Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-701-2015.pdf
PDF · 136.11 KB
No categories available
44C/701/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Q. súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore žalobkyne: F.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., N. 7, štátny občan SR, v zastúpení: Kružlík s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ďatelinová 2, proti žalovanému: Z.. K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., L. XX, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Peter Šablica, advokát, AK Záhradnícka 27, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného : Wüstenrot poisťovňa a.s. so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 13.000,- Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 08.12.2015 domáhala voči žalovanému zaplatenia 13.000,- Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 13.000,-Eur od 21.01.2016 do zaplatenia a trov konania z titulu náhrady škody, ktorú jej mal žalovaný spôsobiť ako advokát.
2. V žalobe tvrdila skutočnosť, že dňa 07.04.2008 udelila žalovanému ako advokátovi generálne splnomocnenie, na základe ktorého ju mal zastupovať najmä v konaní proti spoločnosti GBT Slovakia s.r.o., IČO 35 829 567, so sídlom Bratislave, Jozefská 7, o zaplatenie sumy vo výške 13.000,-Eur s príslušenstvom. Žalovaný v predmetnej plnej moci udelil substitúciu na konanie svojmu koncipientovi S.. Z. E., ktorý mal túto agendu zverenú a v tejto veci konal v mene žalovaného. Strany sporu sa dohodli na bezodplatnej právnej pomoci. Žalovaný mal podať žalobu na vyššie uvedenú spoločnosť, ktorá sa týkala vrátenia finančnej zábezpeky, ktorú jej žalobkyňa zaplatila dňa 06.07.2004. Finančná zábezpeka bola zálohou za dodávku vykurovacieho oleja v objeme 300 ton, dodaného podľa dodávateľskej zmluvy č. 005/2004 zo dňa 28.07.2004, uzavretej medzi GBT Slovakia s.r.o. ako dodávateľom a EKO- PANDA d. o. o. Visoko, Bosna a Hercegovina ako odberateľom. Z dôvodu, že GBT Slovakia s.r.o. sa rokovaniu o mimosúdnej dohode so žalobkyňou o vrátení zálohy vyhýbala a zaujala odmietavý prístup, požiadala žalobkyňa žalovaného, aby v predmetnej veci podal návrh na vydanie platobného rozkazu voči GBT Slovakia s.r.o.. Na základe návrhu žalovaného, bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podala GBT Slovakia s.r.o. odpor. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 07.10.2011 č. k. 18C 209/2009 - 61 konanie v tejto veci zastavil z dôvodu, že účastníci sa v zmluve dohodli na riešení sporu rozhodcovským súdom, s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 O.s.p., keď súd nemá právomoc konať vo veci. V treťom výroku tohto uznesenia súd uviedol, že po právoplatnosti bude vec postúpená rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej Komory v Bratislave. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu a voči uzneseniu o zastavení konania nepodal žiadny opravný prostriedok a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2011. Žalovaný ďalej prijal nesprávny právny záver, že ak okresný súd postúpi spis na príslušný rozhodcovský súd, samotným postúpením
sa začne rozhodcovské konanie. Žalovaný teda ako právny zástupca žalobkyne nerobil v tejto veci žiadne právne kroky a čakal na prípis zo strany rozhodcovského súdu. Žalovaný poslal žalobkyni predmetné uznesenie emailom zo dňa 20.06.2012. V priebehu ďalších cca dvoch rokov prebiehala medzi stranami sporu telefonická, emailová a osobná komunikácia vo veci vrátenia zaplateného súdneho poplatku po zastavení konania na Okresnom súde Bratislava I. Žalobkyňa má za to, že žalovaný porušil zákonné povinnosti v zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 586/2013 Z.z. o advokácii, v znení neskorších predpisov, že advokát má chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a postupovať s odbornou starostlivosťou, konať čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využívať všetky právne prostriedky a dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou a nevyužil riadne a včas všetky právne prostriedky na presadenie práv a záujmov žalobkyne. Žalovaný pochybil podaním žaloby na neprávomocný Okresný súd Bratislava I, keď namiesto toho v zmysle článku 14 bodu 14. 