Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-557-2015.pdf
PDF · 191.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/557/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej splnomocnencom Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave na Grösslingovej ul. č. 4 proti žalovanej Slovenskej republike, v jej mene Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave na Župnom námestí 13, IČO: 00 166 073 o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .
Súd žalobu zamieta .
Žalovanej oproti žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobami doručenými Okresnému súdu Piešťany dňa 27.9.2012 domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to pre nesprávny úradný postup v súvisiacom exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany. Veciam (žalobám) podaným žalobkyňou na Okresný súd Piešťany boli na tomto súde vygenerované spisové značky v poradí od 4C/200/2012 po 4C/387/2012. Právoplatným uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 4C/200/2012-7 zo dňa 10.10.2012 boli veci spojené na spoločné konanie. Týmto uznesením bolo rozhodnuté, že konanie o žalobách bude ďalej vedené pod sp. zn. 4C/200/2012. 2. Žalobkyňa v každej zo žalôb vzniesla námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Piešťany a vzhľadom na ich pomer k veci a stranám konania žiadala o ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci a o prikázanie veci inému súdu. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10NcC/20/2012-15 zo dňa 18.10.2012 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu Piešťany z prejednávania a rozhodovania veci a vec sp. zn. 4C/200/2012 bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Skalica. Spojeným veciam OS Piešťany bola vygenerovaná po doručení vecí na Okresný súd Skalica sp. zn. 3C/490/2012. Okresný súd Skalica uznesením č.k. 3C/490/2012-32 z 6. marca 2014 rozhodol, že veci Okresného súdu Piešťany, teda aj vec žalobcu pôvodne vedená Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 4C/255/2012 (žalobca si ju interne označil 7048- ISTINA RS ) sa vylučujú na samostatné konanie. Vec pôvodne Okresného súdu Piešťany má po právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Skalica o vylúčení veci sp. zn. 7C/557/2015. 3. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobkyni nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Piešťany, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobkyne, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom (povinným) M. U., C.. XX.XX.XXXX ( po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil pri dôjdení návrhu exekučnej veci číslo K. XXXX/XXXX) v zákonom stanovenej lehote
a rozsudkom žalobkyňa požadovala rozhodnúť, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu majetkovej škody sumu 894,65 eur a z titulu nemajetkovej ujmy čiastku 178,93 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobkyňa navrhla priznať jej náhradu trov konania. Ďalej je v žalobe uvedené, že žalobkyňa je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhla písomným podaním, a to postupom podľa § 38 Exekučného poriadku, zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere označenej v žalobe a v žalobe označeným dlžníkom zo zmluvy o úvere a čísla exekučnej veci, vyregistrovanej exekútorom po podaní návrhu exekútorom na miestne a vecne príslušnom súde Okresnom súde Piešťany ( Exekučnom súde) požiadal exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd rozhodol podľa tvrdenia žalobkyne o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 31.7.2012 a konanie pritom začalo dňa 22.2.2011, t.j. s omeškaním viac ako 525 dní), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Podľa žaloby upozornila žalobkyňa na fakt, že v dôsledku zbytočných prieťahov vzniká a zväčšuje sa na jej strane škoda, spočívajúca v nemožnosti výkonu práva priznaného exekučným titulom, v oslabení vymožiteľnosti pohľadávky, poklese bonity dlžníka a nebezpečenstve, že sa dlžník bude zbavovať svojho majetku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobkyňa uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobkyni vznikla majetková škoda v sume 894,65 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere a nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 178,93 eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobkyne, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jej pohľadávky. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobkyňa si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 178,93 eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Žalobkyňa uviedla, že postupovala podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, ktoré však do podania návrhu na žiadosť pozitívne nereagovalo, preto podala túto žalobu. Súd vyzval žalobkyňu, aby v žalobách, podaných na Okresnom súde Piešťany, vedených pod spisovými značkami uvedenými v uznesení Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C/490/2012 upresnila, či sa žalobkyňa domáha nároku na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov alebo sa nároku domáha z iného dôvodu, ktorý treba tiež jednoznačne uviesť s uvedením u jednotlivých žalôb, v ktorých budú upresňované rôzne dôvody vždy uviesť, že upresnenie patrí k tej ktorej spisovej značke Okresného súdu Piešťany a internú značku žalobkyne, ňou uvádzanú na prvej strane jej žaloby. Súd po žalobkyni požadoval v prípade, že sa domáha nároku na náhradu škody z dôvodu prieťahov, aby s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. predložila : výsledky vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaniach vedených pôvodne pred Okresným súdom Piešťany v tých exekučných konaniach, ktorých spisové značky súd uvádzal v uznesení sp. zn. 3C/490/2012, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp. sťažností na prieťahy v uvedených konaniach alebo aby žalobkyňa označila dôkaz, že sa jedná o prieťah z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca, resp. sudcovia Okresného súdu Piešťany, ktorým bola pridelená tá ktorá exekučná vec sa dopustil (dopustili) disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatné rozhodnutie, príp. rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým (mi) sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie exekučnej veci Okresného súdu Piešťany bez zbytočných prieťahov alebo právoplatné rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej (ústavných) sťažnosti (sťažnostiach), ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci, resp. vecí bez zbytočných prieťahov v exekučných veciach Okresného súdu Piešťany, uvedených pod spisovými značkami v uznesení Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C/490/2012.
