Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoZm-58-2016.pdf
PDF · 110.27 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoZm/58/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa K. U., U.. XX.X.XXXX, U. X, R., práv. zast. JUDr. Annou Líškovou, advokátkou, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, proti odporcovi B.. G. H., U.. XX.XX.XXXX, A. XXX, G. E. C., práv. zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, Trenčín o zaplatenie 100 000,- EUR s príslušenstvom o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 3CbZm 188/2015-88 zo dňa 10.2.2016 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 3CbZm 188/2015-45 zo dňa 27.5.2015, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 3CbZm 188/2015-88 zo dňa 10.2.2016 p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 634,31 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 3CbZm 188/2015-45 zo dňa 27.5.2015 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č. k. 3CbZm 188/2015-119 zo dňa 14.4.2016 súd prvého stupňa rozhodol, že zmenkový platobný rozkaz č. k. 3CbZm 188/2015-19 zo dňa 2.4.2015 ponecháva v platnosti v celom rozsahu a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkach v sume 1 268,43 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. K. M., advokátky, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatrabanka, a.s., a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3CbZm 188/2015-19 zo dňa 02.04.2015, bol odporca ako vystaviteľ zmenky zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 100.000,- € s úrokom 6 % od 05.04.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 333,33 eur a trovy konania 7.287,74 €. Odporca však podal námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť s odôvodnením, že text predmetnej zmenky bol dodatočne pozmenený v časti označenia remitenta. Uviedol, že ako remitent bol pred tým, než zmenku podpísal, uvedený Ondrej Nagy a navrhovateľ súdu predložil zmenku, na ktorej je už remitentom Andrej Nagy a takúto zmenku odporca nevystavil ani nepodpísal. Vzhľadom k vyššie uvedenému, navrhovateľ v konaní nie je aktívne legitimovaný. Odporca tiež namietal, že navrhovateľ k návrhu nepripojil listinne dôkazy a neoznačil kauzálny vzťah. Odporca namietal aj skutočnosť, že na zmenku navrhovateľovi platil. Súd na základe vykonaného dokazovania uviedol, že navrhovateľ originálom zmenky, ktorú vystavil odporca ako vlastnú zmenku v Bratislave,
dňa 5.1.2012 preukázal, že sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi, dňa 5.4.2012 zmenkovú sumu 100.000,- EUR.
Súd prvého stupňa poukázal na to, že predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zmenkového zákona navrhovateľ svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal. Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana odporcu, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcu a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený. V konaní o námietkach súd rozhoduje o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo či ho zruší a v akom rozsahu. Súd už teda znovu nerozhoduje o žalobnom návrhu, o ktorom rozhodol zmenkovým platobným rozkazom, posudzuje len dôvodnosť obrany odporcu, vyjadrenú v jeho námietkach. Preto je aj pre rozhodnutie o námietkach rozhodujúci ten stav veci, aký tu bol v čase rozhodnutia o návrhu (§ 154 ods. 1 O.s.p.), t.j. v čase vydania zmenkového platobného rozkazu, bez ohľadu na skutočnosti, ktoré sa udiali až po jeho vydaní. Pri hodnotení, či sú splnené predpoklady pre vydanie zmenkového platobného rozkazu, nemôže súd, vzhľadom na abstraktný charakter zmenky, posudzovať iné otázky, než tie, ktoré majú pôvod priamo v zmenkovej listine. Nemôže preto ani zisťovať, na základe akého príčinného vzťahu bola zmenka vystavená. Príčinným vzťahom sa súd môže zaoberať až po vydaní zmenkového platobného rozkazu v prípade, ak odporca uplatní námietky podľa čl. I. § 17 zmenkového zákona. Súd nemôže zisťovať ani to, či bola zmenka vydaná ako blankozmenka a či bola vyplnená v súlade s udeleným oprávnením. Doplnením chýbajúcich údajov sa blankozmenka stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia, oprávnenosť a správnosť vyplnenia blankozmenky preto môže súd riešiť tiež až po vydaní zmenkového platobného rozkazu v prípade, ak odporca uplatní námietku podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona. Súd skonštatoval, že predložením prvopisu zmenky, ktorá bola vystaviteľom podpísaná, navrhovateľ svoje práva preukázal. Predloženie ďalších listín už preto na uplatnenie práv zo zmenky nebolo potrebné a súd nemal nielen povinnosť, ale ani možnosť požadovať od navrhovateľa, aby predložil dôkazy preukazujúce príčinný vzťah, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky (povinnosť preukázať dôvod zmenky navrhovateľ nemá ani podľa § 495 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), alebo správnosť vyplnenia blankozmenky.