2 dodávateľskej zmluvy č. 005/2004 nepodal žalobu priamo na rozhodcovský súd. Pokiaľ mal žalovaný právny názor, že Okresný súd Bratislava I má právomoc konať, tak mal podať odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania. Žalovaný teda pochybil nepodaním odvolania. Pokiaľ žalovaný prijal právny záver, že vec spadá do právomoci rozhodcovského súdu, mal v takom prípade postupovať podľa ustanovenia § 106 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého mal po zastavení konania na Okresnom súde Bratislava I v zákonom stanovenej lehote 30 dní odo dňa právoplatného zastavenia konania podať osobitnú žalobu - návrh na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovské konanie nezačalo, pretože žalovaný v lehote do 12.01.2012 nedoručil na rozhodcovský súd návrh na začatie rozhodcovského konania. Nepodanie návrhu na začatie rozhodcovského konania malo za následok, že právne účinky pôvodného návrhu podaného na Okresnom súde Bratislava I nenastali, t. j. premlčacia doba nikdy nezačala spočívať. Štvorročná premlčacia doba na domáhanie sa nároku v zmysle § 397 Obchodného zákonníka voči GBT Slovakia s.r.o. uplynula žalobkyni dňom 01.02.2011. Žalovaný tak svojím konaním - porušením ustanovenia § 18 zákona o advokácii v spojitosti s nepodaním návrhu na začatie rozhodcovského konania spôsobil žalobkyni škodu vo výške 13.000,-Eur. Žalobkyňa sa dostala do právneho stavu, kedy pre premlčanie jej práva nemôže sa už úspešne domáhať svojho nároku na vrátenie zaplatenej finančnej zábezpeky voči GBT Slovakia s.r.o.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila súdu dôkazy - splnomocnenie z 07.04.2008, dodávateľskú zmluvu č. 005/2004 z 28.07.2004 s prílohou č. 1 k zmluve z 27.08.2004, záznam pre pamäť z rokovania z 21.07.2004, príjmový pokladničný doklad zo 06.07.2004 - príjemca GBT Slovakia, s. r. o., prijaté od žalobkyne 13.000,- Eur , návrh na vydanie platobného rozkazu z 23.03.2009, platobný rozkaz sp. zn. 12Ro 38/2009 z 01.06.2009 vydaný Okresným súdom Bratislava I, odpor proti platobnému rozkazu z 19.06.2009, uznesenie č.k. 18C 209/2009-61 z 07.10.2011 (právoplatné 13.12.2011), opravné uznesenie č.k. 18C 209/2009-65 z 14.08.2012, e-mailovú komunikáciu žalobkyne s Jánom Haššom od 20.06.2012 do 23.10.2014, žiadosť žalobkyne z 21.04.2015 adresovanú rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, urgenciu žiadosti z 05.08.2015 s dokladom o doručovaní.
4. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že nárok žalobkyne v neuznáva v celom rozsahu (čo do dôvodu a výšky), keďže právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 13.000,- Eur s príslušenstvom nevyplýva zo skutočností uvedených v žalobnom návrhu. Za údajne spôsobenú škodu žalovaný nezodpovedá a vznik škody nezavinil. Nie sú teda naplnené podmienky, ktorých splnenie sa pre uplatnenie zodpovednosti za škodu vyžaduje či už z dôvodu porušenia povinnosti advokáta ustanovených v § 18 ods. 1 a jeho zodpovednosti za výkon advokácie podľa § 26 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov alebo § 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v zásade nespochybňuje skutkový stav uvedený žalobkyňou v žalobe, avšak má za to, že zo strany žalobkyne ide len o účelovú snahu vymôcť premlčanú, t. j. v zásade už aj nevymožiteľnú peňažnú pohľadávku finančnej zábezpeky 13.000,-Eur, ktorú poskytla dobrovoľne ešte dňa 06.07.2004 spoločnosti GBT Slovakia s.r.o. Žalovaný má za to, že je pravdou že na základe splnomocnenia, ktoré mu udelila žalobkyňa dňa 07.04.2008 prevzal zastupovanie na konanie vo veci proti spoločnosti GBT Slovakia s.r.o. o zaplatenie sumy 13.000,-Eur (vrátenie zálohy) s tým, že vykonaním jednotlivých úkonov so súhlasom žalobkyne poveril advokátskeho koncipienta Mgr. Z. E.. Udelené splnomocnenie však nemalo charakter generálneho splnomocnenia ako to účelovo tvrdí žalobkyňa a aj keď si žalovaný pre osobnú známosť voči nej neuplatnil nárok na zaplatenie preddavku na odmenu a náhrad advokáta, neznamená to, že poskytnutie právnych služieb bolo dohodnuté bezplatne. Taktiež namieta tvrdenie žalobkyne, že splnomocnenie sa týkalo najmä konania na príslušnom súde, čo v danom prípade bol podľa článku
14 bodu 14.2.dodávateľskej zmluvy č. 05/2004 zo dňa 28.07.2004 rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej Komory v Bratislave. Takéto tvrdenie o určení účelu a podmienok procesného zastupovania žalobkyne z udeleného splnomocnenia nevyplýva a nebolo ani zo strany žalovaného bez oboznámenia sa s obsahom žalobkyňou poskytnutej zmluvnej dokumentácie vôbec možné. Žalovaný má za to, že citované ustanovenie dodávateľskej zmluvy o príslušnosti rozhodcovského súdu sa týka dohodou nevyriešených sporov medzi účastníkmi t. j. zmluvnými stranami dodávateľskej zmluvy a nie vymáhania finančnej zábezpeky, ktorú žalobkyňa dobrovoľne zložila v hotovosti do pokladne GBT Slovakia s.r.o. ešte pred podpísaním tejto zmluvy. Zodpovedá tomu aj predložený príjmový pokladničný doklad zo dňa 06.07.2004. Žalovaný má za to, že žalobkyňa nebola zmluvnou stranou dodávateľskej zmluvy a uplatnenie jej práva na