Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-30Cb/1/2016

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: International Investment Development Holding a. s., so sídlom Trenčianska 57, Bratislava 821 09, IČO: 35 875 551, právne zastúpený KRAL PARTNERS s.r.o., Kukučínova 7, 040 01 Košice, IČO: 47 244 143 proti žalovanému: 1/ UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, Opatovská cesta 4, Bojnice 972 01, IČO: 31 625 657, 2/ PHARMAEDUCA s.r.o., Opatovská cesta 4, Bojnice 972 01, IČO: 36 304 697, žalovaní v 1. a 2. rade právne zastúpení: JUDr. Oľga Rosulegová, advokátka, 29. augusta 5, 811 08 Bratislava, 3/ Ergomed Poliklinika, s.r.o., Moldavská cesta 21/A, Košice 040 11, IČO: 36 751 103, v konaní o náhradu škody o návrhu žalovaných v 1/ a 2/ rade na zrušenie neodkladného opatrenia

rozhodol:

I. Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. O nároku na náhradu trov rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 08.01.2016 navrhol, aby súd uložil žalovanému v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 45.000.000,- Eur ako náhradu škody, žalovanému v 3/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100.000,- Eur.

2. Súčasne s podanou žalobou vo veci samej podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

3. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol Okresný súd Košice II uznesením č.k. 30Cb/1/2016-219 z 02.02.2016, ktorým vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti rozhodnutia, v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

4. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie (v tom čase súd prvého stupňa) uviedol, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, slúžiacich na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Predpoklady nariadenia predbežného opatrenia sú jednak stanovené výslovne v právnej úprave a jednak ich vyvodila zo zákonnej úpravy právna teória a súdna prax. Nariadenie predbežného opatrenia v smere, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov konania prichádza do úvahy vtedy, ak sú osvedčené aspoň základne skutočnosti umožňujúce urobiť záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci samej nie je nárok očividne vylúčený) a záver, že bez okamžitej i keď dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo (nárok) účastníka ohrozené. Ohrozenie, spočívajúce v nebezpečenstve vzniku nenahraditeľnej ujmy, musí byť konkrétne, a ten, kto predbežné opatrenie navrhuje, musí uviesť také údaje, ktoré toto ohrozenie osvedčujú. Zároveň v prípade, ak ide o nariadenie predbežného opatrenia v smere, aby boli dočasne upravené

