Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (31)Uznesenie_9Co-77-2017.pdf
PDF · 87.42 KB
Case nature
Subarea
9Co/77/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu: Mesto Gelnica, so sídlom v Gelnici, Banícke námestie 4, IČO: 00 329 061, zastúpeného JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovaným: 1/ C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., R. XXXX/XX, a 2/ T. K., nar. X.XX.XXXX, bytom v K., R. XXXX/XX, v konaní o vypratanie nehnuteľností, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.11.2016 č.k. 1C/279/2016-26 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovaní sú povinní nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcu v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa neoprávneného užívania nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. X pre kat. úz. K., evidovaných ako parcela reg. KN „C“ č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 16.482 m2 a parcela reg. KN „C“ č. XXXX/ X, lesný pozemok o výmere 108.895 m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vypratanie nehnuteľností. Vo výroku uznesenia uviedol, že o trovách konania o vydanie neodkladného opatrenia rozhodne v rozhodnutí vo veci samej, resp. v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
2. Na zdôvodnenie uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca dňa 14.11.2016 podal na súd žalobu o vypratanie nehnuteľností uvedených vo výroku uznesenia, v rámci ktorej podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa neoprávneného užívania týchto nehnuteľností až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že v mesiaci október 2016 žalovaní začali bez akéhokoľvek stavebného povolenia, či iného súhlasného stanoviska príslušných orgánov stavať „čiernu“ stavbu na pozemkoch vlastnícky mu patriacich a to bez akéhokoľvek jeho súhlasu. Žalobca prostredníctvom Mestskej polície Gelnica opakovane v priebehu mesiaca október 2016 žiadal žalovaných, aby opustili a vypratali predmetného pozemky a aby nepokračovali v stavbe, avšak bez úspechu. Dňa 3.11.2016 bola žalovaným zaslaná písomná výzva o bezodkladné vypratanie pozemkov a odstránenie stavby zriadenej na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu, avšak rovnako bezúspešne, keď títo do podania žaloby povinnosť nesplnili. Žalovaní nemajú žiaden rešpekt, či už voči žalobcovi ako vlastníkovi pozemkov, voči štátnym orgánom, ako ani voči príslušníkom mestskej polície, preto je dôvodná obava, že vo svojom protiprávnom konaní budú pokračovať. Týmto konaním žalobcovi môže vzniknúť škoda a môže byť reálne obmedzený vo svojich právach, preto je nevyhnutné neodkladne upraviť vzájomné pomery medzi sporovými stranami. Na základe týchto skutočností sa žalobca domáha vydania rozsudku, ktorým súd zaviaže žalovaných vypratať predmetné nehnuteľnosti a do rozhodnutia vo veci samej navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd nariadil žalovaným zdržať sa neoprávneného užívania
predmetných pozemkov. K žalobe pripojil listinné dôkazy, a to výpis z LV č. X pre kat. úz. K. preukazujúci vlastníctvo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, výzvu na vypratanie predmetných nehnuteľností z 3.11.2016 adresovanú žalovaným a úradné záznamy spísané Mestskou políciou Gelnica na mieste nelegálnych stavieb, vrátane fotografií zo dňa 27.10.2016, 26.10.2016, 25.10.2016 a 29.10.2016. Súd prvej inštancie s poukazom na čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 C.s.p., § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/ § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 a § 333 C.s.p. uzavrel, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Žalobca tvrdeniami uvedenými v návrhu dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovanými a dostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Týmto nárokom je v danom prípade vlastnícke právo žalobcu, ktoré mu zaručuje článok 20 Ústavy SR. Všetky skutočnosti uvedené a preukázané žalobcom nasvedčujú tomu, že žalovaní do vlastníckeho práva žalobcu neoprávnene zasiahli tým, že začali nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu užívať bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu, oprávnenia, či súhlasu žalobcu a dokonca začali na týchto nehnuteľnostiach stavať stavbu bez príslušného úradného povolenia. Tieto skutočnosti žalobca preukázal jednak výpisom z katastra nehnuteľností, ktorý preukazuje jeho vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a úradnými záznamami Mestskej polície Gelnica, vrátane fotodokumentácie, ktoré preukazujú, že žalovaní skutočne predmetné nehnuteľnosti užívajú a vykonávajú na nich stavebné práce.