vrátenie sumy 13.000,-Eur podliehalo premlčacej dobe, ktorá uplynula už pred tým, ako udelila žalovanému splnomocnenie ( 07.04.2008). Žalovaný má za to, že v súlade s právami a povinnosťami advokáta pri poskytovaní právnych služieb sa dôsledne riadil pokynmi žalobkyne a v predmetnej veci chránil a presadzoval práva a záujmy uvedomujúc si zánik práva žalobkyne z dôvodu uplatnenia námietky premlčania zo strany GBT Slovakia s.r.o.. Žalovaný bol pri prevzatí zastúpenia informovaný a zo strany žalobkyne mu bol daný pokyn, že pre osobnú známosť a osobné vzťahy so zástupcami oboch zmluvných strán ide v prvom rade o mimosúdne vyporiadanie veci, t. j. o vrátenie finančnej zábezpeky, ktorú sa rozhodla poskytnúť z osobných dôvodov za kupujúceho ( EKO-PANDA d.o.o. Visoko) v prospech predávajúceho (GBT Slovakia s.r.o..). Žalovaný má za to, že z hľadiska právneho išlo zo strany žalobkyne o plnenie bez zmluvného vzťahu, ktorý by mal základ v nimi uzavretej dodávateľskej zmluve t. j. o plnenie bez právneho dôvodu. Z listinných dôkazov priložených k žalobe vyplýva, že žalobkyňa uvedenú finančnú zábezpeku poskytla GBT Slovakia s.r.o. ešte pred uzatvorením dodávateľskej zmluvy, v ktorej bolo jej ručenie v článku 6 bode 6.4. dodávateľskej zmluvy dohodnuté ako osobná zodpovednosť za 300 ton ťažkého vykurovacieho oleja: nehnuteľný majetok Ing. S. Z., N. XXX/X, G. (hodnota 55 800 USD a 600 Eur). Je nepochybne zrejmé, že takémuto vymedzeniu ručenia žalobkyňou zložená finančná zábezpeka v sume 13.000,- Eur vôbec nezodpovedá. Uzavretá dohoda účastníkov predmetnej zmluvy o zložení finančnej zábezpeky treťou osobou je podľa názoru žalovaného v tomto smere neurčitá a teda neplatným právnym úkon. V predmetnej zmluve nie je obsiahnutý súhlas žalobkyne s ručením a ani súhlas, že ak by došlo k sporu z hľadiska jej práva na vrátenie zálohy, bude na rozhodnutie v tejto veci vecne príslušný rozhodcovský súd teda, že by išlo o spor z obchodného záväzkového vzťahu titulom zloženia finančnej zábezpeky ručenia medzi ňou a GBT Slovakia s.r.o.. Z tohto dôvodu nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že žalovaný mal podať návrh na rozhodcovský súd a teda pochybil podaním žaloby na neprávomocný Okresný súd Bratislava I. Z listinných dôkazov priložených k žalobe je zrejmé, že záväzok žalobkyne na zloženie sumy 13.000,- Eur a poskytnutie dvojizbového bytu v osobnom vlastníctve žalobkyne zriadením záložného práva v prospech GBT Slovakia s.r.o. formou notárskej zápisnice do 26.07.2004 na zabezpečenie návratu finančných prostriedkov pre GBT Slovakia s.r.o.. Vyplýva to z predzmluvného rokovania dňa 21.07.2004, keďže dodávateľská zmluva bola uzatvorená až 28.07.2004, pričom suma 13.000,- Eur ako jeden spôsob ručenia (finančná zábezpeka) žalobkyňou bola v hotovosti zložená do pokladne GBT Slovakia s.r.o.. už dňa 06.07.2004. Žalovaný má za to, že medzi žalobkyňou a GBT Slovakia s.r.o.. nebola uzavretá zmluva podľa Obchodného zákonníka a tiež plynutie premlčacej lehoty sa spravuje Občianskym zákonníkom. S prihliadnutím na pokyn žalobkyne aby žalovaný v prvom rade riešil vec mimosúdnou cestou, tento bezprostredne po udelení splnomocnenia v zastúpení žalobkyne sa pokúsil aj mimosúdne vysporiadanie v písomnom styku výzvami zo dňa 08.07.2008 a zo dňa 08.10.2008 a tiež rokovaním s konateľom GBT Slovakia s.r.o.. F. I. dňa 21.02.2009. Tohto rokovania sa zúčastnila osobne aj žalobkyňa a vtedajší postup žalovaného nebol ňou spochybňovaný. Pre spornosť nároku na vrátenie poskytnutej finančnej zábezpeky žalobkyňou z dôvodu nesplnenia záväzkov kupujúceho ( EKO-PANDA d.o.o. Visoko) k mimosúdnej dohode nedošlo. Ďalším krokom žalovaného bolo podanie návrhu na začatie konania na Okresný súd Bratislava 1, ktoré bolo zastavené uznesením zo dňa 07.10.2011 (právoplatné dňa 13.12.2011). Vo výroku súd rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej Komory v Bratislave. Dôvody, pre ktoré súd v súlade s týmto výrokom jeho rozhodnutia nepostupoval, nie sú žalovanému známe a za toto pochybenie súdu nenesie a nemôže niesť žiadnu zodpovednosť. Žalovaný má za to, že po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného uznesenia došlo k zániku príkaznej zmluvy a aj keď vykonával pre žalobkyňu niektoré úkony, neboli tieto určené už v rámci udeleného splnomocnenia na jej zastupovanie. O to viac, že žalobkyňa dala žalovanému pokyn, aby vo vzťahu k rozhodcovskému súdu už nekonal. Odvolal sa pritom na kontakty na Z.. D. S. generálnu tajomníčku tohto rozhodcovského súdu, s ktorou sa mala dohodnúť ako ďalej postupovať. Oprávnenie žalovaného vykonávať advokátsku prax zaniklo k 31.12.2014 vyčiarknutím zo zoznamu advokátov SAK.
