Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/458/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: D. L., nar. X.X.XXXX, F. XX, T., zast. PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, a žalovaného: O.. R. H., nar. XX.X.XXXX, P. XX, zast. JUDr. Iveta Balalová, advokátka, Ružová dolina 10, Bratislava, o zaplatenie 10.000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10.000 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 20.10.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 7.10.2015 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom, titulom pôžičky a priznania náhrady trov konania.

2. Žalobca tvrdil, že dňa 4.10.2012 požičal žalovanému 10.000 eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť do 15 dní od poskytnutia pôžičky, no napriek telefonickým a osobným výzvam žalobcu mu žalovaný ani časť požičanej sumy nevrátil. Na preukázanie tvrdení predložil spolu so žalobou uznanie dlhu zo 4.10.2012.

3. V skrátenom konaní vydal súd platobný rozkaz č. k. 18C/458/2015-6 dňa 30.12.2015, ktorý sa zrušil z dôvodu žalovaným podaného odporu, v ktorom namietal existenciu žalovanej pohľadávky, nakoľko vo svojej obrane tvrdil, že síce si požičal od žalobcu sumu 10.000 eur, ktorú však žalobcovi vrátil v októbri 2012. Spočiatku vymáhal žalobca od žalovaného 28.000 eur, no žalovaný sa vyjadril, že celú pôžičku mu vrátil. Teraz od neho vymáha 10.000 eur, ktorú sumu tiež žalovaný vrátil a ako dôkaz predložil výpis z účtu, z ktorého vybral sumu 10.000 eur a pri vrátení pôžičky bol prítomný aj svedok. Do spisu založil výzvu na zaplatenie dlhu z 19.8.2015, odpoveď na výzvu z 21.9.2015, prehľad transakcií na svojom účte.

4. Žalobca v replike použil prostriedky procesného útoku, keď na námietku žalovaného uviedol, že nedostal z požičanej sumy 10.000 eur od žalovaného nič. Finančné prostriedky vybrané z účtu žalovaného museli byť použité na iné účely, nie na vrátenie pôžičky žalobcovi. Poukázal na protirečivé tvrdenia žalovaného, že pôžička mala byť žalobcovi vrátená podľa vyjadrenia z 21.9.2015 na účet a v odpore tvrdil, že pôžičku osobne odovzdal žalobcovi. Žalobca uviedol, že žalovaný mu nevrátil ani 28.000 eur, ani 10.000 eur, ktoré sú predmetom tohto konania. Na doplnenie poznamenal, že poskytol žalovanému viac finančných prostriedkov, ktoré mu vrátené neboli. Zároveň predložil prehľad transakcií na svojom účte a dve potvrdenia o vykonaní prevodu.

