Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/590/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: SPP Distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: Alica Autnerová POTRAVINY, s miestom podnikania Suchá nad Parnou 329, 919 01 Suchá nad Parnou, IČO: 43 231 381, právne zastúpená: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Krížna 14, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 1.886,20 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanej sa priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.12.2015 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 1.886,20 eur spolu s úrokom z omeškania, špecifikovanom v petite žaloby ako aj náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že na odbernom mieste Suchá nad Parnou 329 v období od 19.3.2013 do 5.2.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber zemného plynu je podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.886,20 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva Hospodárstva Slovenskej Republiky č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanej - faktúra č. 9000174034 zo dňa 6.3.2014, splatná dňa 20.3.2014, znejúca na sumu vo výške 1.886,20 eur. Žalobca listom vyzval žalovanú na úhradu vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu vo vyššie uvedenom období v súlade s ust. § 82 ods. 1 Zákona o energetike. Žalovaná na výzvu nereagovala a faktúru za neoprávnený odber neuhradila..

2. Podľa § 267 ods. 3 ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

3. Okresný súd Trnava v skrátenom konaní vyhovel žalobe v plnom rozsahu a vydal dňa 29.2.2016 platobný rozkaz č.k. 36Cb/590/2015-32. Nakoľko žalovaná včas podala proti platobnému rozkazu odpor

s odôvodnením, súd v zmysle § 267 ods. 3 uznesením č.k. 36Cb/590/2015-43 zo dňa 23.8.2016 platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

4. Žalovaná v odpore zo dňa 18.3.2016 (č.l. 33 spisu) uviedla, že z jej strany nedošlo k žiadnemu neoprávnenému odberu zemného plynu a riadne platí za odber faktúry. So zariadením žiadnym spôsobom nemanipulovala a ani nemá vedomosť, že by s nim niekto manipuloval. Zariadenie sa nachádza na verejne prístupom mieste. Pracovníci SPP vykonali výmenu plynomeru bez jej prítomnosti a neuskutočnili riadny odpočet plynu. Žalobu pokladá za nedôvodnú.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 16.5.2016 (č.l. 37 spisu) uviedol, že v období od 19.03.2013 do 05.02.2014 na odbernom mieste Suchá nad Parnou 329, Suchá nad Parnou dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. Porušenie zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška č. 107/PL -2014 zo dňa 26.02.2014. V posudkovej časti znalec v znaleckom posudku uviedol, že jednoznačne uviedol, že optickým skúmaním povrchu zistil poškodenie - odstránenie obidvoch zaisťovacích prvkov plomby. V zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike „Neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.“ Žalovaná nebola označená ako poškodzovateľ zabezpečovacieho zariadenia plomby. Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním resp. takýmto stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Tým, že bolo preukázané, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, každý takýto odber sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považuje za neoprávnený odber, a nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené zabezpečovacie zariadenia. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba nie je možné v zmysle zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií v spojení s ust. zákona o energetike brať v úvahu, bolo potrebné určiť spotrebu zemného plynu určiť na odbernom mieste žalovaného prostredníctvom vyhlášky MHSR č. 449/2012 Z.z. a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, teda v období od 19.03.2013 do 05.02.2014. Porušením zabezpečovacieho zariadenia proti neoprávnenej manipulácií príp. plomby platnosť overenia meradla zanikla, nie je potrebné preukazovať či meradlo merá správne, a teda údaj uvedený na číselníku nie je možné akceptovať. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovanej nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na meradle a plyn, ktorý žalovaná odobrala bolo potrebné určiť vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle zákona. Žalovaná mala na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0m3. V prípade ak žalovaná uhrádzala zálohové platby dodávateľ zemného plynu vrátil vzniknutý preplatok za predmetné obdobie neoprávneného odberu. Nulová spotreba na faktúre resp. na vyúčtovaní je vedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona resp. vyhlášky. Nakoľko skutočne vzniknutú škodu nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov žalobca použil výpočet škody podľa všeobecne záväzného nariadenia a to vyhlášky MHSR č. 449/2012 Z.z. z zmysle ktorej vyčíslil žalobca škodu na sumu 1.886,20 eur.