4. Žalovanej bolo dané na vedomie, na čo bola žalobkyne vyzvaná podľa bodu zhora. Žalovaná v písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasila, pre neúplnosť a zmätočnosť podanej žaloby a rovnako i na nejasný titul nároku na náhradu škody, navrhla postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p. a žiadala ju zamietnuť z nasledovných dôvodov: mala za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku a podaním žaloby o náhradu škody nie je dodržaná zákonná lehota 6 mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola žalovanej doručená v dňoch 23.4.2012 do 25.9.2012. Celkovo išlo o 43.000 žiadostí žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, z toho nesprávny úradný postup OS Piešťany bol namietaný v 1092 žiadostiach, pričom žaloba na súd bola podaná dňa 27.9.2012. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktoré žalobkyňa napriek opakovaným výzvam žalovanej neodstránila, preto žalovaná nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný a zo strany žalobkyne za zmarený. Vo veci samej žiadala žalobu zamietnuť ako neodôvodnenú a nepreukázanú. Žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. K nesprávnemu úradnému postupu ďalej uviedla, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu a skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie ÚS SR z 03.03.2011, č. k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010). K tvrdeným prieťahom v konaní má žalovaná za to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody môže súd vychádzať z existencie prieťahov v konaní len v prípade, že tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobkyňa nepreukázala, že by podala sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Poukázala na nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnenie podmienok pre možnosť priznania náhrady v peniazoch a napokon i neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Namietala, že žalobkyňa nepreukázala pri vyčíslení nároku na náhradu materiálnej škody existenciu dlžníka, existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka a tvrdenie, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae, žalobkyňa mala možnosť získať iný exekučný titul, a to napríklad podaním žaloby na súd. Žalovaná poukázala na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká. Žalobkyňa uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje. Pri priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobkyňou, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Žalovaná poukázala na podnikateľskú činnosť žalobkyne, keď praktiky žalobkyne sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobkyne podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobkyňa je vnímaná ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúce slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.
5. K vyjadreniu žalovanej žalobkyňa reagovala podaním, doručeným súdu dňa 17.4.2015. K vyjadreniu žalovanej, že žalobný návrh vykazuje viaceré nedostatky, žalobkyňa uviedla, že žalovaná predmetné nedostatky neoznačuje konkrétne vo vzťahu k individuálnemu žalobnému návrhu, ale ponúka súdu len všeobecný príkladný výpočet, z pozície žalovanej Ide o vyjadrenie, ktoré neumožňuje v tomto štádiu konania žalobkyni viesť kontradiktórny súdny proces. K tomu, že žalovaná vytýkala, že žalobkyňa neuviedla spisovú značku podľa žalobkyne žalobkyňa pravdivo opísala jej známe skutočnosti rozhodujúce pre predmet sporu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, pričom použila údaje umožňujúce spoľahlivo identifikovať exekučné konanie, v ktorom sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu. K žalovanej vytýkanému nepriloženiu dôkazov žalobkyňa má žalobkyňa za to, že takýmito dôkazmi žalobkyňa nedisponuje, žalobkyňa označením dôkazov žalobkyňa neprenáša dôkazné bremeno na súd, ale len žiada, aby súd v tomto konaní vykonal rozhodujúci dôkaz t.j. oboznámenie sa s exekučným spisom (celým), pričom nie je v možnostiach žalobkyne tento dôkaz súdu poskytnúť. K žalovanej namietanej nejasnosti titulu nároku na náhradu škody žalobkyňa uviedla, že žalobný návrh v časti IV. jednoznačne vypovedá o tom, že titul nároku (tak ako ho označuje žalovaná) je určený ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a ide o nesprávny úradný postup. Žalobkyňa podrobne špecifikuje, v čom vidí nesprávnosť úradného postupu súdu a) exekučný súd nerozhodol o návrhu v zákonom predpokladanom čase (v legálnej lehote) a po uplynutí takto predpokladaného času (legálnej lehoty) bol po právne významný čas exekučný súd v konaní bezdôvodne nečinný, čím spôsobil zbytočné prieťahy, b) exekučný súd vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná sa snaží ospravedlniť svoj nesprávny úradný postup tým, že prenáša zodpovednosť zaň na žalobkyňu, ktorá sa podľa jej mienenia nedostatočne sťažovala na nečinnosť. Takáto premisa je podľa žalobkyne neprípustná. Štátny orgán musí vo veci konať aj bez urgencií a sťažností účastníka konania, ak mu v tom nebránia objektívne prekážky. Navyše platí základné právo každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a právo každého na prejednanie veci v primeranom čase (čl. 6 ods. 1 ECHR) Preto je pre existenciu prieťahov v konaní, porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, ako aj pre nečinnosť súdu, právne irelevantné zaoberať sa typom a počtom urgencií a sťažností. Poukázala na to, že vyvinula enormné úsilie, aby docielila vecný posun v exekučnom konaní a primäla súd k vydaniu rozhodnutia a to tým, že 18.2.2009 spísala a podala žiadosť o informáciu o stave konania, kde namietala porušovanie svojich práv márnym uplynutím času v exekučnom konaní porušovateľom a požadovala, aby súd rozhodol o návrhu na zmenu exekútora, dňa 20.5.2009 opätovne spísala a podala žiadosť o informáciu o stave konania, zopakovala svoju námietku ako zo dňa 