Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1C-16-2014.pdf
PDF · 142.94 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/16/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, Karadžičova 8, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému D. M., nar. XX.X.XXXX, D. XXX, okres J. Q., za účasti intervenienta na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, Námestie legionárov 5, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 2.678,93 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 42,20 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 42,20 eur za obdobie od 21.3.2012 do zaplatenia, na ktorých zaplatenie bol žalovaný zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1C/16/2014-95 zo dňa 26.9.2014, z a m i e t a.
II. Náhradu trov konania súd žalovanému n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a intervenientovi voči žalobcovi náhradu trov konania vrátane konania o odvolaní vedenom o odvolaní žalobcu podanom proti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 1C/16/2014-95 zo dňa 26.9.2014, a to v rozsahu 96,84 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 27.11.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.678,93 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.447,13 eur od 21.3.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (J. sporiteľňa, a.s.) poskytol žalovanému na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 8.4.2008 (ďalej tiež iba „Zmluva“) úver s dohodnutou úrokovou sadzbou 18,4 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť mesačnými splátkami s dátumom splatnosti poslednej splátky 20.3.2012, svoj záväzok však neplnil, čím sa dostal do omeškania s vrátením nesplatenej istiny poskytnutého úveru 2.447,13 eur, zmluvných úrokov 213,86 eur a poplatkov za správu úveru 17,94 eur. Poukázal na to, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok z 28.3.2013.
2. Podaním doručeným súdu dňa 16.4.2014 oznámil svoj vstup do konania na strane žalovaného vedľajší účastník, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 3.7.2014 pri splátkach, ktorých splatnosť nastala 3 roky pred podaním žaloby, vzniesol námietku premlčania; zároveň poukázal na to, že v Zmluve chýba údaj podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. čím sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov; namietal oprávnenosť účtovania poplatku za poskytnutie úveru; navrhol porovnať sumu prijatú od dodávateľa spotrebiteľom, odpočítať od nej sumu spotrebiteľom dodávateľovi zaplatenú, v prípade kladného rozdielu v prospech dodávateľa ide podľa neho o sumu bezdôvodného obohatenia, na ktorú má dodávateľ nárok, v zbytku navrhol žalobu zamietnuť. Uplatnil tiež nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov jeho právneho zastúpenia. Na pojednávaní dňa 15.3.2017, konanom po rozhodnutí KS v Prešove o odvolaní proti v tejto veci vyhlásenému rozsudku č.k. 1C/16/2014 - 95 zo dňa 26.9.2014, prostredníctvom svojho právneho zástupcu trval na tom, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v Zmluve chýba riadne uvedenie podstatnej náležitosti, a to výšky a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov; podľa jeho názoru tu nemožno aplikovať rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 9.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia proti Bíroová, nakoľko toto rozhodnutie vykladá Smernicu 2008/48, ktorá bola zakomponovaná do nášho právneho poriadku až zákonom č. 129/2010 Z.z., pričom v čase uzatvárania Zmluvy bol účinný zákon č. 258/2001 Z.z., a teda žalobca má právo len na vrátenie nepremlčanej a doposiaľ nesplatenej istiny, čo je 560,48 eur a keďže už predchádzajúcim rozsudkom bolo žalobcovi vrátených 42,20 eur, navrhol žalobu v časti prevyšujúcej sumu 518,28 eur zamietnuť.
3. Podaním doručeným súdu 7.7.2014 žalobca uviedol, že neuhradená časť úveru 2.447,13 eur pozostáva z nesplatenej istiny úveru, riadnych úrokov a poplatkov vyčíslených od uzavretia Zmluvy (8.4.2008) do 30.9.2011 (interný účtovný záznam jeho právneho predchodcu); nesplatené riadne úroky 213,86 eur sú vyčíslené za obdobie od 1.10.2011 do prirodzenej konečnej splatnosti úveru (20.3.2012), rovnako tak poplatky vo výške 17,94 eur za správu úveru. Podaním doručeným súdu dňa 25.9.2014 (iba vo forme faxu), žalobca vo vzťahu k podaniu vedľajšieho účastníka poukazoval na to, že úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, kde mesačná splátka podľa zmluvy zahŕňa v sebe všetky tri zložky - aritmetickým výpočtom je možné dospieť k záveru, že mesačná splátka zahŕňa okrem čistej istiny úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov, v opačnom prípade by výška splátky predstavovala sumu 35,31 eur; podľa žalobcu obsahom znenia § 4 ods. 2 písm. i/ „spotrebiteľského zákona“ nie je založenie povinnosti v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné splátky istiny, úrokov „z omeškania“ a poplatkov, ale vymedziť zložky úverovej splátky, čo potvrdzuje i bežná banková prax, keď v drvivej väčšine spotrebiteľských úverov je dojednaná splátka úveru vždy jednou splátkou, ktorá všetky zložky zahŕňa. Ďalej namietal nedôvodnosť vznesenej námietky premlčania s poukazom na to, že § 103 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) na uvedený právny vzťah nie je možné použiť, nakoľko podľa žalobcu bol žalovanému poskytnuté plnenie s pevne dohodnutou lehotou splatnosti - splatnosť úveru nastala podľa žalobcu dňom splatnosti poslednej mesačnej splátky - 20.3.2012 a pokiaľ v úverovej zmluve bolo dohodnuté plnenie v splátkach nejedná sa o čiastkové plnenie ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach a preto lehotou splatnosti je lehota na splatenie celého úveru, t.j. 20.3.2012, kedy nastala konečná splatnosť úveru - až po jej uplynutí sa žalovaný dostal do omeškania. V súvislosti s tým žalobca odkazoval na rozsudok NS SR 4Obo 54/2007 zo 17.6.2008.