5. V duplike reagoval žalovaný na tvrdenia žalobcu tak, že sumu 10.000 eur vrátil žalobcovi v hotovosti, ktorú predtým vybral zo svojho účtu podľa predloženého výpisu. V tom čase dôveroval žalobcovi a doklad o vrátení nevystavil. Pri vrátení pôžičky však bol prítomný svedok, ktorý si pamätal jej vrátenie, lebo poznal žalobcu, ktorý robil policajta v Trnave. K ostatným peňažným sumám žalovaný uviedol, že tieto mu boli zaslané od žalobcu, ktorý čerpal úver 100.000 eur, ale neboli to pôžičky. Slúžili na zaplatenie 3 bytov, ktoré mali byť kupované na meno otca žalobcu. Žalovaný poslané sumy vybral z účtu a odovzdal ich E. R., ktorý ich nepoužil na spomínaný účel, preto je Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 2T/82/2014 trestne stíhaný za podvod. Žalovaný ešte dodal, že žalobca po rokoch zneužil priateľstvo strán sporu, lebo žalovaný žalobcovi vrátil 10.000 eur, len mu nedal podpísať doklad o vrátení pôžičky. Žalobca posielal žalovanému na účet vyššie sumy peňazí bez dokladu a žalovaný ich použil v záujme žalobcu, preto nepredpokladal, že žalobca zneužije skutočnosť, že pri vracaní pôžičky 10.000 eur nebol vystavený doklad. Toto konanie považuje žalovaný aj za pomstu, že nevypovedal pri vyšetrovaní žalobcu tak ako chcel. Preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Súd vo veci pojednával dňa 6.2.2017 a 15.3.2017, kedy vec aj rozhodol, vykonal dokazovanie výsluchom strán, vypočul svedka E. R., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, a to uznaním dlhu zo 4.10.2012, výzvou na zaplatenie dlhu z 19.8.2015, odpoveďou na výzvu z 21.9.2015, prehľadom transakcií žalovaného od 1.10.2012 do 31.12.2012, prehľadom transakcií žalobcu od 30.10.2012 do 30.10.2012, potvrdením o vykonaní prevodu 1.000 eur, potvrdením o vykonaní prevodu 11.000 eur, obsahom trestného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 2T/82/2014, potvrdením OR PZ Trnava z 10.2.2017, potvrdením Slovenskej sporiteľne, a.s. o realizovaní prevodu prostriedkov v sume 60.000 eur dňa 30.10.2012 o 17.29 hod., uznesením KP Trnava z 15.1.2016, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci. 7. Dňa 4.10.2012 žalovaný písomne uznal dlh voči žalobcovi vo výške 10.000 eur, ktorú pôžičku prevzal od žalobcu v hotovosti dňa 4.10.2012 a zaviazal sa dlh vrátiť žalobcovi ako veriteľovi do 15 dní. Uznanie dlhu podpísal okrem žalovaného aj svedok E. J., nar. X.X.XXXX. 8. Žalobca na pojednávaní dňa 6.2.2017 uviedol, že opakovane ústne žalovaného vyzýval na vrátenie dlhu, tento však jeho žiadostiam nevyhovel, a preto žalobcovi nezostalo iné, ako obrátiť sa na súd. Žalovaný prijatie pôžičky 10.000 eur nepoprel, dané peniaze prijal a použil.

9. Žalovaný trval na tom, že finančná čiastka 10.000 eur bola žalobcovi vrátená, o čom svedčí jednak výber z účtu žalovaného a prítomnosť svedka E. R. pri odovzdaní peňazí žalobcovi. Žalobca zaslal na účet žalovaného nepomerne vyššie sumy, napr. vo výške 60.000 eur, ktoré mali byť následne použité na kúpu bytov a tieto mal uhradiť žalovaný. Do dnešného dňa žalobca nežiadal vrátenie týchto súm od žalovaného. Tieto peniaze žalobca dobrovoľne poslal bez dokladov na účet žalovaného a žalovaný následne tieto peniaze použil tak, ako chcel žalobca. Žalobca tri roky od podpísania dokladu o pôžičke nezaslal ani jednu výzvu žalovanému na vrátenie 10.000 eur, čo tiež preukazuje, že tieto peniaze mu boli vrátené. Konanie žalobcu považuje žalovaný za akt pomsty za jeho výpoveď pri vyšetrovaní žalobcu, keď v tom čase navštívil žalobca s kamarátom otca žalovaného v rodinnom dome, kde sa mu obidvaja vyhrážali. V uznaní dlhu zo 4.10.2012 sa uvádza, že suma 10.000 eur bude použitá na vyplatenie exekúcií na byte. Žalovaný poznal pôvodného majiteľa bytu a preto aj túto čiastku použil na vyplatenie exekúcie a vzhľadom k tomu, že žalovaný mal finančné prostriedky na účte, tak túto sumu aj vrátil žalobcovi a dohodol sa s majiteľom bytu, že tento túto sumu neskôr vráti žalovanému. Uvedený byt následne nadobudol do vlastníctva kúpnou zmluvou žalobca.