K tvrdeniu žalobkyne, že pokiaľ mal žalovaný právny názor, že právomoc konať v tejto veci má Okresný súd Bratislava I, tak mal podať odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania žalovaný uvádza, že ide hypotetické tvrdenie, nakoľko uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo v tom čase už premlčané a v prípade, že by premlčanie uplatnila GBT Slovakia s.r.o., konanie by skončilo zamietnutím návrhu a bolo by spojené so zvýšenými výdavkami. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase poskytovania právnych služieb žalobkyne bol poistený prostredníctvom SAK titulom zodpovednosti advokáta za výkon advokácie na základe poistnej zmluvy č. 10500594003 uzavretej dňa 10.12.2010 medzi SAK a Wüstenrot poisťovňou a.s. a preto navrhol, aby súd pripustil vstup tejto poisťovne ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil súdu dôkazy - čestné vyhlásenie N. F. zo dňa 05.08.20 04, poukázal na obsah súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 18 C 209/2009, navrhol, aby súd vypočul strany sporu a svedkov Mgr. Z. E., F.. F. I., N. F. a Z.. D. S. generálnu tajomníčku rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a výmyslami Komory v Bratislave ( neskôr na tomto dôkaze už netrval).
6. Podaním zo dňa 28.10.2016 (doručené súdu dňa 08.11.2016) oznámila Wüstenrot poisťovňa a.s. svoj vstup do konania na stranu žalovaného.
7. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bodoch 3. a 5. predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav:
8. Z listiny označenej ako splnomocnenie, ktorú strany sporu podpísali dňa 07.04.2008 súd zistil, že žalobkyňa splnomocnila žalovaného ako advokáta, aby ju obhajoval v trestných veciach v priebehu celého trestného konania, resp. zastupoval vo všetkých aj iných právnych veciach, aby vykonával úkony s tým spojené, prijímal a doručoval písomnosti, podával návrhy, uzatváral zmiery, menoval rozhodcu, uzatváral rozhodcovské a iné zmluvy a to všetko aj vtedy, keď je podľa platných predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Toto splnomocnenie dala žalobkyňa žalovanému v rozsahu práv a povinností podľa Trestného poriadku a O.s.p.. Najmä ho splnomocnila na konanie vo veci GBT Slovakia s.r.o. o zaplatenie sumy 13.000,-Eur s príslušenstvom (vrátenie zálohy). Žalobkyňa súhlasila, aby splnomocnený advokát ustanovil v súlade so zákonom za seba zástupcu a súhlasila, aby takto substituovaný zástupca konal po porade s advokátom a ňou samostatne. Bola poučená o tom, že za poskytovanie zastupovania, obhajovania, právnej pomoci patrí advokátovi v súlade s platnou vyhláškou o odmenách advokáta finančná náhrada doplnená a nutné výdavky. Žalovaný vyhlásil, že prijíma splnomocnenie a splnomocňuje ďalej v rovnakom rozsahu splnomocnenia S.. Z. E., ktorý substitúciu v plnom rozsahu splnomocnenia prijíma. Splnomocnenie je vlastnoručne podpísané žalobkyňou, žalovaným a S.. Z. E..
9. Žalobkyňa má za to, že u žalovaného ide o objektívnu zodpovednosť v zmysle zákona o advokácii, keď porušenie jeho povinnosti vidí v tom, že po tom čo Okresný súd Bratislava I zastavil konanie z dôvodu svojej neprávomoci s tým, že účastníci si dohodli rozhodcovskú doložku pre rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, žalovaný nepodal v lehote 30 dní návrh na rozhodcovský súd. Touto neodbornosťou zo strany žalovaného sa oslabil nárok žalobkyne voči GBT Slovakia s. r. o. tým, že sa premlčal v 1/2011, keď túto námietku premlčania by táto spoločnosť určite využila a uplatnila. V príčinnej súvislosti s nepodaním žaloby na rozhodcovský súd vznikla žalobkyni škoda vo výške pohľadávky, ktorú mala voči spoločnosti GBT Slovakia s.r.o.. K odporu žalovaného žalobkyňa uviedla, že trvá na náhrade škody v zmysle zákona o advokácii, pričom má za to, že nie sú tu dôvody na liberáciu žalovaného z jeho objektívnej zodpovednosti v zmysle § 26 cit. zákona. Žalobkyňa nikdy zo strany žalovaného nemala informáciu, že by pohľadávka firmy GBT Slovakia s.r.o. bola premlčaná a taktiež nikdy žalovanému nepovedala, aby nepodával žalobu na rozhodcovský súd. Nemožno prihliadnuť na obranu žalovaného, že sa riadil výrokom súdu, že po zastavení konania vec postupuje na RS. Taká právomoc súdu neexistovala, ale je to v tomto prípade irelevantné, nakoľko žalovaný neurobil nič, aby zabránil vzniku škody, teda ani nepodal odvolanie ani v zmysle § 106 ods. 2 O.s.p nepodal žalobu na RS. Výrok súdu bol nelegálny, ale žalovaný ako advokát mal poznať zákon. Námietku premlčania považuje za nedôvodnú z titulu dobrých mravov. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že o uznesení o zastavení konania informoval žalobkyňu neodkladne a taktiež nepreukázal, že mu výslovne dala pokyn,
aby odvolanie nepodával. Svedok E. uviedol, že po doručení uznesenia o zastavení konania sa radili a nepodali odvolanie z časových a ekonomických dôvodov, nie na pokyn žalobkyne.
10. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že na žiadosť genrálneho riaditeľa EKO - PANDA d.o.o. N. F. kontaktovala riaditeľa GBT Slovakia, s. r. o. Ing. I. o možnosť zabezpečenia dodávky mazutu pre túto firmu a zložila ako záruku za bosniansku firmu sumu 13.000,- Eur. Následne bola uzatvorená zmluva medzi týmito dvoma firmami, ktorej predmetom bolo viac ako 1.000 ton mazutu. Jej podpis na zmluve nebol potrebný, nakoľko ručila za svojho známeho - majiteľa EKO - PANDA d.o.o.. V nasledujúcich rokoch 2005 - 2007 stretávala zástupcov týchto dvoch firiem a vedela, že došlo k zaplateniu celej dodávky v 1/2007 o čom mala dôkaz, že EKO - PANDA d.o.o. splnila svoj záväzok. F.. I. z GBT Slovakia s.r.o. sa odmietavo staval k vráteniu jej zábezpeky a tak sa obrátila na žalovaného, ktorý sa spýtal svojho koncipienta, či si na to trúfa a on súhlasil. S pánom I. sa najskôr snažili dohodnúť mimosúdne, on odmietol, že peniaze nemá a že sa bude súdiť. Nasledovali písomne výzvy voči GBT Slovakia s.r.o. s tým, že Mgr. E. ju vždy ubezpečoval, že je v práve a v lehote. Informoval ju, že konanie na Okresnom súde Bratislava I bolo zastavené a vec mala byť postúpená na rozhodcovský súd. Keďže jej nebol vrátený súdny poplatok, musela čakať na opravné uznesenie. Keďže sa nič nedialo, informovala sa na Okresnom súde Bratislava I, kde jej uviedli, že spis je v archíve a nebol postúpený na RS. Informovala sa na RS, či je spis už tam a tam jej sekretárka pani S. povedala, že má zlého právnika, že spisom sa nemôže zaoberať, lebo nepodal žalobu na RS. S.. E. povedal, že on žiadnu žalobu nebude podávať, že žaloba bola podaná na okresný súd . Potom už nevie, čo bolo s vecou a nechali to tak a poprosila terajšieho právneho zástupcu, aby zaujal stanovisko k tejto veci. Je vylúčené, aby povedala S.. E., aby nepodával žalobu na RS.
11. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nárok neuznáva z dôvodov uvedených v odpore. Nie je splnený základný atribút zodpovednosti žalovaného či už ako advokáta alebo v zmysle Občianskeho zákonníka a to vznik škody, keď žalovanú sumu žalobkyňa dobrovoľne zložila už dňa 06.07.2004 do pokladne GBT Slovakia s.r.o. a do dnešného dňa žalovaný nemá vedomosť, či po postúpení spisu Okresného súdu Bratislava I na rozhodcovský súd, tento konal a v merite veci rozhodol a či obchodnoprávny záväzok medzi EKO - PANDA d.o.o. a GBT Slovakia s.r.o. bol naplnený. V čase, keď žalobkyňa udelila plnú moc žalovanému vo veci o vymoženie 13.000,- Eur voči GBT Slovakia s.r.o., išlo už o premlčanú pohľadávku, nakoľko jej vznik vyplýva z občianskoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a GBT Slovakia s.r.o., kde je premlčacia lehota 3 roky. V tom čase bol predpoklad, že táto spoločnosť vydá túto sumu žalobkyni, nakoľko žalobkyňa osobne poznala štatutárnych zástupcov oboch spoločností a na základe toho vložila 13.000,- Eur do pokladne GBT Slovakia s.r.o., nebola účastníčkou obchodnoprávneho vzťahu v zmysle dodávateľskej zmluvy č. 005/2004 zo dňa 28.07.2004. Aj v odpore v konaní na Okresnom súde Bratislava I spoločnosť GBT Slovakia s.r.o. odmietla vydať žalobkyni žalovanú sumu s tým, že spoločnosť EKO - PANDA d.o.o. svoj záväzok z dodávateľskej zmluvy zaplatiť cenu za dodaný mazut nesplnila.