4. Pojednávania dňa 15.3.2017, konaného po rozhodnutí KS v Prešove o odvolaní proti v tejto veci vyhlásenému rozsudku č.k. 1C/16/2014 - 95 zo dňa 26.9.2014, sa žalobca, ani jeho právny zástupca nezúčastnili; súd vykonal postupom podľa § 180CSP pojednávanie v ich neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti samotného intervenienta. Podaním doručeným súdu dňa 13.3.2017 však žalobca trval na žalobe v plnom rozsahu; žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie 2.636,73 eur a úroku z omeškania zo sumy 2.404,93eur od 21.3.2012 do zaplatenia vo výške 9 % ročne (t.j. so zohľadnením priznanej istiny 42,20 eur a 9% ročného úroku z omeškania z nej od 21.3.2012 do zaplatenia v zmysle rozsudku č.k. 1C/16/2014 - 95 z 26.9.2014).
5. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril na pojednávaní 26.9.2014, kde uviedol, že súhlasí so vznesenou námietkou premlčania a samotné rozhodnutie či je vôbec niečo povinný platiť alebo koľko je povinný platiť, ponecháva na súd. Na pojednávaní dňa 15.3.2017, konanom po rozhodnutí KS v Prešove o odvolaní proti v tejto veci vyhlásenému rozsudku č.k. 1C/16/2014 - 95 zo dňa 26.9.2014, poukázal na to, že ak by mal niečo platiť, tak iba na splátky, pretože mu to nevychádza; že Zmluvu podpisoval v banke a nevie čo by mal uviesť; že mu neboli poskytnuté pred uzavretím Zmluvy informácie o poskytovanom úvere; dali mu papiere, ktoré podpisoval a potom oni niečo písali do počítača; myslí, že mu nebolo umožnené Zmluvu pred podpisom prečítať; ohľadne jeho práv a povinností zo Zmluvy mu bolo v banke uvedené, že má podľa zmluvy platiť tie splátky; nebolo mu uvedené čo splátky zahŕňajú; všeobecné obchodné podmienky a, úverové podmienky a sadzobník mu podľa neho neboli vydané. Ďalej tiež poukazoval na to, že aj s manželkou je nezamestnaný, poberajú dávku v hmotnej núdzi a rodinné prídavky spolu asi 330,- eur, všetky deti (celkovo ich má žalovaný päť, ako bolo zistené už v konaní predchádzajúcom vydaniu pôvodného rozsudku) navštevujú základnú školu, najstarší syn učňovku, mesačne platia za elektrinu 85,- eur, za vodu 50,- eur, zvyšok majú na živobytie, pričom deťom platia dokopy za obedy 43,- eur, majetok vyššej hodnoty nemajú.