10. Žalovaný ďalej opísal, že k vráteniu peňazí žalobcovi prišlo poobede dňa 30.10.2012 medzi 13tou a 15tou hodinou v Trnave na parkovisku, oproti vchodu na Okresný súd, kde je parkovanie popri ceste, kedysi bola naproti Tatrabanka. Žalovaný išiel so svedkom E. R. na Čiernu Vodu a cestou sa zastavili v Trnave na parkovisku, kam prišiel žalobca, žalovaný mu odovzdal peniaze, žalobca si ich prepočítal a odišiel. Vzhľadom k tomu, že v tom čase nemali medzi sebou strany sporu žiadne nezhody a boli priatelia, nevystavili písomné potvrdenie o vrátení dlhu.

11. Z potvrdenia OR PZ v Trnave odbor kriminálnej polície z 10.2.2017 je zrejmé, že žalobca bol dňa 30.10.2012 zamestnaný na OKP OR PZ Trnava ako vyšetrovateľ PZ s pracovnou dobou od 7.30 hod. do 15.30 hod. a v knihe príchodov a odchodov je zapísaný v tento deň od 6.50 hod. do 16.00 hod., pričom ako vyšetrovateľ sa mohol svojvoľne vzďaľovať počas pracovnej doby z pracoviska.

12. Z prehľadu transakcií na osobnom účte žalovaného č. J je zrejmé, že dňa 30.10.2012 mu prišlo na účet 60.000 eur, odišlo 15.000 eur, vybral 5.000 eur a dvakrát vybral po 10.000 eur. Jednu z týchto transakcií označil ako výber hotovosti pre žalobcu.

13. Z prehľadu transakcií na osobnom účte žalobcu č. J je zrejmé, že dňa 30.10.2012 čerpal úver 100.000 eur, vybral hotovosť 5.000 eur, poslal žalovanému 60.000 eur a trikrát vybral po 10.000 eur. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. z 13.2.2017 vyplýva, že prevod sumy 60.000 eur z účtu žalobcu na účet žalovaného bol realizovaný dňa 30.10.2012 o 17.29 hod.

14. Na pojednávaní dňa 15.3.2017 žalovaný k okolnostiam odovzdania sumy 10.000 eur uviedol, že išiel na modrom aute zn. Opel Insignia z Kľačian do Bratislavy do Avionu, kde okolo obeda na parkovisku vyzdvihol E. R. a spolu išli do Trnavy. Tu na parkovisku oproti Tatrabanke medzi 13tou a 15tou hodinou vrátil žalobcovi peniaze a následne odišli s pánom R. na Čiernu Vodu. Na parkovisku oproti Tatrabanke pri Okresnom súde Trnava vždy žalovaný parkoval, keď chodieval za žalobcom. Peniaze mal vtedy v čiernej taške v obyčajnej bielej podlhovastej obálke v bankovkách po 500 eur. Svedok E. R. sedel v aute na mieste spolujazdca. Žalobca si obálku otvoril, peniaze prepočítal ako vždy. Celé odovzdávanie trvalo asi 5 minút. Žalovaný vybral peniaze z banky v pobočke Slovenskej sporiteľne, nevedel si spomenúť kedy a v ktorej pobočke presne, lebo vykonával časté výbery. Pred stretnutím so žalobcom si zatelefonovali. Žalovaný si nepamätal, žeby v deň 30.10.2012 robil ešte niečo v Trnave.

15. Svedok E. R. na tomto pojednávaní uviedol, že so žalovaným sa pozná dlhšie. Svedok pracoval ako tesár a mali ísť zamerať strechu na stavbu do Čiernej Vody. Po ceste z Bratislavy mu žalovaný oznámil, že si potrebuje ísť vybaviť nejaké veci do Trnavy, vrátiť nejaké peniaze. Žalovaný mu povedal, že ide o 10.000 eur, boli vo fialových bankovkách. Svedok si to pamätal preto, lebo taký obnos peňazí dovtedy nevidel. Žalovaný niekomu zavolal, o 5 minúť došiel na parkovisko pri súde pán, pre ktorého mal obálku s peniazmi. Svedok sedel po celý čas v aute žalovaného, tmavomodrom Opli, bolo to okolo obeda. Žalovaný sa s pánom chvíľku rozprával pri aute, podal mu obálku s peniazmi, on sa pozrel dnu, podali si ruky a svedok so žalovaným odišli na stavbu. Počas celého pobytu v Trnave bol svedok so žalovaným.

