Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-73-2016.pdf
PDF · 90.66 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/73/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci navrhovateľky- manželky I.. W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, H. proti druhému z manželov I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, H., t.č. ÚVTOS Leopoldov o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu U. H., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov I.. W. H., rod. G., nar. XX.X.XXXX a I. H., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zv. XX, roč. XXXX na strane XX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .
II. Maloletý U. H., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.
III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok bude matka.
IV. Otec je povinný platiť výživné na maloletého U. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, splatné vždy do 15 dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým U. bez obmedzenia.
VI. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k maloletému U..
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a tak trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní svoj účel. Dva mesiace po uzavretí manželstva bol manžel vzatý do väzby za obzvlášť závažný zločin a následne aj odsúdený. Navrhovateľka je podnikateľkou ako fyzická osoba. Celkové mesačné náklady na maloletého vyčíslila nasledovne: 40-eur cestovné, 100-eur veci osobnej potreby, 17-eur športový krúžok, 100-eur strava doma, 30-eur strava v škole, 50-eur voľnočasové aktivity, 50-130- eur doučovanie zo slovenského a anglického jazyka, 94,50-eur na domácnosť, 300-eur ročne školské potreby, 16-eur školská družina, 20-eur elektrina, TV, internet, 300-eur voľnočasové aktivity ročné ako dovolenka, tábor.
3. Manžel vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí ako aj s tým, aby bol maloletý zverený do starostlivosti matky. Výšku výživného ponechal na uvážení súdu, nakoľko je momentálne vo výkone trestu a nedovolia mu pracovať. Styk s dieťaťom žiadal upraviť v rozsahu aspoň jeden krát mesačne.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, sobášnym listom, výpisom z hotovostného vkladu zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z hotovostného vkladu zo dňa XX.XX.XXXX, ročným vyúčtovaním platieb za byt zo dňa XX.XX.XXXX, osvedčením o živnostenskom podnikaní zo dňa XX.XX.XXXX, daňovým priznaním za rok XXXX, správou ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom Špecializovaného trestného súdu č.k.C.-XT/XX/XXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. XTo/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako i ďalším obsahom spisového materiálu.
5. Súd pojednával v zmysle § 31 C.m.p. v neprítomnosti otca, ktorý súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
6. Účastníci konania sú slovenskí štátni občania a u oboch účastníkov ide o manželstvo prvé. Z ich manželstva sa narodil dňa XX.XX.XXXX mal. U. H..
7. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva je daná podľa § 92 C.m.p. ako všeobecný súd navrhovateľky.
8. Zo správy ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že pracovníci vykonali šetrenie v byte matky na Š. ulici. Byt bol štandardne zariadený, avšak matka uviedla, že býva u svojho priateľa v H.. Matka zabezpečuje starostlivosť o svojho syna a má všetko čo potrebuje. Chodia spolu na rôzne výlety a maloletý sa zúčastňuje rôznych školských aktivít. Dieťa údajne o situácii v rodine vie a nemá problém o tom hovoriť. Počas pohovoru maloletý uviedol, že otec s nimi od troch rokov nebýva a je stále vo väzení. Záverom správy ÚPSVaR konštatoval, že matka má vytvorené vhodné bytové a sociálne podmienky pre osobnú starostlivosť o dieťa a jeho všestranný rozvoj.
9. Z rozsudku Špecializovaného trestného súdu č.k.C.-XT/XX/XXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil že I. H. bol uznaný vinným, zo zločinu zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, čím bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody o výmere 23 rokov. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. XTo/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol jeho trest znížený na 21 rokov.
10. Z ročného vyúčtovania platieb za byt zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že matka mesačne uhrádza sumu 189-eur titulom predpísaných zálohových platieb za byt.
11. Z daňového priznania za rok XXXX súd zistil, že matkin príjem od všetkých zamestnávateľov bol za uvedený rok vo výške 1.683,96-eur a zo živnosti vo výške 1.735,50-eur.
12. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že ešte 3 roky pred narodením maloletého žili s manželom v spoločnej domácnosti. Manželstvo uzavreli v septembri 2011 a v tom čase mal ich syn už 3 roky. V novembri 2011 bol manžel vzatý do väzby, kde bol 3 roky, pričom ho pravidelne navštevovala a nosila mu balíky. Chodievala tam bez syna, pretože ho nechcela zaťažovať prostredím. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR o výkone trestu sa ich vzťahy naštrbili, pretože si začala uvedomovať, že musí začať fungovať samostatne. V súčasnej dobe žije spolu s priateľom, ktorý pracuje ako kuchár a mal. U., v rodinnom dome v H.. Navrhovateľka ďalej uviedla, že na domácnosť prispieva sumou 100 eur mesačne. Je vlastníčkou 3-izbového bytu, v ktorom v súčasnosti bývajú jej známi. Pokiaľ ide o maloletého, navrhla aby bolo dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti, výšku výživného navrhla upraviť v sume 200-eur mesačne, styk otca s maloletým nežiadala upraviť, nakoľko by bolo dobré ponechať stretávanie na voľbe syna, prípadne postupovať v súlade s odporúčaniami detského psychológa. Matka styku otca so synom nebráni. Dňa XX.XX.XXXX navštívila manžela vo väzení a po vzájomnej komunikácii sa dohodli, že stretávanie s dieťaťom bude na báze dobrovoľnosti. Otec voláva synovi raz za dva mesiace. Matka je živnostníčka a pracuje ako realitný maklér, jej príjem predstavuje sumu cca 500-eur netto. Okrem spomínaného bytu nevlastní žiadne ďalšie nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Vlastní motorové vozidlo zn. Kia Sportage, rok výroby 2011.
13. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
17. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
18. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva ja spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
19. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
20. Podľa § 24 ods. 3 rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
21. Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
27. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
28. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
29. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení ako i na základe vykonaného dokazovania, súd mal v konaní za preukázané, že účastníci konania spolu dlhodobo nežijú, pričom manžel sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde si odpykáva 21 ročný trest. Nemožnosť obnovenia manželského spolužitia bola preukázaná jednoznačným postojom oboch manželov. Na základe vykonaného dokazovania a skutkového zistenia vo vzťahu k plneniu si základných funkcií manželstva predpokladaných zákonom, t. j. ekonomickej, biologickej a výchovnej, súd mal za to, že manželstvo účastníkov je dlhodobo nefunkčné, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ako príčinu rozvratu manželstva súd zistil postupné vzájomné odcudzenie manželov, spôsobené najmä odsúdením manžela na dlhodobý trest odňatia slobody.
30. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Prihliadnuc na vyššie uvedené skutočnosti ako i s ohľadom na to, že so zverením dieťaťa do starostlivosti matky súhlasili všetci účastníci konania, súd maloletého U. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.
31. Vzhľadom na skutočnosť, že otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody ako i vzhľadom na výšku jeho trestu, oprávnenie zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok, súd priznal matke. O úprave styku otca s maloletým súd rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým U. bez obmedzenia. Uvedenú úpravu stretávania považoval súd v súčasnej situácii za najvhodnejšiu a v záujme dieťaťa, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že za situácie v ktorej sa otec maloletého nachádza, je vhodné pre dieťa ponechať stretávanie sa so svojim otcom na báze dobrovoľnosti.
32. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento, však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ).
33. Nakoľko možnosti otca sú do značnej miery obmedzené tým, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, nemá žiaden príjem, súd výživné upravil vo výške 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. S ohľadom na príjmy manžela a jeho majetkové pomery, nebolo možné návrhu matky v tejto časti vyhovieť.
34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.