12. Intervenient sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.01.2017 (s prílohou rozsudok NSČR sp. zn. 25Cdo 860/2002 z 20.02.2003), ktorým zároveň vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne voči žalovanému v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, nakoľko ku škodovej udalosti (nepodanie opravného prostriedku, resp. nepostúpenie prípadu na rozhodcovské konanie) došlo v októbri 2011. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný ju o predmetných skutočnostiach informoval emailom zo dňa 20.06.2012, čo samozrejme neznamená, že nemala túto vedomosť už skôr. Už samotný dátum vedomosti o škode a kto za ňu zodpovedá - 20.06.2012 však zakladá záver, že nárok uplatnený žalobou podanou na súde dňa 08.12.2015 je premlčaný v rovine objektívnej ako aj subjektívnej lehoty, čo bez ďalšieho znamená neúspech žalobkyne v súdnom konaní. V zmysle konštantnej judikatúry nie je účelné vykonávať rozsiahle dokazovanie za stavu, že nárok žalobcu bude zamietnutý z dôvodu relevantne vznesenej námietky premlčania. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.07.2009 sp. zn. 1Cdo 8/2008 a rozsudok sp. zn. 1 M Obdo 1/2007 zo dňa 27.08.2008, podľa ktorého otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky vždy ako primárnou otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený žalobcom. Vzhľadom na to žiada, aby súd žalobu zamietol.
13. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že začiatkom apríla 2008 ho kontaktovala žalobkyňa, že za Suada zložila do firmy GBT Slovakia s.r.o. za obchod s ropou 13.000,- Eur a že všetko je ukončené, ale oni jej tú sumu odmietajú vrátiť. Žalovaný žalobkyni povedal, že obchodné právo nerobí, ona ho presvedčila, že
o nič sa už nejedná, že keď to dá na súd, oni jej to vyplatia. Začal sa tým zaoberať jeho koncipient S.. E.. Snažil sa skontaktovať s GBT Slovakia s.r.o. , čo trvalo dosť dlho. Konateľ GBT Slovakia s.r.o. napokon uviedol, že zmluva nie je splnená a že peniaze preto nevráti. So žalobkyňou a Z.. E. sa o tom radili a napokon súhlasila s tým, aby dali návrh na vydanie platobného rozkazu, voči ktorému GBT Slovakia s.r.o. podal odbor. Na základe odporu súd uznesením konanie zastavil a vec postúpil rozhodcovskému súdu. Keď sa žalobkyňa o to zaujímala na okresnom súde, tam zistili, že omylom je spis v archíve, tak ho potom dodatočne poslali na RS. Z rozhodcovského súdu nedostali žiadne vyrozumenie a žalovaný v tom čase končil s advokátskou praxou, preto sa stretli so žalobkyňou a Mgr. E. s tým, že končí a či chce niekoho miesto neho. Na to žalobkyňa povedala, že nikoho, že ona si to postráži. Odovzdali jej preto spis. Za pol roka sa žalobkyňa chcela stretnúť. Na stretnutí bol aj S.. E. a bol tam aj jej terajší právny zástupca, ktorý žalovanému vytýkal, že zobrali peniaze a nič neurobili. Potom, čo mu povedali, že to robili zadarmo, tak povedal, že ako kamarátke by jej mali ešte pomôcť a tak S.. E. mal napísať list na RS, ktorý poslal žalobkyni aby si ho vytlačila, podpísala a poslala. Tým to skončilo, odvtedy ju potom ešte náhodne stretol keď povedala, že to má zabezpečené od nejakej pani a ďalej už dostal len žalobu.
14. Z výsluchu svedka N. F., majiteľa firmy EKO-PANDA súd zistil, že so žalobkyňou sa zoznámil v Zagrebe, keď pracovala na veľvyslanectve okolo roku 2000, keď potreboval kontakt na slovenskú firmu a cez ňu spoznal F.. I. z GBT Slovakia s.r.o.. Pozná aj žalovaného, ktorý taktiež robil na veľvyslanectve v Zagrebe. V Bratislave potom hovorili o dodávke mazutu, či by mohli spolupracovať a dohodli sa s F. I. na obchodovaní. On žiadal zálohu a navrhol, aby sa založila aj nejaká nehnuteľnosť, ktorá sa napokon nedala. Ing. I. žiadal zálohu 13.000,- Eur, čo žalobkyňa dala a on jej vystavil potvrdenie. Ďalšia spolupráca už fungovala bez žalobkyne, pokračovala 2-3 roky a bol to veľký obsah prác, ktorý vysoko prevýšil sumu, ktorú ona zložila. Jeden - dva krát bol so žalobkyňou v Bratislave za I., že prišiel čas, aby zálohu vrátil, pretože ich vzťah už bol založený na dôvere a nebola potrebná jej záloha. Spolupráca potom bola ukončená podľa zmlúv, ale I. už nenašli a aj žalobkyňa hovorila, že sa jej to nepodarilo. Tú zálohu jej dlho a neoprávnene držal p. I.. Spolupráca s GBT bola dobrá, záväzky si plnili. Žalobkyni mal byť depozit dávno vrátený. Posledná platba realizovaná firme GBT bola 17.01.2007.
