Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-2294-2008.pdf
PDF · 71.71 KB
Case nature
Subarea
5Er/2294/2008
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnom konaní vo veci oprávneného: T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, O., C. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, proti povinnému: neb. T. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorsky úrad so sídlom Jantárová 30, Košice (pôvodne exekúcia vedená u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Poľná 31/23, Ružomberok), v konaní o vymoženie uloženej povinnosti na výživne a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súdu Námestovo pod sp. zn. 5Er/2294/2008 z a s t a v u j e .
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo dňa 30.05.2008 pod č. 5507 001433* poveril podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara PhD..
2. Dňa 10.06.2022 súdny exekútor (jeho nástupca) doručil súdu podnet na preskúmanie podmienok konania v súvislosti s možným zastavením exekúcie, nakoľko povinný dňa 28.02.2013 zomrel. Zároveň súdu oznámil, že nie sú splnené podmienky na zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/2019 Z. z., nakoľko sa jedná o vymoženie pohľadávky na výživnom. Súdny exekútor si zároveň pre prípad zastavenia exekúcie náhradu trov neuplatnil.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“) exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 37 ods. 1 EP, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
8. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
10. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
12. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
13. Podľa § 7 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou.
14. Súd mal z pripojeného dedičského rozhodnutia - uznesenia č.k. 2D 57/2013-16 zo dňa 22.05.2013, právoplatného dňa 11.06.2013 preukázané, že povinný zomrel dňa 28.02.2013 a dedičské konanie po neb. povinnom bolo zastavené. Základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva a povinnosti. Keďže povinný zomrel, je zrejmé, že nemá ďalej procesnú spôsobilosť byť účastníkom v exekučnom konaní, tak ako to predpokladajú ustanovenia civilného sporového poriadku. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Tie práva, ktoré sa viažu výlučne na osobu dlžníka, prípadne veriteľa, však smrťou jedného z nich zanikajú. Týmto právom, resp. povinnosťou je aj vyživovacia povinnosť, ktorá zaniká smrťou oprávnenej osoby, resp. smrťou osoby povinnej poskytovať výživné.
15. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie povinného je dôvodný. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
16. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázan, či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.
17. Podľa § 243j Exekučného poriadku exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
18. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora aplikoval § 243j Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože v tomto konaní sa vyskytujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor cca 9 rokov prehliadal skutočnosť, že povinný zomrel, a na túto skutočnosť nijakým spôsobom
nereflektoval. Podľa názoru súdu si tak exekútor nesplnil svoju povinnosť podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, keď mal už v roku 2017, po smrti povinného, bezodkladne predložiť a oznámiť súdu dôvody na zastavenie exekúcie. V neposlednom rade možno uviesť, že súdny exekútor si náhradu trov ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Podľa § 363 a § 364 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 364 CSP).