Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-348-2016.pdf
PDF · 78.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/348/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu FLOW-RMT s.r.o. Prešov, Športová 7, Prešov, IČO: 36 482 650, práv. zast. JUDr. Milanom Szőllőssy, advokátom, Mlynská 28, Košice, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 4.478,43 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/45/2016-75 zo dňa 13.6.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/45/2016-75 zo dňa 13.6.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu v sume 4.478,43 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.478,43 EUR od 23.1.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 268,50 EUR titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.480,52 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2.
V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 7.10.2014 došlo k škodovej udalosti, pričom poškodenou stranou bola spoločnosť Stredoslovenská energetika - distribúcia, a.s., ktorú spôsobil zamestnanec žalobcu. Bolo preukázané, že v čase škodovej udalosti mal žalobca riadne uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným ohľadne zodpovednosti za škodu. Z predloženého trestného konania voči zamestnancovi žalobcu bolo osvedčené, že sa k činu priznal ako vinník a bol teda zodpovedný za spôsobenú škodu. Preukázaním zodpovednosti za spôsobenú škodu, si tretia osoba nárokovala náhradu škody, bol založený vzťah plnenia z poistenia zodpovednosti medzi žalobcom a žalovaným. V danom prípade súd prvej inštancie vyhodnotil na základe záverov trestného konania, že išlo o pochybenie na strane osoby zamestnanca žalobcu s následkami ohrozenia. Z logického výkladu nemohlo dôjsť k hroziacej škode, ak samotné ohrozenie bolo spôsobené až konaním vinníka. Za týchto okolností súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcu ako oprávnený čo do právneho titulu plnenia z poistenia. V tomto konaní sú naplnené znaky pre aplikáciu poistenia zodpovednosti za škodu, nakoľko škoda vznikla, je určené kto za ňu zodpovedá a je daná príčinná súvislosť medzi konaním zodpovednej osoby a vznikom škody. Námietka porušenia prevenčnej povinnosti zamestnanca - vinníka a v konečnom dôsledku žalobcu je nedôvodná. Z argumentácie žalobcu aj z obsahu rozhodnutí obdobných súd prvej inštancie dospel k záveru, že vinník neporušil prevenčnú povinnosť svojím konaním. Ako sám uviedol, na miesto výkonu činnosti sa vrátil o niekoľko dní po tom, čo tam prácu vykonával a nemohol vedieť ani predvídať premočenú pôdu a následné zvrtnutie pracovného stroja s následkami uvedenými vyššie.
Ohľadne výšky poistenia súd prihliadol na námietku žalovaného ohľadne uplatnenej DPH a jej výšky. Z prehľadu spoluúčasti iných poisťovní súd prvej inštancie ustálil, že ide o pomerne vysoko percentuálne určenú spoluúčasť (zväčša bola výška okolo 5 %), čo logicky viedlo súd k úvahe, že pri vysokej spoluúčasti určenej percentuálne môže byť hodnota plnenia poisteného uvedená ako maximum. Je nesporné, že žalovaný namietal uvedenú položku vo svojom vyjadrení, avšak nepreukázal svoje tvrdenie o minimálnej sume 5.000,- Sk. Ďalej súd prvej inštancie prihliadol na žalobcu v kontexte poistných podmienok ako na spotrebiteľa. Žalovaný používajúc argumentáciu proti výrazu „maximálne“ však vo svojom vyjadrení nepreukázal svoje tvrdenie o inom dojednaní. Na pojednávanie sa nedostavil, a teda dôkazné bremeno svojho tvrdenia neuniesol. Pokiaľ prejav vôle žalovaného ako predkladateľa zmluvy nie je určitý, pripúšťajúci aj iný výklad, teda nie minimum, ale maximum (v texte poistnej zmluvy len označenie „m“) pri pochybnostiach je ho treba vykladať na ťarchu žalovaného. Vo všeobecnosti platí, že poistné plnenie sa odvíja od výšky nákladov, ktoré treba v danom prípade vynaložiť na opravu poškodenej, alebo na obstaranie zničenej, stratenej alebo odcudzenej veci. V odôvodnení súd ďalej poukázal na to, že z listinných dôkazov - faktúr, ktorých relevantnosť žalovaný nerozporoval, mal súd preukázané, že žalobca zaplatil poškodenému náhradu, tak ako si ju uplatnil v tomto konaní. Keďže žalovaný bol s plnením svojej povinnosti - poskytnutia poistného plnenia v omeškaní, vznikol žalobcovi nárok na sankciu vo forme úroku z omeškania. Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany sa nedohodli na výške úroku z omeškania, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške, resp. vo výške uplatneného nároku žalobcom, a to odo dňa kedy bol žalovaný v omeškaní, t.j. v márnom uplynutí lehoty 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uvádza, že s ohľadom na charakter účastníkov konania, má za to, že žalobcovi prislúcha úrok z omeškania v zmysle právnych predpisov obchodného práva - teda Obchodného zákonníka, ktorý upravuje ako lex specialis problematiku úrokov z omeškania vo vzťahu ku lex generalis Občianskemu zákonníku. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom. Záverom s ohľadom na vyššie uvedené podľa názoru súdu prvej inštancie je spravodlivé priznať žalobcovi uplatnený nárok. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