6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 19.9.2016 (č.l. 50 spisu) okrem iného uviedla, že existujú dôvodné pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu, nakoľko tento ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemusí byť vlastníkom distribuovaného plynu. Zároveň vzniesla výhrady voči žalobcom predloženému znaleckému posudku, nakoľko tento nie je preskúmateľný a nie je možné overiť správnosť postupu znalca. V znaleckom posudku sa nenachádza opis postupu znalca, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom, a preto nie je možné zistiť akým spôsobom prišiel k jednotlivým záverom. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je právny pojem a len súd môže konštatovať, či k takémuto porušeniu došlo alebo nie. Znalec sa môže vyjadriť k poškodeniu plynomera alebo jeho časti, avšak nemôže konštatovať porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, pretože je úlohou súdu aby určil, ktoré poškodenia plynomera alebo jeho časti napĺňa znaky porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. V zmysle rozhodnutia Krajského

súdu v Prešove zo dňa 27.01.2016, spis. zn.: 15Co/275/2015, nie každé poškodenie plynomera znamená aj poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a tiež skutočnosť, že ak plynomer nezodpovedá požiadavkám stanoveným zákonom č. 142/2000 Z. z. o metrológii a požiadavkám stanoveným prílohou č. 13 Vyhlášky UNMS SR č. 210/2000 Z. z., to ešte neznamená, že plynomer nie je funkčný do času jeho výmeny. Zo znaleckého posúdenia porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii však znalec nemôže vyvodiť záver, či plynomer, na ktorom by bola údajne porušená plomba, meral hodnoty správne alebo nesprávne. Inak povedané, neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 o energetike automaticky neznamená nesprávne meranie plynu a vznik škody v zmysle množstva plynu na strane žalobcu. Takýto odber môže znamenať len vznik škody v zmysle poškodenia plynomeru ako takého, napríklad jeho obalu. O neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike by sa jednalo vtedy, ak by došlo k neoprávnenému zásahu do meradla (stočenie) a meradlo plynomeru by nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo odber plynu (nielen poškodenie zabezpečenia plynomeru, ale aj zásah do samotného meradla v ňom), čo však žalobca netvrdí. Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla a preto nebol k dispozícii vierohodný údaj o reálnej spotrebe plynu a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona, resp. vyhlášky. Je pravdou, že podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii „platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.“ Ak skončila platnosť overenia určeného meradla, znamená to len to, že takéto meradlo nemožno ďalej používať na daný účel v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Neznamená to však, že hodnoty, ktoré meradlo v čase do skončenia platnosti jeho overenia zaznamenávalo, nie sú relevantné a nemožno ich použiť. Právo naopak, nie je dôvod ich neakceptovať a zánik platnosti overenia určeného meradla nemožno vyhodnotiť ako absenciu objektívnych a spoľahlivých podkladov a tým bez ďalšieho pristúpiť k použitiu vyhlášky tak, ako to uvádza žalobca. Ak by mal platiť výklad žalobcu, tak platnosť overenia určeného meradla zaniká aj uplynutím času jeho platnosti a podľa žalobcu by aj v takomto prípade boli merané údaje nerelevantné, pretože síce by nikto do meradla reálne nezasiahol, ale takéto meradlo stratilo platnosť overenia z iného dôvodu (plynutím času). Takýto výklad je nelogický a v rozpore s princípom právnej istoty. Nárok na náhradu škody je nedôvodný a neoprávnený, nakoľko neboli splnené materiálne a formálne podmienky vzniku nároku na náhradu škody. Ak by teda v danom prípade boli naplnené znaky definície neoprávneného odberu plynu podľa zákona, žalobca by na účely preukázania existencie nároku na náhradu škody musel v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona preukázať aj to, že mu škoda skutočne vznikla. Čo sa však nestalo. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že dotknuté meracie zariadenie nemeria hodnoty správne (napr. kvôli zásahu do meradla). Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalobcovi vznikla škoda. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka platí, že podmienkou vzniku nároku na náhradu škody je nespochybniteľné preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda musí byť skutočná a musí byť bez pochybností spôsobená práve porušením právnej povinnosti (nepostačuje existencia len domnelej škody). Samotná škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a teda ani právo na jej náhradu. Nepostačuje pritom keď príčinná súvislosť je len tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná zo strany navrhovateľa, ako nositeľa dôkazného bremena. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom nielen bezpečne preukázaný, ale aj bezprostredný. Znalecký posudok nesmeruje k preukázaniu škody, ale zaoberá sa len analýzou poškodenia zabezpečovacieho zariadenia. Preukázanie poškodenia plomby nie je zároveň dôkazom o tom, či reálne došlo k neoprávnenému odberu a súčasne aj k vzniku škody. Vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška“) je možné použiť len pri tej skutkovej podstate neoprávneného odberu plynu, pri ktorej možno predpokladať využívanie, resp. spotrebu plynu (škoda predstavuje množstvo plynu). Vyplýva to napríklad aj z § 1 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorej: „Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a..“ Túto vyhlášku však nie je možné použiť a používať čisto formálne. Žiadne z ustanovení zákona o energetike nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať vznik skutočnej škody. Žalobca si túto povinnosť nesplnil a v konaní nepreukázal vznik skutočnej škody. Nepostačuje len vykonať fiktívny výpočet škody s odkazom na vyhlášku, ale žalobca musí preukázať, že neoprávneným odberom došlo k reálnej škode. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike je odoberateľ nositeľom objektívnej zodpovednosti. Odberateľ nemôže

