Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_13S-148-2021.pdf
PDF · 95.39 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/148/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci žalobcu T.. B. O. s miestom podnikania P. XXX, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO XX XXX XXX proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom 971 01 Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28. októbra 2021, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28. októbra 2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného
1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 29.01.2019 Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016 a august 2017 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 27.02.2019 s tým, že ide o výkon daňovej kontroly opätovne podľa § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) v spojení s § 31 ods. 2 veta posledná Daňového poriadku ukončená dňa 26.02.2020 doručením (za použitia fikcie doručenia) protokolu z opätovnej daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.02.2020 žalobcovi, súčasťou ktorého bola výzva podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 30 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 11 222 euro na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 a nadmerný odpočet v sume 9 779,39 Eur nebol žalobcovi priznaný a bola mu vyrubená daň 1 442,61 Eur. K protokolu zaslal žalobca správcovi dane vyjadrenie s pripomienkami zo dňa 20.03.2020 a tieto pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole dňa 15.04.2021 Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobcom. Následne rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.05.2021 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 11 222 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 a nadmerný odpočet v sume 9 779,39 Eur nebol žalobcovi priznaný a bola mu vyrubená daň 1 442,61 Eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH v sume 11 222 Eur z faktúr od dodávateľa N. A. spol. s r.o. nasledovne:
- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 02.12.2016, základ dane 13 732 Eur, 20 % DPH 2 746,40 Eur, predmet „tovar - kábel, príchyt, žľab“,
- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 05.12.2016, základ dane 15 177,60 Eur, 20 % DPH 3 035,52 Eur, predmet „tovar - kábel, patchpanel, príchyt, žľab, dát. zásuvka, parapet. kanál, optický kábel, atď.“,
- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 08.12.2016, základ dane 12 822,80 Eur, 20 % DPH 2 564,56 Eur, predmet „materiál - kábel, príchyt, žľab, parapetný kanál, atď.“,
- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 12.12.2016, základ dane 14 377,60 Eur, 20 % DPH 2 875,52 Eur, predmet „materiál - kábel, patchpanel, dát. zásuvka, konektor, príchyt, žľab, atď.“.
2. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.05.2021 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28. októbra 2021 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.05.2021 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že pochybnosti správcu dane o reálnosti fakturovaného dodávateľa sú podľa žalovaného založené na relevantných faktoch, ktoré nesvedčia možnosti, aby mohol dodávateľ N. A. spol. s r.o. reálne dodať žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach. Sporné faktúry z dôvodu, že nezodpovedajú skutočnosti, nepredstavujú zákonný podklad na odpočet DPH. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že šetrením správcu dane bolo zistené, že došlo k porušeniu neutrality DPH, keď dodávateľská spoločnosť EM Slovakia spol. s r.o. síce formálne vykázala v KV DPH uskutočnené zdaniteľné plnenia pre žalobcu, ktoré ale nevykázala v podanom daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie december 2016. Formálne dodávateľ v KV DPH ponížil daň na výstupe, vstupmi od tuzemských nekontaktných dodávateľov. Daň na predchádzajúcom stupni od deklarovaných spoločností nebola vykázaná a uhradená voči štátnemu rozpočtu. Spoločnosť N. A. spol. s r.o. nepodala za zdaňovacie obdobie roka 2016 daňové priznanie pre daň z príjmov právnickej osoby a nemala evidovaných žiadnych zamestnancov. Správca dane tak spochybnil vykonávanie ekonomickej činnosti dodávateľa N. A. spol. s r.o., ktorá nebola reálne preukázaná.
II.
