Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-530-2015.pdf
PDF · 99.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/530/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Chamulom, o spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, ul. Metodova 8, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanej: Z. K., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom K., o zaplatenie 687,28 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi 352,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 352,82 Eur od 03.06.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 25.11.2015 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 687,28 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 3.6.2014 do zaplatenia. 2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že uzatvoril so žalovanou Zmluvu o pripojení č. R., na základe ktorej žalobca umožnil žalovanej využívať telekomunikačné služby, žalovaná sa zaviazala platiť odplatu za dohodnuté služby. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu s tel. č.: XXXXXXXXXX. Žalobca sa žalobou domáhal priznania nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei Ascend P6 vo výške 334,46 Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná spôsobila žalobcovi tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná si bola v zmysle Dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie jej je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Výpočet spôsobenej skutočnej škody žalobca špecifikoval nasledovne: -akciová cena 1,00 Eur, predajná cena 350,00 Eur, poskytnutá zľava 349,00 Eur, uplatnená škoda 334,46 Eur. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 352,82 Eur vyfakturovaných v období 2013/12 - 2014/01. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 19.5.2014 oznámil
žalovanej sumy neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za telekomunikačné zariadenie, vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si okrem sumy za neuhradené služby vo výške 352,82 Eur uplatnil i sumu 334,46 Eur ako náhradu škody, ktorá mu preukázateľne vznikla, t.j. spolu sumu 687,28 Eur.
3. Žalovaná sa k veci písomne nevyjadrila.
4. Súd podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP ) na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000 Eur.
5. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 15.3.2017 o 11:00 hod. podľa § 219 O.s.p..
6. Z listinných dôkazov mal súd zistené :
7. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 21.11.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. R., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanej telekomunikačné služby v účastníckom programe: Panter Pro 45 eur a ďalšie služby: TV v mobile s Archívom, bonusová služby: Exkluzívna starostlivosť - Záložná sim karta: XXXXXXXXXXXX, CLIP, Nekonečné volania s Primou, Prístup k internetu, pre t.č.: XXXXXXXXXX, číslo SIM karty: XXXXXXXXXXXXXXXX a žalovaná bola povinná za tieto služby zaplatiť podľa platného cenníka služieb žalobcu. V Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. R. zo dňa 21.11.2013 sa strany dohodli, že žalobca predá žalovanej telekomunikačné zariadenie Huawei Ascend P6 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,00 Eur. Dodatok tiež zahŕňal ustanovenie s podmieneným odkazom na ďalšiu listinu, že žalobca poskytne žalovanej výhody uvedené v dokumente Bonusy ponuky „Ponuka NMD“ zo dňa 5.11.2013. Zároveň žalovaná sa zaviazala zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, resp. využívať jeho služby, pri ktorých je výška mesačných poplatkov minimálne 48,99 Eur, resp. svojím správaním nedať v uvedenej lehote žalobcovi dôvod na odstúpenie od zmluvy. V bode 2.5 Dodatku k Zmluve sa účastníci dohodli, že žalovaná je povinná žalobcovi uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia povinností nasledovne: a) ak žalovaná počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo iný svoj peňažný záväzok voči žalobcovi alebo inú platbu, ktorú je povinná platiť žalobcovi alebo b) ak žalovaná počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa Zmluvy v znení Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo žalovaná poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy), je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 349,00 Eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinností (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť, výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou telekomunikačného zariadenia bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH. Právo na zmluvnú pokutu vznikne žalobcovi samotným porušením povinnosti žalovanej, a to v okamihu porušenia povinnosti žalovanou, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany žalobcu (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania Služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku).
8. Žalobca vyfakturoval žalovanej mesačné poplatky za služby a ďalšie poplatky (č.l. 18 - 21 spisu) vo fakturačných obdobiach 12/2013 do 01/2014 v celkovej sume 382,82 Eur.
9. Listom zo dňa 19.5.2014 žalobca vyzval žalovanú na úhradu faktúr za zúčtovacie obdobie 12/2013 - 01/2014 v sume 352,82 Eur a na úhradu zmluvnej pokuty/náhrady škody v sume 349,00 Eur najneskôr do 2.6.2014.
10. Žalobca si žalobou uplatnil z titulu neuhradených faktúr za zúčtovacie obdobie 12/2013 - 01/2014 sumu 352,82 Eur.
11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len zákon č. 351/2011 Z. z. ): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z.: Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
13. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z.: Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
14. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej OZ): Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 588 OZ: Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
16. Podľa § 420 ods. 1 OZ: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanej verejné telekomunikačné služby. Žalovaná bola v zmysle tejto zmluvy okrem iného povinná platiť cenu za poskytnuté služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka, ako aj cenu za iné služby na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Žalovaná si povinnosť zaplatiť mesačné poplatky za služby a ďalšie poplatky (č.l. 18 - 21 spisu) za obdobie 12/2013 - 01/2014 v uplatnenej výške 352,82 Eur nesplnila. Poskytnutie služieb telefónneho operátora žalovaná nespochybňovala, preto súd považoval žalobu v časti uplatnenej sumy za neuhradené služby vo výške 352,82 Eur za skutkovo i právne dôvodnú a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v uplatnenej výške 352,82 Eur.
20. Predmetná zmluva však vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Podľa zákonného demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky nezriedka prakticky spojené so samotným prístupom spotrebiteľa k súdu a preto musia byť súdom preskúmavané automaticky, čo navyše znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta. Priebeh sporu je podľa skutočností známych súdu z úradnej činnosti poznačený vývojom rozhodovacej praxe súdov vo vzťahu k spotrebiteľskému charakteru obdobných zmlúv. V tomto prípade si žalobca neuplatnil právo zo sankčného zmluvného ustanovenia, ale titulom náhrady škody.