plynomer dodatočne chrániť (napríklad uzamykateľná skrinka), pretože by tým porušil povinnosť umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu. Častokrát sa plynomery nachádzajú voľne prístupné komukoľvek (záhrada rodinného domu alebo spoločné priestory bytového domu), čo zásadne sťažuje dohľad odberateľov nad nimi a tým plnenie povinnosti predchádzať porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ktorú možno odvodiť od objektívnej zodpovednosti. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.5.2015, spis. zn.: 14Cob/176/2014, ktorým súd prelomil zásadu objektívnej zodpovednosti. Rozhodnutie sa síce týka elektroenergetiky, avšak štruktúra relevantných ustanovení o neoprávnených odberoch a tým aj konštrukcii zodpovednosti je rovnaká. „Krajský súd mal za to, že v konaní práve zásada, ktorú uvádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo 107/2008, ktoré rozhodnutie krajský súd i v tomto svojom rozhodnutí citoval, teda objektívnu zodpovednosť nemohol vyhodnotiť iným spôsobom, len tak, že táto predmetná zásada objektívnej zodpovednosti bola v tomto konaní prelomená, a to s dôrazom na zistený skutkový stav veci a to skutočnosťou, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný spôsobil porušenie zabezpečenia meradla, resp. by neoprávnene s ním manipuloval, resp. by bolo preukázané, že práve na jeho podnet a s jeho vedomím bolo zabezpečenie meradla, resp. samotné meradlo porušené.“ a „Práve tá skutočnosť, že do určeného meradla neoprávnene zasiahol zamestnanec navrhovateľa a nie odporca - skutočnosť v konaní nesporne preukázaná, nalomila znaky objektívnej zodpovednosti, na základe ktorej si navrhovateľ uplatnil svoj nárok žalobným návrhom, znegovala tak princíp objektívnej zodpovednosti na ktorú poukazoval navrhovateľ.“ K subjektívnej zodpovednosti sa podľa odôvodnenia rozhodnutia prikláňal aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí zo dňa 20.11.2012, spis. zn.: 13Co/159/2012, v ktorom uviedol: „Žalovaný v súdenej veci mal oslabené postavenie ako odberateľ elektrickej energie aj v tom, že v rámci spísania protokolu o neoprávnenom odbere nemal možnosť vyvrátiť či a akým spôsobom bol elektromer poškodený. Mala mu byť potom umožnená vzájomná možnosť obrany, teda možnosť prípadne namietať či akým spôsobom došlo k poškodeniu elektromera a tým k neoprávnenému odberu elektrickej energie. Aj odberateľ má právo, aby bol zabezpečený rozumný stav rovnováhy, aby mal vedomosť o tom, že došlo k zisťovaniu neoprávneného odberu a s akým výsledkom. Len tak je potom možné hodnotiť výsledky a formu zdokumentovania neoprávneného odberu ako primeranú aj k právam a právom chráneným záujmom odberateľa. Potom správne okresný súd uviedol, že za takýchto okolností nie je možné vylúčiť, a to aj vzhľadom na prístup ďalších osôb do objektu že práve táto skutočnosť mohla byť tou okolnosťou, ktorá objektívne bránila odberateľovi elektrickej energie ochraňovať elektromer. Vykonaným dokazovaním okresný súd dospel k záveru, že k poškodeniu elektromera mohlo dôjsť aj mimo sféru zodpovednosti žalovaného. Túto okolnosť žalobca podaným odvolaním nevyvrátil. Vzhľadom na nedostatky pri zisťovaní neoprávneného odberu elektrickej energie (absencia povinných náležitostí protokolu o neoprávnenom odbere) bolo úlohou žalobcu v konaní jednoznačne preukázať na základe ním navrhnutých dôkazov, že k poškodeniu elektromera došlo žalovaným v 1. rade prípadne žalovanou v 2. rade. V tomto smere ale nebol zo strany žalobcu produkovaný žiadny dôkaz.“ Má sa uplatňovať subjektívna zodpovednosť a v každom prípade je potrebné zistiť, kto skutočnú škodu spôsobil, aby bolo zrejmé, či škodu spôsobil porušením povinnosti odberateľ, prevádzkovateľ distribučnej siete (prípadne môžu obaja porušiť svoje povinnosti a náhrada škoda by sa pomerne rozdelila) alebo tretia osoba, voči ktorej by sa muselo postupovať nie podľa zákona o energetike ale podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Výkladom možno dospieť k záveru, že zodpovednosť podľa § 82 zákona o energetike nie je objektívnou zodpovednosťou, alebo subjektívnou zodpovednosťou. Druh zodpovednosti (subjektívna vs. objektívna) sa vzťahuje k zavineniu a k osobe nositeľa zodpovednosti, avšak v žiadnom prípade sa nevzťahuje k škode ako takej, jej vzniku. Inak povedané, osoba môže byť nositeľom objektívnej zodpovednosti za škodu, avšak pokiaľ škoda nevznikla, nevznikla ani nositeľovi objektívnej zodpovednosti povinnosť škodu nahradiť. Priznanie náhrady škody predstavujúcej množstvo plynu určeného podľa vyhlášky, len z titulu objektívnej zodpovednosti, bez preukázania vzniku skutočne vzniknutej škody by poprelo a bolo by v hrubom rozpore s právnou úpravou - ustanovením § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, podľa ktorého odberateľ je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Na základe vyššie uvedeného pokladá žalovaná žalobu za nedôvodnú a žiadala ju zamietnuť.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 4.10.2016 (č.l. 75 spisu) uviedol, že od 1.7.2007 došlo k liberalizácií trhu s plynom, čo má za následok, že na trhu pôsobí viacero dodávateľov elektriny a plynu. Je rozdiel medzi dodávkou plynu a distribúciou plynu. Dodávku plynu zabezpečujú pre koncového odberateľa rôzne licencované subjekty, ktoré si koncový odberateľ vyberá podľa svojho uváženia a nemožno ich stotožňovať s distribútorom. Distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. Spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. je prevádzkovateľom distribučnej