Súd prvého stupňa k právnej stránke veci uviedol, že zmenka je právnou teóriou obvykle definovaná ako dokonalý dlžnícky cenný papier, ktorým za predpokladu splnenia prísne formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú sumu. I keď sa vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky špecifický právny vzťah, ktorého abstraktný charakter tkvie v tom, že právny dôvod (kauza) nie je pre jeho existenciu významný a zo zmenky nevyplýva. Zmenkový záväzok je pritom celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. V predmetnom prípade, zmenka bola riadne vystavená a odporcom podpísaná a má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. (zmenkového zákona ). Súd námietku odporcu, že navrhovateľ nie je v konaní aktívne legitimovaný, nakoľko na zmenke bol pôvodne označený ako O. a nie K. U., hodnotí ako nedôvodnú. Zmyslom označenia remitenta na zmenke je určiť osobu, ktorá je oprávnená práva zo zmenky vykonávať. Teda formálnej platnosti zmenky vyhovuje každá zmenka, pokiaľ vôbec údaj remitenta uvádza, i keby išlo o označenie neurčité, osobu vymyslenú a pod. V prípade fyzických osôb to znamená, že nemusí ísť o úplne meno, označenie môže byť urobené i opisom, napr. cez vzťah k vystaviteľovi. Podstatné však je, aby údaj remitenta bol natoľko určitý, nie však z hľadiska platnosti zmenky, ale práve z hľadiska zmenkovej legitimácie, aby bolo možné dospieť k záveru, že ten kto práva zo zmenky, ktorú má v rukách, vykonáva, je totožný s označeným remitentom. Na zmenke predloženej navrhovateľom je podľa názoru súdu remitent dostatočne určitý a jasne označený a súd nemal pochybnosti o jeho aktívnej legitimácii, s poukazom aj na vyjadrenie odporcu, ktorý potvrdil, že predmetnú zmenku sám vypísal. Vypísal aj meno veriteľa - navrhovateľa, ktorého uviedol ako O., nakoľko ho poznal a volal pod menom „O.“. Odporca potvrdil prevzatie pôžičky vo výške zmenkovej sumy od navrhovateľa, na základe čoho mu vystavil vlastnú zmenku. Odporca ani svoje tvrdenia ohľadne plnenia na zmenku, súdu ničím nepreukázal. Odporca vo svojich námietkach neuviedol žiaden dôkaz, ktorým by preukázal plnenie na kauzu alebo na zmenku. Hoci o povinnosti predložiť, resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení bol riadne poučený, túto si nesplnil. Odporca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho ako účastníka v konaní zaťažuje v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 120 os. 1 O. s. p.
