Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-110-2016.pdf
PDF · 101.22 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/110/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti súdu o mal. S. N., D.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: S. N., D.. XX.X.XXXX, bytom G., N. X a otec: M. N., D.. XX.X.XXXX, N. G., N. X, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Mal. S. N., D.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať majetok.
II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. S. N., D.. XX.X.XXXX sumou 50 Eur mesačne od 19.1.2017 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
III. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 19.1.2017 do 28.2.2017 vo výške 69,20 Eur je matka povinná zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Ú p r a v u s t y k u matky s mal. S. n e u r č u j e.
V. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/13/2016 zo dňa 7.6.2016.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 3.8.2016 žiadal, aby mal. S. N., D.. XX.X.XXXX zveril do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100 Eur mesačne od 3.8.2016 do budúcna. Úpravu styku určiť nežiadal.
2. Matka so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca súhlasila s prihliadnutím na jej prejavenú vôľu, na výživu maloletého dieťaťa je ochotná prispievať minimálnym výživným. Úpravu styku určiť nežiadala.
3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 31.10.2016 navrhol zveriť mal. S. N., D.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, nakoľko aj maloletá o to prejavila záujem. Výživné určiť primerane veku a odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na príjmové v majetkové pomery na strane povinného rodiča. Styku neupravovať.
4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/13/2016 zo dňa 7.6.2016. Uvedeným rozhodnutím súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa. Na čas po rozvode zveril mal. S. N., D.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 250 Eur mesačne. Úpravu styku neurčil.
5. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2016.
6. V čase poslednej úpravy bol otec zamestnaný s príjmom vo výške 2.000 Eur mesačne, výdavky súviseli s platením inkasa, elektriny, plyn, bývanie 300 Eur mesačne, výdavky na vedenie domácnosti strava 1.000 Eur mesačne.
7. Mal. S. má 17 rokov, bola žiačkou P. V. X. ročníka. Výdavky rodičia mali v súvislosti so školskou dochádzkou začiatkom školského roka školské potreby a pomôcky, iné aktivity, krúžok.
8. Matka v čase poslednej úpravy bola poberateľkou invalidného dôchodku priznaného od 1.7.2005 vo výške 363,10 Eur mesačne.
9. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa.
10. Z výpovede otca súd zistil, že od 19.1.2017 býva spolu s maloletou dcérou a plnoletým synom na adrese S. XX, G.. Naďalej je zamestnaný s príjmom vo výške podľa oznámenia zamestnávateľa 400 Eur mesačne, pričom jeho príjem je s cestovnými náhradami je vo výške 2.000 Eur mesačne. Výdavky má v súvislosti s bývaním 200 Eur mesačne vrátane energií. Strava pre všetkých vo výške 200 až 300 Eur mesačne.
11. Mal. S. navštevuje Obchodnú akadémiu, pričom za školu sú výdavky 10 Eur mesačne, strava v školskej jedálni 20 Eur mesačne, krúžok florbal, joga a iné 50 Eur mesačne.
12. Matka vo svojej výpovedi potvrdila, že od 19.1.2017 nebývajú v jednom byte, nakoľko otec dieťaťa spolu s deťmi sa odsťahoval. Mal. S. ju navštevuje trikrát týždenne. Matka je naďalej na invalidnom dôchodku s príjmom vo výške 367 Eur mesačne. Výdavky sa týkajú platenia nájomného 200 Eur mesačne vrátane inkasa. Strava pokiaľ prídu aj deti 100 Eur mesačne. Na výživu maloletej dcéry nijakým spôsobom neprispela.
13. V priebehu konania súd pristúpil k výsluchu mal. S. N., D.. XX.X.XXXX, ktorá uviedla, že má vedomosť o súdnom konaní. Po rozvode manželstva rodičov bývali spolu v jednom byte, niekedy od januára 2017 býva s otcom a bratom v G. D. S. XX. Prejavila vôľu ostať s otcom a byť zverená do jeho starostlivosti. Viac k veci neuviedla.
14. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 9/2015 do 8/2016 bol vo výške 351 Eur netto, za obdobie 9/2016 do 2/2017 vo výške 362 Eur netto.
