Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-3-2017.pdf
PDF · 86.53 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa K. N., nar. X. K. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, syna matky K.. X. T., nar. XX. K. XXXX, bytom D., K. XXXX/XX a otca K. N., nar. XX. I. XXXX, bytom D., R. XX, právne zastúpený JUDr. Petrom Bacíkom, advokátska kancelária Bacíková a spol., so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 45, o návrhu otca na zmenu výživného na maloleté dieťa, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1P/42/2016 - 149 z 24. 10. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej starostlivosti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti nariadenia výchovného opatrenia zastavil. Návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej starostlivosti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Konanie v časti nariadenia výchovného opatrenia zastavil s ohľadom na späťvzatie návrhu otcom dieťaťa a za súhlasu matky a kolízneho opatrovníka so späťvzatím v súlade s § 29 zák. č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Zamietnutie návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej starostlivosti odôvodnil s poukazom na ustanovenia čl. 5, § 26, § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, § 62 ods. 5, zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Skutkovo poukázal na to, že naposledy bola výška výživného upravená rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/137/2014 - 35 zo dňa 11. 11. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 27. 11. 2014. Pri porovnaní osobných, zárobkových a majetkových pomerov došiel k záveru, že na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom, musí byť preukázaná zmena pomerov tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Mal za to, že otec je naďalej schopný dosahovať primeraný príjem minimálne vo výške z roku 2014 a je schopný platiť výživné na maloleté dieťa v sume 100,- eur mesačne. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Poukázal na pokles svojho tak mesačného, ako aj priemerného príjmu za posledných 12 mesiacov. Uviedol, že od októbra 2015 do septembra 2016 bol jeho priemerný príjem 949,88 eur a nie ako to uviedol súd 984,21 eur. Pokles príjmu nemal príčinu v jeho nižšom pracovnom zaťažení, ale v celkovom poklese cien služieb, ktoré predáva ako sprostredkovateľ predaja telekomunikačných služieb. Podľa názoru odvolateľa pri zohľadňovaní zmeny pomerov oproti roku 2014, okresný súd vychádzal z nesprávnej časti odôvodnenia pôvodného rozsudku. K aktuálnemu rodinnému stavu uviedol, že jeho manželka je nezamestnaná a je evidovaná ako uchádzač
o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, pričom nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Súd sa tiež nevysporiadal s jeho prezentovanou námietkou, že tak, ako mal byť zohľadňovaný príjem manželky otca, tak mal byť zohľadňovaný aj príjem partnera matky dieťaťa. U matky dieťaťa tiež vzrástol príjem oproti roku 2014 zo sumy 592,12 eur na 699,83 eur, pričom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa by mal byť jej príjem 713,29 eur. Na strane matky tiež došlo k zmene pomerov, keďže jej priemerná mzda je vyššia a žije v spoločnej domácnosti s inou dospelou osobou. Rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti žiadal zmeniť a určiť, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje.
3. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že pokiaľ manželka otca je momentálne nezamestnaná, ide o účelové konanie, vzhľadom na skutočnosť, že za posledné dva roky vystriedala tri zamestnania. Poukázala na schopnosť otca splácať pôžičky vo výške 500,- eur, ako aj financovanie plánovanej zahraničnej lyžovačky. Ohľadne svojho bývania uviedla, že býva len so svojím synom, čo preukazovala slohovou prácou dieťaťa o svojich rodičoch.
4. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok okresného súdu v odvolaní napadnutej časti potvrdiť.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania a odvolacím dôvodmi (§ 65, § 66 CMP), bez nariadenia pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP, § 385 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v § 111 a nasl. CMP. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti považoval odvolací súd za vecne správny, preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa len na konštatovanie správnosti dôvodov a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia.
9. Okresný súd správne poukázal na ust. § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine s tým, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť len, ak sa zmenia pomery, pričom pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Pokiaľ mal okresný súd za preukázané, že naposledy bola výška výživného na maloleté dieťa upravená rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/137/2014 - 35 z 11. 11. 2014, kde bola uložená povinnosť otcovi dieťaťa prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca dopredu k rukám matky maloletého a znášať všetky výdavky súvisiace so športovými aktivitami maloletého okrem zabezpečenia jeho účasti na tréningoch v týždňoch, v ktorých bude maloletý v starostlivosti matky, potom takéto rozhodnutie o výživnom možno zmeniť len pokiaľ sa zmenia pomery, oproti pomerom, ktoré existovali v čase vydania skoršieho rozhodnutia. To, že maloleté dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, neznamená automaticky, že výživné na maloleté dieťa nemôže byť určené. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Aj v takomto prípade totiž platí ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, pre zrušenie rozhodnutia o výživnom by musela byť preukázaná výrazná zmena pomerov na strane rodičov. Táto zmena by sa musela odzrkadliť v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nielen v odôvodnených potrebách dieťaťa a jeho matky ako oprávnenej osoby, ale aj na strane otca najmä v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch. Zásadná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom však preukázaná nebola, tak ako to správne konštatoval okresný súd. Odvolací
súd v tejto časti odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom. Odvolací súd zdôrazňuje, že zárobkové možnosti oboch rodičov stále nie sú rovnaké. Je nepochybné, že tak na strane otca, ako na strane matky došlo oproti poslednej úprave k zvýšeniu príjmov, príjem matky však stále nedosahuje príjem otca dieťaťa. Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na námietku otca ohľadne konštatovania v skoršom rozhodnutí dvojnásobne vyššieho príjmu matky dieťaťa pri zistení jeho príjmu 929,- eur a matkinho príjmu 592,12 eur, nakoľko túto skutočnosť mohol namietať v prípadnom odvolaní proti skoršiemu rozsudku, pričom pokiaľ tak neurobil, dané konštatovanie okresného súdu nemá pre toto konanie význam. Ani skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa je v súčasnosti ženatý, nevytvára zmenu pomerov oproti skoršiemu rozhodnutiu, nakoľko došlo len k zmene osobného stavu, pričom už pri vydaní skoršieho rozhodnutia otec dieťaťa žil v domácnosti so svojou terajšou manželkou, čo bolo vo rozhodnutí aj konštatované. Rovnako vplyv na rozhodnutie nemá ani skutočnosť, že manželka otca je nezamestnaná, pretože ako vyplýva aj zo skoršieho rozhodnutia, aj v tom čase rozhodovania bola zamestnaná iba mesiac. Ani v tejto skutočnosti preto nemožno vidieť zásadnú zmenu pomerov oproti skoršiemu rozhodnutiu. Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na námietku otca, že matka dieťaťa žije spolu s partnerom, a preto mal byť zohľadňovaný aj príjem jej partnera, pretože táto skutočnosť nebola preukázaná, naopak bola matkou vyvrátená, a to aj písomným vyjadrením dieťaťa.
11. Rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti odvolací súd považuje za vecne správne, úvahu súdu ohľadne nepreukázania zmeny pomerov, oproti skoršiemu rozhodnutiu za logickú a podporenú skutkovými okolnosťami, odvolacie námietky otca považoval odvolací súd za neopodstatnené, preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na ust. § 57 CMP, podľa ktorého povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh. Žiaden z účastníkov návrh na náhradu trov odvolacieho konania nepodal.
13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).