Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-91-2016.pdf
PDF · 91.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1T/91/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
1T/91/2016-140
IČS: 5916010498
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému Z. J., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2017 v Ružomberku, takto
rozhodol:
rozhodol:
obžalovaný
Z. J., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P., Y. A., Z. XXX, na slobode,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 30.10.2015 v čase okolo 18.00 h v pohostinstve Kelt Pub M v Likavke č. 1000 sa pred obsluhou pohostinstva vyhrážal Y. B., nar. XX.XX.XXXX v jeho neprítomnosti zabitím a to tak, že vyslovil najmenej trikrát, že ho zabije, čo podporil slovami, že s tým nemá žiadny problém, nikto ho neudrží a nepomôže mu ani „veľký“ policajt z Likavky, pričom tieto slová vyslovil takým spôsobom, ktorý bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu z tejto vyhrážky u Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Na Z. J. podala Okresná prokuratúra Ružomberok obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené vo výrokovej obžaloby zo dňa 08.11.2016, sp. zn. 1Pv 317/15/5508-19. Podaním obžaloby predchádzalo konanie o dohode o vine a treste, v rámci ktorého obžalovaný nesúhlasil s touto formou skráteného konania, nakoľko skutok nespáchal, síce bol v pohostinstve, ale nikomu sa nevyhrážal. Poškodenému zaslal list, ktorým sa mu snažil ospravedlniť situáciu, ktorá podľa jeho názoru vznikla nedorozumením.
Vyšetrovanie v prípravnom konaní u Z. J. prebiehalo v čase, keď tento sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. V čase podania obžaloby bol František Janík prepustený z výkonu trestu na slobodu. Okresný súd Ružomberok vyzval obžalovaného, aby oznámil adresu na doručovanie doporučených písomností, kedy bol zároveň poučený, že ak tak neučiní, súd mu bude doručovať všetky zásielky na adresu trvalého pobytu, ktorú uviedol pri prvom výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní s upozornením, že o dôsledkoch nepreberania doporučených zásielok bol upozornený. Obžalovaný následne uviedol adresu na doručovanie, a to podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 24.11.2016. Na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 13.02.2017 sa nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky s tým, že sa nachádza v zahraničí a na pojednávanie sa nestihne dostaviť. Zároveň požiadal o vytýčenie nového termínu pojednávania. Za týmto účelom súd hlavné pojednávanie odročil na deň 15.03.2017, pričom predvolal obžalovaného doporučenou zásielkou, ktorá mu bola zaslaná na adresu, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie. Táto zásielka obžalovanému nebola doručená, bol vykonaný pokus o opakované doručenie a následne zásielka bola uložená na poštovom úrade.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, do vlastných rúk sa doručuje obvinenému obžaloba a predvolanie.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tento účel uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý čas a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; to neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnom v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel; to neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.
Podľa § 252 ods. 2 písm. a), b), c) Trestného poriadku, v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného, a pritom: a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený.
Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, možno za splnenia podmienok uvedených v § 263 ods. 3 prečítať zápisnicu o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu obžalovaného.
Obžaloba bola Františkovi Janíkovi doručená (15.11.2016) ešte v čase, keď sa tento nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Zároveň mu bola doručená aj výzva v zmysle § 240 ods. 3, 4 a 5 Trestného poriadku. V čase očakávaného prepustenia obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody bol vyzvaný, aby uviedol adresu na doručovanie. Na prvé nariadené pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť dodatočne telefonicky ospravedlnil. Na ďalší nariadený termín pojednávania sa nedostavil, zásielka bola doručovaná cestou poštového úradu, na adresu, ktorú obžalovaný uviedol pre účely doručovania, zásielka bola uložená, odberná lehota uplynula. Z uvedených dôvodov súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dokazovanie.