6. V predmetnej veci súd rozsudkom č.k. 1C/16/2014 - 95 z 26.9.2014, z dôvodov tam uvedených, na ktoré v tejto súvislosti v celom rozsahu odkazuje (majúc za nehospodárne ich v tomto rozsudku prepisovať), zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 42,20 eur (ako nepremlčanej časti istiny poskytnutého úveru) a 9 % ročného úroku z omeškania z nej od 21.3.2012 do zaplatenia. V tomto nadobudol vyššie uvedený rozsudok právoplatnosť dňa 14.3.2015. V prevyšujúcej časti uvedeným rozsudkom súd žalobu zamietol, žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznala a žalobcu zaviazal na zaplatenie trov konania intervenientovi (vedľajšiemu účastníkovi) - v týchto častiach na odvolanie žalobcu KS v Prešove uznesením č.k. 11Co/85/2015 - 153 zo dňa 23.11.2016 rozsudok tunajšieho súdu č.k. 1C/16/2014 - 95 z 26.9.2014 zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, pričom v zmysle bodu 12. uvedeného uznesenia KS v Prešove Zmluva nemohla obsahovať údaj o priemernej RPMN a zákon nevyžadoval tento údaj v danom prípade doplniť; ako aj podľa odvolacieho súdu Zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 4 zákona č. 258/2001. V bode 13. uvedeného uznesenia KS v Prešove poukázal na to, že správne bola posudzovaná tunajším súdom námietka premlčania v zmysle § 103 OZ, avšak nemožno mechanicky vychádzať len z toho, ako by žalovaný splatil sumu pri riadnom plnení splátok ale je treba zistiť, ktoré splátky boli zaplatené a u ktorých prichádza do úvahy premlčanie, teda zistiť ako bol úver žalovaným splácaný a podľa toho posúdiť premlčanie jednotlivých splátok.
7. Súd následne na pojednávaní 15.3.2017 vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného; podľa § 204 CSP oznamovaním obsahu podanej žaloby, špecifikácie odovzdanej pohľadávky, Zmluvy, oznámenia o postúpení pohľadávky a súvisiacej kópie doručenky, informatívneho výpisu žalobcu z obchodného registra, podania žalobcu doručeného súdu 24.1.2014 a obsahu k nemu pripojeného výpisu obratov na úverovej zmluve, zmluvy o postúpení pohľadávok a pripojenej špecifikácie postúpenej pohľadávky voči žalovanému, oznámenia intervenienta o vstupe do konania, podania žalobcu doručeného súdu 19.6.2014 a k nemu pripojenej zmluvy o postúpení pohľadávok a pripojenej špecifikácie postúpenej pohľadávky voči žalovanému, vyjadrenia intervenienta k podanej žalobe, podania žalobcu doručeného súdu 7.7.2014 a k nemu pripojeného výpisu obratov na úverovej zmluve, vyčíslenia uplatnenej pohľadávky, výpisu obratov na úverovej zmluve, výpisu z úverového účtu - vyčíslenie poplatkov za správu úveru a vyčíslenia riadnych úrokov, výpisu z úveru za obdobie od 1.1.2009 do 15.10.2011, výpisu z úveru za obdobie 1.1.1990 až 31.12.2008, obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikro podnikateľom, všeobecných obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s. platného od 1.10.2010, podania žalobcu doručeného súdu 25.9.2014, rozsudku tunajšieho súdu 1C/16/2014 - 95, odvolania žalobcu, vyjadrenia intervenienta k odvolaniu žalobcu, uznesenia KS v Prešove č.k. 11Co/85/2015 - 153, podania žalobcu doručeného súdu 13.3.2017 a k nemu pripojenej špecifikácie pohľadávky voči žalovanému a zmluvy o postúpení pohľadávok a zistil tento skutkový stav:
8. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 8.4.2008 Zmluvu, v zmysle čl. I. ktorej bolo jej predmetom jednorazové poskytnutie splátkového úveru žalovanému právnym predchodcom žalobcu vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 eur) s dohodnutou pevnou úrokovou sadzbou 18,40 % ročne, dohodnutý bol spracovateľský poplatok 399,- Sk (13,24 eur) „uhradený z prostriedkov úveru“, dohodnutý bol poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne (1,99 eur) - ktorý však žalovanému právny predchodca žalobcu počnúc 31.10.2010 (bez predloženia dohody so žalovaným o zmene jeho výšky) účtoval vo výške po 2,99 eur, výška „splátky istiny“ 1.559,- Sk (51,75 eur), splatnosť prvej splátky 20.5.2008, počet splátok 47, periodicita a splatnosť splátok „istiny“ mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť „úveru“ bola dohodnutá na deň 20.3.2012, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola určená vo výške 23,64 %, celkové náklady spojené s úverom boli určené vo výške 24.314,70 Sk (807,10 eur), „splatnosť úrokov“ v posledný deň kalendárneho mesiaca. V čl. II. bode 2. Zmluvy je obsiahnuté vyhlásenie žalovaného ako dlžníka, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP (všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 1.8.2002), Úverové podmienky (Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 1.7.2007), Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, pričom všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve sa mali riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok okrem článku 7.4.b), VOP okrem článku 7., Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi v tomto poradí (čl. II. bod 4. Zmluvy) a zmluvné strany sa podľa Zmluvy dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (bod 5. čl. II. Zmluvy).