21. Uvedený nárok na náhradu škody súd nemohol žalobcovi priznať, keďže nemal preukázané všetky predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti, konkrétne vznik škody, resp. jej výšku a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom, v danom prípade porušením zmluvnej povinnosti, a spôsobením škody. Je nepochybné, že žalovaná porušila svoju právnu povinnosť, ktorá je v tomto prípade zmluvnou povinnosťou - platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Lenže toto porušenie právnej povinnosti neviedlo k vzniku škody, lebo keď išlo o porušenie zmluvnej povinnosti, bolo vecou obidvoch zmluvných strán, ako si plnenie zo zmluvy predovšetkým ocenia a prípadne aj v súlade so zákonom zabezpečia.
22. Súd neuznal za rozhodujúci činiteľ právneho hodnotenia vzniku škody to, že dodávateľ služieb, zároveň ako predávajúci technologického zariadenia, tento predal podľa Dodatku zmluvy R. zo dňa 21.11.2013 „so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny“ za cenu 1,- Eur, teda podľa odôvodnenia žaloby za zníženú cenu. Dlžník nemohol spôsobiť predávajúcemu technologického zariadenia škodu počítanú z hodnoty technologického zariadenia svojím ďalším správaním, lebo žalobca mal právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny za technologické zariadenie podľa základného zmluvného dojednania o jeho cene. V každom prípade je zabezpečovanou povinnosťou racionálne nanajvýš násobok povinných mesačných platieb. Je vecou podnikateľa, akú cenu technologického zariadenia a služieb predloží. V skutkovej koncepcii danej zmluvy o pripojení je záväzok, ktorým sa Účastník zaviazal na peňažné úhrady po dobu tzv. viazanosti, príznačne iba okrajovo definovaný pri odkaze na druh služieb. Takto uzatvorená zmluva príznačne vedie k jej uzatvoreniu spotrebiteľom, ktorý nie je riadne upozornený na celkovú výšku plnenia v hlavnom zmluvnom ustanovení o cene plnenia. Napokon „hodnota zmluvy“ spočívajúca v mesačných platbách dlžníka je ovplyvnená tým, že je právom, ale nie povinnosťou veriteľa pri porušení povinnosti dlžníka odstúpiť od zmluvy, toto správanie je príznačne jednostranné zo strany podnikateľa. Podľa názoru súdu už pre rozhodnutie nebolo podstatné ani to, že spotrebiteľ tiež predtlačeným vyhlásením vzal na vedomie, že maloobchodná cena MT pre prípad, že sa Účastník nedohodne na Dodatku, je 350,- Eur. Súd preto neuznal význam argumentu žalobcu, že poskytol zľavu spotrebiteľovi vo výške 349,-- Eur, po poskytnutí ktorej, keď žalovaná si svoje povinnosti nesplnila, si žalobca uplatňuje škodu vo výške 334,46 Eur. Preto súd nárok žalobcu vo zvyšnej časti (tvrdenej škody vo výške 334,46 Eur) zamietol.
23. S vedomím širšej rozhodovacej praxe týkajúcej sa spotrebiteľských zmlúv, osobitne technologických operátorov ako dodávateľov, vo vzťahu k právu dodávateľa zabezpečiť svoje dojednané plnenie od spotrebiteľa, súd konštatuje, že zmluvnú pokutu v zmluve spotrebiteľského charakteru by súd považoval za prijateľnú, iba ak by bola primeraná bežným vecným nákladom upomínania a určitej personálnej pozornosti pri porušení zmluvy. Súd si je vedomý časti rozhodovacej praxe súdov, ktorá poukazuje na to, že má význam odstupňovanie zmluvnej pokuty vzhľadom na zostatok tzv. doby viazanosti, v ktorej došlo k porušeniu povinností dlžníka (takúto rozhodovaciu prax tunajší súd pokladá za neustálenú - pozn. súdu). Lenže podporne podľa názoru tunajšieho súdu, vzhľadom na skutočnosti známe súdu z úradnej činnosti (fakturácia telefónnych operátorov rozlišujúca základ dane a iné práva uplatnené na súde), telefónni operátori zrejme dlhodobo deformujú príjmovú stránku svojho podnikania, ak v prípade inkasovania zmluvných pokút alebo náhrady škody odôvodnených ako náhradu za zmarený predmet
zmluvy (zo strany dlžníkov či už dobrovoľne alebo podľa obsahu rozhodnutí niektorých súdov), z týchto neodvádzajú daň z pridanej hodnoty, zrejme v súlade s daňovými predpismi, keďže trpenie škody nie je predmetom podnikania. Aj v tomto zmysle podľa názoru súdu zmluvnú pokutu v žiadnom prípade nemožno argumentačne spájať s hypotetickou časťou ceny poskytnutého plnenia pri poskytnutí zľavy, ktoré sa preto nestalo zabezpečovanou povinnosťou, ani s časťou ceny plnenia, ktoré nebolo poskytnuté kvôli odstúpeniu od zmluvy dodávateľom.
24. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v sadzbách podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. od vzniku omeškania primerane po splatnosti jednotlivých faktúr, resp. po vyhotovenej výzve veriteľa na plnenie.
26. O základe nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, keď obe sporové strany boli úspešné v takmer rovnakom pomere.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa § 125 ods. 1 CSP: Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP: V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP: Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP: Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP: Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).