siete. Zmluvy o dodávke plynu spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. neuzatvárala a ani neuzatvára. Zmluvy o dodávke plynu uzavierajú len dodávatelia, ktorých voľba je po liberalizácii trhu s plynom výlučne záležitosťou spotrebiteľov ako konečných odberateľov. Z uvedeného jasne vyplýva, že nie je možné zamieňať žalobcu, spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. resp. distribútora zemného plynu a dodávateľov zemného plynu, ktorými sú napr. nasledovné spoločnosti: BUSINESS COMMERCIAL FINANCE s.r.o.; ČEZ Slovensko, s.r.o.; ELGAS, s.r.o.; Energie2, a.s.; LAMA energy a.s.; MAGNA ENERGIA a.s.; MET Slovakia, a. s.; RIGHT POWER, a.s.; RWE Gas Slovensko, s.r.o.; SLOVAKIA ENERGY, s.r.o.; Slovenský plynárenský priemysel, a.s.; Stredoslovenská energetika, a.s. (SSE); V-Elektra Slovakia, s.r.o.; VEMEX ENERGO s.r.o.; ZSE Energia, a.s. Súčasťou odberného miesta je meradlo plynu, ktoré zaznamenáva spotrebu plynu. Meradlo je vlastníctvom žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Plyn ktorý odoberal žalovaný priamo z distribučnej siete je určený na pokrytie prípadných strát pri haváriách, alebo na pokrytie neoprávnených odberov zemného plynu (ako je tomu v tomto prípade). Inak povedané jedná sa o plyn žalobcu, ktorý bol určený na vyvažovanie a udržiavanie stáleho tlaku a pokrývanie strát v distribučnej sústave plynu a plnenie ďalších úloh ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona. Žalobcovi svedčí aktívna legitimácia v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody, keďže spoločnosť žalobcu je prevádzkovateľom distribučnej siete zemného plynu. Dodávateľ plynu je oprávnený uplatňovať si nároky voči odberateľovi len na základe uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu, kedy sa odber uskutočňuje v súlade so zákonnými a zmluvnými podmienkami. Právne vzťahy medzi žalovanou a dodávateľom plynu nemajú vplyv na nároky žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete voči žalovanej z titulu neoprávneného odberu zemného plynu. Ide o samostatný nárok vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o energetike. Keďže žalobca realizuje distribúciu plynu v rámci distribučnej siete, v danom prípade dochádza k vzniku škody na strane prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorým je žalobca. Námietka žalovanej o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu je tak nedôvodná. K výhradám žalovanej k znaleckému posudku žalobca uviedol, že v posudkovej časti znaleckého posudku č. 107/PL-2014 zo dňa 26.02.2014 znalec jednoznačne uviedol, že optickým skúmaním povrchu zistil poškodenie - odstránenie obidvoch zaisťovacích prvkov plomby. Absencia zaisťovacích prvkov znamená, že plombu bolo možné ľubovoľne odnímať a opäť vkladať na jej miesto. Je teda zrejmé, že plomba svoj účel, zabezpečovať meradlo, ďalej nebola schopná plniť. V prípade odstránenia plomby je možné aj bez nástroja manipulovať s číselníkom meradla. Úlohou znalca bolo posúdiť, či došlo k poškodeniu zabezpečovacieho prvku meradla. V prípade, že bol zabezpečovací prvok meradla poškodený a odoberal sa takýmto meradlom plyn, je splnený zákonný predpoklad neoprávneného odberu zemného plynu. Skutočnosť, že ide o neoprávnený odber plynu, nie je podmienená prípadnou funkčnosťou meradla, ale či má dané meradlo poškodené zabezpečovacie prvky, ktorých poškodenie umožňuje následnú optimalizáciu nameraných hodnou plynu na ľubovoľnú hodnotu. Argumenty ohľadom toho, že žalobca neskúmal skutočnosť, či meradlo meria hodnoty správne je bezpredmetné a žiadnym spôsobom nespochybňuje nárok žalobcu. Vo zvyšnej časti zotrval na svojom predošlom vyjadrení.