Argumenty žalobcu a vyjadrenie žalovaného 3. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28. októbra 2021. 4. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 5. Žalobca nesúhlasí s konštatovaním správcu dane a žalovaného, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH z plnení dodaných od dodávateľa N. A. spol. s r.o. Tieto závery podľa žalobcu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú založené len na domnienkach žalovaného a správcu dane. 6. Žalobca ďalej namieta miestnu nepríslušnosť správcu dane Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica ako prvostupňového orgánu. Je toho názoru, že i keď daňovú kontrolu podľa § 44 ods. 3 Daňového poriadku môže vykonať miestne nepríslušný správca dane, tento už nemôže podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku vydať rozhodnutie v daňovom konaní, ktoré nasleduje po ukončení daňovej kontrole. Keďže rozhodnutie môže podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku vydať len miestne a vecne príslušný orgán, ktorá podmienka nie je splnená, rozhodnutie správcu dane nespĺňa náležitosti podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku. Dôvod, prečo vo veci konal nepríslušný správca dane nebol žalobcovi vysvetlený, a týmto neodôvodneným a nezákonným zásahom založili daňové orgány nepreskúmateľnosť svojich rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Nezákonným postupom je i to, že správca dane a žalovaný, hoci žalobca vzniesol pochybnosti o miestnej príslušnosti, o týchto pochybnostiach v rozpore s § 7 ods. 4 Daňového poriadku nerozhodli. 7. Žalobca taktiež namieta nezákonnosť protokolu. Je toho názoru, že v záhlaví protokolu malo byť podľa § 47 písm. a), § 4 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z.z. namiesto sídla Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica správne uvedené sídlo Daňového úradu Trenčín, teda sídlo „K dolnej stanici 22, Trenčín“. Nakoľko protokol obsahuje len sídlo pobočky, nemá protokol podstatnú náležitosť, a to adresu: K dolnej stanici 22, Trenčín.
8. Žalobca tvrdí, že správca dane bezdôvodne nevykonal výsluch zamestnancov žalobu, hoci to žalobca žiadal. Rovnako správca dane odmietol vykonať miestne zisťovanie. Naopak, správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal z vlastnej iniciatívy dokazovanie, ktoré žalobca nenavrhoval, hoci vo vyrubovacom konaní sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada, ale zásada prejednávacia. 9. Žalobca nesúhlasí so záverom správcu dane a žalovaného, že dodávateľ žalobcu N. A. spol. s r.o. je nekontaktným subjektom. Žalobca poukázal na to, že v čase uskutočnenia sporných zdaniteľných plnení nemal N. A. spol. s r.o. žiadne nedoplatky a že jeho nekomunikovanie takmer rok po uskutočnení zdaniteľných plnení nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Rovnako nemôže byť na ťarchu žalobcu ani to, že si N. A. spol. s r.o. neplní svoje daňové povinnosti. 10. K svojmu dodávateľovi N. A. spol. s r.o. žalobca ďalej uviedol, že okrem jeho preverenia v Obchodnom registri si svojho dodávateľa preveril i vo verejne dostupných registroch, z ktorých nevyplýval žiaden negatívny zápis. Žalobca vykonal ako obozretný podnikateľ všetky možné úkony, ktoré mal k dispozícii. 11. Žalobca zdôrazňuje, že je to práve správca dane a žalovaný, ktorí narušujú systém neutrality DPH, keďže od N.. spol. s r.o. vymáhajú DPH ako nezaplatenú daň a zároveň tú istú daň vyrubujú žalobcovi rozhodnutím. 12. Žalobca namieta, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a tvrdí, že on svoje dôkazné bremeno uniesol. Naopak, spochybňuje unesenie dôkazného bremena zo strany správcu dane, ktorý nijako nepreukázal vedomosť žalobcu o akomkoľvek podvodnom konaní zo strany dodávateľa. Žalobca zdôraznil, že v konaní preukázal, že všetky opatrenia, ktorými si žalobca overil svojho dodávateľa nemohli viesť k inému záveru ako k záveru, na základe ktorého bol dotknutý dodávateľ klasickým obchodným dodávateľom. 13. Žalobca s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ dodal, že zamietnutie práva na odpočítanie DPH je v posudzovanom prípade v zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vylúčené. 14. V závere správnej žaloby žalobca tvrdí, že daňová kontrola bola od počiatku nezákonná, nakoľko v čase začatia opakovanej daňovej kontroly neexistoval podnet Finančnej správy Slovenskej republiky a tento ani nebol uvedený ako dôvod začatia opakovanej daňovej kontroly podľa § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku.