Súd prvého stupňa poukázal tiež na to, že záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to odporca, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu odporca nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenko-právneho prihliadnuť. Odporcovi sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu. O náhrade trov konania o námietkach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko v konaní úspešnému navrhovateľovi vznikli trovy právnym zastupovaním, s tým, že trovy konania, ktoré si navrhovateľ uplatnil za dva úkony a to príprava a prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na súd, sú už zahrnuté vo výroku o trovách zmenkového platobného rozkazu, ktorý súd ponechal v platnosti.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1O.s.p. Trval na svojej námietke týkajúcej sa aktívnej legitimácie navrhovateľa s tým, že navrhovateľ originál zmenky pozmenil, na základe čoho takáto zmenka nemôže byť platným právnym titulom na uplatňovanie práv z nej. Na pôvodnom originály zmenky bola podľa odporcu uvedená iná osoba ako je osoba navrhovateľa a zmenka tak, ako bola vystavená, nemala náležitosti podľa zákona, keďže neobsahovala meno toho, komu sa má platiť. Vzhľadom na to nemožno riadne identifikovať osobu, ktorej sa malo podľa zmenky plniť, pretože na zmenke nie sú uvedené ďalšie relevantné údaje ohľadne totožnosti tejto osoby. Odporca zastával názor, že zmenka ním vystavená obsahovala iné meno ako zmenka uplatnená, a preto nie je zaviazaný na plnenie podľa zmeneného textu. Odporca uviedol, že zároveň je tu podozrenie, že daným konaním neznámeho páchateľa mohlo dôjsť k spáchaniu trestnej činnosti, pričom v súvislosti s tým bolo na príslušnú prokuratúru podané trestné oznámenie avšak súd nevykonal navrhovaný dôkaz, a to pripojiť k súdnemu spisu vyšetrovací spis vedený na Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave. Podľa odporcu však súd neuviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku z akého dôvodu uvedený dôkaz nevykonal a takýmto postupom bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom, pričom poukázal na § 120 ods. 1 O.s.p.. Odporca zastával názor, že predmetný dôkaz bol v danom konaní podstatný a jeho vykonaním mohol súd zistiť skutkový stav veci vo väčšom rozsahu, čo mohlo znamenať aj odlišné posúdenie skutkového stavu a odlišné právne posúdenie veci. Ďalej odporca zastával názor, že v konaní došlo aj k vadám, ktorými bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces (§ 221 písm. f/ O.s.p.), nakoľko sa na pojednávaní dňa 10.2.2016 dozvedel, že navrhovateľ súdu zaslal vyjadrenie k námietkam odporcu, ktoré však odporcovi ani jeho právnemu zástupcovi nebolo doručené ani dané na pojednávaní k nahliadnutiu, pričom poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 209/2014 zo dňa 28.8.2014. Takýmto postupom tak podľa odporcu súd odňal odporcovi možnosť vyjadriť sa a prípadne vyvrátiť argumentáciu navrhovateľa. Na základe uvedeného odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si odporca uplatnil trovy odvolacieho konania v sume 634,31 EUR.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne i právne správny, s odvolaním odporcu nesúhlasí a považuje ho za účelové. Uviedol, že súd prvého stupňa správne posúdil, že predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 75, bod 5 zákona č. 191/1950 Zb. ako vlastná zmenka, vrátane mena toho, komu alebo na rad koho má byť platené. Uviedol, že predložením originálu zmenky bolo v konaní preukázané, že zmenka bola vystavená odporcom ako vystaviteľom ako vlastná zmenka a vlastnoručne vypísaná a podpísaná. Podľa názoru navrhovateľa, súd námietku odporcu, že navrhovateľ nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, nakoľko na zmenke bol pôvodne označený ako Ondrej a nie K. U., správne vyhodnotil ako nedôvodnú a správne vyhodnotil i to, že remitent je na zmenke dostatočne určitý a jasne označený a súd nemal pochybnosti a jeho aktívnej legitimácii. Navrhovateľ preto považoval súdom vykonané vyhodnotené námietky o aktívnej legitimácii za správne a plne v súlade s platnou judikatúrou. V súvislosti s námietkou odporcu, že postupom súdu, ktorým nevykonal navrhované dôkazy mu bola odňatá možnosť konať pred súdom navrhovateľ poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 184/2010 zo dňa 14.12.2011 a rozsudok sp. zn. 4 Cdo 6/92 zo dňa 26.3.1992. Navrhovateľ preto s poukazom na uvedené rozsudky uviedol, že prvostupňový súd postupoval procesne správne a nedošlo tak k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom. K tvrdeniu odporcu, že mu nebolo doručené vyjadrenie navrhovateľa k jeho
námietkam navrhovateľ uviedol, že v niektorých veciach môže byť absencia stanoviska k vyjadreniu k opravnému prostriedku druhého účastníka právne irelevantná, a to napríklad vtedy, keď súd rozhodujúci o opravnom prostriedku nezaložil svoje rozhodnutie na vyjadrení k opravnému prostriedku. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 462/2010 zp 20.12.2010, IV. ÚS 283/2011 z 7.7.2011, III. ÚS 296/2011 z 13.9.2011, I. ÚS 498/2011 z 14.12.2011 a IV. ÚS 19/2012 zo dňa 12.1.2012 ako aj na uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 17/2011 zo dňa 29.2.2012. Navrhovateľ upozornil v tejto súvislosti aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Na základe uvedeného navrhovateľ zastával názor, že v danom prípade neoboznámenie odporcu s písomným vyjadrením navrhovateľa nemalo žiadny vplyv na výsledok konania, pretože ako správne vyhodnotil prvostupňový súd, samotným predložením prvopisu zmenky, ktorá bola vystaviteľom vlastnoručne podpísaná a vypísaná, navrhovateľ svoje práva preukázal, a preto v danom prípade prijatý právny postup podľa navrhovateľa neumožňoval žiadnu ďalšiu diskusiu k meritu veci. Navrhovateľ preto vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým odvolanie odporcu zamietne a potvrdí správnosť napadnutého rozsudku a odporcovi uloží povinnosť nahradiť náklady spojené s prejedaním jeho odvolania. Navrhovateľ si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslil v sume 625,73 EUR za jeden úkon + režijný paušál 8,58 EUR za písomné vyhotovenie vyjadrenia k odvolaniu.