pomery účastníkov, v konaní musí byť navrhovateľ vecne legitimovaný, pričom z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Nakoľko ide o predbežné opatrenie, nemusia byť navrhovateľom uvádzané údaje preukázané, postačuje ich osvedčenie. Ak by sa pred vydaním predbežného opatrenia vyžadovalo nepochybné preukázanie nároku v procese dokazovania, nebol by rozdiel medzi konečným rozhodnutím a predbežným opatrením. Z obsahu žaloby vo veci samej, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a po oboznámení s predloženými a označenými listinnými dôkazmi mal súd za to, že navrhovateľ osvedčil skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci samej nie je nárok očividne vylúčený. Zároveň osvedčil aj konkrétne ohrozenie, spočívajúce v nebezpečenstve vzniku nenahraditeľnej ujmy. V tomto prípade osvedčenie skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, vyplýva z toho, že žalobca na základe správania druhej potenciálnej zmluvnej strany v dobrej viere, že predpokladaná zmluva bude uzavretá, zamýšľal a skutočne mal reálne dojednanú možnosť nehnuteľnosti prenajať, dať do podnájmu, a inkasovať dohodnuté nájomné, kedy iba konanie žalovaných v 1/ a 2/ rade mu znemožnilo tak urobiť. Podľa súdu v tomto prípade teda osvedčil existenciu protiprávneho úkonu (porušenie prevenčnej povinnosti), vznik škody, príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaných v 1/ a 2/ rade a vznikom škody a zavinenie žalovaných v 1/ a 2/ rade. V tomto prípade osvedčenie konkrétneho ohrozenia, spočívajúce v nebezpečenstve vzniku nenahraditeľnej ujmy, vyplýva z konania žalovaného v 1/ rade, ktorý verejne prezentuje uskutočnenie racionalizačných opatrení smerujúcich predovšetkým k sústredeniu podnikateľskej činnosti žalovaného v 1/ rade výlučne a len na tzv. core business (verejné vyhlásenie o predaji nemocníc pre TA SR), ako aj z konania žalovaného v 1/ a 2/ rade, kedy žalovaný v 1/ rade po uzatvorení Dohody previedol na žalovaného v 2/ rade nehnuteľnosti, ktoré mali byť zamenené za Športhotel, z čoho možno dôvodne uvažovať, že žalovaný v 2/ rade, ktorého jediným spoločníkom je žalovaný v 1/ rade, mieni svoj majetok znížiť resp. zmeniť jeho zloženie. Z uvedených dôvodov sa preto súd stotožnil zo skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade v smere dočasnej úpravy pomerov - zákazu nakladať s nehnuteľnosťami v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti rozhodnutia, avšak iba vo vzťahu k nehnuteľnostiam, kde mal preukázané nepochybne vlastnícke právo žalovaného v 1/ rade. Súd sa stotožnil aj zo skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade v smere dočasnej úpravy pomerov - zákazu nakladať s nehnuteľnosťami v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti rozhodnutia, avšak tiež iba vo vzťahu k nehnuteľnostiam, kde mal preukázané nepochybne vlastnícke právo žalovaného v 2/ rade. Zároveň, nariadením predbežného opatrenia v smere dočasnej úpravy pomerov - zákazu nakladať s nehnuteľnosťami v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti rozhodnutia, nevzniká žalovanému v 1/ a 2/ rade taká ujma, ktorá by bola neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získal navrhovateľ t.j. takéto dočasné obmedzenie vlastníckeho práva možno od neho spravodlivo požadovať. Primeranosť rozsahu navrhovaného predbežného opatrenia súd vyvodil zo skutočnosti, že žalovanému v 1/ rade, ani žalovanému v 2/ rade, nevznikne žiadna ujma na ich vlastníckom práve, nakoľko dotknuté nehnuteľnosti môžu užívať na účely, na ktoré sú určené, a na ktoré ich užívajú aj v čase do nariadenia predbežného opatrenia, pričom ich podnikateľská činnosť nie je obmedzená. Súd ale nevyhovel žalobcovi v časti návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ a 2/ rade v smere dočasnej úpravy pomerov - zákazu nakladať aj so spoluvlastníckymi podielmi nehnuteľností, pretože pokladal za primerané a spravodlivé obmedziť nakladanie iba pre nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1/ a 2/ rade. Pokiaľ sa žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia domáhal aj uloženia povinnosti žalovanému v 1/ a 2/ rade zdržať sa nakladania s finančnými prostriedkami na ním vymedzených bankových účtoch, súd návrhu v tejto časti nevyhovel, pretože by účastníkovi konania takýmto spôsobom neprimerane zasiahol do jeho vlastníckeho práva (podstatným spôsobom by mohol obmedziť resp. zamedziť podnikateľskú činnosť žalovaných v 1/ a 2/ rade v smere predmetov činnosti zapísaných v obchodnom registri). Zároveň, pokiaľ sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému v 2/ rade zdržať sa nakladania s finančnými prostriedkami na bankových účtoch, ktorých je majiteľom, súd návrhu tiež v tejto časti nevyhovel, pretože rovnako, ako v prípade žalovaných v 1/ a 2/ rade by takýmto spôsobom neprimerane zasiahol do jeho vlastníckeho práva, navyše takto vymedzený petit je neurčitý a nevykonateľný, keďže nie je zrejmé, ktorými bankovými účtami a v ktorých peňažných ústavoch mu súd má zakázať nakladať.

5. Proti rozhodnutiu, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol podal odvolanie žalobca.

6. Proti výrokom rozhodnutia, ktorým súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel podali odvolanie žalovaní v 1/ a 2/ rade.

7. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2Cob/45/2016-383 z 18.04.2016 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

8. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Košiciach okrem iného uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, poukazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a preto nepovažuje za potrebné jeho znenie znovu opakovať. Len na zdôraznenie správnosti odvolaniami žalovaného v 1/ a 2/ rade napadnutého výroku rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania v predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o predbežnom opatrení. Súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania predbežného opatrenia domáha. Predbežné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môže byť kedykoľvek za návrh zrušené. Vo vzťahu k názoru súdu prvého stupňa o osvedčení nároku žalobcu pre potreby predbežného opatrenia žalovaní v 1/ a 2/ rade neuviedli okrem nesúhlasu s týmto názorom žiadnu právnu relevantnú argumentáciu, ktorá by uvedený názor vychádzajúci z právnej úpravy predbežného opatrenia podľa O.s.p. spochybnila. K žalovaným v 1/ a 2/ rade uvádzaným nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov je potrebné uviesť, že súd pred nariadením predbežného opatrenia nevykonáva dokazovanie v rozsahu ako pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože ak by súd mal povinnosť vykonať pred nariadením predbežného opatrenia dokazovanie, potom by nebol rozdiel medzi nariadeným predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej. Pokiaľ ide o námietku miestnej príslušnosti, súd prvého stupňa nepochybil, pretože podľa § 74 ods. 2 O.s.p. na nariadenie predbežného opatrenia je príslušný súd, ktorý je príslušný aj na konanie vo veci samej. Žalovaný v 3/ rade má sídlo v obvode Okresného súdu Košice II, preto na nariadenie predbežného opatrenia bol miestne príslušný Okresný súd Košice II. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvého stupňa predbežným opatrením zakázal nakladať žalovaným v 1/ a 2/ rade s majetkom alebo jeho časťou len v takom rozsahu, ktorý s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaných v 1/ a 2/ rade je primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený. Odvolací súd taktiež dospel k záveru, že nariadeným predbežným opatrením, a to aj s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade je nariadené predbežné opatrenie dostatočné.

9. Návrhom doručeným súdu 11.01.2017 sa žalovaní v 1/ a 2/ rade domáhali zrušenia neodkladného opatrenia, kedy navrhli, aby súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 30Cb/1/2016 zo dňa 02.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/45/2016 zo dňa 18.04.2016, v plnom rozsahu.

10. Svoj návrh žalovaní v 1/ a 2/ rade odôvodnili tým, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia neexistovali zákonné predpoklady na jeho nariadenie, minimálne z nasledovných dôvodov:

- žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko dohodu o budúcom vysporiadaní zo dňa 23.12.2014 parafoval jednoznačne Mgr. Marián Kočner, z čoho vôbec nevyplýva, že skutočne mal v tom čase konať za žalobcu; žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný, z dôvodu, že sa žiadnych rokovaní so žalobcom nezúčastnil, pričom dohodu o budúcom vysporiadaní zo dňa 23.12.2014 parafoval iba Mgr. Juraj Nikodémus ako vedúci právneho odboru a člen predstavenstva právneho odboru a člen predstavenstva žalovaného 1/ (ako za subjekt ovládajúci žalovaného 2/), aj napriek platnému zápisu v obchodnom registri (v mene spoločnosti najmenej dvaja členovia predstavenstva, z ktorých jedným je vždy predseda predstavenstva); štatutárny orgán, ktorý zaväzuje spoločnosť a spôsob, ktorým tak koná, sa zapisuje do obchodného registra; obchodný register je verejným zoznamom, založeným na princípe materiálnej publicity, ktorého pozitívna stránka je zakotvená v § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorého ustanovenia vyplýva, že zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia, a teda skutočnosti zapísané do obchodného registra sú účinné voči každému odo dňa ich zverejnenia;

- voči žalovanému 2/ nemohol vzniknúť nárok na z titulu predzmluvnej zodpovednosti za nedôvodné prerušenie rokovania, nakoľko nie on ukončil rokovania, ale žalobca, resp. Mgr. Marián Kočner, a to ešte v rannom štádiu rokovania;

- účelovo založená miestna príslušnosť Okresného súdu Košice II cez sídlo žalovaného 3/, navyše na základe neexistujúceho právneho úkonu;