9. Podľa predložených výpisov z úveru č. XXXXXXXXXX . úver bol žalovanému poskytnutý 8.4.2008, a to vo výške 49.601,- Sk (1.646,45 eur) - t.j. po súčasnom odrátaní spracovateľského poplatku 399,- Sk (13,24 eur). Úver bol poskytnutý na účet č. 0530847057/0900 „Magdaléna Červeňáková“, kde z uvedeného účtu na úhradu záväzku žalovaného bolo v období od 30.4.2008 do 31.12.2008 (výpis z úveru je datovaný obdobím 1.1.1990 do 31.12.2008) uhradených spolu 8.591,38 Sk (285,18 eur) - t.j. bez zarátania spracovateľského poplatku, o ktorý bola istina samotného úveru poskytnutého žalovanému priamo v deň poskytnutia úveru znížená, kde platby 30.4.2008 a 16.5.2008 sú „splátkami poplatku“ - akého však nie je nikde uvedené, pričom v Zmluve bol výslovne dohodnutý iba poplatok za správu úveru; navyše dňa 8.4.2008 je suma 399,- Sk zaúčtovaná na ťarchu žalobcu dvakrát - raz ako spracovateľský poplatok, raz ako „čerpanie úveru bezhotovostne“; v období od 30.4.2008 do 31.12.2008 zároveň právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému tri poplatky za upomienky vo výške po 700,- Sk, ktoré zúčtoval na konečný zostatok, pričom v Zmluve uvedené poplatky dohodnuté výslovne neboli - žiadne upomienky ani doklady čo i len o ich zaslaní /nieto ešte doručení/ žalovanému žalobca v celom konaní nepredložil. Rovnako v danom období právny predchodca žalobcu účtoval žalovanému úroky z omeškania, a to sadzbou 26,40 % ročne, ktoré taktiež zaúčtovával na konečný zostatok. V období od 16.4.2009 do 18.5.2010 bolo na záväzky žalovaného uhradených spolu 341,47 eur (posledná splátka 18.5.2010 vo výške 30,- eur). Právny predchodca žalobcu pritom v období od 16.1.2009 do 30.9.2011 (podľa výpisu z úveru datovaného od 1.1.2009 do 15.10.2011) naďalej účtoval žalovanému úroky z omeškania, poplatok za hotovostnú splátku, atď..
10. Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Podľa názoru krajského súdu, ktorým je tunajší súd v tejto veci viazaný, obsahuje Zmluva všetky náležitosti v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. a teda nie je možné úver podľa nej poskytnutý považovať za bezúročný a bez poplatkov, ako ho tunajší súd v pôvodnom rozhodnutí vyhodnotil. Žalobou uplatňované nároky sú však premlčané, a to v celom rozsahu, nakoľko opätovným dokazovaním bolo zistené, čo pri pôvodnom rozhodnutí, resp. v konaní mu predchádzajúcom bolo tunajším súdom opomenuté, že Zmluva je neplatná vzhľadom na nedostatky vo vzťahu k všeobecnej úprave OZ týkajúcej sa právnych úkonov. Navyše v danom prípade absentuje aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu.
11. Podľa § 497 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
14. Podľa § 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ bod 1., písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
15. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
16. Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
17. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
18. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 1.1.2009), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2009), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
24. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
25. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom k 28.3.2013, teda v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
27. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení platnom a účinnom k 28.3.2013, teda v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 37 ods. 1 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
29. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
30. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
31. Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
32. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
33. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
34. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
35. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
36. Súd po opätovne vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.
37. V danom prípade uzavretá Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorej zmluvné podmienky sa nemôžu odchýliť od úpravy v zmysle OZ v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný ako dlžník a právny predchodca žalobcu ako veriteľ dňa 8.4.2008 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 0531059503. Zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 3 písm. d/ OBZ), avšak v danom prípade vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uzavrel Zmluvu preukázateľne nie v súvislosti so svojou obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou, ďalej vzhľadom na skutočnosť známu súdu z jeho činnosti - a to, že takýto druh zmluvy uzavieral právny predchodca žalobcu vo viacerých prípadoch, pričom ako pri iných súdu známych prípadoch, aj v tomto prípade je zrejmé, že žalovaný obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňoval, čo vyplynulo i z jeho výpovede, a to už len s poukazom na to, že všetky rozhodujúce vzťahy týkajúce sa uzavretej zmluvy o splátkovom úvere mali byť v zmysle jej textu upravené v zásade vo VOP a v Úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu - má súd za to, že uzavretá Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorej zmluvné podmienky sa nemôžu odchýliť od ustanovení OZ v neprospech spotrebiteľa - žalovaného (§ 54 ods. 1 OZ), preto súd pokladá dohodu v čl. II. bode 5. Zmluvy za neplatnú (§ 52 ods. 2 OZ), nakoľko takáto dohoda v zásade zhoršuje postavenie žalovaného oproti ustanoveniam OZ (napr. už len v otázke dĺžky premlčacej doby, rovnako v čase uzavretia Zmluvy aj v otázke možnej uplatňovanej výšky úrokov z omeškania - čo právny predchodca žalobcu v čase trvania zmluvného vzťahu aj využíval uplatňovaním sadzby úroku z omeškania vo výške až 26,40 % ročne až do 14.1.2009 - viď výpis z úverového účtu, atď.). Teda v základných otázkach úverového vzťahu ako takého treba v danom prípade prihliadať na úpravu týkajúcu sa zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. OBZ, zároveň však ohľadne iných práv a povinností strán, resp. zmluvných strán, vyplynuvších z Zmluvy treba používať úpravu obsiahnutú v občianskoprávnych predpisoch, najmä v OZ a zákone č. 258/2001 Z.z. (ktorý v čase uzavretia Zmluvy upravoval otázky týkajúce sa spotrebiteľských úverov).
38. V danom prípade podľa Zmluvy bol poskytnutý úver žalovanému vo výške 50.000,- Sk, t.j. 1.659,70 eur. Výška istiny predstavuje teda rozsah poskytnutých peňažných prostriedkov úveru. Podľa § 497 OBZ sa pritom zmluvou o úvere dlžník zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. V danom prípade v Zmluve, v článku I. je pritom vyslovene uvedená iba „výška splátky istiny“, a to, po 1.559,- Sk (t.j. 51,75 eur) mesačne, čo však pri súčasne tam uvedenom počte splátok 47 predstavuje spolu 2.432,25 eur, teda o 772,55 eur viac, ako bola skutočne poskytnutá istina úveru. Splatnosť „splátok istiny“ podľa článku I. je pritom k 20. dňu v mesiaci. Pojem „istina“ nie je v celom texte Zmluvy nijako definovaný - vôbec nie tak, aby bolo možné z obsahu Zmluvy vyvodiť bez akýchkoľvek pochybností, že ide o v danom prípade pojem zmluvne chápaný širšie ako primárne tak, že istinou ako takou môže byť len suma poskytnutých peňažných prostriedkov. Nič také nepreukázal žalobca ani predložením tzv. „súčastí“ Zmluvy, ktorými mali byť podľa článku II. bodu 2. Zmluvy VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a „podmienky určené zverejnením“. Žalobca bol vyzvaný už výzvou zo dňa 14.3.2014, doručenou jeho právnemu zástupcovi 19.3.2014, následne urgovaný podaním zo dňa 15.5.2014, doručeným 23.5.2014, okrem iného, na predloženie všetkých súčastí Zmluvy v ich znení ku dňu uzavretia Zmluvy. Uvedené žalobca v celom konaní súdu nepredložil, predložené boli VOP v znení účinnom až od 1.11.2010 (teda súd tu nemal možnosť posúdiť Zmluvu v spojení s touto jej súčasťou k dňu samotného uzavretia zmluvy, nakoľko je zrejmé, že nemožno vydedukovať z takto predloženého znenia či, v akom rozsahu, v akých konkrétnych právach a povinnostiach došlo k 1.11.2010 k zmene zmluvných podmienok oproti pôvodnému zneniu tejto súčasti Zmluvy). Sadzobník bol taktiež v celom konaní predložený iba v znení k 1.10.2010, na čo nemôže súd prihliadať, nakoľko nie je z uvedeného priamo zrejmé ako sa v tejto časti zmenili podmienky Zmluvy oproti stavu v čase jej podpisu. Nikde v týchto dokumentoch pojem „istina“ nie je definovaný tak, aby to zakladalo dôvodnosť jej požadovania v splátkach v sume prevyšujúcej sumu skutočne poskytnutej istiny úveru. Úverové podmienky (t.j. obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikro podnikateľom) boli súdu napriek výzvam predložené v celom konaní iba v znení účinnom až od 1.2.2014 (teda v znení účinnom až po dátume splatnosti poslednej v Zmluve dohodnutej splátky istiny, k čomu malo dôjsť 20.3.2012), teda ani v tomto smere nebolo možné náležite posúdiť náležitosti komplexného znenia Zmluvy vrátane tejto jej „súčasti“ priamo v čase jej podpisu; navyše v tomto predloženom dokumente síce istina definovaná je (časť A. DEFINÍCIE) ale tiež iba ako „k určitému časovému momentu poskytnutá a doposiaľ nesplatená časť peňažných prostriedkov z úveru“. Uvedené taktiež spochybňuje dojednanie „splátok istiny“ v texte Zmluvy tak, že ich súčet v konečnom dôsledku sumu skutočne poskytnutých prostriedkov úveru prevyšuje. K tomu navyše vo všeobecnosti sa v článku I. Zmluvy uvádza poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne (1,99 eur) a navyše i úroky z úveru v sadzbe 18,40 % ročne, ktoré majú byť splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca, bez uvedenia konkrétnej výšky sumy týchto úrokov v tom - ktorom mesiaci, teda rozsah záväzkov žalovaného a podmienky ich splatnosti neboli v Zmluve určené riadne a určito.