Pred súdom na návrh prokurátora boli prečítané výpovede obžalovaného z prípravného konania zo dňa 04.05.2016 a 13.06.2016. Dňa 04.05.2016 obžalovaný pred vyšetrovateľom uviedol, že celá situácia ho veľmi mrzí, je mu to strašne ľúto, poškodeného nepozná a vyjadril sa, že si „myslí, že muselo dôjsť k veľkému nedorozumeniu“. Pri druhom výsluchu dňa 13.06.2016 obžalovaný vypovedal, že bol v uvedenom pohostinstve, ale „nepamätá si, že by sa niekomu vyhrážal“. Poškodeného nepozná a tak si nevie vysvetliť, prečo by sa mu mal vyhrážať. Vyslovil však ľútosť, že ak sa niečo takéto stalo, muselo dôjsť k nedorozumeniu. K výpovedi majiteľa pohostinstva sa vyjadril, že si nevie vysvetliť, prečo uvádzal meno poškodeného a jeho manželky, aj syna. Záverom svojej výpovede svoje konanie oľutoval.
Po splnení podmienok vyžadovaných zákonom, súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného Y. B., svedkyne T. B. a R. P., prečítal listinné dôkazy a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel k záveru, že obžalovaný Z. J. svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.
Samotný obžalovaný v prípravnom konaní s výnimkou konania o dohode o vine a treste, trestný čin poprel. Vo výpovediach pred vyšetrovateľom svoje konanie oľutoval, pričom uviedol, že sa jedná o nedorozumenie. Poškodenému, či už priamo alebo prostredníctvom vyšetrovateľa, zaslal listy (ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní), v ktorých sa snažil vysvetliť motív svojho konania.
Y. B. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že o vyhrážkach od strany obžalovaného sa dozvedel prostredníctvom krčmára P.. S obžalovaným nikdy v minulosti neprišiel do styku, nepozná ho, a preto si nevedel vysvetliť, prečo sa mu vyhrážal. Okolnosti, za ktorých sa dozvedel o týchto vyhrážkach, vzbudili u neho dôvodnú obavu, že by ich mohol uskutočniť tým skôr, že vychádzal z obsahu vyjadrení, ktoré mu poskytol svedok P.. V rovnakom duchu vypovedala aj svedkyňa T. B., ktorá potvrdila, že v rozhodnom období mali v rodine ťažkú situáciu a vyjadrenia, vyhrážky zo strany obžalovaného vnímali obzvlášť citlivo.
R. P. pred súdom potvrdil, že obžalovaný sa pred ním poškodenému B. vyhrážal. Pred súdom uviedol, že z jeho vyjadrení nemal najlepší pocit. Podľa svedka obžalovaný vedel, o čom rozpráva, nakoľko viackrát svoje vyjadrenie zopakoval. Vyslovil názor, že sa nejednalo o „opilecké bláboly“. Obžalovaný sa mal vyjadriť, že v minulosti bol v légii, že patrí medzi organizovanú skupinu zvanú „ T.“. Keďže on
sám nadobudol obavu, ktorá sa týkala osoby obžalovaného, tohto telefonicky upozornil, aby sa jeho pohostinstvu vyhol. Následne oboznámil poškodeného pri ich osobnom stretnutí obsah vyhrážok, ktoré na jeho osobu adresoval obžalovaný.
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní.
Obžalovaný sa ku skutku v prípravnom konaní nevyjadril, v konaní o dohode o vine a treste vyhlásil, že je nevinný, nakoľko skutok sa nestal. Na druhej strane pri obidvoch výsluchoch v prípravnom konaní svoje konanie oľutoval, tak orgánom činným v trestnom konaní, ako aj poškodenému zaslal vysvetľujúci list, v ktorom sa snažil ospravedlniť svoje konanie.