18.2.2009, dňa 20.5.2009 spísala a podala ďalšiu žiadosť vo význame ako u predchádzajúcich žiadostí, dňa 23.9.2010 podala žiadosť o informáciu o stave konania - zmena exekútora - urgencia, 27.9.2010 spísala ďalšiu žiadosť o informáciu o stave konania - zmena exekútora. Keďže súd neuskutočnil žiadne účinné a efektívne riadiace opatrenia na odstránenie porušovania práv žalobkyne, žalobkyňa podala sťažnosť ústavnému súdu, ktorou sa domáhala ochrany základných práv a vyslovenia príkazu konať. K žalovanou označenému rozhodnutiu ÚS SR sp. zn. III: ÚS 69/2011-25 žalobkyňa uviedla, že nie je publikovaným rozhodnutím a preto nemá zásadný právny význam v zmysle zjednocovania rozhodovacej činnosti súdov. Ústavný súd v ňom konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V danom konaní všeobecný súd nerozhoduje o porušení základného práva sťažovateľa, ale o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Preto postupy ústavného súdu používané k porušeniu základného práva nemôžu byť podstatné. K tvrdeniu žalovanej, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, žalobkyňa uviedla, že ak exekučný súd včas nevydá či už poverenie alebo uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia(ku ktorému musel dospieť v lehote 15 dní odo podania návrhu), spôsobuje zbytočné prieťahy a táto jeho pasivita predstavuje neodôvodnenú nečinnosť súdu, ktorú je nevyhnutné hodnotiť ako nesprávny úradný postup spôsobilý privodiť stranám konania škodu. K vyjadreniu žalovanej, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, žalobkyňa uviedla, že podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote i nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Ďalej žalobkyňa uviedla, že exekučný súd prekročil zákonom stanovený limit otázok, ktoré je exekučný súd oprávnený preskúmať, vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Aj v zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktorých sa dovoláva žalovaná, má exekučný súd postupovať vždy s dodržaním procesných zásad spravodlivého súdneho konania. To sa v danej veci nestalo a súd rozhodoval s použitím princípu ex offo bez vypočutia strán (účastníkov exekučného konania). V nadväznosti na žalovanou uvádzané uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011 žalobkyňa
uviedla, že exekučný súd neskúmal dôsledne priebeh rozhodcovského konania ani úmysel strán, najmä povinného zotrvať na platnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) nevykonal žiadne dokazovanie, a to ani v smere získania vyjadrenia zo strany účastníkov. V takejto situácii bolo jeho rozhodnutie predčasné a právne neudržateľné pre nedostatok dôkazov. Namietaný nesprávny úradný postup nebol realizovaný v súlade s označeným uznesením. Žalobkyňa sa návrhom nedomáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia, preto argumentácia žalovanej vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu je bezpredmetná. Žalobkyňa popiera argument žalovanej, že rozhodcovské konanie prebehlo bez účasti spotrebiteľa, k tomuto nepredložila žiadny dôkaz. Navyše takéto tvrdenie mal exekučný súd preveriť prejednaním veci a vykonaním dokazovania. Žalovanou označené rozhodnutie NS SR ČR sp, zn. 2 Cz 38/76 sa podľa žalobkyne lehotou danou k predbežnému prerokovaniu nároku alebo jej uplynutím vôbec nezaoberá. Žalobkyňa tvrdí, že k naplneniu pojmu predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dôjde už samotným podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v danom prípade bola žiadosť jednoznačne podaná, čo potvrdzuje aj žalovaný v obsahu svojho vyjadrenia. Žalobkyňa poprela, že by akokoľvek marila predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, reagovala na každý podnet žalovanej obšírnym stanoviskom, v ktorom podrobne vysvetlila všetky rozhodujúce skutočnosti Žalobkyňa nesúhlasí s názorom žalovanej, že súd v danom konaní neskúma okolnosti označované v justičnej praxi ÚS SR zbytočnými prieťahmi, podľa žalobkyne právomoc rozhodnúť o škode spôsobenej nesprávnym úradným postupom má jednoznačne všeobecný súd a preto má právomoc skúmať aj okolnosti s tým súvisiace. Pri argumente žalovanej, že prieťahy v konaní je oprávnený konštatovať jedine ústavný súd alebo predseda súdu žalobkyňa poukázala na § 9 ods. 1 ZoZŠ a poukázala aj na ust. Čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, ktorá je základom žalobkyňou uplatneného nároku. Je presvedčená, že taký výklad ZoZŠ, ktorým by súd nebol oprávnený skúmať existenciu zbytočných prieťahov v konaní je ústavne nekonformný a s ohľadom na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR je takýto výklad neprípustný. K otázke preukázania majetkovej škody uviedla, že sa v tomto konaní nedomáha náhrady majetkovej škody, ktorá by predstavovala znížený výťažok exekúcie, ale si ako náhradu majetkovej škody uplatňuje náklady, ktoré jej vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nekonaním exekučného súdu. Ak by súd včas rozhodol, nemusela sa žalobkyňa prostredníctvom svojich zamestnancov venovať urgenciám, sťažnostiam, evidencii prípadov kde nebolo rozhodnuté atď. Žalobkyňa na preukázanie výšky škody zadala spracovanie znaleckého posudku Znaleckému ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave a žiada, aby súd vykonal tento znalecký posudok ako dôkaz zásadného významu. Pri náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala na prípad Comingersill S.A. v. Portugalsko (rozhodnutie z 6.4.2000 týkajúce sa sťažnosti 35382/97) ECtHR, ten nevylúčil, že aj pri obchodnej spoločnosti môže vzniknúť aj iná ako peňažná škoda, volajúca po finančnom odškodnení. K otázke príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a/alebo nemajetkovou ujmou žalobkyňa uviedla, že k jej uplatnenej a špecifikovanej náhrade škody a nemajetkovej ujmy je potrebné uviesť, že k vzniku majetkovej škody resp. nemajetkovej ujmy by jednoznačne