39. Na základe vyššie uvedených skutočností a vzniknutých pochybností o obsahu tejto Zmluvy čo do výšky, rozsahu a druhu konkrétnych záväzkov žalovaného, ako zmluvy spotrebiteľskej, nemožno v tomto prípade prijať iný výklad, ako v zmysle § 54 ods. 2 OZ výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a to ten, že Zmluva je neurčitá a nezrozumiteľná a teda v zmysle § 37 ods. 1 OZ neplatná. V dôsledku uvedeného bol tak žalovaný povinný vrátiť iba to, čo mu bolo Zmluvou skutočne poskytnuté (pričom v danom prípade bol priamo od poskytovanej sumy úveru odpočítaný v Zmluve uvedený spracovateľský poplatok 13,24 eur /399,- SK/) - teda sumu 1.646,46 eur. Právny predchodca žalobcu, ako subjekt poskytujúci obdobné úvery dlhodobo (čo je súdu známe z jeho činnosti v iných veciach), pri zachovaní náležitej odbornej starostlivosti mal a mohol vyššie uvedeným nezrovnalostiam v Zmluve predísť, pričom ak im nepredišiel, musel si byť vedomý a byť uzrozumený s týmito následkami uzavretia takéhoto neurčitého a nezrozumiteľného právneho úkonu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nakoľko Zmluva je neplatná, bol žalovaný povinný plniť iba to, čo podľa nej skutočne dostal (§ 457 OZ), a to z titulu tzv. bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 2 OZ - „bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov“). V tejto súvislosti možno mať za to, že výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pri zachovaní odbornej starostlivosti, mohol právny predchodca žalobcu učiniť už v deň nasledujúci po poskytnutí úveru, t.j. 9.4.2008, na základe čoho by bol žalovaný povinný plniť 10.4.2008 (§ 563 OZ), čo však neučinil a teda najneskôr uplynutím dňa 11.4.2010 predmetný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je však v tomto prípade premlčaný (§ 107 ods. 1 OZ), pričom žaloba bola podaná až 27.11.2013 (na uvedené premlčanie musí súd prihliadnuť podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti).
40. Zároveň v danom prípade nie je daná aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu. V prvom rade súd poukazuje (ako už i v minulosti v súdom prejednaných obdobných, už právoplatne ukončených, veciach týkajúcich sa uplatňovania nárokov zo zmlúv o splátkových úveroch uzatváraných právnym predchodcom žalobcu) na skutočnosť, že žalobca nepreukázal riadne danosť jeho aktívnej vecnej legitimácie v tejto veci, teda že je skutočne oprávnený domáhať sa žalobou uplatnených nárokov, ktoré mali vzniknúť na základe Zmluvy. Totiž podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. / v znení platnom a účinnom v čase uzavretia v tomto konaní súdu predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok/ „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta“ - splnenie tohto postupu zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. vo vzťahu k žalovanému pred tým, ako pristúpila k uzavretiu v tomto konaní predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok so žalobcom, v danom prípade nebolo súdu nijako preukázané. Všeobecná úprava postúpenia pohľadávok je zakotvená v OZ (§ 524 a nasl.). V danom prípade však išlo o pohľadávku banky voči klientovi a teda osobitnou podmienkou postúpenia takejto pohľadávky malo byť splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 vety prvej zákona č. 483/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je ustanovením osobitným vo vzťahu k úprave postúpenia pohľadávky podľa ustanovení OZ a teda tam uvedené skutočnosti mali byť preukázateľne splnené pred postupovaním pohľadávky voči žalovanému žalobcovi, t.j. banka bola podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. povinná preukázateľne písomne vyzvať žalovaného na splnenie jeho peňažných záväzkov a až ak by žalovaný napriek takejto výzve bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením peňažného záväzku voči banke - právnemu predchodcovi žalobcu, mohla banka svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou žalobcovi aj bez súhlasu klienta
- teda žalovaného.