Podľa § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Krajský súd v Bratislave v zmysle § 471 ods. 2 C.s.p. prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje v celom rozsahu na jeho odôvodnenie. K tvrdeniu odporcu o tom, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný nakoľko na zmenke bola označená iná osoba ako navrhovateľ odvolací súd dodáva, že sám odporca aj na pojednávaní dňa 10.2.2016 potvrdil, že zmenku sám celú vypísal a podpísal v Moravskom Svätom Jáne, pri čom bol prítomný len on a navrhovateľ a meno Ondrej na zmenku napísal preto, lebo si myslel, že navrhovateľ sa tak volá a tak ho aj sám oslovoval. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že po upozornení na túto chybu v mene navrhovateľa ju sám odporca opravil a prepísal na meno Andrej. Z uvedeného vyplýva, že námietka odporcu v tomto smere nie je dôvodná rovnako ako podozrenie odporcu zo spáchania trestného činu, v súvislosti s čím navrhoval na pojednávaní dňa 10.2.2016 vykonať dôkaz pripojením vyšetrovacieho spisu. Súd prvého stupňa odporcovi neodňal jeho možnosť konať pred súdom a nijakým spôsobom ho neukrátil na jeho procesných právach, nakoľko jeho neskoršia obrana než tá, ktorá vyplývala z námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu by pre súd nebola záväzná, nakoľko rozhodovanie o ďalších námietkach, resp. vykonanie uvedeného dôkazu by bolo v rozpore s koncentračnou zásadou typickou pre predmetné konanie, a preto v danom prípade nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Rovnako odvolací súd považuje za nedôvodné tvrdenie odporcu, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces z dôvodu, že nebol oboznámený s vyjadrením navrhovateľa k námietkam odporcu, nakoľko odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že odporca spolu so svojim právnym zástupcom boli prítomní na pojednávaní dňa 10.2.2016, kde súd oboznámil účastníkov okrem iného aj s predmetným vyjadrením navrhovateľa k námietkam odporcu, ku ktorému odporca ani jeho právny zástupca nič nenamietali. Odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Navrhovateľom uplatnený nárok bol preukázaný a svoje námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu odporca nepreukázal, čím v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení.
Preto Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľovi v odvolacom konaní vznikli trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu odporcu v sume 625,73 EUR + režijný paušál v sume 8,58 EUR, spolu 634,31 EUR ( v zmysle § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z. z.).