nedošlo, ak by súd rozhodnutie vydal včas. Príčina a následok tak sú zrejmé, ich spojenie je priame, bezprostredné a neprerušené. Žalobkyňa zároveň uviedla, že súd svojim postupom porušil právo Európskej únie, poukázala na judikatúru Súdneho dvora EÚ, Spolkového súdneho dvora v Nemecku, Ústavného súdu ČR, pričom podľa žalobkyne exekučný súd postupoval nesprávne, ak porušil v exekučnom konaní pri aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách jej záväznú interpretáciu vykonanú Súdnym dvorom EÚ a nepredložil Súdnemu dvoru EÚ návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke. 6. Žalobkyňa podala na Okresnom súde Skalica dňa 5.5.2016 návrh na prerušenie konania, ktorým žiadala prerušiť konanie v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Návrh na prerušenie zdôvodnila skutočnosťou, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V uvedenom konaní vystupuje v postavení žalovaných Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako žalovaný 1/ a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako žalovaný 2/. U návrhu na prerušenie konania je poukázané žalobkyňou na skutočnosť, že Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky navrhla v uvedenom konaní predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:
1. Či ide o závažné porušenie práva Európskej únie, ak sa vymôže v exekúcii vedenej na základe rozhodcovského rozsudku plnenie z neprijateľnej podmienky v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie? 2. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stave veci môže v tomto prípade vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia? 3. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu? 4. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením? 5. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou škody? Zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 má podľa názoru žalobkyne pre ďalší priebeh a rozhodnutie v danom konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.
7. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. platného do 30.6.2016, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. 8. Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. platného do 30.6.2016, súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. 9. Podľa § 164 C.s.p. platného od 1.7.2016, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 10. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) C.s.p. platného od 1.7.2016, súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. 11. Súd preskúmal návrh žalobcu na prerušenie konania a má za to, že v predmetnom konaní nie sú splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle § 164 C.s.p. (predtým § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Súd nezistil skutočnosti, ktoré by podmieňovali prerušenie konania. Preukázateľne neprebieha iné konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu. Súd je toho názoru, že potenciálne zodpovedanie prejudiciálnych otázok v znení, v akom boli Súdnemu dvoru Európskej únie predložené v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, nemá reálny dosah na prebiehajúci spor v predmetnej veci na Okresnom súde Skalica. Hoci je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 a rovnako i predmetom konania vedeného na Okresnom súde Skalica náhrada škody v súvislosti s postupom súdu v exekučnom konaní, v každom z týchto konaní ide o rôzne štádiá exekučného konania a uplatnený nárok opierajúci sa o iné skutkové tvrdenia. Prejudiciálne otázky v znení, v akom boli naformulované v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa týkajú zodpovednosti štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako strana konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia s ohľadom na stále prebiehajúce exekučné konanie, nečinnosť žalobkyne - spotrebiteľky ako povinnej a možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. V konaní na Okresnom súde Skalica sa žalobkyňa domáha zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy od žalovanej SR - Ministerstvo spravodlivosti SR s poukazom na prieťahy v exekučnom konaní, ktoré už je právoplatne skončené, žalobkyňa je oprávnenou v exekučnom konaní, v konaní pred Okresným súdom Skalica tvrdí, že si ako náhradu majetkovej škody uplatňuje náklady, ktoré jej vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nekonaním exekučného súdu, vzniknuté jej z dôvodu neskorého rozhodnutia exekučného súdu, spája ich s činnosťou svojich zamestnancov, ktorý sa podľa žalobkyne museli venovať urgenciám,
sťažnostiam, evidencii prípadov kde nebolo rozhodnuté atď. Súd s poukazom na uvedené dôvody návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol. 12. Žalovaná sa podaním z 13.4.2016, doručenom súdu 18.4.2016, vyjadrila k prípadnému párovaniu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku so žalobami. MS SR bolo od 23.4.2012 do 25.9.2012 celkovo v siedmych várkach doručených viac ako 43.000 žiadostí žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (z čoho nesprávny úradný postup OS Piešťany bol namietaný v 1092 žiadostiach. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí adresovaných žalobkyni, táto neposkytla v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jej nároku, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený. Žalovaná zaslala súdu tabuľku so zoznamom doručených žiadostí žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., v ktorých je namietaný nesprávny úradný postup OS Piešťany. 13. Žalobkyňa, zrejme v súvislosti s výzvou súdu opísanou v bode 4. rozsudku spolu s podaním doručeným súdu 5.5.2016 doručila súdu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 471/2012 zo dňa 7. mája 2013, znalecký posudok č. 1/2014, vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave a znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný znalcom Q.. W.. M.. B. O., M..
14. Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p. ) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
15. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
16. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17. S ohľadom na výšku uplatnenej pohľadávky vo veci ide o drobný spor, preto súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, rozsudok verejne vyhlásil, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia súd oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 7. marca 2017, t.j. v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
18. Súd po oboznámení sa so žalobou, oboznámení sa s písomným vyjadrením žalobkyne, žalovanej, s uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 3Er/351/2011-12 zo dňa 12.7.2012, s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 471/2012 zo dňa 7. mája 2013, znaleckým posudkom č. 1/2014, vypracovaným Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave a znaleckým posudkom č. 1/2013 vypracovaný znalcom doc. W.. M.. B. O., M.., s celým spisovým materiálom v exekučnej veci zistil tento skutkový stav veci:
19. Zo spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 3Er/351/2011 mal súd za zistené, že žiadosťou o udelenie poverenia K. XXXX/XX zo 7.3.2011, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 16.3.2011, žiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý Okresný súd Piešťany o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému Petrovi Richterovi, na základe exekučného titulu, za ktorý bol označený Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 02291/10 vydaný dňa 14.7.2010, právoplatný 31.01.2011, vykonateľný 31.01.2011 a zápisnice spísanej pred exekútorom 22.2.2011 pre vymoženie istiny 180,- eur s príslušenstvom. Podľa zápisnice spísanej exekútorom išlo aj o zmenkový úrok 0,25% denne z 180,- eur od 25.9.2009 do zaplatenia a zákonný úrok 6% ročne zo sumy 180,- eur od 29.1.2010 do zaplatenia a trovy konania 111,49 eur. Exekučný súd rozhodol o žiadosti exekútora dňa 12.7.2012 uznesením č.k. 3Er/351/2011-12 tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie s odôvodnením, že rozhodcovská doložka k zmluve o úvere nepredstavuje individuálne dojednanie, ktoré by mohol povinný pri uzatváraní zmluvy ovplyvniť, rozhodcovská doložka splýva s ostatnými zmluvnými dojednaniami zmluvy o úvere, pričom povinný ak by nesúhlasil s rozhodcovskou doložkou, znamenalo by to odmietnutie návrhu na uzavretie zmluvy ako celku, doložka síce dáva spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, ale iba vtedy, ak by sám podaním žaloby založil právomoc všeobecného súdu, v opačnom prípade je voľba na strane oprávneného, a povinný je povinný sa
podrobiť konaniu na rozhodcovskom súde, ak konanie vyvolá dodávateľ. Exekučný súd zdôvodnil, že rozhodcovská doložka tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, v dôsledku čoho nebola platne založená právomoc rozhodcu na prejednanie veci a vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý by mohol byť spôsobilým exekučným titulom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.9.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoE/70/2013-29 z 2.4.2014.
20. Z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 471/2012 zo dňa 7. mája 2013 mal súd za zistené, že základné právo obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaniach vedených pod sp. zn. 5 Er 1415/2010, sp. zn. 5 Er 2105/2010, sp. zn. 5 Er 3510/2010, sp. zn. 3 Er 351/2011, sp zn. 5 Er 3047/2009, sp. zn. 5 Er 3329/2010, sp. zn. 5 Er 1417/2010, sp. zn. 6 Er 740/2010, sp. zn. 5 Er 3335/2010, sp. zn. 5 Er 3083/2010, sp. zn. 9 Er 87/2011, sp. zn. 5 Er 741/2010, sp. zn. 6 Er 3082/2010, sp. zn. 3 Er 250/2011, sp. zn. 3 Er 482/2011 a sp. zn. 11 Er 368/2011 porušené boli. Obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. bolo zároveň priznané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré jej bol Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
22. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
24. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
25. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
26. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia/ žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.
27. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
28. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
29. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
30. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
31. Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
32. Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
33. Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
34. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ( v čase začatia exekučného konania ) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
35. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
36. Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, ods. 2 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
37. V súvislosti s námietkami žalovanej o predčasne podanej žalobe, ako aj o neúplnosti žaloby, súd konštatuje, že neboli dôvody na zastavenie konania v dobe podania žaloby v zmysle v tom čase účinného ustanovenia § 103, § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., a ani v zmysle ustanovenia § 161 C.s.p. účinného od 01.07.2016. V spore strán nebola sporná skutočnosť, že žiadosť o predbežné prejednanie nároku bola na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky doručená dňa 23.4.2012. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku a podaním žaloby doručenej súdu 27.9.2012 nebola dodržaná zákonná lehota 6 mesiacov. Táto však uplynula počas konania o žalobe. Bolo preto právne irelevantné, že lehota
nebola dodržaná ku dňu podania žaloby a nesporné, že nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov zo strany žalovanej uspokojený nebol. Tým súd mal splnenú podmienku zo strany žalobkyne podľa § 15 a 16 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s nadriadeným orgánom, ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.
38. Podľa § 161 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky")(1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (2). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví (3).
39. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
40. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
41. Súd nenašiel dôvod na odmietnutie žaloby žalobkyne podľa ustanovenia § 43 ods. 1, 2 O.s.p., a ani v zmysle ustanovenia § 129 C.s.p. účinného od 01.07.2016, nakoľko v žalobe žalobkyne je dostatočne uvedené, čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu, žaloba zodpovedala ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p, preto súd žalobu vecne prejednal.