- pri nakladaní neodkladného opatrenia došlo k porušeniu zásady proporcionality, ktorej rešpektovanie je nevyhnuté, vzhľadom na to, že dochádza k zásahom do ústavou garantovaných práv, nakoľko žalovaný 1/ a 2/ nariadením neodkladného rozhodnutia utrpeli ujmu, ktorá nie je v rozumnom pomere s ochranou, ktoré má neodkladné opatrenie poskytovať, nakoľko minimálne žalovaný 1/ nemôže rozvíjať svoje podnikateľské aktivity z dôvodu obmedzenej možnosti pre získanie strednodobých a dlhodobých zdrojov financovania a obnovenie krátkodobých (ročných) zdrojov financovania, z dôvodu, že nemôže poskytnúť ručenie úverujúcim bankám nehnuteľným majetkom resp. banky vnímajú toto neodkladné opatrenie negatívne a snažia sa znížiť súčasné úverové linky; negatívny dopad neodkladného opatrenia sa prejavuje aj v cene úverových služieb, kde banky navrhujú od roku 2017 ich výrazné zvýšenie;

- neexistencia zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej porušením predzmluvnej povinnosti subjektov zúčastňujúcich sa na procese rokovania o uzavretí zmluvy, ktoré navyše skončilo na samotnom začiatku vinou žalobcu, resp. Mgr. Mariána Kočnera, teda zmluva sa nikdy nedostala ani do finálneho štádia, keďže jednoznačne neboli dohodnuté jej podstatné náležitosti, a to (i) aké rekonštrukcie Športhotela a jeho hospodárskeho pavilónu budú vykonané, (ii) výška doplatku žalovaného 2/ žalobcovi v rámci zámeny nehnuteľností, ani spôsob akým tak urobia;

- neosvedčenie takého správania sa žalovaného 1/ a 2/, ktoré by svedčalo o reálnom zbavovaní sa svojho majetku (predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty a pod), navyše s cieľom ohroziť výkon rozhodnutia o náhradu škody, resp. výkon exekúcie, nakoľko nie každé realizovanie svojho práva vlastniť a scudziť svoj majetok znamená nevyhnutne konať tak s cieľom ohroziť budúcu potenciálnu exekúciu (tu dubióznej pohľadávky) a navyše neosvedčenie reálneho nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

11. K podanému návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia sa vyjadril žalobca v podaní doručenom súdu 31.01.2017 v ktorom okrem iného uviedol, že:

- žalovaný 1/ a žalovaný 2/ v úvodných statiach návrhu poukazujú na to, že písomným podaním zo dňa 12.05.2016 namietali miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Košice II; žalobca v celom rozsahu zotrváva na svojej doterajšej argumentácii k vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice II, ktorá tvorí obsah jeho písomného podania označeného ako vyjadrenie žalobcu k námietke žalovaného 1/ a žalovaného 2/ voči miestnej nepríslušnosti zo dňa 15.06.2016 (ďalej aj len ako „vyjadrenie“); nakoľko žalobca nepovažuje na tomto mieste za hospodárne (opätovne) reprodukovať už raz ním prezentovanú argumentáciu k vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti, preto vo vzťahu k tejto argumentácii v podrobnostiach odkazuje na obsah vyjadrenia;

- žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa domáhajú zrušenia neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP, podľa ktorého „súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené“, zastávajúc názor, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia neexistovali zákonné predpoklady na jeho nariadenie z dôvodov bližšie špecifikovaných v návrhu; s týmto názorom sa žalobca nestotožňuje;

- súd pri rozhodovaní o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 334 skúma, či medzi spornými stranami došlo k relevantnej zmene pomerov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, či tieto dôvody celkom odpadli; súd pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia teda znovu v plnom rozsahu dôvody opodstatňujúce nariadenie neodkladného opatrenia neskúma;

- vzhľadom na skutočnosť, že pri nariadení neodkladného opatrenia vychádza súd len z osvedčených skutočností, možno ho v zmysle § 334 zrušiť aj z toho dôvodu, že v konaní sa následne na základe riadneho dokazovania preukázalo nesplnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia;

- žalovaný tvrdí, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia neexistovali zákonné predpoklady na jeho nariadenie (minimálne) z týchto dôvodov: (a) žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, (b) žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný, (c) nárok z titulu predzmluvnej zodpovednosti za nedôvodné prerušenie rokovania voči žalovanému 2/ nemohol vzniknúť, (d) účelovo založená miestna príslušnosť Okresného súdu Košice II, (e) pri nariadení neodkladného opatrenia došlo k porušeniu zásady proporcionality, (f) neexistencia zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti a (g) neosvedčenie takého správania sa žalovaného 1/ a žalovaného 2/, ktoré by svedčalo o reálnom zabavovaní sa majetku a tiež neosvedčenie reálneho nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy;