Napadnutým uznesením č.k. 3CbvZm 188/2015-45 zo dňa 27.5.2015 súd prvého stupňa rozhodol, že odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 3CbZm 188/2015 nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že odporca súčasne s námietkami proti zmenkovému platobnému rozkazu podal žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na svoju sociálnu situáciu a finančné možnosti, pričom doložil aj tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania a navrhol, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Súd poukázal na to, že o priznaní alebo nepriznaní oslobodenia sa rozhoduje výlučne na návrh účastníka konania a nie z úradnej povinnosti. Zdôraznil, že podmienkou pre aplikáciu § 138 ods. 1 O.s.p. je súčasná existencia takých pomerov na strane žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré takéto oslobodenie odôvodňujú a zároveň skutočnosť, že sa zo strany žiadateľa nejedná o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov z hľadiska pomerov účastníka sú rozhodujúce jeho majetkové a sociálne pomery, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku, pričom pomery účastníkov konania nie sú určované len finančnou hotovosťou, prípadne stavom na bankovom účte, ale celkovou majetkovou situáciou. Súd uviedol, že odporcovi v konaní vznikla poplatková povinnosť v sume 6 019,50 EUR za podané námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. Súd v zmysle predloženej žiadosti a tlačiva zistil, že odporca je dobrovoľne nezamestnaný od 4.3.2015, pričom nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Má zabezpečené bývanie, je ženatý a jeho manželka je zamestnaná. Nemá žiadne nezaopatrené dieťa a jeho mesačné výdavky súvisiace s bývaním predstavujú sumu 245,- EUR a spláca hypotekárny úver od UniCredit Bank s mesačnou splátkou 1 446,20 EUR a iné výdavky nemá. Odporca je vlastníkom rodinného domu so súpisným číslom 229, rodinného domu so súpisným číslom 277, dvoch samostatne stojacich garáží a ďalších pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. 195, spolu vo výmete 2 635,- m2, ktoré sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd tiež zistil, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. 2540 (predajňa, garáž s dvomi stojiskami, dvory) spolu vo výmere 1 263 m2. Zároveň, ako odporca uviedol v tlačive, vlastní aj hnuteľné veci s hodnotou nad 750,- EUR, ktoré ale bližšie nešpecifikoval. Súd uviedol, že lustráciou v obchodnom registri zistil, že odporca pôsobí ako konateľ obchodnej spoločnosti Vadual AGRO, s.r.o. a JÁNY, s.r.o., zároveň je jediným spoločníkom spoločnosti VADUAL LOGISTIK, spol. s r. o. ,,v reštrukturalizácii“, pričom aj z týchto právnych vzťahov môže odporcovi plynúť určitý príjem, avšak tieto skutočnosti odporca pred súdom zatajil.
Súd prvého stupňa tak po preskúmaní žiadosti odporcu dospel k záveru, že odporca v danom prípade nepreukázal súdu také osobné, majetkové a zárobkové pomery, ktoré by odôvodňovali jeho oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd zastával názor, že celková majetková situácia odporcu (zabezpečené bývanie, vlastníctvo viacerých nehnuteľností, dobrovoľná nezamestnanosť) s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku a povahu žalovaného nároku neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ O.s.p. Podľa názoru odporcu je odôvodnenie súdu nedostatočné, nespĺňajúce podmienky kladené na odôvodnenia súdnych rozhodnutí. K zisteniam súdu, že odporca je konateľom v troch spoločnostiach a spoločníkom v jednej spoločnosti odporca uviedol, že súd sa obmedzil len na konštatovanie, že samotná účasť v spoločnosti znamená, že odporca musí mať bez ďalšieho finančné prostriedky z tejto činnosti. K takémuto záveru však súd podľa odporcu dospel bez toho, aby skúmal, či odporca túto činnosť vykonáva odplatne lebo bezodplatne. Odporca uviedol, že je pravda, že je konateľom v troch spoločnostiach, ale túto funkciu vykonáva bezodplatne, o čom svedčia aj vyhlásenia predmetných spoločností, pričom ide o spoločnosti, ktoré vlastní, o ktoré sa stará a prevažnú časť funkcii zabezpečuje jeho otec. K spoločnosti VADUAL Logistic, s.r.o. odporca uviedol, že táto spoločnosť bola od 4.10.2014 do 5.5.2015 v reštrukturalizácii, teda bola v úpadku a nebola schopná plniť svoje záväzky voči veriteľom. Z toho vyplýva, že odporca ani nemal možnosť vyplácať si akúkoľvek odmenu za funkciu konateľa alebo podiel na zisku spoločníka. Ako konateľ tak robil všetky potrebné úkony k tomu, aby predovšetkým zachránil svoju spoločnosť a aspoň pomerne uspokojil svojich veriteľov, pričom poukázal na to, že predpokladom reštrukturalizačného plánu je, že spoločník sa vzdáva svojho