8. Žalovaná vo vyjadrení 22.12.2016 (č.l. 130 spisu) uviedla, že žalobca podanou žalobou určil predmet súdneho konania. Po skutkovej stránke je predmet konania určený poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, teda poškodením plomby, a výpočtom výšky škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Po právnej stránke je predmet konania určený náhradou škody titulom neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 o energetike (ďalej len „ZoE“). Súd je takto vymedzeným predmetom konania viazaný a v prípade, ak sa žalobca domáha plnenia titulom náhrady škody, musí byť počas súdneho konania preukazované a preukázané porušenie povinnosti, vznik škody, ako aj priama príčinná súvislosť; v predmetnej veci medzi porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a vznikom škody, ktorá predstavuje množstvo plynu, nakoľko vyhláškou č. 449/2012 Z. z. sa určuje množstvo plynu (§ 1 ods. 1). Z takto vymedzeného predmetu konania má za to, že predmetom konania nie je tzv. nulová spotreba, vyúčtovanie vykonané dodávateľom, vrátenie zálohových platieb a ani manipulácia/zásah do číselníka meradla. Ak by aj súd mal za to, že na základe týchto skutočností vznikla žalobcovi škoda alebo sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil, nemôže súd žalobcovi takéto plnenie priznať a týmto spôsobom zhojiť „nedostatky“ žalobného návrhu, resp. zhojiť postup žalobcu bez dostatočnej starostlivosti o svoje práva. Pokiaľ je preukázaný neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, ale nie je preukázaný vznik skutočnej škody, ako to predpokladá § 82 ods. 2 ZoE, ktorá by vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, súd musí žalobu zamietnuť. Nie sú splnené podmienky podľa § 82 ods. 3 ZoE, pretože množstvo plynu je možné určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov - použiť údaje priamo z plynomera. Pokiaľ nie je preukázaný zásah do meradla alebo nefunkčnosť meradla, tieto údaje sú