- žalobca zastáva názor, že nesplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia musí byť súdu plne preukázané - nestačí tieto skutočnosti len osvedčiť; dôkazné bremeno v tomto smere znášajú žalovaný 1/ a žalovaný 2/, ktorí však ako dôvody preukazujúce nesplnenie zákonných

predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzajú výlučne a len skutočnosti, ktoré budú (musia byť) predmetom riadneho dokazovania; v tomto štádiu konania osvedčené skutočnosti, z ktorých súd prvej inštancie pri nariaďovaní neodkladného opatrenia vychádzal, neboli preukázané (postavené naisto) inak;

- žalobca je presvedčený, že rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia malo zákonný podklad, bolo vydané príslušným orgánom a nie je prejavom svojvôle, nakoľko dostatočne uvádza dôvody, na ktorých je založené; žalobca vychádzajúc z odôvodnenia neodkladného opatrenia má za to, že súd prvej inštancie sa existenciou zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal (v tomto smere možno plne odkázať na dôvody uvedené v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie na str. 36 a 37);

- žalobca pri tejto príležitosti len na okraj dodáva, že zákon nepredpokladá (a ani nepožaduje), aby súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vykonával dokazovanie, lebo rozhodné skutočnosti je povinný súdu preukázať, poprípade aspoň osvedčiť žalobca; z povahy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že súd vzhľadom ku krátkej lehote, v ktorej musí o takom návrhu rozhodnúť, nemôže vykonávať dokazovanie a vyjde iba zo skutočností tvrdených v návrhu, ktoré sú v dobe jeho podania osvedčené; neodkladné opatrenie však môže byť nariadené len vtedy, ak bolo preukázané (osvedčené), že existuje potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má žalobca ostatné rozhodné skutočnosti (najmä nárok sám) nemusí byť spoľahlivo preukázaný; k nariadeniu neodkladného opatrenia postačuje, ak sú takéto skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň ako pravdepodobné;

- navyše, žalovanému 1/ ani žalovanému 2/ neodkladným opatrením vlastnícke právo k predmetnému majetku odňaté nebolo; obmedzenie dispozičného práva nie je možné v danom prípade chápať ako porušenie zásady proporcionality;

- žalobca si záverom dovoľuje súdu dať do pozornosti tú skutočnosť, že lustráciou webovej stránky: www.katasterportal.sk <http://www.katasterportal.sk> zistil, že: (i) dňa 16.05.2016 o 10:45 hodine bol na Okresnú úrad Prešov, katastrálny odbor podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností, na základe ktorého (návrhu) bola na List vlastníctva číslo XXXX, vedenom pre Okres: S., Obec: S., Katastrálne územie: S. vyznačená plomba V 3302/2016; (ii) dňa 16.05.2016 o 12:56 hodine bol na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností, na základe ktorého (návrhu) bola na List vlastníctva číslo XXXX, vedenom pre Okres: Bratislava V, Obec: BA-m.č. S., Katastrálne územie: S. vyznačená plomba V 14393/2016; (iii) dňa 19.08.2016 o 12:57 hodine bol na Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností, na základe ktorého (návrhu) bola na List vlastníctva číslo XXXX, vedenom pre Okres: Kežmarok, Obec: N. F., Katastrálne územie: N. F. vyznačená plomba V 1827/2016; z čoho je zrejmé, že žalovaný 1/ napriek existencii Neodkladného opatrenia, prejavil vôľu nakladať (disponovať) s nehnuteľnosťami zapísanými na Liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom pre Okres: S., Obec: S., Katastrálne územie: S., Liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom pre Okres: Bratislava V, obec: BA-m.č. S., Katastrálne územie: S. a Liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom pre Okres: Kežmarok, Obec: N. F., Katastrálne územie. N. F. a tieto (nehnuteľnosti) previesť na tretie osoby prípadne ich zaťažiť.