16. Pri konfrontácii žalobcu so svedkom žalobca uviedol, že svedka nikdy nevidel, vidí ho teraz prvý krát. Žalobca sa vyjadril, že na parkovisku nebol, peniaze neprevzal. Svedok uviedol, že nevie presne na 100% povedať, či to bol žalobca pri preberaní peňazí. Vtedy videl toho človeka prvý krát v živote.

17. Žalobca predložil súdu uznesenie Krajskej prokuratúry Trnava, kedy bolo v trestnom konaní zistené, že dňa 30.10.2012 v čase od 11.25 hod. do 12.15 hod. v budove OR PZ v Trnave na ulici Žarnova 29, v kancelárii č. 48 po vzájomnej dohode žalovaný v tejto miestnosti nahliadol do výsledkov vykonaných lustrácií zobrazených na počítačovom monitore a následne žalobca žalovanému odovzdal tlačové výstupy z týchto lustrácií. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď žalovaného, že pred 13tou v Trnave nebol, so žalobcom sa nestretol. Vypočutý svedok túto skutočnosť potvrdil. Vzhľadom na výsledok vyšetrovania, že sa strany sporu dňa 30.10.2012 stretli medzi 11.25 až 12.15 hod. je zrejmé, že žalovaný zamlčal súdu tieto skutočnosti a vo svetle týchto faktov je možné hodnotiť príbeh žalovaného potvrdený výpoveďou svedka ako vykonštruovaný. Žalobca trval na tom, že k odovzdaniu žiadnych peňažných prostriedkov v deň 30.10.2012 a spôsobom, akým ho popísal žalovaný, nedošlo.

18. Z uznesenia Krajskej prokuratúry Trnava č. Kv 66/12/2200-66 z 15.1.2016 vyplýva, že dňa 30.10.2012 v čase od 11.25 hod. do 12.15 hod. v budove OR PZ Trnava v priestoroch OKP OR PZ Trnava v kancelárii č. 48 po vzájomnej dohode žalobca a E. J. vykonali lustráciu rôznych osôb v informačných systémoch MV SR v REGOB bez relevantného služobného dôvodu v prítomnosti žalovaného, ktorému umožnili nahliadnuť do výsledkov lustrácii a odovzdali mu výstupy z nich.

19. Na to žalovaný uviedol, že si nepamätá, že by bol v tom čase v Trnave. Ak je to v uznesení napísané, tak tam musel byť, len na to zabudol. Znova zopakoval, že peniaze žalobcovi odovzdal presne tak, ako to popísal; na konci októbra 2012 pred dušičkami.

20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

21. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

22. Uznanie dlhu je zabezpečovací prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k zabezpečeniu práv a povinností zo záväzkov. V tomto prípade bol uznaním dlhu zabezpečený záväzok žalovaného z titulu pôžičky. Ide o jednostranné vyhlásenie dlžníka voči veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu i výšky. Základným obsahovým prvkom inštitútu uznania dlhu je vznik právnej domnienky, že dlh v čase jeho uznania trval, ktorá sa prejavuje najmä v procesnej rovine ako prenesenia dôkazného bremena na dlžníka. Dlžník je tak od okamihu uznania dlhu pod hrozbou eventuálneho súdneho konania, v ktorom bude jeho pozícia oslabená, prinútený k splneniu svojho záväzku.

23. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

25. Podľa § 3 citovaného nariadenia vlády SR v znení účinnom k 31.1.2013, je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný písomne uznal dlh z titulu pôžičky poskytnutej mu v hotovosti dňa 4.10.2012 žalobcom a tento dlh vo výške 10.000 eur sa zaviazal splatiť žalobcovi do 15 dní. Uznanie dlhu podpísal okrem žalovaného svedok E. J.. Žalovaný tvrdil, že pôžičku žalobcovi vrátil v októbri 2012 medzi 13tou až 15tou hodinou v hotovosti v 500 eurových bankovkách v obálke na parkovisku pri Okresnom súde Trnava, ktorú sumu vybral z účtu dňa 30.10.2012. Pri odovzdávaní peňazí žalobcovi mal byť prítomný svedok E. R., ktorý opísal priebeh vrátenia sumy 10.000 eur zhodne ako žalovaný, avšak nevedel s istotu pri konfrontácii potvrdiť, že peniaze sa vracali žalobcovi, lebo ho nepoznal. Síce vedel, že žalobca bol policajt, avšak nikdy predtým ani potom ho nevidel a nezapamätal si ako vyzeral.