42. Súd vyvodil ten právny záver, že predmetom konania je žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody v sume 894,65 eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 178,93 eur podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Piešťany ako exekučného súdu v súvislosti s exekučným konaním vedeným na súde pod sp. zn. 3Er/351/2011. Žalobkyňa za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Žalobkyňa nesprávny úradný postup charakterizovala nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
43. Súd vychádzal z toho, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú po prvé nesprávny úradný postup, po druhé vznik a existencia škody a po tretie príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
44. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov" ( podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2010 sp. zn. 5 Cdo 126/2009).
45. Z uznesenia Okresného súdu Piešťany č.k. 3Er/351/2011-12 bolo k veci strán zistené, že exekučný súd poverenie nevydal, žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol.
46. Čo sa týka prieťahov v konaní, súd sa stotožňuje s názorom, vyjadreným v písomnom vyjadrení žalovanej k žalobe, a súd má za to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa troch základných kritérií, za ktoré považuje zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne
konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, ale súdmi, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajský súd, najvyšší súd (porovnaj napr. dôvodová správa k zákonu č. 412/2012 Z. z.) tak, ako k tomu došlo podľa nálezu Ústavného súdu SR, predloženého žalobkyňou a uvedeného nižšie v rozsudku.
47. Súd má za to, že aj keď § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu podania žaloby neobsahuje ustanovenia o právomoci prvostupňového súdu rozhodovať vo veciach náhrady škody z titulu prieťahov v konaní až po právoplatnom rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní, tak z dôvodovej správy týkajúcej sa poslednej novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že takýmto spôsobom bolo potrebné k citovanému ustanoveniu zákona pristupovať vždy. Novela nezaviedla nič nové, len explicitne vyjadrila, čo bolo zrejmé už pred účinnosťou novely. K doplneniu ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. zákonodarcu nepochybne viedla skutočnosť, že práve z dôvodu absencie explicitného vyjadrenia povinnosti súdu vychádzať aj pri posudzovaní nárokov vyplývajúcich z tvrdeného nesprávneho úradného postupu z rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní (s tým, že takéto nie je v právomoci prvostupňového súdu) prichádzalo v praxi k nejednotnosti vo výklade citovaného zákona a zrejme i k nejednotnosti v konaní pred súdmi. Uvedené podľa názoru súdu vyplýva z bodu 7 dôvodovej správy k návrhu zákona č. 508/2010 Z. z., ktorý novelizuje zákon č. 514/2003 Z. z., podľa ktorej návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením čl. 127 ods. 1 Ústavy SR.
48. Žalobkyňa súdu podaním z 24.3.2016, doručeným súdu dňa 29.3.2016, ako súd už uviedol, predložila Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky. Išlo o sp. zn. IV. ÚS 471/2012 zo dňa 7. mája 2013, ktorým ústavný súd rozhodol, že základné právo obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (teda žalobkyne v konaní o náhradu škody a nemajetkovú ujmu) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany okrem iných i v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 351/2011 boli porušené.
49. Na základe vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky považoval súd prvú z podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, s to nesprávny úradný postup, za splnenú. 50. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe ešte aj vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť plnené kumulatívne. 51. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať.
52. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobkyne, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom; teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobkyne rozhodujúcim, t.j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jej majetok by sa nezmenšil.
53. Strany v sporovom konaní ( pred 1.7.2016 účastníci konania) majú ( mali) procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana (účastník), ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.
54. Žalobkyňou tvrdená majetková škoda v sume 894,65 eur mala predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere a nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Takto to tvrdí žalobkyňa v žalobe.