15. Z oznámenia Sociálnej poisťovne - ústredie bolo zistené, že matka je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 360,10 Eur mesačne a od 1.1.2017 v sume 367,20 Eur mesačne.
16. Otec ako listinný dôkaz ohľadne výdavkov pripojil písomné potvrdenie ohľadne uzavretej poistky s ročným poistným 199,16 Eur pripoistené osoby je mal. S. N., zápis rodičovského združenia zo dňa 5.2.2017 krúžok florbalu.
17. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
18. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
21. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
23. Podľa ust. § 38 ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku (CMP), ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
24. Podľa ust. § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
25. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. V čase poslednej úpravy rodičovských práv a povinností bola mal. S. zverená do osobnej starostlivosti matky. V súčasnosti býva v spoločnej domácnosti s otcom a bratom, pričom maloletá vyjadrila samostatne svoj názor a uviedla, že chce byť zverená do osobnej starostlivosti otca. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Prihliadol aj na skutočnosť, že otec v súčasnosti sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že otec bude schopný v budúcnosti zabezpečiť stabilné výchovné prostredie pre dieťa. S prihliadnutím aj na prejavenú vôľu a názor maloletej, súd zveril mal. S. do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
26. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
27. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
28. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
29. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 50,- Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a matka ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa navštevuje strednú školu. Vzhľadom na túto skutočnosť má otec náklady spojené s jej výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že otec je zamestnaný s príjmom podľa oznámenia zamestnávateľa v konaní 360 - 400 Eur mesačne a príjem matka pozostáva z invalidného dôchodku vo výške 367 Eur mesačne. V priebehu rozvodového konania otec deklaroval svoj príjem vo výške 2.000 Eur mesačne, pričom uviedol, že jeho príjem aj v čase rozvodového konania bol totožný s príjmom, ktorý uviedol v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností. Pokiaľ by príjem otca činil 350 - 400 Eur mesačne, otec by nebol schopný zabezpečiť všetky potreby a výdavky, ktoré uviedol nielen v čase rozvodového konania ale aj v súčasnom konaní. Súd je toho názoru, že cestovné náhrady, ktoré mu už zamestnávateľ do jeho príjmu nezapočítaval sú však príjmy otca a teda jeho príjem je vo výške 2.000 Eur mesačne. Súdom stanovené výživné pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam matky. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, ale vychádzajúc z ust. §
75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
30. Pri určení výšky výživného zohľadnil súd tú skutočnosť, že matka je na invalidnom dôchodku, poberá dôchodok vo výške 367 Eur mesačne. S prihliadnutím na jej zdravotný stav nie je schopná sa zamestnať. V ďalšom prihliadol a na to, že pokiaľ maloletá ju navštívi, tak jej navarí, prípadne jej prispeje vreckovým.
31. Súd v súlade s ust. 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 50 Eur mesačne je primerané.
32. Podľa ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
33. Vyživovaciu povinnosť súd určil matke od 19.1.2017 t.j. od doby ako rodičia maloletého dieťaťa nežijú v jednom byte. Od podania návrhu otcom 3.8.2016 k takej podstatnej zmene nedošlo, ktorá by odôvodňovala určenie vyživovacej povinnosti práve uvedeným dňom. Uvedené skutočnosti potvrdili rodičia maloletého dieťaťa. Rodičia naďalej bývali v jednom byte a spoločne zabezpečovali potreby nielen maloletého dieťaťa ale aj plnoletého syna. Podľa názoru súdu k zmene pomerov týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti matky na maloleté dieťa bolo dňom kedy sa odsťahovali (od 19.1.2017 už bývajú samostatne spolu s otcom). Dlžné výživné bolo vypočítané za obdobie od 19.1.2017 do 28.2.2017 nasledovne:
Alikvotná časť za mesiac január 2017 50 Eur : 31 = 1,60 Eur x 12 dní spolu 19,20 Eur. Výživné za február 2017 50 Eur spolu 69,20 Eur. Dlžné výživné súd zaviazal matku zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k jej pomerom, výške dlhu a charakteru predmetu konania by nebolo
spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, aj pretože ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní.
34. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
35. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku matky s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V danom prípade rodičia úpravu styku žiadali neupraviť s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa.
36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.