relevantným podkladom pre určenie množstva plynu, a preto nie je možné použiť právnu fikciu na jeho určenie. Nárok na náhradu škody nie je podaný dôvodne, nie sú preukázané podmienky pre uplatňovanie takéhoto nároku (porušenie povinnosti, vznik škody a priama príčinná súvislosť) a preto by mal súd žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 8.2.2017 opätovne zotrval na obsahu svojich predchádzajúci písomných vyjadrení.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán, žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s vyfakturovaním škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, s výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, s montážnym listom meradla, so zápisom zo dňa 5.2.2014, znaleckým posudkom číslo 107/PL-2014, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

11. Obaja právny zástupcovia sporových strán ako aj žalovaná v konaní zotrvali na rozsiahlej právnej argumentácii obsiahnutej v písomných podaniach každej so strán.

12. Z listiny označenej ako Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (č.l. 8) vyplýva žalobcom vyčíslená celková výška spôsobená neoprávneným odberom plynu 1.886,20 eur, z toho výška škody za odobratý plyn za celé obdobie neoprávneného odberu 1.680,29 eur, náklady spojené so zaisťovaním neoprávneného odberu 205,91 eur.

13. Zo zápisu zo dňa 5.2.2014 (č.l. 11) vyplýva, že meradlo výrobné číslo 883118102195 bolo demontované a zaslané na znalecké dokazovanie.

14. Zo znaleckého posudku č. 107/PL-2014 zo dňa 26.2.2014 (č.l. 12) súd zistil, že znalec po skúmaní meradla výrobné číslo 8831181 dospel k záveru, že nezistil nekompletnosť ako ani poškodenie ozubených koliesok číselníka. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie obidvoch zaisťovacích prvkov plomby.

15. Zo zmluvy o dodávke zemného plynu súd zistil, že žalobca uzatvára s dodávateľmi zemného plynu napr. v tomto prípade so spoločnosťou VEMEX ENERGO, s.r.o., predmetné zmluvy na základe ktorých dodávateľ prevádza vlastnícke právo k dodávanému plynu na žalobcu ako distribútora a to za dohodnutú kúpnu zmluvu.

16. Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

17. Podľa ustanovenia § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

18. Podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete má právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom na účely zabezpečenia vyváženosti distribučnej siete a rovnováhy množstva plynu vstupujúceho a vystupujúceho z distribučnej siete,

19. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,

20. Podľa ust. § 82 ods. 2 cit. zákona „odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.“

21. Podľa ust § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike: „Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).“

22. Podľa ust. § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu „k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.“

23. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

24. Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

25. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

26. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

27. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne nedôvodný a preto ju v celom rozsahu zamietol. Žalobca nárok uplatnený v konaní identifikoval ako nárok na náhradu škody, pričom podmienkami, ktoré musia byť súčasne naplnené sú protiprávny úkon (porušenie povinnosti), vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Súd má za to, že v danej veci nemožno ustáliť splnenie podmienok vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, nakoľko žalobca nepreukázal jeden zo základných predpokladov zodpovednosti a to vznik škody. Žalobca v konaní tvrdil, že znaleckým dokazovaním (ktorého závery v konaní žalovaný spochybňoval) bolo preukázané poškodenie zabezpečovacích značiek plynomeru ich odstránením. Ak by sme aj prijali záver o poškodený zabezpečovacích značiek plynomeru a v takomto prípade by v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike išlo o oprávnený odber, tak táto skutočnosť ešte sama osebe naplnenie predpokladov zodpovednosti za vznik škody nepreukazuje. Vznik škody nemožno vyvodzovať zo samotného poškodenia overovacej značky plynomeru, ale iba zo zásahu do plynomeru, následkom ktorého by plynomer nezaznamenával alebo neprávne zaznamenával množstvo odobratého plynu. Žalobcom uvádzané porušenie zabezpečovacej/overovacej značky nespôsobilo nesprávnu funkčnosť plynomeru. Nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má za následok vznik škody. Vznik škody nemožno vyvodzovať zo samotného poškodenia overovacej značky plynomeru, ale iba zo zásahu do plynomeru, následkom ktorého by plynomer nezaznamenával alebo nesprávne zaznamenával množstvo odobratého plynu. Je preto dôvodné sa domnievať, že meradlo meralo správne a teda k žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti pri určení množstva spotrebovaného plynu nemohlo dôjsť. Súd nevidí (na rozdiel od žalobcu) prekážku aby údaje z plynomeru, ktorý nebol preukázateľne poškodený (nebolo do neho zasiahnuté) nesmú byť použité v obchodnom styku. Žalobca tvrdí, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla a preto nebol k dispozícii vierohodný údaj o reálnej spotrebe plynu a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona, resp. vyhlášky. Je pravdou, že podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii „platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.“ Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom žalovanej, že ak skončila platnosť overenia určeného meradla, znamená to len to, že takéto meradlo nemožno ďalej používať na daný účel v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Neznamená to však, že hodnoty, ktoré meradlo v čase do skončenia platnosti jeho overenia zaznamenávalo, nie sú relevantné