55. Žalobkyňa súdu predložila znalecký posudok č. 1/2014, vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. V bode 2 Úvodnej časti znaleckého posudku je uvedené, že tento bol vypracovaný za účelom súdneho konania, neuvádza sa pre ktorým konkrétnym súdom je vedené. Žalobkyňa dôkazom mienila dokázať , že jej nesprávnym úradným postupom exekučného súdu vznikli náklady a tým majetková škoda, dôkazom mienila preukázať výšku škody. Z tohto žalobkyňou predloženého dôkazu nevyplýva, nie je v ňom bližšie špecifikované, ktorého súdneho konania iba z tých 1092 žalobných návrhov žalobkyne podaných iba na Okresnom súde Piešťany sa má dôkaz týkať. Nakoľko ide o všeobecný znalecký posudok a nejedná sa o posudok, ktorý by bol vypracovaný pre konkrétnu právnu vec, súd tu má na mysli práve konanie strán, vedené pred Okresným súdom Skalica vo veci sp. zn. 7C/557/2015, súd na dôkaz nemohol prihliadnuť. Znalecký posudok bol spracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a prípadne nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach. Týchto podľa podania žalovanej bolo uplatnených na predbežné prejednanie zhruba 43.000 a Okresný súd má poznatok, že iba v jednom oddelení Okresného súdu Skalica napadlo sudcovi 328 vecí, podaných žalobkyňou iba na Okresnom súde Piešťany. Záver posudku je taký, že na základe nesprávneho úradného postupu súdov a zbytočnými prieťahmi pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia - žaloby NZP a NP, znalci vyčíslili majetkovú škodu pre každý jednotlivý prípad vo výške 30,76 eur a pre konanie o žiadosti o zmenu exekútora - žaloby ZE vo výške 31,68 Eur. Znalecký posudok však nevychádzal pri výpočte tejto škody z konkrétneho súdneho sporu. Znalecký posudok sa nevzťahuje na konkrétne právne veci, ide o všeobecný posudok, ktorý sa vzťahuje na hromadné podanie žalobkyne v obdobných veciach, podaných nielen na OS Piešťany, ale aj na ostatných okresných súdoch SR. Znalci sa navyše vyjadrujú k právnym otázkam, čo im vôbec neprináleží. Okrem uvedeného v tomto konaní nejde o žalobu NZP, ani o žalobu NP či ZE, ale o žalobu ISTINA RS, k stanoveniu majetkovej škody pre prípad žaloby ISTINA RS sa znalecký posudok nevyjadruje ani všeobecne ani konkrétne. Pokiaľ by sa aj opomenula úloha, daná znalcom, že majú stanoviť náklady k interným značkám žalobkyne uvedených v znaleckých posudkoch, v znaleckých posudkoch určené náklady nezodpovedajú výške žalovanej škody žalobkyňou v tých veciach, ktoré si interne označila žalobkyňa ako ISTINA RS. Žalobkyňa ani potom nedokázala znaleckými posudkami tvrdenú výšku majetkovej škody. 56. Žalobkyňa svoje tvrdenia o škode v žalobe všeobecne popísané teda žiadnym spôsobom nepreukázala, pričom určenie výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode, o skutočnej výške škody nesvedčia ani znalecké posudky. Žalobkyni vznikla podľa jej tvrdení v žalobe majetková škoda predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi na základe zmluvy o úvere. Žalobkyňa zároveň žiadnym spôsobom nepreukázala, z akého dôvodu sa nemôže domáhať plnenia od povinného na základe žaloby pred všeobecným súdom. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že by vydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo k založeniu prekážky veci rozhodnutej. V prípade, že exekučný súd odmietol udeliť poverenie na vykonanie z dôvodu absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, stáva sa rozhodcovský rozsudok nulitným aktom (paaktom), ktorý netvorí prekážku res iudicatae. Tomu nasvedčuje aj právna prax, žaloby množstva iných veriteľov na zaplatenie pohľadávok nevymožených v predošlých exekučných konaniach v dôsledku nevykonateľných exekučných titulov (aj rozhodcovských rozsudkov)
sú súdmi bez problémov prejednávané a rozhodované. Žalobkyňa tak v konaní nepreukázala reálny vznik škody v tvrdenej sume 894,65 eur a rovnako nepreukázala ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a tvrdenou škodou.
57. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na nemajetkovú ujmu, uplatnený žalobou, túto môže súd priznať s ohľadom na § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobkyňa svoj nárok o náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnila tým, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobkyne, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jej pohľadávky, žalobkyňa mohla vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jej pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedela, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Žalobkyňa si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jej práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 178,93 eur, teda 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že tak, ako sú v zákone koncipované tieto podmienky, vzťahujú sa skôr na poškodeného - fyzickú osobu, okrem písm. b). Napriek tomuto však ani nemajetková ujma sa nepriznáva automaticky len na základe konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, keď aj tu platí povinnosť jej preukázania. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy v konaní pre okresným súdom, ktorému je daná právomoc konať o nemajetkovej ujme podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ( nie podľa Ústavy Slovenskej republiky, v tomto prípade má právomoc rozhodovať Ústavný súd Slovenskej republiky o finančnom zadosťučinení). Žalobkyňa nepreukázala tvrdenia, že nesprávnym úradným postupom exekučného súdu bola vyvolaná situácia, ktorá ovplyvnila jej ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohla prijať. Samotné vedenie exekučného konania, bez ohľadu na jeho dĺžku, nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávnenej, resp. exekútora, s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Žalobkyňa nepreukázala tvrdené následky nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, keď nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a v dôsledku toho neuniesla dôkazné bremeno ani o tejto časti žaloby. Súd zároveň nevidel žiaden dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy.