12. Žalovaný v 1/ a 2/ rade podaním doručeným súdu 31.01.2017 označeným ako Doplnenie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia o dôkaz listinou predložili súdu listinné dôkazy:

- dôvody predaja apartmánov v SKI HOTEL UNIPHARMA APARTMENS, súp. č. 198, k. ú. M. zo spoločnosti UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť na dcérsku spoločnosť PHARMAEDUCA s.r.o. zo dňa 18.01.2017 spolu s prílohami;

- stanovisko k dopadu predbežného opatrenia na čerpanie úverov zo dňa 18.01.2017;

- použitie prostriedkov z predaja nemocníc v roku 2014 zo dňa 18.01.2017 spolu s prílohou;

- investičné aktivity spoločnosti UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť v roku 2015

- 2017.

13. Žalobca sa k podaniu žalovaných v 1/ a 2/ rade doručenom súdu 31.01.2017 označeným ako Doplnenie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia o dôkaz listinou, ktoré mu bolo doručené 16.02.2017, po uplynutí 15 - dňovej lehoty písomne nevyjadril.

14. Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. [§ 334 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)].

15. O zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. [§ 339 CSP]

16. Predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. [§ 471 ods. 1 CSP].

17. Nová právna úprava (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti Civilného sporového poriadku (v tomto prípade došlo k nariadeniu predbežného opatrenia 02.02.2016), k zrušeniu neodkladného (predbežného) opatrenia teda môže dôjsť iba na základe príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.

18. Od zániku neodkladného opatrenia je potrebné odlišovať jeho zrušenie súdom. Súd neodkladné opatrenie zruší na návrh alebo aj bez návrhu. Súd zruší neodkladné opatrenie na návrh v tom prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

19. O zrušení neodkladného opatrenia pre odpadnutie dôvodov môže teda súd rozhodnúť výlučne na návrh. Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, nadväzuje na znenie § 325 ods. 1 CSP. Toto ustanovenie umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie len v dvoch prípadoch, a to z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Aj k zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne nariadené.

20. V tomto konaní bolo predbežné opatrenia (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) nariadené z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery. V zásade k zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne nariadené. Zároveň však môže odpadnutie dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia spočívať aj vtom, že medzi dotknutými subjektmi sa zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov, do úvahy prichádza aj splnenie povinnosti dlžníkom. Vzhľadom na skutočnosť, že pri nariadení neodkladného opatrenia vychádza súd iba z osvedčených skutočností, možno ho v zmysle § 334 zrušiť aj z toho dôvodu, že v konaní sa následne na základe riadneho dokazovania preukázalo nesplnenie zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia t.j. procesné dokázanie toho, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené, možno z daného hľadiska považovať za odpadnutie dôvodov sui generis.

21. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej (ktorejkoľvek vyššie uvedenej) podmienky však vždy zaťažuje stranu, ktorá sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha.

22. Svoj návrh na zrušenie neodkladného opatrenia žalovaní v 1/ a 2/ rade však odôvodňujú výlučne tým, že v čase nariadenia predbežného opatrenia neexistovali zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Ako bolo už vyššie uvedené, keďže pri nariadení neodkladného opatrenia vychádza súd iba z osvedčených skutočností, možno ho v zmysle § 334 zrušiť aj z toho dôvodu, že v konaní sa následne na základe riadneho dokazovania preukázalo nesplnenie zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia t.j. musí dôjsť k procesnému dokázaniu toho, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené. V návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia žalovaní v 1/ a 2/ rade ako dôvody preukazujúce nesplnenie zákonných predpokladov však uvádzajú len skutočnosti, ktoré budú a musia byť predmetom riadneho dokazovania, ktoré doteraz riadne neprebehlo.

23. So skutočnosťami uvádzanými žalovanými v 1/ a 2/ rade, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia neexistovali zákonné predpoklady na jeho nariadenie, sa súd prvej inštancie, vrátane súdu druhej inštancie, vysporiadal v odôvodnení svojich rozhodnutí (body 4, 8 tohto odôvodnenia), ktoré (rozhodnutia) vychádzali z osvedčených skutočností. Žalovaní v 1/ a 2/ rade vo svojom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia neuviedli žiadne nové (iné) skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia a s ktorými sa súdy vo svojich rozhodnutiach už nevysporiadali.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože v tomto štádiu konania nedošlo k odpadnutiu dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne neodkladné opatrenia nariadené (nedošlo k procesnému dokázaniu toho, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené).

25. O nároku na náhradu trov rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§262 ods. 1 v spojení s § 354 .

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu odvolanie nie je prípustné. [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. e) CSP].