a nemožno ich použiť. Práve naopak, nie je dôvod ich neakceptovať a zánik platnosti overenia určeného meradla nemožno vyhodnotiť ako absenciu objektívnych a spoľahlivých podkladov a tým bez ďalšieho pristúpiť k použitiu vyhlášky tak, ako to uvádza žalobca. Samotný zánik platnosti overenia meradla (podľa zákona o metronómii) je skutočnosťou ktorá má význam ale sama o sebe nemôže brániť v tom, aby hodnoty namerané na správne merajúcom plynomery (aj keď so zaniknutou platnosťou overenia) nemohli byť použité pre zistenie množstva odobratého plynu. Zánik platnosti overenia určeného meradla nemôže negovať a popierať reálnu skutočnosť - reálne namerané hodnoty spotreby plynu na meradle. Je pravdou, že porušením plomby počítadla je možné s týmto počítadlom manipulovať a ovplyvniť tak údaj o spotrebovanom množstve plynu, avšak opäť táto „možnosť“ ešte samo o sebe nie je rozhodujúca. V danom prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že s počítadlom plynomeru bolo aj skutočne manipulované (napr. stočením na nižšie hodnoty) alebo inak manipulované. Nemožno bez ďalšieho (akéhokoľvek dôkazu) dospieť k predpokladu, že s plynomerom, jeho číselníkom bolo manipulované v prospech žalovanej a neprospech žalobcu a prezumovať protiprávne konanie žalovanej spočívajúce v zásahu do plynomeru aby nemeral správne hodnoty. Aj keď v danom prípade zaisťovacie zariadenie (plomba) bolo poškodené a neplnilo svoj účel - umožňovalo manipulácia s číselníkom meradla, tak žiadna manipulácia s číselníkom meradla preukázaná (a dokonca ni tvrdená zo strany žalobcu) nebola, čo je zásadné. Samotné poškodenie overovacej značky plynomeru neznamená, že tento plynomer reálne prestane zaznamenávať správnu (reálnu) spotrebu plynu meranú týmto meradlom. Nemožno vychádzať pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu z hypotetického tvrdenia, že je tu možnosť takéhoto zásadu (v podobe „pretočenia“ plynomeru), na ťarchu odberateľa plynu, keď možno in contrario vyvodiť ten záver, že takýto plynomer správne zaznamenával skutočný odber plynu. Vznik škody nie je možné vyvodzovať z každého porušenia meradla, ale iba z takého zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla ( a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie bomby), ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Odber plynu odporcom pred zistením poškodenia plomby v období od predchádzajúcej kontroly bol vykonávaný na základe zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu a nie je preto dôvod považovať ho za škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti t.j. vo vzťahu príčiny a následku, s porušením povinnosti odoberať plyn iba s meradlom s nepoškodenou overovacou značkou. Výšku škody žalobca vyčíslil ako škodu za neoprávnený odber vypočítanú v zmysle vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. Náklade ustanovení predmetného všeobecne záväzného predpisu možno vyčísliť škodu len pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, pričom žalobca v tomto konaní ani nepreukázal, že mu škoda skutočne vznikla a už vôbec nie, že by ju nebolo možné vyčísliť, preto daný predpis nie je možné na určenie, výpočet škody použiť. Povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby. Vyššie citované ustanovenie Vyhlášky je možné aplikovať iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda v skutočnosti vznikla. V súvislosti s výhradami žalovaného k znaleckému posudku predloženého žalobcom v konaní súd uvádza, že tieto súd nepokladá za tak rozhodujúce a významné, aby spochybňovali závery znalca o poškodení zabezpečovacích prvkov. Čo však treba zdôrazniť tak závery znaleckého posudku nesmerujú bezprostredne k preukazovaniu škody, ktorú si uplatňuje žalobca v danom konaní ale preukazujú škodu - poškodenie zabezpečovacieho zariadenia a tým podľa tvrdení žalobcu preukazujú skutočnosť neoprávneného odberu. Preukázanie poškodenia plomby nie je však vzhľadom na vyššie súdom uvedené dôkazom o tom, či reálne došlo k neoprávnenému odberu a súčasne aj k vzniku škody uplatňovanej žalobcom v danom konaní. Preto súd ani nevykonal navrhované dovypočutie znalca k postupu (podľa žalovanej nedostatočne odôvodnenému) na základe ktorého dospel k svojim záverom, keďže vzhľadom na vyššie uvedené by to bolo nadbytočné, nehospodárne a pri danom posúdení nároku žalobcu aj irelevantné. V závere je nutné dodať, že žalovaná ako odberateľ mala riadne uzavretú zmluvu a v dobrej viere platila za dodávaný plyn riadne a včas všetky zálohové platby. Žalobca podanou žalobou určil predmet súdneho konania. Po skutkovej stránke je predmet konania určený poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, teda poškodením plomby, a výpočtom výšky škody podľa Vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Po právnej stránke je predmet konania určený náhradou škody titulom neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 o energetike. Súd je takto vymedzeným predmetom konania viazaný a v prípade, ak sa žalobca domáha plnenia titulom náhrady škody. Z takto vymedzeného predmetu konania má súd za to, že predmetom konania nie je tzv. nulová spotreba, vyúčtovanie vykonané dodávateľom, vrátenie zálohových platieb. Ak by aj súd mal za to, že na základe žalobcom tvrdených skutočností sa žalovaná na úkor žalobcu obohatila, nemôže súd žalobcovi takéto plnenie priznať a týmto spôsobom zhojiť „nedostatky“ žalobného

návrhu, resp. zhojiť procesný a právne argumentačný postup žalobcu (bez produkovania iných dôkazov ako dôkazov smerujúcich k náhrade škody).

28. Námietku žalovanej ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu v danom spore súd posúdil ako nedôvodnú. Žalobca je aktívne legitimovaný. S poukazom na ustanovenie § 82 zákona o energetike, podľa ktorého sa náhrada škody hradí prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorým je žalobca, ako to mal súd preukázané z výpisu Obchodného registra žalobcu a z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu, z ktorých súd zistil, že žalobca je distribútorom zemného plynu v jeho vlastníctve a v rozhodnom čase uzatváral s dodávateľmi zemného plynu napr. spoločnosťou VEMEX ENERGO, s.r.o., Zmluvy o dodávke zemného plynu, na základe ktorých je plyn v distribučnej sieti majetkom, vlastníctvom žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je žalobca ako vlastník zemného plynu v súvislosti s ktorým neoprávneným odberom si uplatňuje náhradu škody aktívne legitimovaný v predmetnom spore. Spoločnosť VEMEX ENERGO, s.r.o., je len dodávateľ plynu, nie je distribútorom plynu.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).