15. Z výsluchu svedka Ing. F. I. - konateľa GBT Slovakia s.r.o. súd zistil, že vedel, že peniaze musia vrátiť lebo ich majú zaevidované ako finančný vklad a keď im budú všetky pohľadávky uhradené, ho vrátia. So žalobkyňou sa pozná asi 25-30 rokov. Spolupracovali vo firme Impex. Zábezpeka 13.000,- Eur bola jedna časť, druhá časť mala byť byt, ten sa nepodarilo založiť. Je si vedomý, že požiadavka žalobkyne voči GBT je premlčaná, ale v prípade, že firma EKO-PANDA uhradí všetky svoje pohľadávky, tak v rámci dobrých obchodných vzťahov zábezpeku žalobkyni vráti. Zábezpeka mala byť dvojizbový byt a 13.000,- Eur na celý obchodný prípad dodávky mazutu a nie len na čiastočné dodávky. Vystavili faktúry, z ktorých dodnes je nezapletených okolo 45.000,- Eur bez úrokov. Byt sa nepodarilo založiť. Žalobkyňa sa zúčastňovala 95 % všetkých rokovaní medzi GBT a p. N..
16. Z výsluchu svedka Mgr. Z. E. súd zistil, že začiatkom roka 2008 ho kontaktovala žalobkyňa o zastupovanie v spore s o vrátenie zálohu - ručenia, ktoré poskytla za firmu EKO-PANDA firme GBT Slovakia. Žalovaný ho poveril týmto prípadom, nakoľko pracoval v jeho advokátskej kancelárii. Zo začiatku sa snažil skontaktovať s konateľom GBT, nedarilo sa to osobne. Dva krát im doručil pokus o zmier a začiatkom roka 2009 sa im so žalobkyňou podarilo stretnúť s konateľom I.. K dohode však nedošlo. On tvrdil, že EKO-PANDA neuhradila všetky záväzky. Po dohode so žalobkyňou preto podal na Okresný súd Bratislava I návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 13.000,- Eur, proti ktorému GBT Slovakia podali odpor a žiadali nariadiť pojednávanie. Asi po 20 mesiacoch súd vydal uznesenie, ktorým rozhodol, že konanie zastavuje a vec postupuje RS Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a žalobkyni vracia súdny poplatok. Z časových a ekonomických dôvodov nepodali odvolanie. Dlho sa nič nedialo. Urgovali súd na vrátenie súdneho poplatku a žalobkyňa osobne tam zistila, že spis bol v archíve a museli vydať aj opravné uznesenie a následne mal byť postúpený na RS. V polovici roku 2014 žalovaný oznámil žalobkyni, že končí v AK a že jej odporučí inú AK. Žalobkyňa si zobrala spis, že to bude konzultovať s jej známym advokátom a že na RS o tom jednala s tajomníčkou. Ukončili činnosť a v polovici 2015 žalobkyňa iniciovala stretnutie aj s jej terajším právnym zástupcom, kde po diskusii ešte napísal v jej mene výzvu - urgenciu na RS. Odvtedy už nemali žiaden kontakt. Po tom, čo dostala žalobkyňa uznesenie o zastavení konania nedala žiadne pokyny týkajúce sa ďalšieho postupu v konaní. O uznesení žalobkyňu informoval niekoľko dní po jeho doručení. Ona na to aj reagovala keď mu písala, že ako jej bude vrátený súdny poplatok, čo tam bolo uvedené a potom to aj urgoval. Opravné uznesenie sa týkalo spôsobu vrátenia súdneho poplatku nie samotného výroku o zastavení konania.
17. Zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 18 C 209/2009 súd zistil, že v právnej veci účastníkov - žalobkyňa proti žalovanej GBT Slovakia s.r.o. bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 23.03.2009, doručený súdu dňa 06.04. 2009. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 12Ro38/2009 dňa 01.06.2009, voči ktorému podala žalovaná GBT Slovakia s.r.o. odpor dňa 19.06.2009, doručený súdu dňa 24.06.2009. Uznesením č. k. 18 C 209/2009- 61 zo dňa 07.10.2011 (právoplatné dňa 13.12.2011) súd konanie zastavil a rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej Komory v Bratislave. Zároveň žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh a za odpor. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 7 ods. 1 O.s.p. a § 1, 2 zák. č. 244/2000 Z.z. o rozhodcovskom konaní s poukazom na rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou dodávateľskej zmluvy - bod 14.2. Uznesením č.k. 18 C 209/2009 - 65 zo dňa 04.08.2012 súd opravil výrokovú časť uznesenia č. k. 18 C 209/2009- 61 zo dňa 07.10.2011 v časti o vrátení súdneho poplatku účastníkom konania prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. Následne bol spis doručovaný rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
18. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 ZB o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon ) v znení neskorších predpisov, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi.
19. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pri tom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
20. Podľa § 26 ods. 1 citovaného zákona advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie.
21. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa ods. 1 ak preukáže že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.