15. Žalobca súčasne so správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č.k. 13S/148/2021-188 zo dňa 01.03.2022 tak, že návrhu vyhovel a správnej žalobe priznal odkladný účinok, keď dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú dôvody pre jeho priznanie. 16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol správnu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný zopakoval argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí, keďže žalobca v podanej správnej žalobe uviedol rovnaké námietky, ako v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, ku ktorým žalovaný zaujal stanovisko v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 17. Žalobca v replike zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
III.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov 18. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.) a zároveň vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba je dôvodná, preto
verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 2 S.s.p.) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie (§191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.). 19. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 20. Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý ho vedie s tým, že jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom je povinný získavať poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Je jednoznačne povinnosťou správcu dane zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. 21. Pokiaľ žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci a v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca nevypočul ním navrhnutých zamestnancov žalobcu a nevykonal miestne zisťovanie, túto námietku správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Keďže žalobca dôkazy nevykonáva a má právo ich len navrhovať, musí správca dane pristupovať veľmi citlivo k tomu, či žalobcom navrhnutý dôkaz nevykoná, a to o to viac v prípade, ak nepriznanie nároku na odpočet DPH chce odôvodniť tým, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. Ak žalobca tvrdí, že navrhnutí svedkovia preukážu reálne dodanie tovaru, je povinnosťou správcu dane takýto dôkaz vykonať. 22. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 23. Základné zásady ustanovené v § 3 Daňového poriadku platia pre celú správu daní a ako základné pravidlá sú dôležitým prostriedkom pri správnej interpretácii ustanovení zákona o správe daní i ostatných daňových zákonov. Zásady sú nielen deklaráciou všeobecných princípov vyplývajúcich z ústavy alebo právnej teórie, ale obsahujú aj zásady typické pre daňové právo. Tieto zásady, aj keď sú formulované všeobecne, majú svoj konkrétny obsah, sú právne záväzné a podľa nich sa daňová správa riadi v daňovom konaní a aj pri iných činnostiach. Na základe zásady podľa odseku 9 má správca dane uplatňovať pri rozhodovaní taký postup, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, teda aby správca dane nerozhodoval odlišne. Rozhodovanie odlišne v skutkovo zhodných prípadoch je teda neprípustné, inak správny orgán zaťaží svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti. 24. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ďalej zistil, že správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach nerešpektovali základnú zásadu v skutkovo zhodných prípadoch rozhodovať rovnako. Žalobca správnemu súdu predložil rozhodnutia žalovaného, predmetom ktorých boli DPH u žalobcu za január 2016, február 2016, marec 2016, apríl 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, november 2016 (rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX, všetky tri zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/ XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX všetkých sedem zo dňa 14.09.2021), pričom žalovaný rozhodnutia správcu dane zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav s tým, že žalovaný správcovi dane vytkol nevypočutie žalobcom navrhnutých svedkov. Správny súd konštatuje, že z vyššie uvedených skutočností (porovnaním vyššie uvedených rozhodnutí s rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu) je zrejmé, že v obdobných veciach nerozhodol žalovaný jednotne, čo je v rozpore so základnou zásadou uvedenou v § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Takýto postup je podľa názoru správneho súdu neprípustný. Ako výslovne vyplýva z § 3 ods. 9 Daňového poriadku, pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nemôžu vznikať neodôvodnené rozdiely. V prípade nerešpektovania tejto základnej zásady pri rozhodovaní potom žalovaný zaťaží svoje rozhodnutie nezákonnosťou, nakoľko vydanie rozdielnych rozhodnutí v totožných veciach nie je možné zákonným spôsobom zdôvodniť a teda takéto rozhodnutie bude vždy nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako je tomu práve i v tomto prípade. 25. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 26. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 27. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a že zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné a teda že žalobné námietky (žaloba) sú v tomto smere dôvodné, za použitia vyššie
citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d), e) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. 28. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného vo veci dopočuť žalobcom navrhnutých svedkov a vykonať miestne zisťovanie, vo veci opätovne rozhodnúť, pričom žalovaný bude samozrejme pri svojom opätovnom rozhodovaní povinný náležite rešpektovať zásadu rozhodovať v totožných veciach rovnako a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. 29. Žalobca v správnej žalobe poukazoval i na ďalšie dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Nakoľko nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nedostatočne zistený skutkový stav sú dostatočným dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, v súlade so zásadou hospodárnosti sa správny súd ďalšími žalobnými bodmi nezaoberal (tieto by nemali žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci). Preto za stavu, keď rozhodnutie žalovaného trpí uvedenými vadami (čo sú dostatočné dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného), by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti sa týmito námietkami bližšie zaoberať. 30. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.). 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).