Z trestnej činnosti obžalovaný je jednoznačne usvedčovaný výpoveďou svedka P.. Tento svedok tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom jednoznačne a hodnoverne popísal správanie sa obžalovaného, popísal obsah jeho vyjadrení, ktoré smeroval na poškodeného Y. B.. Svedok potvrdil, že už na neho vyjadrenia obžalovaného voči poškodenému zapôsobili tak, že z nich nemal najlepší pocit. Navyše svedok zdôraznil, že obžalovaný vedel, o čom rozpráva a rozhodne sa nejednalo z jeho strany o „opilecké bláboly“. Obsah vyjadrení následne sprostredkoval poškodenému, ktorý sa spoločne so svojou manželkou, či už v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom vyjadril, že tieto vyhrážky u nich spôsobili obavu. Táto obava bola zvýraznená tým viac, že osobu obžalovaného nepoznali, nikdy predtým s ním do styku neprišli a nemali s ním žiadne predchádzajúce nedorozumenia, a preto nevedeli, čo od neho môžu očakávať. Súd vyhodnotením obsahu a formulácie vyhrážok a vyjadrení, ktoré uviedol obžalovaný na adresu poškodených, dospel k záveru, že tieto boli plne spôsobilé u nich vyvolať dôvodnú obavu, že by ich mohol uskutočniť. Súd podotýka, že poškodený spolu so svojou manželkou vedú usporiadaný život, nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by akokoľvek spochybňovali ich dôveryhodnosť. Rovnako tak nebola spochybnená ani dôveryhodnosť výpovede svedka P.. Následné konanie obžalovaného v podobe ospravedlňujúcich listov súd hodnotí už len ako snahu vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, kde v týchto listoch sa snažil vysvetliť svoje správanie akýmsi omylom. Ani v prípade tejto okolnosti však súd nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali inú právnu kvalifikáciu o charaktere a druhu spáchanej trestnej činnosti.
Obžalovaný bez akéhokoľvek logicky vysvetliteľného dôvodu na adresu poškodeného a jeho rodiny vyslovil vyhrážky, ktoré hoci sa poškodenému dostali do dispozície sprostredkovane (ktorú možnosť nevylučuje ani ustálená súdna prax pri rozhodovacej činnosti), boli plne spôsobilé vyvolať u nich dôvodnú obavu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho osobné pomery a možnosti jeho nápravy.
Z hľadiska subjektívnej stránky u obžalovaného ide o konanie úmyselné v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný bez zjavného dôvodu verbálne napadol poškodeného a jeho manželku vediac podrobnosti o mene manželky, ako aj ich maloletého dieťaťa.
Konanie obžalovaného mohlo byť do určitej miery ovplyvnené aj požitím alkoholických nápojov (o tejto skutočnosti sa vyjadroval svedok P.), ktorá skutočnosť však nemá vplyv na konečné vyvodenie trestnej zodpovednosti u obžalovaného. V prípade obžalovaného Z. J. ide o osobu, ktorá bola v minulosti 7x súdom viackrát trestaná, naposledy v roku 2014, z výkonu ktorého bol prepustený dňa 05.05.2015. Skutku sa dopustil v pomerne krátkej dobe po predchádzajúcom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, v mieste trvalého bydliska bližšie hodnotený nie je. Už v minulosti bol odsúdený za obdobný skutok, a to rozsudkom Okresného súdu Čadca k podmienečnému trestu odňatia slobody, keď v skúšobnej dobe sa neosvedčil a bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody, z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený, a to uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5Pp/69/2012, no ani v tejto skúšobnej dobe sa neosvedčil, a preto výkon trestu odňatia slobody (jeho zvyšok) mu bol nariadený.
Poľahčujúce okolnosti u obžalovaného súdom zistené neboli, ako na priťažujúcu súd prihliadol na predchádzajúce odsúdenia.
Na základe vyššie uvedených skutočností majúc na zreteli všetky kritéria pre ukladanie trestov, súd dospel k záveru, že splnenie účelu trestu s prihliadnutím na všetky prvky individuálnej, ako aj generálnej prevencie, so zvýraznením, že trest v sebe zahrňuje aj morálne odsúdenie spoločnosti páchateľa trestného činu, je na neho potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody, a to trestom spojeným s jeho výkonom. Je zrejmé, že doterajšie odsúdenia u Z. J. neviedli k jeho náprave, nepoučil sa, opakovane nevyužil benefity dané mu zákonom, preto mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne. Súd obžalovanému ukladal trest pri zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby, a to v jeho prvej polovici, keď na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Súd je toho názoru, že takto uložený trest je primeraný, spravodlivý a najmä zákonný. JUDr. Ivan ŠTEPITA s a m o s u d c a Okresný súd Ružomberok dňa 15.03.2017
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Ružomberok do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.