22. Podľa § 101 Občianskeho zákonník ( ďalej len O.z ), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Podľa § 106 ods. 1 O.z., právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
24. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
25. Podľa ust. § 724 O.z. príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
26. Podľa ust. § 725 O.z. príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas, inak zodpovedá za škodu.
27. Podľa § 727 O.z. príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.
28. Podľa § 730 ods. 1 O.z., príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy ak bola dohodnutá, alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
29. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia príkazca je povinný poskytovať odmenu aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.
30. Podľa § 731 O.z. pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o zániku plnomocenstva ( § 33 b).
31. Žalobkyňa vidí porušenie povinnosti žalovaného ako advokáta v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 zák. č. 583/2013 Z.z. o advokácii v tom, že nekonal s odbornou starostlivosťou a nevyužil riadne a včas všetky právne prostriedky na presadenie práv a záujmov žalobkyne. Ďalej pochybil tým, že podal žalobu vo veci o zaplatenie 13.000,- Eur na Okresný súd Bratislava I, ktorý nebol právomocný. Ďalšie pochybenie vidí v tom, že nepodal odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania a v zmysle § 106 ods. 2 O.s.p. mal podať osobitnú žalobu na rozhodcovský súd do 30 dní po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Nekonaním žalovaného sa právo žalobkyne premlčalo dňom 01.02.2011 a v dôsledku z toho nemôže byť nárok žalobkyne vymáhaný, čo predstavuje škodu žalobkyne.
32. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu - žalobkyňa ako príkazca a žalovaný ako príkazník uzatvorili špecifický druh príkaznej zmluvy a to - zmluvu o poskytovaní právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Práva a povinnosti strán sa tak riadia, nielen Občianskym zákonníkom ale tiež týmto osobitným predpisom. Medzi podstatné náležitosti príkaznej zmluvy patrí dohoda o predmete príkazu, pričom predmetom môže byť len obstaranie nejakej veci alebo vykonanie inej činnosti, nie však už samotný výsledok obstarania alebo činnosti, keďže príkazník nezodpovedá za to, že sa očakávaný výsledok nedostavil. Poskytnutie odmeny musí byť dohodnuté, iba ak poskytnutie odmeny je v danom prípade obvyklé, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka ( advokát), potom je povinnosť poskytnúť odmenu aj bez predchádzajúcej dohody. Odmenu je príkazca povinný zaplatiť, i keď dohodnutý výsledok nenastal, okrem prípadu, kedy výsledok zmaril svojim zavinením príkazník. Príkazníkova činnosť musí byť na prospech príkazcu. Do príkaznej zmluvy môžeme zahrnúť aj plnú moc. Príkazná zmluva nemá predpísanú obligatórnu písomnú formu.
33. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, pričom oprávnená osoba určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním však nárok sám o sebe nezaniká, oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. 34. Pre stanovenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 2 O.z. je rozhodujúci okamih, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. subjektívna lehota plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. Plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o škode ( výške a rozsahu) a o tom, kto za škodu zodpovedá. Po uplynutí objektívnej premlčacej doby sa právo na náhradu škody vždy premlčí. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody je rozhodujúci deň, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Okamihom, od ktorého sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odvíja, je teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu z náhrady škody a to bez zreteľa na to, či oprávnený subjekt v o svojom práve na náhradu škody vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva z náhrady škody sa vyžaduje preukázaná vedomosť oprávneného o tom, že škoda vznikla a kto zaň zodpovedá . Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z uvedených premlčacích lehôt a druhou stranou je vznesená námietka premlčania, nemožno oprávnenému právo na náhradu škody priznať.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že v tomto prípade si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody od žalovaného, ktoré malo vzniknúť v príčinnej súvislosti s konaním, resp. nekonaním žalovaného, keď nepodal odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania a v zmysle § 106 ods. 2 O.s.p. mal podať osobitnú žalobu na rozhodcovský súd do 30 dní po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania intervenientom, ku ktorej sa pripojil žalovaný, bez toho, aby súd skúmal predpoklady nároku na náhradu škody ( porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody ) bolo potrebné sa zaoberať dôvodnosťou tejto námietky. Zo žalobkyňou predložených dôkazov (tvrdenie žalobkyne o tom,
kedy jej bolo doručené žalovaným uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C 209/2009-61 z 07.10.2011, právoplatné 13.12.2011, e-mailová komunikácia žalobkyne s Z. E. ) jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sa dozvedela o predmetnom uznesení najneskôr dňa 20.06.2012. Od nasledujúceho dňa t. j. 21.06.2012 jej plynula dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie svojho nároku voči žalovanému, ktorá uplynula dňa 20.06.2014. Objektívna premlčacia lehota na náhradu škody uplynula dňa 20.06.2015. Žalobu podala žalobkyňa na súd dňa 08.12.2015, teda po uplynutí zákonom stanovenej subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty. Na základe uvedeného súd konštatuje, že námietka premlčania, ktorú vzniesol intervenient a žalovaný voči nárokom žalobkyne, je dôvodná. 36. Z dôvodu premlčania nárokov žalobkyne bez toho, že by súd zisťoval splnenie predpokladov náhrady škody, súd žalobu zamietol.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.