podielu na zisku počas obdobia plnenia reštrukturalizačného plánu. Odporca uviedol, že pokiaľ by aj mal nejaké pohľadávky voči spoločnosti, boli by podriadené a uspokojili by sa v menšom rozsahu ako ostatné a až po uspokojení ostatných pohľadávok. Z uvedeného je preto podľa odporcu zrejmé, že nemá finančné prostriedky plynúce z účasti v spoločnosti ani z výkonu funkcie konateľa v nich. Preto mal podľa odporcu súd najskôr dostatočne zistiť skutkový stav veci, čo však nevykonal. Odporca uviedol, že nie je ani pravdou, že je dobrovoľne nezamestnaný, pretože podnikal so svojou spoločnosťou VADUAL Logistic, s.r.o. od roku 1997, pričom to bolo ťažisko v rámci zárobku finančných prostriedkov, z ktorých uspokojoval základné životné potreby seba a svojej rodiny. Spoločnosť sa však dostala do finančných problémov a odporca uviedol, že v súčasnosti robí potrebné kroky na jej ozdravenie, čo vyžaduje jeho osobnú účasť a aktivity, a preto nemožno predpokladať, že popri tejto činnosti by si mohol hľadať nejaké zamestnanie. Navyše odporca uviedol, že pokiaľ je osoba konateľom v nejakej obchodnej spoločnosti, nemôže byť evidovaná na úrade práce. K záverom súdu o tom, že vlastní niekoľko nehnuteľností odporca uviedol, že na všetkých nehnuteľnostiach, ktoré vlastní v k. ú. Moravský Svätý Ján viazne ťarcha v prospech banky, ktorá mu poskytla hypotekárny úver. Bez ohľadu na existenciu záložného práva na nehnuteľnostiach poukázal odporca na uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžo/45/2012 zo dňa 3.10.2012. K rozhodnutiu súdu prvého stupňa odporca uviedol, že v ňom absentuje riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie, v dôsledku čoho považuje toto rozhodnutie za nezrozumiteľné a neurčité, nakoľko súd v odôvodnení neuviedol dostatočne dôvody, pre ktoré rozhodol tak, ako rozhodol. V súvislosti s tým odporca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 171/2005 zo dňa 27.4.2006. Na záver odporca poukázal na to, že pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd berie do úvahy aj povahu sporu a možnú zjavnú bezúspešnosť účastníka. V tomto prípade však v nadväznosti na podané námietky nejde o zjavnú bezúspešnosť v konaní a odporca si právom chráni svoje práva a oprávnené záujmy, keďže v súvislosti so sporom a uplatnenou zmenkou mohlo dôjsť aj k trestnej činnosti a poškodeniu práv odporcu. Vzhľadom na uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že odporcovi prizná oslobodenie od súdnych poplatkov, resp. aby uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie. Zároveň si odporca uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 321,26 EUR (312,87 EUR + 8,39 EUR režijný paušál).
Krajský súd v Bratislave v zmysle § 471 ods. 2 C.s.p. prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné a súd prvého stupňa vo veci jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol správne a v súlade so zákonom. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to existencia takých pomerov žiadateľa, ktoré oslobodenie odôvodňujú a zároveň skutočnosť, že sa nejedná o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že je povinnosťou účastníka, ktorý požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, aby preukázal svoje pomery a súd posudzuje žiadosť účastníka o oslobodenie od súdnych poplatkov len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti. Dôkazné bremeno je teda na žiadateľovi a súd nie je povinný sám zisťovať rozhodujúce skutočnosti. Odvolací súd však napriek tvrdeniam odporcu o jeho majetkových pomeroch dospel k záveru, že v tomto prípade je podstatnou skutočnosť, že v prejednávanej veci samej, vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 3CbZm 188/2015-88 zo dňa 10.2.2016, odvolateľ nebol úspešný a teda nebola splnená jedna z podmienok, že zo strany účastníka požadujúceho oslobodenie od súdnych poplatkov nemôže ísť o bezúspešné bránenie práva, a preto je rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia v súlade so zákonom. Odvolací súd dodáva, že zo strany odvolacieho súdu by za daných okolností nebolo možné zmeniť, resp. zrušiť napadnuté uznesenie ani v prípade, keby to majetkové pomery odporcu odôvodňovali.
Preto Krajský súd v Bratislave podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.