3.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý opakovane poukazoval na nedodržanie bezpečnostných podmienok realizácie predmetných zemných prác zo strany žalobcu, keď namietal, že v zmysle predpisov o energetike bol žalobca pred zahájením výkopových prác povinný zabezpečiť vytýčenie inžinierskych sietí, zdržať sa používania stavebných mechanizmov a v okolí podzemného vedenia linky vysokého napätia vykonávať zemné práce výhradne ručne. Žalobca v priebehu konania nepredložil okresnému súdu doklady preukazujúce súhlas prevádzkovateľa elektrického vedenia s uskutočňovaním predmetných zemných prác v predmetnom ochrannom pásme a ani podmienky, za ktorých mala byť uskutočnená realizácia predmetných zemných prác. Žalobca namiesto predloženia vyššie uvedených dokladov iba uviedol, že má za to, že z jeho strany došlo k porušeniu ust. § 43 zákona o energetike, avšak takéto konanie má povahu nevedomej nedbanlivosti, na základe čoho nie je možné podľa jeho názoru na uvedený prípad aplikovať ust. o porušení prevenčnej povinnosti podľa 415 Obč. zák. Žalobca tak musel disponovať vedomosťou o jeho povinnostiach a o podmienkach realizácie predmetných zemných prác v danom úseku železničnej trate, no napriek uvedenému tieto bez akéhokoľvek relevantného zdôvodnenia nerešpektoval. Okrem vyššie uvedeného žalovaný namieta aj priznanie úrokov z omeškania od 23.1.2015. Na základe vyššie uvedeného žiada napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.
4.
K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že v trestnom konaní vedenom proti zamestnancovi žalobcu bolo preukázané jeho zavinenie, čím bola preukázaná aj zodpovednosť žalobcu za škodu vzniknutej poškodenému na vysokonapäťovom zariadení. Tým bola splnená podmienka poistného krytia žalovaným z poistnej zmluvy týkajúcej sa poistenia zodpovednosti za škodu vzniknutú prevádzkovou činnosťou žalobcu. Vzhľadom na uvedené žiada napadnutý rozsudok potvrdiť.
5.
K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a poukázal na to, že poistený nemôže preniesť na poisťovateľa následky svojej zodpovednosti za škodu, ak tento poistený vedome nedodrží svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona alebo z poistnej zmluvy v dôsledku čoho dôjde k vzniku škody.
6.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné.
7.
Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p.
8.
Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu uvádza, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam. Súd prvej inštancie posúdil skutkový stav veci a uplatnený nárok na základe výsledkov trestného konania v ktorom bol ako obvinený, zamestnanec žalobcu, uznaný za vinného za prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa ust. § 288 Tr. zákona. Škoda vznikla poškodením podzemného vedenia linky vysokého napätia ku ktorej došlo dňa 7.10.2014 v obvode Železničnej stanice Žilina počas výkopových prác riadeným mikrotunelovaním. Uvedené práce boli vykonávané žalobcom v ochrannom pásme vonkajšieho podzemného elektrického vedenia a jeho okolí. Žalovaný v odvolaní opätovne poukázal na skutočnosť, že zo strany žalobcu neboli dodržané bezpečnostné podmienky realizácie predmetných zemných prác pretože v zmysle zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike bol žalobca povinný pred zahájením výkopových prác povinný zabezpečiť vytýčenie inžinierských sietí, zdržať sa používania stavebných mechanizmov a v okolí podzemného vedenia linky vysokého napätia vykonávať zemné práce výhradne ručne. Súd prvej inštancie tieto namietané skutočnosti žalovaným riadne nevyhodnotil a náležite neodôvodnil. Pre správne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bude potrebné doplniť dokazovanie oboznámením sa so stavebným povolením Čj. 14044/2014/C342-SŽDD/46463 zo dňa 24.7.2014, zápisnicami o vytýčení podzemných káblových vedení NN a VN zo dňa 5.9.2014 a 8.9.2014 a následne opätovne posúdiť, či boli zo strany žalobcu dodržané všetky zákonné podmienky pre vykonanie uvedených zemných prác. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k názoru, že zemné práce neboli vykonávané riadne bude potrebné posúdiť, či bola zo strany žalobcu dostatočne splnená prevenčná povinnosť v súlade s § 415 Obč. zák. a následne posúdiť, či sa poistenie zodpovednosti za škodu vzťahuje na prejednávaný skutok alebo je dôvodné tvrdenie žalobcu o výluke z poistenia v súlade s čl. II bod 2, pís, b, VZP žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1, pís. c, C.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a v súlade s § 391 ods. 1, C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11.
Toto unesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).