujú. Otázka

vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu ani poučiť, neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi konania iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.

9.Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol z dôvodu, že stranami sporu nie sú všetci účastníci právneho úkony, neplatnosti ktorého sa žalobca v konaní domáha. Z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že ak sa zamieta žaloba pre nedostatok vecnej legitimácie, je vylúčené sa súčasne zaoberať žalobou vo veci samej. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného ) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania.

10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, vznik trov konania žalovaného zo súdneho spisu však nevyplýva, ani nebol žalovaným tvrdený, preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

11. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.