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní z dôvodu podľa § 365 ods. 1 psím. f/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnili trovy prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedli, že z uznesenia nie je zrejmé, o aké dôkazy súd oprel svoje skutkové zistenia. Žalobca predložil obrazové dôkazy bez toho, aby posúdil, a rovnako aj konajúci súd, o akú stavbu sa v skutočnosti jedná. Ako dôkaz predložili fotografie po čiastočnom dokončení stavby, z ktorých je zrejmé, že uvedená stavba nie je spojená s pozemkom pevným základom, je mobilná, samonosná a presúvateľná. Odvolatelia preto majú za to, že súd nesprávne posúdil predmetnú stavbu, keď do svojho rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia prijal definíciu stavby, spôsobilej na odstránenie v zmysle stavebného zákona, hoci na takéto rozhodnutie neboli splnené skutkové okolnosti. V danom prípade totiž nejde o stavbu v zmysle § 43 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ zák. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci preto nie sú splnené podmienky na vypratanie pozemku, ani na nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti zdržať sa neoprávneného užívania pozemku v súvislosti s predmetom konania na vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko predmetná stavba nie je stavbou v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona. Samotné nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k nevykonateľnému rozhodnutiu o vypratanie nehnuteľností. V predmetnej veci sa skôr javí, aby došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia uložením povinnosti uzavrieť nájomnú zmluvu medzi stranami sporu.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie ako vecne správne. Uviedol, že v súlade s ust. § 43 ods. 1 stavebného zákona stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Tvrdenie žalovaných, že stavba umiestnená na dotknutých pozemkoch je mobilná, samohybná a presúvateľná sa nezakladá na pravde. Práve naopak, táto stavba je vybavená samonosnou konštrukciou s mobilným podvozkom, nejde o „unimobunku“. Je zrealizovaná zo stavebných materiálov, stavebnými postupmi v prevedení z drevených hranolov, v rámovej konštrukcii uloženej na základoch pozostávajúcich z betónových dielcov v kombinácii s pálenými tehlami a obalených plášťom z drevených dosák so strechou a karbonátovou krytinou a strechou. Osadenie tejto stavby si vyžadovalo úpravu podkladu, preto ide o stavbu v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona. Naviac, bez ohľadu na právne posúdenie existencie stavby, žalobca zdôraznil, že svojou žalobou ako aj návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa voči žalovaným domáha vypratania pozemkov, nie odstránenia stavby v zmysle stavebného zákona. Žalovaní neoprávnene, bez akéhokoľvek právneho dôvodu, či titulu, rovnako i bez súhlasu žalobcu užívajú vyššie uvedené nehnuteľnosti. Vlastník je pritom oprávnený predmet svojho vlastníctva o.i. držať, užívať a nakladať s ním podľa svojho vlastného uváženia a rozhodnutia.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p."), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je opodstatnené.
6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
9. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
13. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
15. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správne.
16. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca osvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, keď listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom preukázal vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj existenciu protiprávneho konania zo strany žalovaných, ktorí zasahujú do výkonu jeho vlastníckeho práva, tak ako má na mysli ust. § 123 Občianskeho zákonníka. Niet žiadnych pochýb o tom, že žalovaní zasahujú do vlastníckych práv žalobcu tým, že neoprávnene užívajú nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobcovi bez toho, aby žalobca dal na takéto užívanie súhlas, resp. aby mali na takéto konanie akýkoľvek zákonný podklad. Žalovaní nakoniec túto skutočnosť ani nepopierajú. Z týchto dôvodov je na mieste poskytnúť žalobcovi ochranu ako vlastníkovi v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka.
17. Odvolacie námietky žalovaných, ktorí poukazujú na to, že na predmetnom pozemku nezriadili stavbu v zmysle stavebného zákona nemajú vplyv na záver súdu o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa neoprávneného užívania predmetných nehnuteľností je v danom prípade opodstatnené bez ohľadu na to, či v danom prípade ide o stavbu v zmysle stavebného zákona alebo nie. O otázke vypratania nehnuteľností vlastnícky patriacich žalobcovi sa bude rozhodovať vo veci samej, avšak do právoplatného ukončenia tohto konania návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení ním navrhnutom a z dôvodov vyššie uvedených možno považovať za opodstatnený.
18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní, preto nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Právo na náhradu trov odvolacieho konania má žalobca, ktorý bol i v odvolacom konaní úspešný. Preto odvolací súd rozhodol tak ako vyplýva z výroku rozhodnutia.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).