Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-16-2016.pdf
PDF · 83.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/16/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: Dopravný podnik mesta Prešov, akciová spoločnosť, Bardejovská 7, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 718 922, zastúpeného JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti žalovanej: I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX J., o zaplatenie sumy 33,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 33,- eur a poštovné vo výške 1,55 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 20.7.2016 na súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 33,- eur, poštovné 2,- eurá a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná dňa 05.08.2015 cestovala dopravným prostriedkom žalobcu a nevedela sa preukázať platným cestovným lístkom. V zmysle § 12 až 17 zákona č. 56/2012 Z.z. je žalovaná povinná zaplatiť úhradu vo výške 100- násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav za každé cestovanie bez cestovného lístka. Splatnosť úhrady sa v tomto prípade spravuje všeobecnou právnou úpravou podľa § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je žalovaná povinná zaplatiť úhradu prvého dňa po tom, čo ju o plnenie žalobca požiadal. Žalovaná svoju povinnosť uloženú jej vyššie citovanou zákonnou úpravou nesplnila ani napriek výzve/faktúre. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úhrady a nákladov/príslušenstva, ktoré mu s uplatnením tohto nároku vznikli - poštovné za doručenie upomienky a trovy súdneho konania.
2. Žalovaná sa vo veci nevyjadrila.
3. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 33,- eur s prísl.. S poukazom k uvedenému súd dňa 15.03.2017 v súlade s § 177 ods. 2 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 25.01.2017.
Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.
Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
4. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania .
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, zápisom o vykonanej prepravnej kontrole zo dňa 05.08.2015, výzvou k úhrade pohľadávky za cestovanie bez platného cestovného lístka zo dňa 20.10.2015, doručenkou k výzve, faktúrou č.150140237 zo dňa 11.8.2015 splatnou dňa 10.09.2015 na sumu 33,-eur a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:
6. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalovaná dňa 05.08.2015 na linke č. XX cestovala v Prešove dopravným prostriedkom žalobcu bez platného cestovného lístka, čo bolo zistené pri prepravnej kontrole revízorom. Táto skutočnosť bola zaznamenaná v zápise o vykonanej prepravnej kontrole, z ktorého vyplýva, že žalovaná preukazovala zaplatenie cestovného SMS lístkom, avšak v čase kontroly o 8,46 hod. nemala ešte spätnú SMS, pričom cestovné malo byť uhradené od 8,48 hod do 9,18 hod. Na základe tejto skutočnosti bola žalovanej zaslaná faktúra: č. 150140237 vystavená dňa 11.8.2015 na sumu 33,- eur so splatnosťou dňa 10.9.2015. Faktúra sa vrátila žalobcovi dňa 03.09.2015 ako neprevzatá v odbernej lehote. Výzvou zo dňa 20.10.2015 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie sumy 35,-eur, t.j. pohľadávka za cestovné 33,- eur a poštovné 2,-eurá. Ani na túto výzvu žalovaná nereagovala a pohľadávku žalobcu v celkovej sume 33,- eur doposiaľ neuhradila.
7. Z pripojenej kópie doručenky vyplýva, že výška poštovného bola 1,55 eur.
8. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 772 Občianskeho zákonníka, podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za škodu na zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.
9. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (ďalej len ,,Zákon“), dopravca je pred začatím prepravy a počas nej oprávnený prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, revízora alebo zamestnanca povereného organizáciou prepravy (ďalej len "dispečer") dávať pokyny a cestovný lístok oprávňuje cestujúceho vo vyznačenom časovom období platnosti cestovného lístka na opakované prepravy všetkými spojmi jednej autobusovej linky; v mestskom dopravnom systéme alebo v integrovanom dopravnom systéme aj viacerými alebo všetkými linkami dopravného systému.
V zmysle § 12 ods. 2 Zákona, vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení a) vylúčiť z prepravy cestujúceho, ktorý napriek upozorneniu neuposlúchne pokyn alebo príkaz podľa odseku 1, poruší povinnosť podľa prepravného poriadku, neoprávnene sa zdržiava v autobuse, svojím správaním ohrozuje bezpečnosť prepravy, narúša pokojnú a pohodlnú jazdu autobusu, znečistí autobus alebo obťažuje cestujúcich, ako aj osobu nespôsobilú na prepravu podľa prepravného poriadku,
b) uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2, c) vylúčiť z prepravy cestovnú batožinu, príručnú batožinu cestujúceho alebo jeho živé spoločenské zviera, ak sú prekážkou bezpečnej prepravy alebo pokojnej a pohodlnej prepravy, najmä ak obťažujú cestujúcich alebo ak to neumožňujú prepravné podmienky, najmä obsaditeľnosť autobusu.
Podľa § 16 ods. 3 Zákona, jednorazový cestovný lístok je prenosný až do začatia prepravy. Časový cestovný lístok alebo jednorazový cestovný lístok vyhotovený na meno a priezvisko cestujúceho je neprenosný.
Podľa § 16 ods. 4 Zákona, cestujúci je povinný a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.
Podľa § 16 ods. 5 Zákona, cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona, tarifa upravuje a) sadzby základného cestovného a príplatkov k nim, b) sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom, c) ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu s cestujúcim, d) ceny za prepravu autobusových zásielok, príkazy cestujúcim na účel zaistenia ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorí sú povinní ich uposlúchnuť.
10. V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o preprave osôb, avšak žalovaná si nesplnila povinnosť zaplatenia cestovného za prepravu a nepreukázala sa platným cestovným lístkom, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie cestovného vo výške 0,33 eur a na sankčnú úhradu vo výške 100- násobku cestovného, t.j. na zaplatenie sumy 33,- eur. Žalovaná túto pohľadávku ani napriek zaslanej faktúre a výzve žalobcovi doposiaľ neuhradila, preto súd žalobe v rozsahu uplatnenej istiny vyhovel.
11. Žalobca si spolu s pohľadávkou uplatnil aj jej príslušenstvo a to konkrétne cestovné vo výške 2,-eurá.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že príslušenstvom pohľadávky sú aj poštovné náklady, ktoré vzniknú veriteľovi v súvislosti s mimosúdnym a súdnym konaním. V tomto prípade si žalobca uplatnil poštovné vo výške 2,- eurá, z priloženej doručenky však mal súd za preukázané iba poštovné náklady vo výške 1,55 eur, preto priznal žalobcovi príslušenstvo - poštovné vo výške 1,55 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
12. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade mal žalobca úspech iba v pomerne nepatrnej časti, preto mu súd voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.