58. Podľa názoru súdu sa žalobkyňa snaží ňou podanou žalobou eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. Nepochybne žalobkyni musela byť všeobecne známa vzhľadom na predmet jej podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských rozsudkov. Z množstva exekučných konaní, ktoré sú vedené na všetkých súdoch Slovenskej republiky, je súdu známe, že žalobkyňa využívala práve rozhodcovské doložky a o jej nárokoch rozhodovali rozhodcovské súdy, ktoré nerešpektovali ustanovenia právnej úpravy o ochrane spotrebiteľov a priznávali žalobkyni aj také plnenia, ktoré boli nedôvodné pre zjavne neplatné zmluvné podmienky. V tejto súvislosti súd nad rámec prejednávanej veci poukazuje aj na spôsob uplatnenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobkyne. Je známou skutočnosťou, že žalobkyňa podala na súdy Slovenskej republiky množstvo žalôb, ktoré sa týkajú tých istých strán a ich skutkový základ je rovnaký (oneskorené rozhodnutie súdu v exekučnom konaní a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup exekučného súdu), podľa súdu dostupných údajov podala v roku 2012 43-tisíc žalôb z exekučných konaní o náhradu škody voči Slovenskej republike na okresných súdoch a odvolaní na krajských súdoch, na Najvyšší súd Slovenskej republiky asi 300 dovolaní a na Ústavný súd Slovenskej republiky tiež vyše 10-tisíc sťažností. Súdu je zároveň zo svojej rozhodovacej činnosti známe, že v súvislosti s jedným rozhodnutím exekučného súdu v jednom exekučnom konaní - zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (teda v súvislosti
s jedným tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) žalobkyňa podala dve žaloby, jednu s interným označením žalobcu „NZP“ a druhú s označením „ISTINA RS“ (napríklad sp. zn. 7C/485/2015 a v druhom konaní o žalobe sp. zn.7C/654/2014) . V žalobe s označením „NZP“ žalobkyňa požaduje zaplatenie majetkovej škody v sume 125,- eur (napriek tvrdeniu o rôznej dĺžke omeškania exekučného súdu s vydaním rozhodnutia si žalobkyňa v každej z týchto žalôb uplatňuje rovnakú náhradu majetkovej škody) a nemajetkovej ujmy vyčíslenej v sume 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Súd v súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou považuje za potrebné poukázať na zistenú skutočnosť, že v žalobe je tvrdenie o dátume rozhodnutia exekučného súdu s jeho skutočným dátumom rozhodnutia nesprávne , keď exekučný súd vydal rozhodnutie aj niekoľko mesiacov pred žalobkyňou tvrdeným dátumom. Z toho plynie, že žalobkyňou uvedený počet dní v žalobe, od prijatia žiadosti exekútora do dňa rozhodnutia o žiadosti súdom je nesprávny a následne aj z toho vyčíslená nemajetková ujma je uplatnená nesprávne, preto žalobkyňou vyčíslené omeškanie exekučného súdu a z toho plynúce aj vyčíslenie nemajetkovej ujmy je zavádzajúce a nesprávne. V žalobe s označením „ISTINA RS“ žalobkyňa zasa požaduje zaplatenie majetkovej škody v sume predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá podľa tvrdenia žalobkyne viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi na základe zmluvy o úvere a nemajetkovej ujmy vyčíslenej v sume 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Žalobkyňa tak v súvislosti s jedným a tým istým tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu uplatňuje dvakrát nemajetkovú ujmu, pričom v každom prípade používa iný spôsob výpočtu jej výšky.
59. Keďže ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne (v danom prípade neboli), súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 60. Žalobkyňa v konaní predložila aj znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný znalcom doc. W.. M.. B. O., M.., ktorému žalobkyňa ako súkromnoprávna osoba podľa bodu 1 zadala úlohu preskúmať jednotlivé záväzné pramene práva EÚ a súvisiace nezáväzné pramene práva EÚ, ktoré obsahujú ustanovenia o rozhodcovskom konaní v tzv. spotrebiteľských sporoch vrátane súvisiacej judikatúry Súdneho dvora EÚ a zistiť, či tieto obsahujú výslovný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, t.j. či je právom EÚ zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Súd v konaní neprihliadol na predložený dôkaz z toho dôvodu, že kompetentný vykladať právo Európskej únie je Súdny dvor Európskej únie. Súdu sa zároveň javí riešenie vyššie uvedenej úlohy ako nadbytočné, keďže je zrejmé, že rozhodcovské konanie nie je v spotrebiteľských sporoch výslovne zakázané, či už vnútroštátnym právom alebo právom EÚ, ale je potrebné zaoberať sa spôsobom, akým sa dodávateľ so spotrebiteľom, ako so slabšou stranou z hľadiska vyjednávacej pozície a jeho informovanosti, dohodne na riešení prípadného sporu pred rozhodcovským súdom alebo rozhodcom, či nedochádza k zneužitiu nerovného postavenia spotrebiteľa dodávateľom, ktorý si riešenie sporu so spotrebiteľom pred rozhodcovským súdom obvykle nedojedná individuálne ale zakomponuje ho do ustanovení vopred pripravenej formulárovej zmluvy alebo formulárových zmluvných podmienok, pričom spotrebiteľ má možnosť buď prijať celú zmluvu aj s vopred naformulovanou rozhodcovskou doložkou alebo ju odmietnuť. V týchto intenciách preto záver znaleckého posudku, že právo EÚ všeobecne a bez splnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní, nemá žiadny dopad na prejednávanú vec. V prejednávanej veci nebol spor o tom, či možno alebo nemožno dojednať zo spotrebiteľom rozhodcovskú doložku alebo rozhodcovskú zmluvu, ale o tom, či v spotrebiteľskej zmluve bola alebo nebola platne vyjednaná, čo má za úlohu posúdiť súd v zmysle práva Európskej únie, týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa.
61. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej súd uvádza nasledovné, že premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Preto, keď súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa taktiež už nezaoberal.
62. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporového konania, je tomu tak z dôvodu, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (RuizTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
63. Pokiaľ ide o žalobný petit, týkajúci sa návrhu žalobkyne najprv vo veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom ( v čase podania žaloby podľa ustanovenia § 152 ods. 2 O.s.p.), že je na rozhodnutí súdu, či je tu dôvod pre postup podľa v čase podania žaloby platného § 152 ods. 2 O.s.p. Súd môže, ak uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., teraz od účinnosti ustanovenia § 214 C.s.p., účinného od 1.7.2016, vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu strany, pokiaľ takémuto návrhu na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej. 64. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
66. Žalovaná bola v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že súd priznal žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
67. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).