41. V tomto smere nepostačuje vyhlásenie postupcu v predloženej zmluve o postúpení pohľadávok - jej čl. IV. bod 4.1. písm. a/, písm. c/, ako aj bod 4.2. písm. b/, že „je oprávnený previesť pohľadávky na postupníka“ a písm. d/ že „pohľadávky spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách“, ale splnenie vyššie uvedeného postupu musí byť preukázané riadne (písomnou výzvou banky klientovi a, logicky, i dokladom o jej doručení - z ktorého bude vyplývať nepretržité omeškanie klienta banky dlhšie ako 90 kalendárnych dní napriek príslušnej písomnej výzve). Príslušné listiny taktiež musia a mali byť podľa názoru súdu prílohou samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok, resp. odovzdané postupníkovi v rámci dokumentácie o záväzkovom vzťahu (osobitne i vzhľadom na obsah zmluvy o postúpení pohľadávok v čl. VIII. bode 8.1.).
42. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani obsah vety druhej § 92 ods. 8 zákona o bankách - osobitne jej znenie za bodkočiarkou (Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.), nakoľko vychádzajúc z gramatického výkladu daného ustanovenia nijako nevyplýva, že by veta druhá § 92 ods. 8 zákona o bankách vylučovala predpoklady postúpenia pohľadávky banky v zmysle vety prvej daného ustanovenia - t.j. omeškanie klienta napriek písomnej výzve banky klientovi.
43. Splnenie vyššie uvedeného postupu banky nemal súd v tomto konaní nijako preukázané. Súd pritom už výzvou zo dňa 16.5.2014 /po tom, čo žalobca bol v konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p./ doručenou 23.5.2014 právnemu zástupcovi žalobcu výslovne žiadal predloženie dokladu o písomnej výzve banky žalovanému v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v období dlhšom ako 90 kalendárnych dní pred postúpením pohľadávky žalobcovi, ako aj dokladu o čase jej doručenia žalovanému (v pôvodne tu vyhlásenom rozsudku sa však súd v dôsledku istého opomenutia s uvedenou skutočnosťou nevyporiadal, čo bolo napravené teraz v konaní po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie). Napriek uvedenému žalobca požadované doklady nepredložil, pričom nemožno akceptovať jeho prosté tvrdenie v podaní doručenom súdu 19.6.2014, že predmetné výzvy zasielal žalovaným jeho právny predchodca pričom nebolo uvedené súčasťou dokumentácie postúpenej žalobcovi a teda nevie výzve súdu vyhovieť - tu súd odkazuje opätovne na obsah bodu 41. tohto odôvodnenia a uvádza, že žalobcovi nič nebránilo uvedenú dokumentáciu si od právneho predchodcu vyžiadať dodatočne a súdu ju na preukázanie svojej aktívnej legitimácie riadne predložiť. Doklady o splnení postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v danom prípade zo strany právneho predchodcu žalobcu musia byť súčasťou zmluvnej dokumentácie súvisiacej s uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom z pohľadu súdu v podstate ani nie je potrebné žalobcu na dokladanie týchto dôkazov osobitne vyzývať, najmä nie po tom, ako mu bolo dané príslušným uznesením prvýkrát poučenie ešte podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a za situácie, kedy je žalobca i právne zastúpený. Pokiaľ tieto doklady žalobca nepredložil, tak nemožno vyvodiť z toho iný záver ako ten, že príslušný postup podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách zo strany jeho právneho predchodcu nebol v danom prípade dodržaný a teda nebol jeho právny predchodca oprávnený žalobcovi pohľadávku voči žalovanému. V tomto smere nič nemení ani vyjadrenie žalovaného, že pred doručením oznámenia o postúpení pohľadávky mu bola doručená výzva, že má zaplatiť celú sumu, avšak súčasne uviedol, že nevie kedy mu to bolo doručené - navyše preukázať skutočné zachovanie lehoty a skutočné splnenie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách však musí žalobca, čo v tomto konaní neučinil.
44. Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené v bodoch 38. až 43. tohto odôvodnenia súd žalobu zamietol, a to v časti prevyšujúcej sumu 42,20 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 21.3.2012 do zaplatenia, na ktorých zaplatenie bol žalovaný zaviazaný rozsudkom v tejto veci vyhláseným 26.9.2014 č.k. 1C/16/2014 - 95, pretože ohľadne uvedenej povinnosti ním žalovanému uloženej uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 14.3.2015 a teda v tomto smere nebolo možné po vrátení veci na ďalšie konanie pôvodné nedostatočné vyporiadanie sa tunajšieho súdu s otázkou platnosti Zmluvy a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore napraviť.
45. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd už len v krátkosti pre úplnosť poznamenáva, vo vzťahu k pokynom súdu druhej inštancie v uznesení č.k. 11Co/85/2015 - 153 a posudzovaniu premlčania podľa § 103 OZ vo vzťahu k jednotlivým splátkam, že posledná čiastková úhrada žalovaného pred podaním žaloby bola učinená 18.5.2010, pričom súčet všetkých čiastkových úhrad zo strany žalovaného nedosahuje súčet splátok „istiny“ podľa Zmluvy splatných k uvedenému dátumu. Žaloba bola podaná 27.11.2013. Teda ak by boli akceptované splátky v zmysle Zmluvy (tam uvedené „splátky istiny“), tak pri postupe podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. (ako aj vzhľadom na v tomto konaní intervenientom vznesenú námietku premlčania čo do jej obsahu) je zrejmé, že v danom prípade by bolo premlčané právo na zaplatenie splátok neuhradených a splatných do 20.11.2010 vrátane (§ 103 OZ). V tejto súvislosti by potom bolo možné uvažovať iba o prípadnej povinnosti žalovaného uhradiť 16 splátok (počnúc splatnou 20.12.2010 ako v poradí podľa Zmluvy 32.-ou splátkou) po 51,75 eur, t.j. spolu v sume 828,- eur (z čoho podľa predloženej amortizačnej tabuľky by 718,62 eur pripadalo na istinu úveru a 109,38 eur na úroky z úveru) - avšak zároveň i so zohľadnením toho, že suma 42,20 eur už bola priznaná rozsudkom z 26.9.2014. Pri nepremlčaných poplatkoch za správu úveru by bolo možné uvažovať iba o výške po 1,99 eur mesačne, pretože nebolo nijako preukázané, že by v tomto smere ohľadne ich výšky na 2,99 eur mesačne bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu platne písomne dohodnutá (§ 40 ods. 2 OZ), kde by však bolo treba posúdiť ešte samotnú oprávnenosť ich požadovania vzhľadom na judikatúru súdov v spotrebiteľských veciach /napr. rozsudok KS v Prešove sp. zn. 18Co 109/2011 z 21.11.2012/ v zmysle ktorej takýto poplatok nemožno požadovať vzhľadom na to, že vedenie úverového účtu (správa úveru) je výlučne záležitosťou potrieb a kontroly svojej pohľadávky samotným veriteľom a spotrebiteľovi nedáva žiadnu pridanú hodnotu, za ktorú by teda mal platiť /v dôsledku ktorej judikatúry navyše došlo i k novelizácii zákona č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od 10.6.2013 a zákonnému zákazu požadovania takéhoto poplatku/. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, pre ktoré súd žalobu týmto rozsudkom zamietol, sa však súd už týmto z dôvodu hospodárnosti v tomto rozhodnutí osobitne nezaoberá.
46. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným, ako aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka, rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Takéto dôvody v tejto veci vidí súd v tom, že žalobca bol v celom konaní skoro plne neúspešný a na druhej strane iba v nepatrnej časti neúspešnému žalovanému v tomto konaní podľa obsahu spisu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, osobitne s poukazom na to, že tento nárok na ich náhradu ani v celom konaní neuplatňoval a teda v prípade právoplatnosti tohto rozhodnutia by postup následne podľa § 262 ods. 2 CSP a nasl. bol nehospodárny. Čo sa týka trov intervenienta, ktorý vystupoval v tejto veci na strane žalovaného, vzhľadom na výsledok celého konania rozhodol súd tak, že mu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania, vrátane konania o odvolaní žalobcu proti rozsudku z 26.9.2014 (nakoľko jeho úplný výsledok je odrazený až v tomto rozhodnutí) v rozsahu 96,84 % (úspech žalovaného v tejto veci, od ktorého miery možno odvíjať mieru úspechu na jeho strane vystupujúceho intervenienta, bol 98,42 % s ohľadom na rozsah istiny, v ktorej bola žaloba zamietnutá, úspech žalobcu bol 1,58 % s ohľadom na rozsah istiny, na zaplatenie ktorej bol v tomto konaní žalovaný zaviazaný; rozsah 96,84 % v ktorom bol intervenientovi priznaný nárok na náhradu trov konania predstavuje rozdiel medzi percentuálnym pomerom úspechu žalovaného a žalobcu v tomto konaní).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). 1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.