27. Vzhľadom na písomné uznanie dlhu 10.000 eur súd nepovažoval za preukázané vrátenie peňazí bez písomného potvrdenia dosvedčené iba výpoveďou svedka, ktorý jednoznačne nevedel uviesť, že peniaze sa vracali žalobcovi. Výpoveďou svedka bolo preukázané iba to, že žalovaný niekomu odovzdal na parkovisku v Trnave pri okresnom súde fialové bankovky v obálke. Pokiaľ žalovaný vo svojej obrane tvrdil, že peniaze, ktoré vrátil žalobcovi dňa 30.10.2012 medzi 13 až 15 hod., vybral toho istého dňa zo svojho účtu v pobočke Slovenskej sporiteľne, tak z prehľadu jeho transakcií je zrejmé, že pred výberom sumy 10.000 eur mu došlo od žalobcu na účet 60.000 eur (č.l. 11 spisu). Avšak sumu 60.000 eur poukázal žalovaný žalobcovi dňa 30.10.2012 až o 17.29 hod. (č.l. 50 spisu) a išlo o transakciu, ktorá predchádzala výberu 10.000 eur. Pokiaľ išlo o totožné peniaze ako tvrdil žalovaný, ktoré mali byť najskôr vybrané z účtu žalovaného a po obede dňa 30.10.2012 vrátené žalobcovi, jeho tvrdenie vyvracia doba, v ktorej boli na jeho účet poukázané financie 60.000 eur, teda k výberu 10.000 eur muselo dôjsť až po 17.29 hod., kedy však už podľa žalovaného boli peniaze vrátené žalobcovi, čo ale nie je reálne možné. Opísanie vrátenia peňazí žalovaným spochybňovala ďalšia skutočnosť, že v deň 30.10.2012 sa strany sporu stretli podľa zistení v trestnom konaní v kancelárii žalobcu, avšak svedok R. vypovedal, že v deň vrátenia peňazí sa nikde inde so žalovaným nezastavovali a boli celý čas spolu, čo nebola pravda.

28. Uznaním dlhu z titulu pôžičky sa posilnila právna istota žalobcu ako veriteľa a dôkazné bremeno sa presunulo zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný prijatie peňazí titulom pôžičky nepopieral. Tvrdil však, že pôžičku v celosti vrátil. Splnenie dlhu písomne uznaného pred necelým mesiacom (nesporný vznik dlhu 4.10.2012 a vrátenie dlhu podľa žalovaného 30.10.2012) malo byť z dôvodu právnej istoty potvrdené písomným dokladom o vrátení pôžičky, ku ktorého vystaveniu však nedošlo. Tým sa značne oslabila procesná obrana žalovaného. Výpoveďou svedka ani listinnými dôkazmi vrátenie peňazí žalobcovi

preukázané nebolo, žalovaný preto v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepresvedčil súd o splnení dlhu žalobcovi. Preto bolo žalobe žalobcu vyhovené, nakoľko žalobca poskytnutie pôžičky preukázal a žalovaný jej prevzatie potvrdil.

29. Žalovaný nevrátil dlh žalobcovi včas, teda v lehote splatnosti do 19.10.2012 (do 15 dní od prevzatia pôžičky dňa 4.10.2012), čím sa dostal do omeškania a žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd mu ich priznal z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti do zaplatenia vo výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10c a § 3 citovaného nariadenia vlády, t. j. 8,75% (8+0,75) ročne, lebo základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu 20.10.2012 vo výške 0,75%.

30. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 .

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 .

32. Vzhľadom na úplný úspech žalobcu v spore súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.