Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/4/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. marca 2017, v trestnej veci obž. U. G. a spol. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného U. G. proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/111/2016 zo dňa 23. novembra 2016, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného U. G..

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/111/2016 zo dňa 23. novembra 2016 bol obžalovaný U. G. uznaným vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ako spolupáchateľ podľa § 20 Tr. zákona a zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a obžalovaný O. H. bol uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ako spolupáchateľ podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 21.03.2016 v čase okolo 21.45 hod. po predchádzajúcej dohode sa stretli spolu s W. B. pred vchodom do bytového domu na ul. H. č. XXXX/X v Humennom, kde po predchádzajúcej hádke medzi nimi, najprv U. G. fyzicky napadol W. B. tak, že ho udrel päsťou do tváre, kde poškodený spadol na zem a pokračoval vo fyzickom útoku, pričom mu odcudzil mobilný telefón zn. Prestigio Grace bielej farby, IMEI č. XXXXXXXXXXXXXX a následne ušiel, poškodený W. B. sa postavil zo zeme a dostal sa do hádky s tam prítomným O. H., ktorý ho napadol a opakovane udieral päsťami do tváre a hlavy a prestal až keď k nim prišla W. T. v snahe zabrániť v útoku na W. B., U. G. a O. H. svojím konaním W. B. spôsobili zranenia a to otras mozgu, zlomeninu nosových kostí, pomliaždenie tváre a poúrazové bolesti hlavy s dobou liečenia a obmedzením v obvyklom spôsobe života po dobu 10 až 14 dní.

Za to bol obž. U. G. podľa 188 ods. 1 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona na § 36 písm. l) Tr. zákona, na § 37 písm. h) Tr. zákona, podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, uložený úhrnný trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obž. O. H. bol uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, na § 36 písm. j), l) Tr. zákona, na § 37 písm. h) Tr. zákona podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody na 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku boli poškodení: W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX C. a W. zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom I. XX N. XXX XX, IČO: XX XXX XXX, Obch. register Okresný súd Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 3627/B, s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie iba obžalovaný U. G., ktoré bližšie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Uložený trest považuje za neprimerane prísny vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, nakoľko obžalovaný nespáchal skutok tak, ako sa mu kladie za vinu. Obžalovaný odcudzil mobilný telefón poškodenému pred tým, ako ho fyzicky napadol a to z dôvodu, že pošk. W. B. sa vyhrážal, že na nich zavolá policajtov. Už v prípravnom konaní poukazoval na nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, ktorý mal byť subsumovaný pod skutkovú podstatu prečinu krádeže na osobe podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona. Ani zo samotného priebehu hlavného pojednávania dňa 23.11.2016 nevyplynula žiadna súvislosť medzi fyzickým napadnutím poškodeného a odcudzením telefónu. Teda nebolo preukázané, že by obž. G. proti pošk. B. použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle sa zmocniť cudzej veci - mobilného telefónu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou a uložením probačného dohľadu v skúšobnej dobe.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutku, ktorý bol posúdený ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti, považuje odvolací súd za správne, s nimi sa stotožnil a keďže prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, krajský súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje.

Odvolací súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcim podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný U. G. spáchal skutok, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj nadriadeného súdu, ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2 ods. 12 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3507547&FragmentId2=3507547&VirtualDate=20.+12. +2000> Tr. poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

V súlade s vyššie uvedeným preto aj podľa názoru krajského súdu výrok o vine obžalovaného je možné ustáliť predovšetkým na základe výpovede poškodeného W. B., ktorý vypovedal, ako ho obžalovaný U. G. bezdôvodne fyzicky napadol a udrel ho päsťou do tváre, pričom spadol z bicykla a keď ležal na zemi, tak bol od obžalovaných G. a H. kopaný, udieraný a po vreckách bol prehľadávaný, nevedel

ale určiť, ktorý z obžalovaných mu vzal telefón, pretože keď ležal na zemi, chránil si rukami hlavu. V súlade s takto ustáleným priebehom skutku je aj výpoveď spoluobžalovaného O. H., ktorý uviedol, že boli za poškodeným kupovať marihuanu a bol to práve obžalovaný U. G., ktorý ako prvý napadol poškodeného a hovoril mu, že mu všetko zoberú, päsťou udrel pošk. B. do tváre, ktorý v dôsledku toho padol s bicyklom na zem a rukami mu prehľadával vrecká, keďže mu chcel vziať marihuanu, ktorú chceli pôvodne kúpiť od poškodeného a keď nič nenašiel, tak mu vytrhol z ruky mobil a utiekol. Následne spoluobžalovaný už len popisoval, akým spôsobom on napadol a udieral poškodeného ako aj príchod ďalších osôb na miesto činu. Svedok U. S., teda osoba, ktorá viezla obžalovaných do Humenného, potvrdil, že si obžalovaní následne rozdelili v aute balíčky s marihuanou a bavili sa pri tom aj o mobile. Rozsah zranení poškodeného W. B., doba liečenia ako aj mechanizmus ich vzniku je bližšie ozrejmený v znaleckom posudku O.. O. Z., znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvia chirurgia - traumatológia, ktorý potvrdil, že ich spôsobenie je vysoko pravdepodobné tak, ako ich opísal poškodený. Ďalší vo veci vypočutí svedkovia už len uvádzali skutočnosti týkajúce sa neskoršieho priebehu konfliktu medzi poškodeným B. a obž. H..

Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov preukazuje vinu obžalovaného U. G. a tvorí nám logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného.

Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného U. G. po právnej stránke posúdil, ak toto kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona spáchaných formou spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zákona a zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný spoločným konaním s O. H. napadli poškodeného B. na mieste verejne prístupnom, pričom mu úmyselne ublížili na zdraví s dobou liečenia na 10 až 14 dní a obž. U. G. použil proti poškodenému násilie a zmocnil sa cudzej veci - mobilného telefónu, čím takto naplnil po objektívnej a subjektívnej stránke skutkovú podstatu uvedených prečinov a zločinu.

Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l) Tr. zákona, t. j. že sa obžalovaný ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval a priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 3 Tr. poriadku zákona a preto sa v zmysle tohto ustanovenia znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. S uvedeným záverom prvostupňového súdu sa podľa názoru krajského súdu nemožno stotožniť.

Ohľadne prvostupňovým súdom uvedenej poľahčujúcej okolnosti je potrebné poukázať na to, že na priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona môže súd prihliadnuť, ak sa priznanie týka všetkých skutkových okolností, ktoré sú kvalifikačným momentom súdom použitej právnej kvalifikácie, vrátane okolností, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 2 Tdo 35/2014 z 8. júla 2014 - Zbierka stanovísk NS a súdov SR 2/2015). Navyše, nestačí priznanie sa k spáchaniu činu len tým, že obžalovaný udrel päsťou obžalovaného do tváre a že mu z dlane vytrhol telefón, keďže odvolateľ popiera zmocnenie sa cudzej veci násilím a priznáva sa ku skutku v podobe, ktorá by vyvolávala miernejšiu právnu kvalifikáciu - § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona.

Zároveň je potrebné uviesť, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za zločin lúpeže (rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T 96/06 zo dňa 16.5.2008 a bol mu uložený trest odňatia slobody na 4 roky v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia), čomu zodpovedá použitie ust. § 38 ods. 5 Tr. zákona- pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije- a obžalovanému mal byť preto ukladaný trest v rozmedzí 5 a pol roka až 8 rokov. Keďže prokurátor nepodal vo vzťahu k výroku o treste odvolanie, nebolo možné uvedenú nesprávnosť napraviť (zákaz zmeny k horšiemu).

Odhliadnuc od hore uvedených skutočnosti je ale možné konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.

Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím okresného súdu ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu, pričom má za to, že uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, teda na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, je možné, aj napriek uvedenému, považovať za primeraný ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutia prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda rozhodnutie okresného súdu o tom, že výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia zákonné. Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T 103/2012 zo dňa 6.3.2013).

Výroky o náhrade škody sú taktiež v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Poškodení W. B. a W. zdravotná poisťovňa, a. s. si síce uplatnili nárok na náhradu škody, avšak okresnému súdu nepredložili potrebné doklady, ktoré by preukazovali výšku ich uplatneného nároku. Poškodení v adhéznom konaní nepreukázali oprávnenosť výšky uplatnenej škody, preto okresný súd musel postupovať v zmysle ustan. § 288 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Odvolací súd už len záverom poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Obžalovaný odvolanie založil na opakovaných dôvodoch, ktoré boli uplatnené už v predchádzajúcom konaní, pričom s ich právnymi námietkami sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal.

Vo vzťahu k dôvodom odvolania obžalovaného poukazuje krajský súd na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, ktorými sa riadil pri preskúmavaní napadnutého výroku o vine, pričom na základe z hora uvedených dôkazov, mal aj odvolací súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, takým spôsobom, akým bol uznaný za vinného. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia taktiež presvedčivo vyargumentoval, z akých dôvodov posúdil súdený skutok inak v prípade vydania trestného rozkazu a neskôr na hlavnom pojednávaní. Aj odvolací súd ma za to, že zo strany obžalovaného došlo najprv k použitiu násilia voči poškodenému B.- uder päsťou do tváre poškodeného- a až následne ku zmocneniu sa mobilu jeho vytrhnutím z ruky poškodenému, čomu zodpovedá právna kvalifikácia skutku ako zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a nie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.